Zlatníctvo stredoslovenských banských miest v ranom novoveku. Majstrovský objekt - životná investícia - elitná reprezentácia. Bratislava : Societas historiae artium v spolupráci s Ústavom dejín umenia SAV, 2016

Zlatníctvo stredoslovenských banských miest v ranom novoveku Majstrovský objekt – životná investícia – elitná reprezentácia Barbara Balážová Obsah Úvodné slovo a poďakovanie 5 I. kapitola: Akú podobu mala „zaalpská renesancia“ v stredoslovenských banských mestách? 17 II. kapitola: Je možné nahradiť dejiny renesančného umenia dejinami renesančnej kultúry? 67 III. kapitola: Čo je také „viedenské“ na viedenskom umení? 131 IV. kapitola: Nakoľko „baníckym“ je barokové zlatníctvo stredoslovenských banských miest? 217 Poznámky 298 Bibliografia 338 Menný register 358 Zoznam použitých skratiek 365 3 Úvodné slovo a poďakovanie V rámci priateľskej diskusie počas záverečných korektúr môjho pomerne rozsiahleho textu Industriálna, urbánna a sakrálna krajina pripraveného pre katalóg sprevádzajúci výstavu Industriálna krajina? Stredoslovenské banské mestá v 16. – 18. storočí v Slovenskej národnej galérii v Bratislave na prelome rokov 2010 a 2011 ma jeden z recenzentov pub- likácie prof. PhDr. Ivan Rusina, CSc. upozornil na fakt, že trom ťažiskovým štúdiám (B. Balážová, K. Chmelinová, J. Medvecký) chýba, a to aj napriek ich hĺbkovému, no úzko vymedzenému ponoru, komplexnejší či syntetizujúcejší pohľad na ranono- voveké umenie stredoslovenských banských miest. Názov aktuálnej publikácie Zlatníctvo stredoslovenských banských 5  miest v ranom novoveku. Majstrovský objekt – životná inves- boli v nasledujúcich storočiach štandardne identifikované tícia – elitná reprezentácia pripravenej s viac ako päťročným ako tzv. dolnouhorské banské mestá (niederungarische časovým odstupom sa môže javiť na prvý pohľad zmätočným Bergbaustädte). V rámci administrácie novokreovaného celku voči obsahu, v ktorom vybrané zlatnícke artefakty vždy pred- Habsburského súštátia sa tak zásadne zmenila ich pozícia. stavujú východisko pre širšie úvahy na poli dejín výtvarného Na strane druhej časové rozpätie prirodzene uzatvára nielen umenia konkrétneho mikroregiónu. A hoci sú štyri kapitoly charakter výtvarného umenia záveru 18. storočia, ale aj obdo- pochopené skôr ako prípadové štúdie a v zásade ich opätovne bie tzv. jozefínskych reforiem v 80. rokoch 18. storočia odmie- nemožno považovať za syntetizujúcu prácu, už priamo v ich tajúcich akýkoľvek prepych či okázalosť, čo sa, samozrejme, názvoch sú položené otázky, ktoré sú komplexnejšími otáz- prirodzene odzrkadlilo nielen v ústupe, ale dokonca v likvidá- kami rezonujúcimi v interpretáciách umenia raného novoveku cii zlatníckych prác, a to zvlášť určených pre sakrálne priestory, v stredoslovenských banských mestách. Nielen z tohto dôvodu, ktoré sú i ťažiskovými artefaktmi tejto publikácie. ale aj z vďaky za dlhoročnú kolegiálnu podporu by som rada text tejto publikácie prof. Ivanovi Rusinovi na oficiálnej plat- I. kapitola s provokatívnou otázkou Akú podobu mala forme venovala. Je, samozrejme, otvorenou otázkou, či splní „zaalpská renesancia“ v stredoslovenských banských mestách? nielen očakávania a predstavy jeho samotného, ale aj viace- je slovenskou verziou rozsiahlej štúdie aktuálne publikovanej rých ďalších kolegov pracujúcich s rovnakými umeleckými v nemeckom jazyku pod názvom Der Planetenhumpen artefaktmi či pohybujúcich sa geograficky vo svojich prácach von Neusohl/Banská Bystrica. Meisterliches Objekt – sichere na identickom umeleckom teritóriu. Anlage – elitäre Repräsentation v online dostupnom elektro- nickom časopise RIHA-Journal editovanom spoločnou V názve publikácie zadefinovaný časový interval raného novo- euro-americkou profesijnou platformou RIHA (Research veku je na jednej strane ohraničený rokom 1548, keď sedem Institutes in the History of Art). Kapitola je vystavaná na hĺb- banských miest historického Uhorska, a to Banská Štiavnica, kovej analýze výnimočnej renesančnej kanvice dekorovanej Kremnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Banská Belá siedmimi postavami rímskych bohov symbolizujúcimi planéty a Ľubietová, prešlo do priamej správy cisára Ferdinanda I. slnečnej sústavy v poradí Slnko, Venuša, Saturn, Jupiter, Habsburského, pričom tento moment zároveň chronologicky Merkúr, Mars a Luna/Mesiac s príslušnými znameniami zvero- ukončil v stredoslovenských banských mestách istým spôso- kruhu, ktorá sa aktuálne nachádza v zbierkach Stredosloven- bom šedú zónu pomoháčskeho obdobia (1526 – 1548). ského múzea v Banskej Bystrici. Text štúdie zároveň upozor- Od tohto zlomového roku totiž banské mestá a okolité osady, ňuje na rozsiahly európsky trh so zlatníckymi prácami v období banské komory v Banskej Štiavnici a Kremnici, bane či huty, renesancie a na živú medzikultúrnu výmenu v oblasti stredo- hrady i hradné panstvá Ľupča, Dobrá Niva a Vígľaš jurisdikčne slovenských banských miest v období okolo polovice a po po- patrili pod Dolnorakúsku komoru a ranonovovekými prameňmi lovici 16. storočia. V prípade tzv. planétovej kanvice či iných 6 7  porovnateľných prác, často evidovaných len archívnymi mate- výtvarného umenia či umeleckého remesla, ale aj v okruhu riálmi, možno tiež identifikovať a zdôrazniť špecifický a prefe- ranonovovekého školstva alebo literatúry. Kapitola sa snaží rovaný spôsob investovania, napr. voči architektúre, v ekono- tiež zodpovedať otázku, či je v historiografii dejín umenia micky výkonných banských mestách stredného Slovenska, schodnou a otvorenou cestou interpretovať v určitej sociálnej ktoré, vzhľadom na blízkosť hranice s Osmanskou ríšou, neboli vrstve spoločnosti podobu a význam súdobej kultúry pre kon- považované za úplne bezpečný priestor pre dlhodobú exis- krétneho človeka, ak pracujeme s textovými prameňmi či len tenciu. Text sa rovnako snaží zodpovedať otázku, ako vlastne limitovanou vzorkou zachovaných výtvarných diel, a to dokonca uchopiť výsledky základného výskumu a ako artikulovať najmä umeleckého remesla namiesto tzv. vysokého umenia. teoretické rámce, možnosti či postupy interpretácie konkrét- V tomto kontexte je prezentovaná jednak kolekcia zlatníckych neho diela, ak systematickosť výskumu, v tomto prípade rene- prác na objednávku viacerých generácií Reutterovskej rodiny, sančného umenia na Slovensku s ohľadom na tzv. zaalpskú jednak produkcia osobných medailí v kremnickej mincovni renesanciu, chýba. v 2. polovici 16. a v prvej tretine 17. storočia. II. kapitola s názvom Je možné nahradiť dejiny renesančného III. kapitola s rečníckou otázkou v názve Čo je také „viedenské“ umenia dejinami renesančnej kultúry? je prepracovanou na viedenskom umení? je textovou verziou téz prvýkrát for- a podstatne rozšírenou verziou textu štúdie publikovanej pod mulovaných a prezentovaných na verejnej prednáške, ktorá názvom Písomné a obrazové pramene k banskoštiavnickej odznela v Ústave dejín umenia Akadémie vied Českej repub- rodine Reutter ako východisko pre konštrukciu kultúrneho liky dňa 9. marca 2016 pod názvom What’s so Viennese about sveta meštianskych elít stredoslovenských banských miest Viennese art? Pri pohľade zvonka apropriovanom z textov v závere 16. a prvej polovici 17. storočia v Historickom časo- mapujúcich tzv. geografiu umenia (napr. Nicolaus Pevsner pise, 64, 2016, č. 2, s. 249-266. Sústredenie písomných a obra- 1956, Thomas DaCosta Kaufmann 2004, 2014, Meinrad von zových prameňov k banskoštiavnickej rodine Reutter predsta- Engelberg 2006, 2010, etc.). A aj keď tento text v úvode vuje materiálovú časť štúdie, ktorej cieľom je nielen ich kritická vychádza z identifikácie autorstva pozoruhodného baroko- analýza, ale aj snaha ich prostredníctvom vytvoriť predstavu vého liturgického kalicha z Banskej Belej, svojím obsahom či konštrukciu kultúrneho nastavenia a skúsenosti ilustratív- sa najviac vzďaľuje téme ranonovovekého zlatníctva stredoslo- neho jedinca v strednej Európe v závere 16. a v prvej polo- venských banských miest. Na druhej strane je však pokusom vici 17. storočia. Zároveň je text pokusom o uchopenie meto- o redefinovaný pohľad na vzťah centra a periférie po tzv. „glo- dologických možností interpretácie historických prameňov bálnom obrate“: snaží sa vysvetliť preferovanie „viedenského“ reflektujúcich kultúrnu skúsenosť meštianskych luteránskych v umení stredoslovenských banských miest v 18. storočí, elít v stredoslovenských banských mestách, zvlášť s ohľadom zlatníctva nevynímajúc, pričom čiastočne neguje klasickú na modely vtedajšieho donátorstva, a to nielen na poli vertikálnu hierarchizáciu výtvarného umenia. Ambíciou úvahy 8 9  je pokúsiť sa prehodnotiť nateraz stále aktuálne chápanie Počas práce na jednotlivých kapitolách som sa opakovane oblasti stredoslovenských banských miest ako jedného vracala k publikáciám PhDr. Evy Toranovej, CSc. (1932 – 2006), zo zásadných umeleckých regiónov Slovenska a pomenovať bývalej vedeckej pracovníčky Ústavu dejín umenia Slovenskej či uchopiť jeho jedinečný kultúrny a umelecký charakter akadémie vied, ktorá odišla do penzie tesne predtým, ako v rámci barokového umenia 18. storočia na Slovensku využijúc som tam nastúpila v roku 1999 na doktorandské štúdium metodologické termini ako „kultúrna krajina“, „umelecký a veľmi ma mrzí, že som s ňou nemohla byť v užšom pracov- región“ či „umelecké teritórium“. nom kontakte. Jej texty sú v oblasti zlatníctva na Slovensku do značnej miery pionierskymi a v podstate ktokoľvek, koho IV. kapitola s názvom Nakoľko „baníckym“ je barokové zlat- zaujíma toto remeselné odvetvie, siaha po nich v prvom