| Scimbolo |
Ezenpi |
Descriçion |
| A |
| a |
abàsso [a'basu] |
[a] italiann-a e zeneize, vocâle anteriore averta, non arrotondâ. |
| aː |
abocâ [abu'kaː] |
[a] longa. |
| ɐ |
tedesco Leiter [ˈlaɪ̯tɐ], mehr [meːɐ̯]
ingleize cut [kʰɐt] |
Comme [a], ma inta poxiçion bassa çentrale. A no l'é arotondâ. |
| ɐ̃ |
Portogheize campo [ˈkɐ̃pu], irmão [iɾˈmɐ̃w] |
Comme [ɐ], ma nazalizzâ. |
| ɑ |
Olandeize bad [bɑt]
françeize pâle [pɑl] (pronunçia antiquâ) |
Comme [a] ma ancon ciù inderê de [ɐ]; a l'é profonda, scûa e gutturâle: a l'é 'na vocale posteriore averta e non arotondâ. |
| ɑː |
Ingleize father [ˈfɑːðə(ɹ)] |
[ɑ] longa. |
| ɑ̃ |
Françeize sans [sɑ̃], temps [tɑ̃] |
Comme [ɑ], ma nasalizzâ. |
| ɒ |
Ingleize cot [kʰɒt] |
Comme [ɑ], ma arrotondâ. |
| ʌ |
Ingleize cup [kʰʌp] |
Comme [o], posteriôre, ma ancon ciù bassa e e lèrfe no son arotondæ. |
| æ |
Ingleize cat [kʰæt] |
Comme [ɛ] anteriore averta, ma ancon ciù averta. A no l'é arotondâ. |
| B |
| b |
bagnante [ˈba'ɲante] |
[b] italiann-a e zeneize, consonante bilabiâle sonöra. |
| ɓ |
Swahili bwana [ˈɓwɑnɑ] |
Come [b] dîto mentre se deglutisce: a l'è 'n'inploxiva bilabiâle sonöra. |
| ʙ |
Nias simbi [siʙi] |
|
| β |
Spagnolo acabar [akaˈβar], la vaca [la ˈβaka] |
Se pronunçia comme [b] sensa serâ conpletamente e lèrfe provocando 'na friçion d'âia; a l'é bilabiâle sonöra. |
| C |
| c | Italiàn chilo [ˈciːlo], chiesa [ˈcjɛːza] | Comme [k] ma più avanti inta bocca |
| ç | Tedesco ich [ʔɪç] | Comme [c], sorda, ma sensa contatto tra lengoa e çê da bocca. |
| ɕ | Cineize mandarin xìnxī [ɕînɕí]
coreàn bosintang [poɕʰintʰaŋ], giapponeize sushi [sɯɕi] |
Come [ʃ], ma in poxiçion palatâle, öscîa in poxiçion de [ɲ] comme "bagnante". |
| ɔ | vedei sotta O |
| D |
| d | Italiàn dado [ˈdaːdo] | [d] italiana, consonante sonora alveolare perché la lingua tocca gli alveoli, cioè il punto in cui i denti fuoriescono dalle gengive.. |
| ɗ | Swahili Dodoma [ɗɔˈɗɔmɑ] | Comme [d] dîto mentre se deglutisce: a l'é inplosciva alveolâre sonora. |
| ɖ | siçiliàn, salentin, calabreize meridionâle e sardo
cuaddu [ku'aɖːu] |
Comme [d] ma retroflessa. A l'é sonora. |
| ð | Inglese the [ðə], father [ˈfɑːðə(ɹ)]
spagnolo dado [ˈdaðo]
grego moderno δίνω [ˈðino] |
Comme [z] sensa contatto tra organi, ma co-a lengoa fra i denti: a l'é 'na consonante interdentâle sonöra. |
| d͡z | Italiàn zero [ˈd͡zeːro] | "Z" italiann-a, consonante sonöra. |
| d͡ʒ | Zeneize gagê [gaˈd͡ʒeː] | "Ge", "gi" italiann-e e zeneixi. A l'é sonöra. |
| d͡ʑ | Corean soju [sʰod͡ʑu]
giapponeize Fuji [ɸɯd͡ʑi] |
Comme [d͡ʒ] ma ciù scciacòu, in poxiçion palatâle, öscîa co-a lengoa poxiçionâ comme [ɲ] de "bagnante".
