Hornolužická srbčina – Wikipédia
Preskočiť na obsah
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hornolužická srbčina
(Hornjoserbšćina)
Štáty
Horná Lužica
Sasku
Nemecku
Región
Západná Európa
Počet hovoriacich
40 000
Poradie
nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia
Indoeurópske jazyky
Slovanské jazyky
Západoslovanské jazyky
Lužické jazyky
Hornolužická srbčina
Písmo
Latinka
Postavenie
Úradný jazyk
Sasko
(menšinový jazyk)
Jazykové kódy
ISO 639-2
hsb
ISO 639-3
hsb
Wikipédia
Adresa
hsb.wikipedia.org
Pomenovanie
Wikipedija, swobodna encyklopedija
Pozri aj:
Jazyk
Zoznam jazykov
Jazykový portál
Hornolužická srbčina
alebo
horná lužická srbčina
je z oboch
lužických jazykov
viac rozšírená medzi obyvateľstvom, a má lepšie kultúrne zázemie. Oblasť Hornej Lužice priamo susedí so severnou českou hranicou.
História a rozšírenie
upraviť
upraviť zdroj
Prvá kniha vznikla v roku
1597
, v
19. storočí
mali národné obrodenie. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa ho deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).
Za centrum lužickej kultúry sa považuje mesto
Budyšín
(Budyšin, Bautzen) neďaleko
Drážďan
. V meste a okolí sa nachádzajú dvojjazyčné nápisy.
Malá komunita lužických emigrantov si tiež uchováva svoj jazyk v
Texase
v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny i angličtiny.
Charakteristika
upraviť
upraviť zdroj
Praslovanské G sa zmenilo na H rovnako ako v
češtine
Dvojjazyčná tabuľa v Budyšíne
Slabikotvorné R a L chýba, pred počiatočné O sa predsúva W (
wón
wokno
).
Zvláštnosťou je
dvojné číslo
, ktoré bolo aj do
14. storočia
slovenčine
a v iných slovanských jazykoch, ale z nich vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).
Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách:
aorist
imperfektum
Slovná zásoba obsahuje mnoho slov z nemčiny a češtiny (Lužica kedysi patrila do Českého kráľovstva).
Abeceda a výslovnosť
upraviť
upraviť zdroj
Hornolužická abeceda sa líši od dolnolužickej a je nasledovná:
veľké
Dź
CH
malé
dź
ch
Vzorový text
upraviť
upraviť zdroj
Všeobecná deklarácia ľudských práv
upraviť
upraviť zdroj
hornolužicky
Wšitcy čłowjekojo su wot naroda swobodni a su jenacy po dostojnosći a prawach. Woni su z rozumom a swědomjom wobdarjeni a maja mjezsobu w duchu bratrowstwa wobchadźeć.
slovensky
Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva.
Pozri aj
upraviť
upraviť zdroj
Dolnolužická srbčina
Externé odkazy
upraviť
upraviť zdroj
Společnost přátel Lužice
Serbski institut
Česko-hornosrbský slovník
Euromosaic information page
Kurs serbskeje rěče
, všetky lužickosrbské dialógy z učebnice
Curs practic de limba sorabă
Slovanské jazyky
Prajazyk
praslovančina
Západoslovanské jazyky
Česko-slovenské
čeština
slovenčina
knaančina
Lužickosrbské
hornolužická srbčina
dolnolužická srbčina
Lechické
poľština
polabčina
pomorančina
kašubčina
sliezština
severná slovinčina
Južnoslovanské jazyky
Západné
čiernohorčina
chorvátčina
srbčina
bosniačtina
slovinčina
prekmurčina
Východné
macedónčina
bulharčina
staroslovienčina
cirkevná slovančina
Východoslovanské jazyky
stará bieloruština
bieloruština
ukrajinčina
rusínčina
stará ruština
ruština
staronovgorodský dialekt
Pidžiny
russenorsk
Umelé slovanské jazyky
Medzinárodné
medzislovančina
slovio
Severoslovanské
lydnevi
našština
skuodčina
vozgičtina
Zdroj: „
Kategórie
Lužická srbčina
Západoslovanské jazyky
Skrytá kategória:
Portál:Jazyk/Zapojené články
Hornolužická srbčina
Pridať tému