kroku. níctvo stredoslovenských banských miest? je vystavaná s vyu- Zvlášť dôležitými sú jej súpisy zlatníckych diel z domácich žitím staršieho textu kratšej štúdie Omšový kalich Spoločnosti štátnych i cirkevných zbierok na jednej strane, na strane druhej Ježišovej vo Vindšachte publikovanej in: SLAVíČEK, L. – evidencia zlatníckych majstrov a ich dielní činných na Slo- SUCHáNEK, P. – ŠEFERISOVá-LOUDOVá, M. (eds.): Chvála vensku na základe jej autentického pramenného výskumu. ciceronství. Umělecká díla mezi pohádkou a vědou. Věnováno S odstupom niekoľkých desaťročí a v súvislosti s inovovanými Jiřímu Kroupovi k životnímu jubileu. Brno 2011, s. 178-191. metodologickými pohľadmi na výtvarné umenie konkrét- Námetová analýza industriálnych a pre liturgické predmety neho „nezápadného“ (non-Western) regiónu či krajiny neobvyklých motívov omšového kalicha zo Štiavnických Baní po tzv. globálnom obrate sa dnes javia niektoré premisy predstavuje prípadovú a východiskovú štúdiu k rozsiahlej sku- prác Evy Toranovej problematickými, resp. žiadajú si aktuál- pine zlatníckych diel s baníckou tematikou vytvorených v obla- nejšie metodologické uchopenie. Do svojich kľúčových sti stredoslovenských banských miest v závere 17. a v 18. publikácií venovaných zlatníctvu na Slovensku (1975, 1983) storočí. Jednotlivé, aktuálne známe a viacerými historikmi totiž obrazne vylúpla len tie artefakty, ktoré splnili požiadavku umenia dlhodobo inventarizované a interpretované artefakty adjektíva „slovenský“, čo, samozrejme, v kontexte historických v domácich i zahraničných zbierkach vzájomne spolu obvykle štátnych celkov, ktorých súčasťou bolo územie Slovenska nesúvisia a v staršej literatúre boli uvádzané len ako solitéry (stredoveké Uhorské kráľovstvo, ranonovoveká Habsburská na báze ikonografickej príbuznosti s ohľadom na tzv. banícke monarchia či Rakúsko-Uhorsko 2. polovice 19. storočia) motívy, ktoré historicky utvárali charakteristickú vizuálnu dostatočne nereprezentuje dobovú situáciu. Skôr odzrkad- značku tohto regiónu, resp. banských oblastí všeobecne. ľuje priority historiografie umenia na Slovensku v 70. rokoch Kapitola sa snaží pomenovať ideové a vizuálne východiská 20. storočia a vtedajšiu širšiu snahu o hľadanie a nachádzanie pre takto dekorované artefakty a uchopiť charakter či význam autentickej národnej produkcie. Ako ale ukotviť konkrétne tzv. baníckych motívov jednak na signifikantných handštaj- dielo v súčasnosti sa nachádzajúce na Slovensku v prípade, noch, jednak na barokových liturgických objektoch. ak vzniklo mimo tohto územia, no pri hlbšom výskume 10 11  sa ozrejmí, že na priamu objednávku a s presnými požiadav- kami tamojších donátorov? Niekedy sa dokonca v závere potvrdí, ako v prípade tzv. planétovej kanvice, že dielo dlho- dobo považované za domácu zlatnícku prácu aktuálne reflek- tujúcu vtedajšie nemecké podnety, je jednoznačne priamym importom z Norimbergu. Čo v situácii, ak je dielo prácou domáceho, optikou Evy Toranovej „slovenského“ zlatníckeho majstra, no vzápätí ním bol obdarovaný panovník, vysoký cirkevný predstaviteľ či krajinský feudál a až do súčasnosti sa nachádzalo mimo územia Slovenska? Možno nazvať zlatníka „slovenským“, ak pochádzal z významného umeleckého centra, napr. Viedne alebo Norimbergu, a usadil sa v našej krajine až po ukončení svojho výtvarného školenia, resp. vo vyššom veku, a v podstate už nereagoval na lokálne štýlové podnety? Okolnosti vzniku konkrétnej zlatníckej práce tak majú viacero premenných a texty predkladaných prípadových štúdií sú pokusom o pomenovanie týchto variantných alternatív. Domáce diela na jednej a importy na strane druhej nie sú vertikálne umiestňované do hierarchických pozícií, ale skôr kontextualizované v konkrétnych rámcoch, v ktorých vznikali, resp. po dokončení cirkulovali a reprezentovali tak medzikultúrne kontakty či aktívnu umeleckú komunikáciu konkrétneho mikroregiónu geograficky smerom dovnútra, i naopak smerom von. Moja niekoľkoročná práca na téme zlatníctva stredosloven- ských banských miest by nebola možná bez štipendijného pobytu DAAD (Forschungs- und Arbeitsaufenthalte ausländi- scher Hochschullehrer und Wissenschaftler) v Germanisches Nationalmuseum v Norimbergu a na Friedrich-Alexander- Universität v Erlangene v roku 2011, niekoľkých pobytov 12 v Maďarsku a Čechách v rámci medziakademickej siete výmen či bez kontinuálneho štúdia v blízkej Viedni vďaka podpore viacerých domácich grantov (zvlášť VEGA-grant č. 2/0132/15 Základné pojmy teórie obrazu v interdisciplinárnej reflexii a ume- novednej praxi, vedúci projektu: doc. PhDr. Ivan Gerát, PhD.). Samotné vydanie knihy podporilo Ministerstvo kultúry SR grantom v rámci dotačného programu 1.3 Aktivity kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu. Moja veľká vďaka patrí majiteľom jednotlivých zlatníckych artefaktov, či už štátnym alebo cirkevným inštitúciám, za ich sprístupnenie na detailné štúdium a následné fotogra- fovanie, všetkým zamestnancom archívov a knižníc za ich maxi- málnu nápomocnosť a ústretovosť pri štúdiu či digitalizácii požadovaných materiálov, rovnako ako viacerým kolegom zo Slovenska i zahraničia za ich podporu a konzultácie, a nako- niec zbierkovým inštitúciám doma i v zahraničí za veľkorysé poskytnutie obrazového materiálu a reprodukčných práv. Kniha paralelne vychádza v anglickom jazyku vo vydava- teľstve Peter Lang. Chľaba 15. júla 2016 13 14 15  Akú podobu mala „zaalpská renesancia“ v stredoslovenských banských mestách? Na dvoch nie veľmi dávnych výstavných projektoch Slovenskej národnej galérie v Bratislave (Dejiny slovenského výtvarného umenia – Renesancia, 20091 a Industriálna krajina? Stredoslo- venské banské mestá v 16. – 18. storočí, 2010/20112) bola pre- zentovaná tzv. planétová kanvica [1], aktuálne tvoriaca súčasť permanentnej expozície Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.3 Táto pozoruhodná zlatnícka práca vzrušuje špecia- listov už celé jedno storočie, a to od roku 1911, kedy bola prvýkrát, a mimoriadne detailne popísaná počas mapovania zlatníckych prác z majetku Evanjelickej cirkvi a.v. v Banskej Bystrici, Kremnici a v Banskej Štiavnici Kornélom Divaldom (1872 – 1931).4 On sám predstavoval výraznú a mienkotvornú 16 17 1 Jamnitzerovská dielňa, Kanvica s personifikáciami siedmich planét, tzv. plané- tová kanvica, 70. – 80. roky 16. storočia, striebro, liate, cizelované, zlátené, emaily, v. 18 cm. Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum. Foto © Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica osobnosť historiografie umenia, muzeológie a umeleckohisto- 2 Inštalácia tzv. planétovej kanvice Kornélom Divaldom rickej dokumentácie začiatku 20. storočia na našom území v prvej expozícii Mestského múzea v Banskej Bystrici a planétovú kanvicu nielen zdokumentoval, ale priamo zakom- v rokoch 1909 – 1953, na fotografii je pedagóg, ponoval už v roku 1909 do prvej banskobystrickej muzeálnej knihovník, pamiatkár, expozície [2].5 Nateraz ale zostáva otvorená otázka autorstva, archivár a muzeálny pracovník prof. Karol Ivan Kiszely, správca proveniencie, datovania, možných predlôh pre realizáciu múzea v rokoch 1917 – 1947. Foto © Stredoslovenské tohto diela či dokonca jeho kultúrneho kontextu v prostredí múzeum Banská Bystrica stredoslovenských banských miest, a to v celom segmente umeleckohistorickej literatúry; od špecializovaných odborných publikácií6 až po materiálové študentské práce.7 Tvar majstrovsky či cechovo nepuncovanej striebornej a z väčšej časti pozlátenej kanvice (jej aktuálna váha je 1378 g), vychádza zo vzorníkov pre zlatnícke práce známe najmä z ne– meckého prostredia, no príbuznosť týchto modelov je len vše- obecná a pomáha typovo zaradiť planétovú kanvicu do obdo– bia druhej polovice 16. storočia.8 Po kruhovom obvode jej ľahko kónického tela sú do siedmich polí tvorených architek- tonickými arkádami vmontované liate plakety so samostatnými stojacimi figúrami (cca 70 mm vysoké); dva ornamentálne pásy, nad a pod iluzívnymi arkádami, vypĺňa rollwerk s prinito- vanými emailovými medailónmi. Z hľadiska konštrukcie arte- faktu sú dva plášte planétovej kanvice zosadené spolu jednak v jej robustnej profilovanej základni z tvarovaného plechu, jednak zafixované po obvode jej horného okraja. Rollwerkový 18 19  usporiadaniu týždňa podľa rímskych patrónov jednotlivých dní (lat. Dies Lunae, Dies Martis, Dies Mercurii, Dies Jovis, Dies Veneris, Dies Saturni, Dies Solis). Prvá línia ikonografického čí- tania – prepojenie siedmich planét so siedmimi dňami – pokra- čuje druhou, a to spojením so zverokruhom zastúpeným pri nohách každej z planét, no opätovne nie celkom korektne pás doplnený plnoplastickými liatymi hlavičkami je zopakovaný dodržaným: Slnko má pod nohami Leva [3], Venuša Býka [5], aj na masívnom veku kanvice, rovnako ako opätovne priehrad- no mala by mať aj Váhy, Saturn má pod nohami Kozorožca kový email na farebne priznanom striebornom podklade a Vodnára [6], Jupiter Strelca a Ryby [8], Merkúr Blížencov [9], zdobí jeho hruškovitú úchytku. Do formy odlievaným je aj pal- no mal by mať aj Pannu, Mars Barana a Škorpióna [11] a Luna cový odklápač veka či ucho kanvice v tvare hermy, vo vnútri Raka [13]. Základná schéma štandardného vyjadrenia vzťahu duté. Z technického hľadiska sa vo všetkých prípadoch jedná o kvalitne odlievané segmenty bez akejkoľvek poréznosti, následne spájané, montované a precízne cizelované. Na vnútornú stranu veka a do vnútornej a vonkajšej strany dna boli autorsky osadené tri samostatné sochárske diela – jedna medaila a dve plakety. Banskobystrickú