A l'é 'na consonante sonöra. |
| ɖ͡ʐ | Polacco dżem [ɖ͡ʐɛm] | Comme [d͡ʒ] ma retroflessa. A l'é sonöra. |
| E |
| e | Italiàn serenità [sereniˈta*] | [e] italiann-a, vocâle anteriôre, imaginâ sensa acénto acûto. |
| ẽ | Portogheize tempo [ˈtẽpu], senda [ˈsẽdɐ]
alguém [aɫˈɡẽj]~[awˈɡẽj] |
Comme [e], ma nasalizâ. |
| eː | Zeneize çê [seː] | [e] longa. |
| ə | Ingleize above [əˈbʌv]; françèize le [lə]
tedesco garage [ɡaˈraːʒə]
napolitàn Napule [ˈnɑːpulə]
brigašc dë [də] |
A l'é 'na "schwa", öscîa 'na vocale néotra e indistinta prodûta into çentro da bocca. |
| ɚ | Ingleize americàn runner [ˈɻʌnɚ]
computer [kʰəmˈpʰjuːɾɚ] |
Comme [ə] ma comprimendo a lengoa ò l'epiglottide. |
| ɘ | Rùsso со́лнце sólnce [ˈsont͡sɘ] | Tra [e] e [ɤ]. |
| ɛ | Zeneize efètto [e'fɛtu] | Comme [e] anteriôre ma ciù averta, sensa però arivâ a l'avertûa de [æ]. |
| ɛ̃ | Françeize vin [vɛ̃]
polacco cię [t͡ɕɛ̃] |
Comme [ɛ] ma nazalizzâ. |
| ɜ | Ingleize bird [bɜːd] | Comme [ə] ma un pö ciù averta (in bird a l'é longa). |
| ɝ | Ingleize americàn bird [bɝd] | Comme [ɜ] ma comprimendo a lengoa ò l'epiglottide. |
| ɞ | Irlandeize tomhail [tɞːlʲ] | Comme [ɜ], ma co-e lèrfe arotondæ (in tomhail a l'é longa). |
| F |
| f | Zeneize fainâ [faiˈnaː] | [f] italiann-a e zeneize, consonante labiodentale sorda. |
| ɟ | vedéi sotta J |
| ʄ |
| G |
| ɡ | Zeneize galêa [ɡaˈleːa] | [g] italiann-a e zeneize, sonöra. |
| ɠ | Swahili Uganda [uˈɠɑndɑ] | Comme [ɡ] dîto mentre se deglutisce: a l'é inplosciva sonöra. |
| ɢ | Persciàn ğazâ [ɢæˈzɒː] | Comme [ɡ], ma a lengoa a s'arenba ciù inderê, in sciâ lunetta: A l'é sonöra. |
| ʒ | vedéi sotta Z |
| H |
| h | Ingleize house [haʊ̯s] | A l'é sorda |
| ɦ | Ceco hora [ˈɦora]
coreàn guho [kuɦo] |
Comme 'na [h], ma sonöra e 'n pö ciù sforsâ. |
| ◌ʰ | Ingleize time [tʰaɪ̯m] | A l'é 'deuviâ pe-e consonante aspiræ |
| ◌ʱ | Hindi Gāndhī [ɡaːndʱiː] | A l'é 'deuviâ pe-e consonante sonöre aspiræ |
| ħ | Arabo Muhammad [muˈħamːad] | Scimile a [h], ma comprimendo o tratto vocale avixinando a-a faringe a reixe da lengoa: a l'é faringale e sorda. |
| ɥ | vedéi sotta U |
| ɮ | vedéi sotta L |
| ɧ | vedéi sotta S |
| I |
| i | Zeneize in [ˈiŋ] | [i] italiann-a e zeneize, vocâle anteriore âta. |
| ĩ | Portogheize pinguim [pĩˈɡwĩ] | Comme [i], ma nazalizzâ. |
| iː | Zeneize îzoa [ˈiːzua] | [i] longa. |
| ɪ | Ingleize sit [sɪt]
tedesco bist [bɪst] |
Comme [i], anteriore, ma ciù averta |
| ɨ | Russo ты [tɨ]
polacco dobrzy [ˈdɔbʐɨ]
romen în [ɨn] |
Comme [i] dito into çentro do çê da bocca: a l'é 'na vocâle centrale in poxiçion âta. |
| J |
| j | Italiàn ieri [ˈjɛːri]
ingleize yes [jɛs] |
Comme [i], ma a l'è consciderâ semivocâle perché a forma dittonghi e trittonghi. |
| ◌ʲ | Russo приве́т [prʲɪˈvʲet] | Adeuviâ pe-e consonante "palatalizzæ" öscîa dite s'ciaccando e spingendo a lengoa vèrso o çê da bocca. |
| ʝ | Spagnolo haya [ˈaʝa] (non standard)
grego moderno γιος [ʝɔs]
napoletàn guaglió [(ɡ)waˈʝːo*] |
Comme 'na [g], sonöra e sensa contatto tra lengoa e çê da bocca e ciù s'ciaccâ/tiâ verso o çê da bocca.
