Dolnolužická srbčina – Wikipédia
Preskočiť na obsah
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dolnolužická srbčina
(dolnoserbska rěc)
Štáty
Dolná Lužica
Brandenbursku
Nemecku
Región
Západná Európa
Počet hovoriacich
14 000
Poradie
nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia
Indoeurópske jazyky
Slovanské jazyky
Západoslovanské jazyky
Lužické jazyky
Dolnolužická srbčina
Písmo
Latinka
Postavenie
Úradný jazyk
Brandenbursko
(menšinový jazyk)
Jazykové kódy
ISO 639-2
dsb
ISO 639-3
dsb
Wikipédia
Adresa
dsb.wikipedia.org
Pomenovanie
Wikipedija, lichotna encyklopedija
Pozri aj:
Jazyk
Zoznam jazykov
Jazykový portál
Dolnolužická srbčina
alebo
dolná lužická srbčina
je z obidvoch vymierajúcich
lužických jazykov
horšie zachovaná, pokiaľ ide o znalosti medzi dvojjazyčným obyvateľstvom a pokiaľ ide o kultúrne zázemie. Oblasť jej rozšírenia, Dolná Lužica, leží severne od českých hraníc s Nemeckom.
História a rozšírenie
upraviť
upraviť zdroj
Prvá kniha vznikla v roku
1574
, k národnému obrodeniu v Dolnej Lužici došlo až koncom
19. storočia
. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa ho deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).
Za centrum dolnolužickej kultúry sa považuje mesto
Chotebuz
(Chóśebuz, Cottbus).
Malá komunita lužických emigrantov si tiež zachováva svoj jazyk v
Texase
v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny a angličtiny.
Charakteristika
upraviť
upraviť zdroj
Od
hornolužičtiny
sa odlišuje okrem iného aj zachovávaním G a zmenou R na Š po hláskách P, T, K (
tráva
tšawa
), ďalej zmenou Č na C (
čas
cas
).
Zvláštnosťou je
duál
, ktorý bol aj v
slovenčine
a iných slovanských jazykoch do 14. stor., ale z nej vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).
Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách:
aorist
imperfektum
Slovná zásoba je nemčinou ovplyvnená ešte viac ako
hornolužická srbčina
Abeceda a výslovnosť
upraviť
upraviť zdroj
Dolnolužická abeceda sa líši od hornolužickej a je nasledovná:
veľké:
Dź
CH
malé:
dź
ch
Vzorový text
upraviť
upraviť zdroj
Všeobecná deklarácia ľudských práv
upraviť
upraviť zdroj
dolnolužicky
Wšykne luźe su lichotne roźone a jadnake pó dostojnosći a pšawach. Wóni maju rozym a wědobnosć a maju ze sobu w duchu bratšojstwa wobchadaś.
slovensky
Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva.
Pozri aj
upraviť
upraviť zdroj
Hornolužická srbčina
Externé odkazy
upraviť
upraviť zdroj
Společnost přátel Lužice
Serbski institut
Česko-dolnosrbský slovník
Euromosaic information page
Kurs serskeje rěce / Bluń
, lužickosrbské dialógy z učebnice
Curs practic de limba sorabă
v nárečí strednej Lužice (
zapadna Grodkowska narěč
Slovanské jazyky
Prajazyk
praslovančina
Západoslovanské jazyky
Česko-slovenské
čeština
slovenčina
knaančina
Lužickosrbské
hornolužická srbčina
dolnolužická srbčina
Lechické
poľština
polabčina
pomorančina
kašubčina
sliezština
severná slovinčina
Južnoslovanské jazyky
Západné
čiernohorčina
chorvátčina
srbčina
bosniačtina
slovinčina
prekmurčina
Východné
macedónčina
bulharčina
staroslovienčina
cirkevná slovančina
Východoslovanské jazyky
stará bieloruština
bieloruština
ukrajinčina
rusínčina
stará ruština
ruština
staronovgorodský dialekt
Pidžiny
russenorsk
Umelé slovanské jazyky
Medzinárodné
medzislovančina
slovio
Severoslovanské
lydnevi
našština
skuodčina
vozgičtina
Zdroj: „
Kategórie
Lužická srbčina
Západoslovanské jazyky
Skrytá kategória:
Portál:Jazyk/Zapojené články
Dolnolužická srbčina
Pridať tému