planétovú kanvicu možno považovať nie síce za unikátne, no predsa len za kva- litnejšie dielo i v štandardnej komparácii s nemeckým, zvlášť 3 Majster norimberského okruhu a jamnitzerovská diel- norimberským zlatníctvom. Jej výnimočnosť netkvie ani tak 9 ňa, Planétová kanvica – perso- nifikácia Slnka, okolo 1550 v samotnom umelecko-remeselnom zvládnutí, ale aj v ikono- a 70. – 80. roky 16. storočia, grafickom koncepte, ktorý vizualizuje, či okruhu renesančných striebro, liate, cizelované, zlátené, v. 6,5 cm. Banská prác a najmä kultúrneho prostredia stredoslovenských ban- Bystrica, Stredoslovenské múzeum. ských miest v 16. storočí, ktoré sekundárne reprezentuje. Foto © Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica Na vonkajšom plášti kanvice je postupne zľava doprava v siedmich poliach predstavených sedem postáv personifiku- 4 Majster norimberského okruhu, Plaketa s personifiká- júcich planéty našej slnečnej sústavy známe v 16. storočí, ciou Slnka, okolo 1550, olovo, liate, v. 6,5 cm. Köln, Museum a to Slnko, Venušu, Saturn, Jupiter, Merkúr, Mars a Lunu/Mesiac, für Angewandte Kunst. ktoré pri opačnom čítaní sprava doľava až na jednu výnimku Foto © Rheinisches Bildarchiv Köln, rba_L001854_12 (Venuša a Saturn by mali byť v poradí vymenení) zodpovedajú 20 21 5 Majster norimberského medzi planétami a zverokruhom sa premieta do samostatne norimberskí Kleinmeistri grafickými sériami zobrazujúcimi okruhu a jamnitzerovská dielňa, Planétová kanvica – per- stojacich figúr rímskych bohov s jednotlivými znameniami postavy rímskych cisárov či starozákonných kráľov, heroických sonifikácia Venuše, okolo 1550 a 70. – 80. roky 16. storočia, ako novinka v grafike tzv. norimberských Kleinmeistrov v prvej žien staroveku alebo klasických antických a kresťanských striebro, liate, cizelované, zlá- tené, v. 6,4 cm. Banská Bystrica, polovici 16. storočia. Ako príklad môžu slúžiť často citované cností či nerestí, planét, múz, ročných období, mesiacov, ľud- Stredoslovenské múzeum. grafické cykly Hansa Sebalda Behama (1500 – 1550), 10 ských temperamentov, slobodných umení, etc., zrovnoprávnili Foto © Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica Heinricha Aldegrevera (1502 – 1555/1561) či Virgila Solisa 11 antické ikonografické schémy s ich parciálnymi stredovekými (1514 – 1562), v nich sú znamenia zverokruhu pod nohami 12 revitalizáciami a vytvorili tak obrovský repertoár motívov planét dôsledne dodržané, no pre banskobystrickú planétovú nielen vo výtvarnom umení, ale aj v umeleckoremeselných kanvicu predstavujú len jeden zo všeobecných rámcov jej prácach rôznorodo kombinovaných. A to nezriedka, pričom celkového ikonografického konceptu a nie formálnu predlohu vymenené postavy Venuše a Saturna na banskobystrickej jednotlivých častí tohto pozoruhodného objektu. Práve 13 planétovej kanvici alebo chýbajúce znamenia zverokruhu 6 Majster norimberského okruhu a jamnitzerovská dielňa, Planétová kanvica – per- sonifikácia Saturna, okolo 1550 a 70. – 80. roky 16. storočia, striebro, liate, cizelované, zlá- tené, v. 6,4 cm. Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum. Foto © Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica 7 Majster norimberského okruhu, Plaketa s personifi- káciou Saturna, okolo 1550, olovo, liate, v. 6,4 cm. Köln, Museum für Angewandte Kunst. Foto © Rheinisches Bildarchiv Köln, rba_L001854_10 22 23  u viacerých personifikovaných planét sú toho dôkazom, v prie- behu 16. storočia už nie celkom korektne rešpektovaných. V zbierkach Museum für Angewandte Kunst v Kolýne nad Rýnom sa nachádzajú štyri plakety so zobrazením planét Saturn [7], Mars [12], Slnko [4] a Merkúr [10];14 postavy týchto božstiev sú identické, i rozmerovo, s figúrami na banskobys- plárov je zrejmé, že sa jedná len o jedinú sériu, ktorá bola trickej planétovej kanvici do takej miery, že tieto určite nie minimálne multiplikovaná; plakety s Lunou a Jupiterom známe sú len prepisom tej istej grafickej predlohy, ale uvedené pla- nie sú vôbec, plaketa so zobrazením Venuše bola evidovaná kety predstavujú prípravné štúdie či pomôcky pre toto v kolekcii Germanisches Nationalmuseum v Norimbergu, konkrétne dielo. Podľa nateraz známych zachovaných exem- dnes je stratená.15 Kým v renesančnom Taliansku boli plakety vnímané ako malé sochárske dielka a následne predstavovali významný zberateľský artefakt, zaalpské prostredie chápalo plaketu predovšetkým ako medziprodukt pre prácu zlatníkov či iných remeselníkov.16 Plakety fungovali rovnako ako grafické predlohy, ich motívy sú využité na zlatníckych prácach, na cínových či medených predmetoch, na bronzových mažia- roch a zvonoch, dokonca na sériách hrncov alebo na maľova- 8 Majster norimberského nom skle. Reliéf plakety rezal umelec do dreva, kameňa alebo okruhu a jamnitzerovská dielňa, Planétová kanvica – personifi- bridlice, prípadne modeloval zo sadry alebo vosku, a odlieval kácia Jupitera, okolo 1550 a 70. – 80. roky 16. storočia, do bronzu alebo olova; talianski majstri používali skôr tvrdšiu striebro, liate, cizelované, zlá- tené, v. 6,5 cm. Banská Bystrica, zliatinu, zaalpskí mäkší kov. Tieto odliatky ďalej kolovali medzi Stredoslovenské múzeum. zlatníkmi, odlievačmi bronzu či cínu, rezbármi (aj do slonoviny) Foto © Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica alebo nábytkovými stolármi predovšetkým ako tzv. medzimo- dely. Pre formu ako takú sa používal termín patrone a z jej jedného exemplára bolo možné odliať približne 50 až 60 od- liatkov, čiže pomerne dosť veľa kusov, s ktorými, zdá sa, sa čulo obchodovalo.17 Pri realizácii náročnejšej či z hľadiska objednávky mimoriadnej zlatníckej práce sochári so zlatníkmi priamo spolupracovali;18 24 25  tálneho dizajnu: architektonické polia s rollwerkovým orna- mentom plynule sledujúce kruhovú bázu banskobystrickej kanvice tu striedajú šesťuholníkové polia mäkšie definované šupinovým dekorom na priznanom heptagonálnom základe. Táto zlatnícka práca, podobne ako banskobystrická kanvica (18 cm) len 17 cm vysoká, tzn. s identickou veľkosťou plané- tových božstiev (61-65 mm), ktorá sa v 19. storočí nachádzala v zbierke baróna Mayera Karla von Rothschild (1820 – 1886) vo Frankfurte nad Mohanom,20 nesie autorsky nateraz neprira- denú majstrovskú značku „FR“.21 V nemeckom prostredí sa séria z Kolýna nad Rýnom pomerne prekvapivo opakuje ešte dvakrát na kvalitatívne úplne odlišných dielach v zbier- kach Staatliche Museen zu Berlin – Kunstgewerbemuseum, ilustratívnym príkladom môže byť norimberská dvojica Peter a to na dvoch bronzových mažiaroch so siedmimi planétami 9 Majster norimberského okruhu a jamnitzerovská diel- Flötner (1485/1490 – 1546) a Melchior Baier (cca 1495 – 1577). zaraďovanými rovnako ako plakety z Kolýna nad Rýnom ňa, Planétová kanvica – perso- nifikácia Merkúra, okolo 1550 V prípade banskobystrickej planétovej kanvice snáď rovnako do norimberského okruhu.22 V evidencii nemeckých múzeí a 70. – 80. roky 16. storočia, striebro, liate, cizelované, zláte- pôjde o prepojenie ornamentálnej zložky a sochárskej časti, a galérií existuje zo 16. storočia niekoľko ďalších sérií plakiet né, v. 6,3 cm. Banská Bystrica, pričom autorom personifikácií siedmich planét je majster olo- s personifikáciou siedmich planét,23 rovnako ako je na sied- Stredoslovenské múzeum. Foto © Stredoslovenské vených plakiet z Kolýna nad Rýnom, Ingrid Weber ho považuje mich planétach postavená ikonografia viacerých zlatníckych múzeum Banská Bystrica sa nemeckého umelca norimberského okruhu okolo roku prác: priam ikonickým je dnes nezvestný „Deckelpokal“, ktorý 1550, a tieto boli sekundárne zapojené do zlatníckej práce 19 mal podľa prameňov v roku 1540 na objednávku norimber- 10 Majster norimberského okruhu, Plaketa s personifiká- nateraz neznámeho majstra. Možné oddelenie sochára skej mestskej rady vytvoriť Melchior Baier, snáď s využitím ciou Merkúra, okolo 1550, olovo, liate, v. 6,3 cm. Köln, a zlatníka v prípade autorstva siedmich antických božstiev známej Flötnerovej planétovej série plakiet, a ktorým mal byť Museum für Angewandte Kunst. Foto © Rheinisches Bildarchiv podporuje i existencia kanvice s identickou sériou personifi- obdarovaný cisár Karol V. počas svojej návštevy tohto ríšskeho Köln, rba_L001854_24 kovaných planét, no s výrazne odlišným výberom ornamen- mesta.24 No tá istá Flötnerova séria je napríklad použitá 26 27  na cínovej kanvici vytvorenej Paulom Weisem okolo roku 1560 Príbuznosť sedmičiek – sedem planét, sedem dní, sedem v zbierkach Victoria and Albert Museum v Londýne či na cí- 25 slobodných umení, sedem cností a sedem nerestí či aditívne novej kanvici vytvorenej rovnako okolo roku 1560 Christophom priraďovanie siedmich kovov alebo siedmich farieb – je nesko- Geriswaldom, prípadne Stephanom Lichtenhahnom, v zbier- rostredovekým konceptom postaveným na novoplatónskej kach Stadtgeschichtliches Museum Leipzig. Z reprezentač- 26 filozofii a magickosti čísla sedem;29 rovnako osvedčenou bola nejších prác možno tiež zmieniť planétovú kanvicu vytvorenú i myšlienka priraďovania zverokruhu k nebeským telesám.30 norimberským majstrom Petrom Gronymusom (†1569) V úvode raného novoveku snáď za najprepracovanejšiu v bývalej zbierke baróna Mayera Karla von Rothschild či pla- 27 možno považovať koncepciu Philippa Aureola Theophrasta nétovú kanvicu pripísanú Bartelovi Jamnitzerovi (1548 – 1625) Bombasta von Hohenheim – Paracelsa (1493 – 1541), ktorý v kolekcii Rijksmuseum v Amsterdame. 