|
| ɟ | Unghereize György [ɟørɟ] | Comme [ʝ], sonöra, ma co contatto tra òrgani. |
| ʄ | Swahili jambo [ˈʄɑmbɔ] | Comme [ɟ] dito mentre se deglutisce: a l'é inplosciva. |
| K |
| k | Italiàn casa [ˈkaːza], caro [ˈkaːro] | [k] comme "koala", consonante sorda. |
| L |
| l | Zeneize læte [ˈlɛːte] | [l] italiann-a e zeneize, consonante sonöra. |
| ɫ | Ingleize fool [ˈfuː(ə)ɫ]
catalàn colze [ˈkoɫzə] |
Comme [l] ma co-a lengoa poxiçionâ comme 'n [ɲ] de "bagnante" |
| ɬ | Galleize Llwyd [ɬʊɨ̯d] | Comme 'na [ʃ], sorda, ma a ponta da lengoa a l'é conpletamente appoggiâ a-o çê da bocca e l'âia a sciòrte de lato. |
| ɭ | Svedeize Karl [kʰɑːɭ] | Comme [l], sonöra, ma retroflessa. |
| ɺ | Giapponeize midori [mʲidoɺi] | Comme [ɾ], sonöra, ma co-a lengoa c'a scatta de lato. |
| ɮ | Zulu indlala [ínˈɮàlà] | Commme [l] e [ʒ] detti insemme, co-a ponta da lengoa completamente appoggiâ a-o çê da bocca e l'âia c'a sciòrte de lato. |
| ʟ | Ingleize milk [mɪʟk] (alcuni accenti) | Comme [ɫ], sonöra, ma ciù inderê. |
| M |
| m | Zeneize mæ [ˈmɛː] | [m] italiann-a e zeneize, consonante bilabiâle sonöra. |
| ɱ | Italiàn anfiteatro [aɱfiteˈaːtro], inverno [iɱˈvɛrno] | Comne [m] ma i denti davanti de l'arcâ dentaria superiô toccan a lèrfa inferiô pe'n fenomeno d'ascimilaçion. |
| ɯ | vedéi sotta W |
| ʍ |
| N |
| n | Italiàn nano [ˈnaːno] | [n] italiann-a e zeneize, consonante sonöra |
| ŋ | Zeneize maccaron [makaˈruŋ], esenpio [eˈzeŋpju], ancon [aŋˈkuŋ] | |
| ɲ | Zeneize bagnante [baˈɲante] | [ɲ] italiann-a e zeneize, consonante palatale nazâle |
| ɳ | Hindi Varuṇa [ʋəɾuɳ] | Comme [n], sonöra, ma retroflessa. |
| ɴ | Spagnollo castigliàn enjuto [eɴˈχuto]
giapponeize nin [nʲiɴ] |
Scimile a [ŋ], sonöra, ma se pronunçia co-a reixe da lengoa poggiâ in sciâ lunétta, a parte mòrbida do çê da bocca. |
| O |
| o | |
| oː | |
| õ | |
| ɔ | |
| ɔː | |
| ɔ̃ | |
| ø | |
| øː | |
| ø̃ | |
| ɵ | |
| œ | |
| œː | |
| œ̃ | |
| ɶ | |
| θ | |
| ɸ | |
| P |
| p | |
| Q |
| q | |
| R |
| r | |
| ɾ | |
| ʀ | |
| ɽ | |
| ɹ | |
| ɻ | |
| ʁ | |
| S |
| s | |
| ʃ | |
| ʂ | |
| ɧ | |
| T |
| t | |
| ʈ | |
| t͡s | |
| t͡ʃ | |
| t͡ɕ | |
| ʈ͡ʂ | |
| U |
| u | |
| uː | |
| ũ | |
| ʊ | |
| ʉ | |
| ɥ | |
| ɯ | |
| V |
| v | |
| ʋ | |
| ɣ |
Spagnolo fuego [ˈfweɣo]
grego moderno εγώ [eˈɣɔ]
olandeize gaan [ɣaːn] |
Comme [g], sonora, ma sensa contatto tra dorso da lengoa e çê da bocca. |
| ɤ | |
| ʌ | |
| W |
| w | |
| ʷ | |
| ʍ | |
| ɯ | |
| ɰ | |
| X |
| x | |
| χ | |
| Y |
| y | |
| yː | |
| ỹ | |
| ʏ | |
| ʎ | |
| ɥ | |
| ɤ | |
| ɣ |
Spagnolo fuego [ˈfweɣo]
grego moderno εγώ [eˈɣɔ]
olandeize gaan [ɣaːn] |
Comme [g], sonora, ma sensa contatto tra dorso da lengoa e çê da bocca. |
| Z |
| z | |
| ʒ | |
| ʑ | |
| ʐ | |
| ɮ | |