28 vo svojej knihe Liber de imaginibus detailne pracuje s rôznymi sedmičkami a využíva ich na komponovanie istej vizuálnej 11 Majster norimberského 13 Majster norimberského okruhu a jamnitzerovská dielňa, okruhu a jamnitzerovská diel- Planétová kanvica – personi- ňa, Planétová kanvica – perso- fikácia Marsa, okolo 1550 nifikácia Luny, okolo 1550 a 70. – 80. roky 16. storočia, a 70. – 80. roky 16. storo- striebro, liate, cizelované, čia, striebro, liate, cizelované, zlátené, v. 6,1 cm. Banská zlátené, v. 6,4 cm. Banská Bystrica, Stredoslovenské Bystrica, Stredoslovenské múzeum. múzeum. Foto © Stredoslovenské Foto © Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica múzeum Banská Bystrica 12 Majster norimberského okruhu, Plaketa s personifiká- ciou Marsa, okolo 1550, olovo, liate, v. 6,1 cm. Köln, Museum für Angewandte Kunst. Foto © Rheinisches Bildarchiv Köln, rba_L001854_20 28 29  magiky (Slnko=zlato=žltá, Luna/Mesiac=striebro=šedá, Saturn=olovo=čierna, Jupiter=cín=biela, Venuša=meď=zelená, Merkúr=ortuť=modrá, Mars=železo=červená),31 posúvajúc tak ďalej ideu „planét a ich detí“ príkladne vo výtvarnom umení 15. storočia vizualizovanú napr. Bacciom Baldinim (1436 – cca 1487).32 Planéty, podľa Paracelsa, ovplyvňujú i fungovanie ľudského tela a pomocou odhaľovania vzťahov medzi nebes- kými telesami a orgánmi lekár nielen lieči, ale má možnosť choroby i predvídať [14].33 Mimoriadne exaktne tento alchy- mistický princíp konceptuálneho vzťahu medzi makrokozmom, mikrokozmom a ľudským telom tvoriaceho jednotu a harmóniu sveta sformuloval v liste z 18. augusta 1588 známy dánsky astronóm Tycho Brahe (1546 – 1601) matematikovi a astronó- movi Christophovi Rothmannovi (1550/1560 – po 1600): A aby si si osvojil niečo z toho, čo chceš, sluší sa vedieť, že ide o sedem planét na nebi, ktoré predstavujú sedem kovov na zemi a v človeku stvore- nému k jednému i druhému, ktorý sa preto správne nazýva mikrokozmom, predstavujú sedem hlavných orgánov. Tieto všetky prvky sú navzájom tak krásne a harmonicky pospájané a tak sa podobajú, že sa zdá, že majú takmer rovnaké funkcie a tie isté vlastnosti, a že aj ich prirodzené povahy sú rovnaké. Tak dve hlavné svetlá na nebi Slnko a Mesiac sa rovnajú dvom najcennejším kovom na zemi, zlatu a striebru, a v človeku dvom hlavným životným orgánom, srdcu a mozgu. Dve priaznivé planéty Jupiter a Venuša 14 Vzťah medzi makrokoz- mom a mikrokozmom ilustro- si privlastňujú zemské kovy, ktoré sú druhé v poradí, cín a meď, v našich vaný na príklade, ako planéty ovplyvňujú jednotlivé orgány telách je to pečeň, dielňa krvi, a obličky, slúžiace plodeniu. Dve planéty, ľudského tela. Athanasii Kircheri E Soc. Jesu Mundus ktoré sa považujú za nepriaznivé, Saturn a Mars, zodpovedajú nižším subterraneus In XII Libros kovom, olovu a železu, a v ľudskom tele im pripadajú dva menej potrebné digestus [...] Amstelodami 1665, Tom. II, fol. 406. a ničotné orgány slezina a žlčník, v ktorých sa zbiera nadbytočná čierna Bratislava, Univerzitná knižnica. a žltá žlč. Nebeský Merkúr, ktorý je svojou povahou neutrálny a menlivejší Foto © Univerzitná knižnica Bratislava než Proteus, má na zemi proťajšok v pozemskom merkúriu, čiže ortuti 30 31  či živom striebre, ktoré tiež berie na seba rôzne podoby, snaží sa napo- dobňovať povahu iných kovov a je schopný sa zázračne meniť. V mikro- kozmickom tele sa mu zo siedmich hlavných orgánov správne priraďujú pľúca, ktorých úlohou je vťahovať dych a oživovať svojou činnosťou srdce a ostatné orgány. Pľúca hrajú taktiež dôležitú úlohu pri reči, presne tak, ako sa verí, že ju ovláda nebeský Merkúr.34 ktoré sa pretavovali aj do reprezentatívnych zlatníckych prác Alchymistické porozumenie koncepcie siedmich planét môže 16. storočia, a to i takých slávnych ako Holzschuer-Pokal Petra pevnejšie kotviť planétovú kanvicu do prostredia baní, výraz- 35 Flötnera a Melchiora Baiera či Rappoltsteiner-Pokal Georga ného podnikateľského segmentu neskorostredovekej Kobenhaupta.36 I samotný Paracelsus zastával názor, že „bane a ranonovovekej ekonomiky s pomerne významnými výnosmi, sú najlepšou školou filozofov“, a dokonca podľa informácie sprostredkovanej o jedno storočie neskôr francúzskemu filo- zofovi, lekárovi, astrológovi a astronómovi Jeanovi Baptistovi Morinovi (1583 – 1656) priamo v stredoslovenských banských mestách v roku 1521 aj dlhšie pobýval.37 Vo svojom labora- tóriu v dome jedného z banskobystrických zlatníkov údajne uskutočňoval rozličné pokusy s „vitriolom, antimonitom, rumelkou, meďou, striebrom a zlatom“ a pred svojím domá- 15 Majster norimberského cim „transmutoval kus medi na striebro“.38 okruhu [?], Plaketa s personi- fikáciou Potentie, okolo 1550, olovo, liate, v. 6,1 cm. Köln, Museum Parciálne súvisiacou ikonografickou otázkou je existencia für Angewandte Kunst. Foto © Rheinisches Bildarchiv ďalších dvoch plakiet, ktoré, zdá sa, s planétovou sériou Köln, rba_L001854_22 z Kolýna nad Rýnom súvisia, a to minimálne na základe identického inventárneho čísla (inv. č. J 158), materiálu, rozmeru a tvaru; priradiť k nim možno ešte ďalšie dve plakety v zbierkach Germanisches Nationalmuseum v Norimbergu [inv. č. Pl. O. 882 a Pl. O. 883].39 Spolu sa jedná o tri zobrazenia ženských postáv, dve plakety sú identické, ktoré je pomerne náročné námetovo identifikovať, pretože sa značne vymykajú zo štandardných ikonografických schém 16. storočia defino- vaných predovšetkým nemeckou a nizozemskou grafickou 32 33  tvorbou. Prvá ženská postava s panovníckymi insígniami, t. j. s korunou na hlave, žezlom a ríšskym jablkom v rukách, a orlom pri ľavej nohe [15], identifikovaná Ingrid Weber ako Jupiter,40 je vizualizáciou ikonografickej koncepcie pomerne neobvyklej personifikácie Potentie komparačne sa objavu- júcej v nike tzv. Relikviára sv. Viktora vytvorenom Wenzelom Jamnitzerom (1508 – 1585) ako dar mesta Norimberg pre cisá- s dominujúcim Milosrdenstvom (Caritas), jednak ako individu- rovnú Máriu Rakúsku v roku 1570. Námetové posolstvo tejto 41 álne stojace postavy v nikách po obvode skrinky či ako malé reprezentatívnej kazetovej skrinky je rozsiahlou a v niektorých reliéfne figúry na jej veku. Okrem Potentie, relevantnej prípadoch veľmi špecifickou a raritnou ikonografiou personifi- z hľadiska námetu troch analyzovaných plakiet, je samostatne kácií cností realizovaných jednak vo vrcholovej kompozícii predstavených v nikách na Jamnitzerovej práci ďalších deväť cností: šesť z nich jednoznačne vychádza z grafík Marcantonia Raimondiho (1480 – 1534), a to Viera (Fides), Nádej (Spes), Spravodlivosť (Iustitia), Sila (Fortitudo), Prozreteľnosť (Prudentia) a Trpezlivosť (Temperantia) a rovnako k nim existujú aj prí- pravné plakety.42 Pre zvyšné tri cnosti Nesmrteľnosť (Immor- talitas), Šťastenu (Fortuna) a Múdrosť (Sapientia) nateraz priame predlohy známe nie sú. Ikonografické identifikova- 16 Majster norimberského nie Potentie na prvej z diskutovaných troch plakiet možno okruhu [?], Plaketa s perso- nifikáciou Crepusculo della považovať za pomerne vierohodné; v prípade ďalšej plakety Mattina [?], okolo 1550, olovo, liate, v. 6 cm. Köln, Museum zobrazujúcej ženskú postavu s rohom hojnosti v pravej ruke für Angewandte Kunst. Foto © Rheinisches Bildarchiv a vavrínovým vencom v ľavej možno práve v komparácii Köln, rba_L001854_18 s Jamnitzerovou madridskou skrinkou uvažovať o Fortune. Vizuálny prepis Šťasteny totiž nemusí obsahovať v 16. storočí len zaužívané atribúty ako zemskú guľu či koleso, ale v priamej nadväznosti na antickú tradíciu zvlášť roh hojnosti a vavrínový veniec.43 Čo čiastočne túto identifikáciu zneisťuje, je umiest- nenie armilárnej sféry pri nohách figúry, tá by však mohla odkazovať na status Šťasteny ako dcéry nebies, dcéry Jupitera. Námetové určenie poslednej plakety zobrazujúcej okrídlenú ženskú figúru s plápolajúcimi vlasmi a oboma rukami držiacou 34 35  a Lótovej žene premenenej pri úteku z mesta na soľný stĺp (Gn 19, 26). Medaila, ktorej opačnú stranu predstavuje iný starozákonný výjav kráľa Dávida pozorujúceho Batšebu (2 Sam 11, 2), je v publikovanej literatúre všeobecne dato- vaná okolo roku 1535 a pripísaná Conczovi Welczovi († pred 1555),44 známemu jáchymovskému zlatníkovi a medai- fakľu [16] je problematické: na Jamnitzerovom relikviári lérovi.45 Legitímnou je ale otázka, či sa v banskobystrickej sv. Viktora figuruje jediná okrídlená cnosť, a to Nesmrteľnosť planétovej kanvici skutočne nachádza celá medaila, alebo (Immortalitas) s nimbom okolo hlavy a zvitkom v pravej ruke. zlatnícky majster použil len sekundárny odliatok jej jednej Ikonografia plakety zachovanej v dvoch exemplároch strany; medaily totiž môžu byť nielen razené, ale aj liate s istým v Museum für Angewandte Kunst v Kolýne nad Rýnom časovým posunom podľa zvláštnych požiadaviek zákazníka.46 a Germanisches Nationalmuseum v Norimbergu by mohla byť len veľmi hypoteticky spojená so zobrazením Úsvitu per- sonifikovaným rímskou bohyňou Aurorou, sestrou Slnka 17 Concz Welcz a jamnitze- a Luny, v podobe definovanej Iconologiou (1593) Cesare Ripu rovská dielňa, Medaila Lót a jeho dcéry zasadená do veka (cca 1560 – cca 1622) ako Crepusculo della Mattina. V snahe planétovej kanvice, okolo 1535 a 70. – 80. roky 16. storočia, zodpovedať prvotnú otázku prepojenia troch diskutovaných striebro, liate, cizelované, plakiet s plaketami personifikujúcimi planéty, použitými zlátené, š. 47 mm. Banská Bystrica, Stredo- aj na kanvici z Banskej Bystrice, však zostáva stále najmä veľký slovenské múzeum. Foto © Barbara Balážová otáznik, resp. vôbec nie je jasné, či si takúto otázku ich vzájom- ného súvisu vôbec možno položiť. Z hľadiska datovania jednotlivých častí banskobystrickej planétovej kanvice je zrejme najstarším artefaktom medaila osadená do vnútornej strany jej veka (priemer cca 47 mm) [17]. Pre sekundárne použitie v zlatníckej práci má pomerne raritný námet, a to Lót a jeho dcéry ozrejmený aj textom v hornej časti kompozície „GENE / 19“: v prednom pláne sediaceho biblického Lóta z jednej i druhej strany opíjajú jeho dve dcéry vínom (Gn 19, 30-38), zadný plán referuje k udalos- tiam predchádzajúcim túto scénu, k horiacej hriešnej Sodome 36 37  Na druhej strane možno práve osadenie tohto konkrétneho obľúbená a moralizujúca tematika cností sa viackrát objavila medailérskeho diela do planétovej kanvice súvisí s prianím na zlatníckych prácach, ktorých cieľom bolo aj prostredníc- objednávateľa hypoteticky prepojeného či aktívneho v jáchy- tvom ikonografie reprezentovať ideály istého spoločenského movských strieborných baniach, zvlášť v 16. storočí nesmierne stavu, a to buď objednávateľa, ale i prijímateľa konkrétneho slávnych a vyhľadávaných. Zdá sa totiž, že námet Lóta a jeho daru (napr. Rappoltsteiner-Pokal či tzv. Kaiserpokal). Tým, kto dcér nemožno čítať v kontexte planétovej kanvice z Banskej bol príznačným v preberaní Flötnerových plakiet do svojich Bystrice štruktúrovanejšie než ako prvoplánové varovanie autorských objektov, bol o generáciu mladší Wenzel Jamnitzer; pred nadmerným pitím vína vzhľadom na jej skutočnú pri- norimberský zlatnícky majster zakomponoval priamo zo série márnu funkciu. cností plaketu s Milosrdenstvom (Caritas) do spodnej strany základne tzv. Kaiserpokal49 a celá séria, dokonca vo viacerých S prostredím norimberskej renesancie polovice 16. storočia exemplároch sa objavila na tzv. scrittoriu, dnes len fragmen- spájajú okrem autora planétových božstiev banskobystrickú tárne zachovanom v podobe panelov v Berlíne a vo Viedni.50 kanvicu aj ďalšie artefakty zasadené do vnútornej a vonkajšej Na druhej strane sa zdá, že vďaka Flötnerovej popularite strany základne, a to dve kruhové a pre zaalpskú renesanciu i obľúbenosti norimberských produktov celkovo sa s umelco- skoro až ikonické plakety so zobrazením teologickej cnosti vými plaketami bežne obchodovalo a jeho diela osádzali i iní – Nádeje (Spes) [18] a kardinálnej cnosti – Prozreteľnosti zlatnícki majstri v artefaktoch rôzneho druhu, rôznej kvality, (Prudentia) [19] zo série ôsmich sediacich cností Petra Flötnera v rôznych časových obdobiach a očarenie Flötnerovými vytvorenej okolo roku 1540. Obe plakety v banskobystrickej 47 plaketami, snáď aj vďaka Jamnitzerovej reklame, bolo silné kanvici sú mimoriadne kvalitnými striebornými odliatkami, a dlhotrvajúce.51 následne pozlátenými, pričom zhoda i tých najmenších detai- lov dovoľuje uvažovať o odliatkoch priamo z Flötnerových Kto je ale autorom celého pozoruhodného, no z hľadiska patrone vytvorených na podklade umelcových kamenných výtvarného názoru i obsahového námetu jednotlivých arte- modelov z tzv. Solnhofenského vápenca. Už Kornél Divald 48 faktov nesúrodého kompilátu planétovej kanvice z Banskej upozornil na menší rozmer plakiet v planétovej kanvici (Spes Bystrice? Predchádzajúce upozornenie na citačné referencie – priemer cca 65 mm, Prudentia – priemer cca 66 mm), ale medzi Petrom Flötnerom a Wenzelom Jamnitzerom nebolo po porovnaní s originálnymi autorskými odliatkami [20, 21] zmienené náhodne; okrem použitia dvoch Flötnerových pla- je zrejmé, že banskobystrické plakety sú identické, no pri kiet linkuje banskobystrickú planétovú kanvicu s Jamnitzerovou osádzaní boli po obvode zmenšené a nepravidelne orezané dielňou na prvý pohľad zanedbateľný detail, a to odklápač až o niekoľko milimentrov, čo pravdepodobne súvisí s akoby vrchnáku vyformovaný v podobe ženskej figúry držiacej erbový zdvihnutým okrajom oboch Flötnerových originálov nevhod- štít s levou hlavou [22]. Autor planétovej kanvice zopakoval ným pre osadenie do rovnej plochy. V 16. storočí všeobecne motív vyskytujúci sa napríklad po obvode luxusného lavaba 38 39 18 Peter Flötner a jamnitze- 20 Peter Flötner, rovská dielňa, Planétová kan- Plaketa so znázornením vica – plaketa s personifikáciou Nádeje (Spes), okolo 1540, Nádeje (Spes) zasadená olovo, liate, priemer 78 mm. do vnútornej strany základne, Nürnberg, Germanisches okolo 1540 a 70. – 80. roky Nationalmuseum. 16. storočia, striebro, liate, Foto © Germanisches cizelované, zlátené, priemer Nationalmuseum Nürnberg cca 65 mm. Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum. Foto © Barbara Balážová 21 Peter Flötner, Plaketa so znázornením Prozreteľnosti (Prudentia), 19 Peter Flötner a jamnitze- okolo 1540, olovo, rovská dielňa, Planétová kan- liate, priemer 77 mm. vica – plaketa s personifikáciou Nürnberg, Germanisches Prozreteľnosti (Prudentia) zasa- Nationalmuseum. dená do vonkajšej strany Foto © Germanisches základne, okolo 1540 Nationalmuseum Nürnberg a 70. – 80. roky 16. storočia, striebro, liate, cizelované, zlátené, priemer cca 66 mm. Banská Bystrica, Stredoslo- venské múzeum. Foto © Barbara Balážová 40 41  22 Jamnitzerovská dielňa, vytvoreného niekedy medzi rokmi 1550 – 1560 Wenzelom Planétová kanvica – detail odklápača vrchnáku, 70. – 80. Jamnitzerom, dnes v parížskom Louvri, a trvalý jamnitzerov- 52 roky 16. storočia, striebro, liate, cizelované, zlátené. ský záujem o dizajn autorského motívu či obchodnej značky Banská Bystrica, v tvare levej hlavy53 možno sledovať aj v rámci tzv. berlínskej Stredoslovenské múzeum. Foto © Barbara Balážová Skizzenbuch Wenzela a Christopha Jamnitzerovcov.54 No cel- ková robustnosť banskobystrickej kanvice či istá rustikálnosť 23 Jamnitzerovská dielňa, rollwerkového ornamentu a emailových medailónov vylučujú Planétová kanvica – detail hlavy na päte ucha, 70. – 80. zaradenie planétovej kanvice do minuciózneho autorského roky 16. storočia, striebro, liate, cizelované, zlátené. diela Wenzela Jamnitzera, mimochodom charakteristického Banská Bystrica, i námetovou sofistikovanosťou a koncepčnosťou; do úvahy Stredoslovenské múzeum. Foto © Barbara Balážová by však mohol prichádzať menej talentovaný či menej profi- lovaný člen Jamnitzerovskej rodiny, ktorý snáď zanechal svoj autoportrét na päte ucha kanvice vo výrazovo mimoriadne silnej bradatej mužskej hlave [23].55 Kvalitatívne, nie názorovo, je napríklad porovnateľná kanvica vyhotovená synom Wenzela Jamnitzera Abrahamom (1555 – cca 1600) v roku 1584 [24], dnes v amsterdamskom Museum Willet-Holthuysen, s identic- kým motívom odklápača veka ako na planétovej kanvici z Ban- skej Bystrice.56 Na základe predchádzajúcej analýzy stráca opodstatnenie doterajší názor, že diskutovaná kanvica pochá- dza z Banskej Bystrice, prípadne prostredia stredoslovenských banských miest; priveľa čŕt totiž lokalizuje jej vznik do norim- berského jamnitzerovského okruhu. Rovnako je v slovenskej li- teratúre doterajšie datovanie kanvice okolo roku 1600 neskoré a v závislosti na koncepcii figúr v architektonických nikách rámcovaných rollwerkovým ornamentom či vzhľadom na dato- vanie plakiet z Kolýna nad Rýnom sa skôr približuje k polovici 16. storočia, exaktnejšie do 70. – 80. rokov 16. storočia. 42 43 24 Abraham Jamnitzer, Aktuálna prítomnosť planétovej kanvice v Banskej Bystrici Kanvica, 1584, striebro, zlá- tené, v. 15 cm. Amsterdam, otvára pre historiografiu umenia mimoriadne zaujímavú otázku Museum Willet-Holthuysen. Foto © Museum Willet- kontextu výskytu renesančných zlatníckych prác na strednom Holthuysen Amsterdam Slovensku: evidenčný nápis priamo na vonkajšej strane dna kanvice potvrdzuje, že bola súčasťou majetku Evanjelickej cirkvi a.v. v Banskej Bystrici („ECCLAE: AUG: EVANG: NEOSO- LIENSIS“),57 rovnako bola na spodnej strane dna, a zrejme časovo neskôr, zaevidovaná jej váha v lótoch (79 lótov, t. j. 1385,66 g) [19]. Snáď najpravdepodobnejšou je možnosť, že planétová kanvica bola donáciou člena či členky niektorej z banskobystrických meštianskych rodín. Tento mechanizmus platí v mnohých ďalších príkladoch výskytu reprezentačných zlatníckych prác, i pôvodne profánneho určenia, v kolekciách Evanjelickej cirkvi a.v. na strednom Slovensku; z najkrajších artefaktov napríklad v prípade tzv. Reutterovskej donácie pozostávajúcej z kalicha58 a kanvice59 a darovanej vdovou po Matejovi Reutterovi (1658 – 1708) Annou Alžbetou evanje- lickej obci v Banskej Štiavnici v roku 1714. Podobnú kanvicu od identického zlatníckeho majstra Bartolomeja Weigla (1623 – cca 1700),60 priniesla Regína Zuzana Reutter (*1635) do Levoče, a táto bola darovaná niektorým z jej potomkov či ich dedičov niekedy v 18. alebo 19. storočí levočskej evan- jelickej obci.61 Dokonca viaceré zlatnícke práce priamo v majetku banskobystrickej evanjelickej obce mali donačné nápisy zo záveru 17. a začiatku 18. storočia,62 medziiným 44 45  aj pozoruhodnejšia kanvica vyhotovená zlatníkom Christophom Lehnerom mladším a darovaná Georgom Fibingerom Evanjelickej cirkvi a.v. v Banskej Bystrici 9. júla 1682 [25, 26].63 Z hľadiska súčasného zbierkového fondu slovenských a maďarských múzeí a galérií je planétová kanvica nielen v prostredí stredoslovenských banských miest, ale celkovo Slovenska či dokonca historického Uhorska, pozoruhodným artefaktom: z obdobia 3. štvrtiny 16. storočia je porovnateľ- ných zlatníckych prác zachovaných len niekoľko málo kusov.64 Oproti tomu sa vtedajšie testamenty a súpisy pozostalostí banskomestských mešťanov hemžia stovkami rôznorodých zlatníckych prác v honosnejších i menej výpravných verziách;65 ako modelový príklad môže slúžiť súpis majetku banskoštiav- nického ťažiara Hieronyma Salia von Hirschberg (†1555).66 Jeho osobný príbeh je príbehom splnených snov a úspechu Slezana, ktorý mal dostatok odvahy obchodovať a podnikať v stredoslovenských banských mestách v zmätočnom a neistom období medzi bitkou pri Moháči v roku 1526 a sečianskou bitkou v roku 1562. Po roku 1526, no najmä v 40. rokoch 16. storočia po páde Budína a Ostrihomu, prestali ľudia dôverovať stredoslovenským banským mestám ako dlho- dobému a bezpečnému prístavu pre svoju existenciu: tento fakt sa odzrkadlil predovšetkým na spôsobe a filozofii ich tamojšieho života. Na jednej strane už v stredoveku vychýrené 46 25 Christoph Lehner mladší, Kanvica s pelikánom na veku, 1. pol. 17. storočia, striebro, zlátené, v. 25,8 cm. Banská Bystrica, Stredo- slovenské múzeum. Foto © Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica bane na zlato a striebro kontinuálne lákali rozličné dobro- družné povahy, na druhej strane tí, ktorí vďaka banskému pod- nikaniu aj skutočne zbohatli a zabezpečili si natrvalo budúc- nosť, stredoslovenské banské mestá obvykle opustili, prípadne tak urobili ich potomkovia. Prostredníctvom v poradí prvého a zrejme i pragmatického sobáša získal Hieronym Salius von Hirschberg množstvo banských podielov a ťažiarskych zaria- 26 Christoph Lehner dení v banskoštiavnickom revíri a zaradil sa medzi tamojších mladší, Kanvica s pelikánom na veku – detail pelikána podnikateľov tzv. Waldbürgerov ako Šimon Öder (†po 1555) kŕmiaceho mláďatá, 1. pol. 17. storočia. pôvodom z Banskej Štiavnice, Konrád Schall (†1551) pôvodom Banská Bystrica, Stredo- zo Stuttgartu či Quirin Schlaher (1500 – 1560) pôvodom z Kős- slovenské múzeum. Foto © Stredoslovenské zegu.67 V nobilitačnej listine Ferdinanda I. z 1. decembra 1544 múzeum Banská Bystrica a erbovej listine Karola V. vystavenej pre troch bratov Hieronyma, Rafaela a Augustína sa prekvapivo venovala pozornosť jazykovým znalostiam Hieronyma Salia s prediká- tom von Hirschberg [Jelenia Gora], ktorý ovládal gréčtinu, latinčinu, nemčinu, maďarčinu, češtinu a čiastočne taliančinu.68 Nie je známe, či a kde absolvoval univerzitné štúdium a aké rozsiahle boli jeho obchodné kontakty, no kariéra v Banskej Štiavnici bola rýchla, v roku 1550 získal najvyšší spoločenský post richtára mesta. Precízne vypracovaný súpis pozostalosti z roku 1555, v ktorom len hotovosť v platných minciach, zlate a striebre predstavovala 31 008 rýnskych zlatých 83 denárov, je pozoruhodným a výnimočným prameňom pre poznanie a našu predstavu o možnom rozsahu majetku úspešných 48 49  banskomestských ťažiarov 16. storočia. Inventarizačná komisia najdôležitejším informáciám z hľadiska ocenenia majetku; len zaznamenala nielen dom na banskoštiavnickom Frauenbergu skúpo a výnimočne zmienili techniku prevedenia konkrétnej s dvomi záhradami a letníkom v jednej z nich, čriedu hovä- zlatníckej práce, a to napríklad „geschlagner“, „mit Krausem dzieho dobytka, žrebčinec, štyridsaťšesť včelých úľov a kŕdlik Silber“, „zween Silbren vergult Köpff in einander gesezt mit pávov, či majer, pivovar, dom v Hodruši a množstvo otvore- durchsichtigen fueßen, unnd dieselben von Silbren laubwerg ných baní a povrchových banských zariadení, ale aj ďalší maje- gemacht“, „zwo große ganz vergulte Tuppleten oder trinckge- tok uložený na viacerých miestach, zjavne pre rozloženie mož- schier sambt den deckeln Inen und außen gepunzeniert“, etc.; ného rizika straty počas tureckého nebezpečenstva. Najväčšia meno autora či proveniencia zostávajú v súpise zamlčané časť i najdrahšie predmety boli uložené vo Vroclave, jednak vo všetkých prípadoch. Kolekcie zlatých a strieborných v rodinnom dome tzv. Hirschen Haus, jednak v dvoch železných predmetov tvorili podstatnú časť majetku Hieronyma Salia truhliciach zložených u Simona Anshelma. Ďalší majetok bol von Hirchberg, doslova a do písmena „rodinné striebro“, uchovávaný v Olomouci v dome Krištofa Mackella a vo Viedni ktoré bolo ťažiarom testamentárne rozdelené rovným dielom u Michaela Gugelweita a Gregora Schausichselbsta. všetkým jeho piatim deťom, jednému synovi a štyrom dcéram. Iné zachované pozostalostné súpisy banskomestských mešťa- Pozostalosť Hieronyma Salia von Hirschberg zahŕňala nov 16. storočia sa štruktúrou či charakterom nijako nelíšia,84 nielen jeden z najobľúbenejších artefaktov nemeckého zlatníc- no z kritického uhla pohľadu majú ako celok isté zradné vlast- tva – pokál z vyrezávaného kokosového orecha osadeného nosti: do dnešných dní sa zachovali len niektoré majetkové v korpuse z pozláteného striebra v čiernom futráli, ale aj stov- 69 inventáre a obraz, ktorý na ich základe môže vzniknúť, nepred- ky rôznych ďalších položiek, a to desiatky väčších a menších stavuje ucelenú vzorku.85 Pozostalosti banskomestských dvojitých i jednoduchých strieborných, často pozlátených, ťažiarov sú známe len čiastočne, a to napríklad súpis majetku či tepaných pokálov, kalichov, pohárov s vekom i bez 70 71 Konráda Schalla z roku 1551 a spomínaného Hieronyma Salia veka ozdobených napríklad postavou Kupida alebo gra- 72 73 von Hirschberg z roku 1555, no pri mnohých zaujímavých nátovými jablkami, kanvičiek, šálok, soľničiek, lyžičiek, 74 75 76 77 a výrazných postavách 16. storočia chýbajú, napríklad Krištof vidličiek a nožov, fliaš, tureckých kobercov, prsteňov, reťazí, 78 79 Füssl (†1561), Pavol Rubigall (cca 1510 – 1575) či Ulrich náhrdelníkov, opaskov, pravých i falošných perál, drahých 80 Reutter (1563 – 1619), zvláštnou skupinou sú ťažiari, ktorí kameňov, medailí zo zlata a striebra, hodín, rozličných 81 82 v závere svojho života banské mestá na strednom Slovensku banských meracích zariadení, váh na zlato a drahé kamene 83 natrvalo opustili – Quirin Schlaher alebo Šimon, Vít (†cca 1570) uložených v puzdrách, obaloch a škatuliach, a nakoniec a Vavrinec (†1592) Öderovci. Rovnako pozostalostné proto- uchovávaných v železných truhliciach najmä v domovskom koly cisárskych úradníkov zahŕňajú len tú časť majetku, ktorá Vroclave. Inventátori sa v pozostalostnom súpise venovali zostala v mieste ich kratšieho či dlhšieho dočasného adminis- najmä materiálu a váhe jednotlivých predmetov, samozrejme, tratívneho pôsobenia v stredoslovenských banských mestách, 50 51  napríklad Georg Egger (†1597)86 či Sebastian Henckel von 27 Augustin Hirschvogel, Portrét Konráda Schalla, 1547, Donnersmarkt (1557 – pred 1600). Aj keď je v stredosloven- 87 rytina na papieri, 21,6 x 14,2 cm. Wien, Albertina. ských banských mestách prameňmi doložených v 16. storočí Foto © Albertina Wien množstvo dlhodobo fungujúcich a cechovo organizovaných zlatníckych dielní,88 v rokoch 1551 – 1584 napríklad často uvádzaná banskobystrická dielňa pôvodom Levočana Hansa Khiena [Khuena, Khüena] (†1584), vďaka individuál- nym obchodným kontaktom s centrami ako Augsburg alebo Norimberg, či prostredníctvom korporátnych sietí Fuggerovcov alebo Manlichovcov, museli domáce zlatnícke dielne zjavne neustále súťažiť so zahraničnými importmi, resp. i s nemeckými majstrami, ktorí sa rozhodli usadiť na strednom Slovensku.89 Na druhej strane je, i v prípade ďalších bansko- mestských pozostalostných súpisov, niekedy odkryté meno objednávateľa konkrétnej zlatníckej práce, zriedkavo aj darcu, vďaka erbom, či dokonca portrétom, ktoré inventátori pri popise predmetov zaznamenali. Zmieňovanie rodinných erbov i priamo podobizní na zlatníckych prácach je v pozo- stalostných evidenciách pomerne časté: v majetku Konráda Schalla figuroval nielen jeho vlastný maliarsky portrét,90 ale bohatý ťažiar si nechal vytvoriť svoj portrét aj na strie- borných kanviciach,91 v roku 1547 vo forme grafického listu Augustinom Hirschvogelom (1503 – 1553), norimberským grafikom v tom čase už usídleným vo Viedni [27],92 a nakoniec ako portrétnu osobnú medailu [28].93 52 53  Nateraz zostáva mapovanie cesty planétovej kanvice do Ban- 28 Hans Kels mladší alebo Joachim Deschler, skej Bystrice len v hypotetickej rovine; okrem predpokladu Osobná portrétna medaila Konráda Schalla – sekundárny jej objednávky a kúpy priamo v norimberskej dielni Jamnitze- odliatok z 19. storočia, rovskej rodiny niekým z banskomestských mešťanov možno medaila datovaná okolo 1547, sadra, priemer 47 mm. popísať aj paralelný spôsob, akým sa dostávali reprezen- Budapest, Magyar Nemzeti Múzeum, Éremtár. tatívnejšie zlatnícke práce do stredoslovenských banských Foto © Magyar Nemzeti Múzeum Budapest miest, a to zvlášť tie nezávislé na produkcii tamojších majstrov. Všeobecne častejšie je prameňmi evidované a historikmi sekundárne skúmané objednanie, vyhotovenie a odovzdanie zlatníckej práce konkrétnym jednotlivcom, komunitou alebo inštitúciou panovníkovi, vysokému cirkevnému predstaviteľovi či príslušnému krajinskému feudálovi, pričom tento mecha- nizmus obdarovania zdola nahor príznačne reprezentoval ranonoveký systém vazalstva na jednej a ochrany na druhej strane,94 menej často je pozornosť venovaná opačnému spôsobu ocenenia prostredníctvom daru zhora nadol. Panovníkove odmeňovanie verných totiž nepredstavovalo len povýšenie do šľachtického stavu, vylepšenie erbu či priamu finančnú odmenu, ale v agende súvisiacej so stredosloven- skými banskými mestami možno nájsť pomerne často eviden- cie o daroch panovníka mužom zastávajúcim nejaké vyššie úradnícke miesto v banskomestskej cisárskej administratíve pri rôznych príležitostiach, a to najčastejšie svadbách. Príkladom môže byť osoba Wolfganga Rolla pochádzajúceho z Wiener Neustadt, ktorý zomrel v roku 1589 v Kremnici; tam od roku 1551 až do svojej smrti zastával úrad komorského podgrófa podriadeného Dolnorakúskej komore.95 Jeho úlohou bolo riadenie baníctva a mincovníctva v obvode kremnickej komory a naň nadväzujúcich výrobných odvetví i dohľad nad podnikaním účastinných spoločností súkromných banských podnikateľov, tzv. Handlung alebo Gewerckschaft, 54 55  či nad všeobecným dodržiavaním príslušných zákonov a nad predovšetkým s nemeckým umiernenejším luteránskym pro- zachovávaním starých kráľovských výsad banských miest. stredím; je tak príkladom cisárskeho administrátora, ktorý V službe Ferdinandovi I. (1503 – 1564), ktorý mu udelil šľach- si napriek vernej službe katolíckemu Habsburskému domu po- tický erb 10. júla 1544 vo Viedni, sa osvedčil už skôr: od ro- nechal vlastnú voľbu vo výbere náboženskej orientácie, o kto- ku 1536 bol hlavným pokladníkom a v rokoch 1543 – 1544 rú, zdá sa, sa počas svojho celého života veľmi živo zaujímal. mincmajstrom jáchymovskej mincovne. V roku 1589 sa v oboch Rollových domoch, vo Wiener Neustadt rovnako ako Od 30. rokov 16. storočia predstavovalo širšiu kultúrnu skúse- v Kremnici, nachádzalo obrovské množstvo strieborných nosť elitných banskomestských ťažiarov, cisárskych úradníkov, predmetov evidovaných pozostalostným súpisom, pričom banských odborníkov či na strednom Slovensku na istý čas inventátori zvlášť pripomenuli, že strieborný „Trinckhgeschir“ usídlených obchodníkov predovšetkým prostredie nového dostal Wolfgang Roll v roku 1553 pri príležitosti svadby cisárskeho centra Viedne, no i miesta ich pôvodu, univerzit- s Annou Gruber, vdovou po komorskom grófovi Baltazárovi ného štúdia, predchádzajúceho profesionálneho pôsobenia Himmelreichovi, od ostrihomského arcibiskupa Mikuláša či rôznorodé obchodné destinácie, a to nielen Wittenberg, Oláha (1493 – 1568); zároveň dostal pokál v cene 80-90 zla- 96 Augsburg alebo Norimberg, ale aj Balkán a Turecko, tých priamo od cisára Ferdinanda I. Pri príležitosti druhej Malopoľsko a Sliezsko, či Morava a Čechy. Finančne dobre svadby v roku 1578 ho obdaroval cisár Rudolf II. (1552 – zabezpečené a vo viacerých uvedených prípadoch prekvapivo 1612) pokálom v cene 50 zlatých a arcivojvoda Ernst 97 bohaté banskomestské domácnosti boli porovnateľnými Habsburský (1553 – 1595) pokálom v cene 80 zlatých. 98 s nemeckými centrami 16. storočia, no na rozdiel od bez- V politicky, nábožensky a hospodársky komplikovanej situácii pečného Augsburgu alebo Norimbergu ich charakterizovala Uhorska v 16. storočí cisárovi natoľko záležalo na ekonomickej dočasnosť a v ich majetkovej štruktúre či dlhodobejších prosperite stredoslovenských banských miest, že v rozhodnu- investíciách sa odrážal nepretržitý strach z krehkej a na dotyk tiach o daroch nikdy neprihliadal na vierovyznanie obdarova- blízkej hranice s Osmanskou ríšou. Zdá sa, že vkusové rámce ného: voľnomyšlienkárske prostredie krušnohorského formované predovšetkým podobou zaalpskej renesancie100 Jáchymova totiž neprispelo len k profesijnému rastu išli ruka v ruke so životným pragmatizmom, ktorý v závislosti Wolfganga Rolla, ale i k jeho záujmu o reformačné myšlienky na modeli dočasnej existencie v nárazníkovej zóne voči Martina Luthera (1483 – 1546), a to zrejme vďaka osobnému Turkom vyformoval špecifickú podobu „mobilnej renesancie“: kontaktu s Lutherovým prívržencom i jeho prvým životopiscom, výtvarné či umeleckoremeselné práce zaznamenané v pozo- horlivým kazateľom a teológom Johannom Mathesiom stalostných inventároch jednak slúžili ako účelové ukladanie (1504 – 1565). Najmä na základe pozostalostného súpisu majetku v „tučných“ (úrodných) rokoch, ten bolo možné Rollovej knižnice totiž vidieť, že kremnický komorský podgróf 99 v „chudých“ (chudobných) rokoch speňažiť a financovať tak bol človekom obdivujúcim reformačné myšlienky a spätým svoju existenciu (Gn 41, 1-36), jednak predstavovali hnuteľný 56 57  majetok zbaliteľný do škatúľ, krabíc a truhlíc, vďaka ktorému 29 Ludwig Neufahrer, Portrétna medaila Quirina bolo možné banské mestá na strednom Slovensku kedykoľvek Schlahera, 1544, striebro, pozlátené, priemer 34 mm. i natrvalo opustiť. Niektorých banskomestských obyvateľov München, Staatliche totiž postupné zaberanie územia bývalého suverénneho Münzsammlung. Foto © Staatliche uhorského kráľovstva Turkami bytostne zasiahlo a formovalo Münzsammlung München ich špecifický sebazáchovný model správania: ilustratívnym príkladom môže byť životný osud banskoštiavnického ťažiara Quirina Schlahera [29], ktorý, i keď sa nemusel v roku 1532 priamo zúčastniť povestného tureckého obliehania a dobytia Kőszegu, mesta, v ktorom sa narodil, určite sa tam už viac nevrátil a hľadal v banských mestách na strednom Slovensku útočisko a svoje nové pôsobisko. Po tom, ako vďaka tamoj- šiemu podnikaniu pomerne rýchlo zbohatol, kúpil už pred rokom 1538 sliezske panstvo Miękinia [nem. Nimkau] a dediny Głoska [nem. Glotke], Wróblowice [nem. Frobelwitz, Frobellwitz], Zabór Wielki [nem. Sabor] a Zakrzyce [nem. Sakschicz, Skaszitz], neskôr mal paralelne s rozsiahlymi akti- vitami v Banskej Štiavnici svoje záujmy v sliezskom Vroclave. 20. marca 1543 bola Quirinovi Schlaherovi v Norimbergu vystavená erbová listina s predikátom von der Nimkau, ktorý jeho potomkovia používali ďalej v nasledujúcich generáciách presídlených zo stredoslovenských banských miest nielen vo Vroclave, ale aj v Hornom Falcku, Regensburgu či následne ďalších nemeckých mestách.101 Pre polovicu, resp. tretiu 58 59  30 Neznámy autor, Triptych Klaňania Troch kráľov, 1520 – 1530, tempera na dubovom dreve, 72,5 x 46,8 cm (celok). Bratislava, Slovenská národná galéria. Foto © Slovenská národná galéria Bratislava 60 61  štvrtinu 16. storočia, reprezentuje Hieronym Salius von Hirschberg, Konrád Schall, Quirin Schlaher, Šimon, Vít a Vavrinec Öderovci či Wolfgang Roll spoločenskú a kultúrnu elitu stredoslovenských banských miest, ktorú možno vnímať i ako obraz objednávateľa či majiteľa, prípadne publikum, pre ktoré boli určené diela ako banskobystrická planétová kanvica. Títo úspešní muži zároveň predstavujú migrujúce elity, ktoré si síce na istý čas banské mestá na strednom Slovensku obrazne privlastnili či doslova kolonizovali, no vďaka svojej závislosti na nemeckých a nizozemských trhoch s umením v nich nikdy nevytvorili podmienky pre posun od výnosného podnikateľského prostredia smerom ku kreovaniu kultúrnych či umeleckých centier tak, ako ich poznáme z Talianska 15. storočia alebo Nemecka 16. storočia;102 ich mentálne nastavenie a istý typ kozmopolitizmu ich nabádali investovať skôr do overených produktov norimberského zlatníctva či antwerpského maliarstva [30],103 pričom lokálnych majstrov a ich dielne oslovovali až ako druhých v poradí. Norimberský export a následne import do stredoslovenských banských miest príkladne vizualizuje diskutovaná banskobystrická planétová kanvica vytvorená v jamnitzerovskej dielni, ktorá určite okrem reprezentatívnych objednávok realizovala aj bež- nejšie či štandardnejšie diela určené pre masívny európsky trh. Na jednej strane možno súhlasiť s aktuálnou kritikou toho aspektu sociálnych dejín umenia, ktorý nás príliš vzďaľuje od výtvarných diel ako takých, na druhej strane ekonomicky podmienený model umeleckohistorickej interpretácie, v prí- pade talianskeho i zaalpského renesančného umenia v pos- ledných desaťročiach hojne využívaný,104 je vďačnou možnosťou ako interpretovať obdobie okolo polovice a tretej štvrtiny 16. storočia, ak zachované diela, a to je prípad 62 planétovej kanvice z Banskej Bystrice, sú príliš ojedinelými a nezapadajú do primeranejšej vzorky.105 Prípadové štúdie ako obvyklé výstupy základného výskumu – a to samotného diela či prameňov s ním súvisiacich – v nás potom vyvolávajú oprávnenú otázku, ako vlastne umelecké dielo uchopiť a ako artikulovať teoretické rámce, možnosti či postupy jeho interpretácie a prispieť tak k celkovému obrazu kultúry kon- krétneho obdobia.106 63 64 65 Je možné nahradiť dejiny renesančného umenia dejinami renesančnej kultúry? Na prelome rokov 2010 a 2011 sa ocitli v Bratislave v tom istom čase neďaleko od seba dve pozoruhodné diela – kan- vice – z dielne banskoštiavnického zlatníckeho majstra Barto- lomeja Weigla.107 Tieto patrili v 17. storočí pôvodne k sebe, no dnes je jedna v majetku Evanjelickej cirkvi a.v. v Banskej Štiavnici a druhá v majetku Evanjelickej cirkvi a.v. v Levoči.108 Prvá bola prezentovaná na výstave Industriálna krajina? Stre- doslovenské banské mestá v 16. – 18. storočí v Slovenskej ná- rodnej galérii [1],109 druhá tvorila exponát výstavy Ars liturgica na Bratislavskom hrade pripravenej Slovenským národným múzeom [2].110 Obe diela reprezentujú náročne realizované zlatnícke práce s tepaným plastickým florálnym dekorom 67 1 Bartolomej Weigl, Kanvica banskoštiavnickej rodiny Reutter, 2. pol. 17. storočia, striebro, tepané, liate, zlátené, maľované emailové medai- lóny, polodrahokamy, v. 29 cm. Banská Štiavnica, Kostol Evanjelickej cirkvi a.v. Foto © Dušan Slivka (tulipány, narcisy, slnečnice) dotvoreným anjelskými hlavič- kami, s liatymi ušami v podobe karyatíd, oválnymi maľovanými emailovými medailónmi s alegóriami Viery, Nádeje a Lásky [3] či naopak trojicou heroických žien Lukréciou, Dídó [4] a Kleo- patrou i so žánrovými scénkami rôznorodých baníckych činností a vsadenými polodrahokamami (napr. dubníckymi 2 Bartolomej Weigl, Kanvica drahými opálmi).111 Ako správne poznamenala historička banskoštiavnickej rodiny Reutter a levočskej rodiny umenia Ilona Cónová,112 výzdobný program kanvíc je natoľko Spillenberger, 2. pol. 17. sto- ročia, striebro, tepané, liate, profánnym, že obe Weiglove práce s najväčšou pravdepo- zlátené, maľované emai- lové medailóny, vzorka rudy dobnosťou pôvodne neslúžili v liturgii ako kanvice na omšové vo vrchole veka, polodraho- víno, ale ich objednávatelia ich skôr mohli používať pri sláv- kamy, v. 23 cm. Levoča, Kostol Evanjelickej cirkvi a.v. nostnom stolovaní. Samotný vznik oboch diel, ich primárnu Foto © Pavol Breier reprezentatívnu funkciu či ďalší pohyb na území dnešného Slovenska dopovedávajú dedikačné nápisy a rodové erby. Na vnútornej strane veka levočskej kanvice figurujú jednak erby banskoštiavnickej rodiny Reutter a tiež levočskej, pô- vodom westfálskej rodiny usadenej na východnom Slovensku Spillenberger, jednak meno Johanna Wilhelma Ujházyho. Toto meno bolo doplnené na spodnú stranu základne kan- vice niekedy po roku 1706, keď sa Johann Ujházy oženil so Zuzanou Spillenberger (*1689), najstaršou dcérou levoč- ského lekára Davida Spillenbergera mladšieho (1662 – 1703) a vnučkou lekára Davida Spillenbergera (1627 – 1684) a jeho manželky Regíny Zuzany Reutter.113 Je zrejmé, že kanvicu vytvo- renú zlatníkom Bartolomejom Weiglom priniesla do Levoče 68 69  ako dar, a to snáď i pri príležitosti svadby 21. septembra 1659 Ťažkopádne rozpletanie a zložito sledovateľné vysvetľovanie dokumentovanej viacerými vinšami banskoštiavnických pôvodu dvoch zlatníckych prác, v prípade ranonovovekého a levočských intelektuálov [5, 6], 114 práve dcéra a vnučka ban- umeleckého remesla na Slovensku mimochodom mimo- ských podnikateľov, mešťanov a volených richtárov Banskej riadne ojedinelé, predstavuje štartovací bod úvahy o metodo- Štiavnice Georga Ulricha Reuttera (1598 – pred 1659) logických možnostiach interpretácie písomných a obrazových a Ulricha Reuttera. Rovnako je zrejmé, že aj druhú, bansko- prameňov reflektujúcich kultúrnu skúsenosť luteránskych štiavnickú kanvicu nechala vytvoriť rodina Reutter pre star- elít v druhej polovici 16. a v prvej polovici 17. storočia v stre- šieho brata Regíny Zuzany Michala (*1629), a táto tvorila doslovenských banských mestách. Následne možno tiež neskôr, v roku 1714, súčasť väčšieho daru vdovy po jeho uvažovať o modeloch vtedajšieho donátorstva, a to nielen synovi Matejovi Reutterovi Anny Alžbety, rodenej Zwittinger, na poli výtvarného umenia či umeleckého remesla, evanjelickej obci v Banskej Štiavnici. 115 ale aj v okruhu ranonovovekého školstva alebo literatúry. 3 Bartolomej Weigl a neznámy autor, Kanvica banskoštiavnickej rodiny Reutter – detail personifi- kácie Caritas, 2. pol. 17. sto- ročia, maľovaný emailový medailón. Banská Štiavnica, Kostol Evanjelickej cirkvi a.v. Foto © Barbara Balážová 4 Bartolomej Weigl a neznámy autor, Kanvica banskoštiavnickej rodiny Reutter a levočskej rodiny Spillenberger – detail Dídó, 2. pol. 17. storočia, maľovaný emailový medailón. Levoča, Kostol Evanjelickej cirkvi a.v. Foto © Pavol Breier 70 71  Táto úvaha by zároveň mohla byť pochopená ako pokus pohľadu kontextualizujú konkrétnu rodinu, nemusí byť, definovať, kde tieto modely pramenia a ako sú v našom pravdaže, konečnou. Sústredenie písomných a obrazových prostredí uplatňované dokonca vo viacerých generáciách prameňov predstavuje len materiálovú časť práce, z ktorej jednej konkrétnej rodiny, čiže postihnúť kultúrny transfer vyplývajú viaceré zaujímavé otázky. Je možné tieto artefakty nielen v širšom spektre diel objednaných prvým predstavi- postupne kriticky analyzovať a ich prostredníctvom vytvoriť teľom rodiny Reutter v Banskej Štiavnici, ale aj naprieč niekoľ- našu predstavu či konštrukciu o kultúrnom nastavení a skú- kými časovými vrstvami druhej polovice 16. a prvej polovice senosti človeka v strednej Európe druhej polovice 16. a prvej 17. storočia. Cieľom skúmania teda primárne nie je široká polovice 17. storočia? Je v historiografii dejín umenia schod- vzorka istého konkrétneho typu podkladov, 116 ale výskum nou a otvorenou cestou interpretovať v určitej sociálnej vrstve variantných kultúrnych stôp ilustratívneho jedinca či skupiny spoločnosti podobu a význam súdobej kultúry pre konkrét- jedincov.117 Inventarizácia prameňov, ktoré z rozličných uhlov neho človeka, a zvlášť v prípade, ak pracujeme s textovými 5 Titulný list Honori Et 6 Titulný list Vota Et Desideria Felicitati amabilissimo- quibus Excellentiss: Nobiliss: rum Neogamorum Sponsi & Clarissimum Virum. Dnum Excellentissimi, atq[ue] Davidem Spilenbergervm, Nobilissimi Domini Davidis Philosophiae atq[ue] Medic: Spielenbergeri, Medicinae Doctorem & Practicum festivi- Doctoris experientissimi; tatem nuptialem Anno Christi Sponsae Nobilissimae, 1659. die 21. Septembris genere & virtute Clarissimae Schemnitii Montanarum Susannae Reginae [...] omine celebrantem, cum [...] Susanna fausto Vota sua D. D. Fautor, Regina [...] apprecantur et Amici Schemnicenses. Fautores & Amici Scepusienses. Halle, Universitäts- und Halle, Universitäts- und Landesbibliothek. Landesbibliothek. Foto © Universitäts- und Foto © Universitäts- und Landesbibliothek Halle Landesbibliothek Halle 72 73  7 Pohľad na Banskú Štiavnicu, v popredí vľavo Kammerhof, vedľa ktorého sa nachádzal dom Ulricha Reuttera, doprava radnica, kostol sv. Kataríny a farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, bývalý jezuitský s rezidenciou, v pozadí objekt Starého Zámku. Foto © Dušan Slivka 74 75  prameňmi či len limitovanou vzorkou zachovaných výtvarných titulu bakalár alebo magister. V 16. storočí bolo pomerne diel, a to dokonca umeleckého remesla namiesto tzv. vyso- obvyklé, ak sa absolventi s titulom či bývalí univerzitní kého umenia? študenti bez titulu nakrátko zamestnali po odchode z univer- zity ako učitelia v mestských latinských školách, odkiaľ striehli Meno zakladateľa banskoštiavnickej rodiny Reutter Ulricha buď na dobré úradnícke miesto či na výhodný sobáš, ktorý dnes nie je odbornej verejnosti celkom neznáme by im otvoril priateľnejšie možnosti uplatnenia. Takto posta- a od 20. rokov 20. storočia sa sporadicky, no periodicky venú životnú stratégiu sledoval Ulrich Reutter doslova: objavovalo v nemeckej či slovenskej literatúre s historickým, na prelome rokov 1584/1585 sa vrátil na krátky čas do rod- heraldickým, literárnovedným či umeleckohistorickým zame- ného Sulzbachu, aby na tamojšej mestskej latinskej škole raním.118 Ulrich Reutter bol pokrstený 27. júna 1563 v nemec- nastúpil na učiteľské miesto. O niekoľko mesiacov však kom Sulzbachu, v meste, ktoré spolu s rezidenčným mestom odtiaľ odišiel a zamestnal sa na pozvanie Hartmanna II. Neuburg an der Donau, vedľajším rezidenčným mestom von Liechtenstein (1544 – 1585) v Lednici na Morave ako Lauingen a ďalšími obcami patrilo pod miniatúrne neuburské praeceptor jeho dvoch synov Maximiliána (1578 – 1643) kniežatstvo. Rodičia – úradník neuburského kniežatstva a Gundakera (1580 – 1658). Niekedy v polovici roka 1587 Lucas Reutter (cca 1535 – 1598/1601) a Margaretha Weylandth sa 24-ročný Ulrich Reutter prvýkrát objavil v Uhorsku; v tom (†1563/1565), rodená Ruttland [Ruetland], – sa zosobášili čase musel byť už zamestnaný vo výkonnom úrade Vojenskej v Neuburgu an der Donau 24. novembra 1561 v tamojšom dvorskej rady, ktorá zrejme kvôli praktickým problémom farskom kostole sv. Petra. Primárnu kultúrnu skúsenosť Ulricha s protitureckou obranou zostala ukotvená vo Viedni aj po pre- Reuttera formovala nielen rodina, ale predovšetkým viacero sune hlavného mesta ríše Rudolfom II. do Prahy v roku 1583. stupňov luteránskeho školstva, ktorých postupnosť nebola Nakoniec sa v roku 1592 oženil s Annou Sicely (1576 – 1645), príliš vzdialená aktuálnemu vzdelávaciemu systému; mladík dedičkou výnosných podielov vo významných banskoštiav- absolvoval mestskú latinskú školu v Sulzbachu, Gymnasium nických ťažiarstvach a svoj ďalší život až do svojej smrti Palatinum v Lauingene a niekoľko semestrov na univerzitách v roku 1619 prepojil s Banskou Štiavnicou a oblasťou stredo- v Leipzigu a v Helmstedte, avšak bez získania akademického slovenských banských miest [7].119 76 77 8 Štambuch Ulricha Reuttera (EMBLEMATA ANDREAE ALCIATI), Nedatovaná dedikácia lekára a lauingenského pedagóga Martina Rulanda staršieho a de- dikácia jeho syna Johanna Ru- landa z 15. – 25. februára 1613. Banská Štiavnica, Slovenské banské múzeum, Bývalá evan- jelická knižnica v Banskej Štiavnici. Foto © Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica 78 79  Napriek tomu, že Ulrich Reutter nikdy nebol významnou Sambuca (1531 – 1584), Theodora de Bry (1528 – 1598) a mienkotvornou osobnosťou našich dejín, sú na základe alebo Georgette de Montenay (1540 – 1581), do ktorých písomných a obrazových prameňov, medzi ktorými vynikajú sa albumy vytvárali s použitím voľných strán, tzv. vakátov. jeho tri štambuchy, pomerne dobre rekonštruovateľné nielen Niekedy je pamätník doplnený aj o genealogické záznamy pozoruhodné životné osudy tohto konkrétneho človeka, či rodostrom jeho majiteľa. Tvorba štambuchov prerástla ale aj mnohých zaujímavých osobností raného novoveku. do mimoriadne obľúbeného, dokonca až kultúrneho feno- Štambuchy približujú tiež rôzne príbuzenské zväzky, priateľské ménu, pretože v záznamoch sa často pokračovalo aj ďalej vzťahy a spoločenské kontakty. Odráža sa v nich zároveň sve- po skončení univerzitného štúdia a najmä v nemeckom pro- tonázor a mentalita, dobové predstavy a hodnotové preferen- testantskom prostredí si mnoho mužov viedlo takéto knihy cie či kultúrna skúsenosť v prostredí ranonovovekej Európy. priateľov až do svojej smrti.120 Štambuch má svoj pôvod v nemeckom univerzitnom pros- tredí, a to predovšetkým vo Wittenbergu, v polovici 16. sto- Pätnásťročný Ulrich Reutter si začal viesť svoj prvý pamätník ročia. Tamojší študenti si viedli mimoriadne obľúbené pamät- zrejme počas štúdia na lauingenskom Gymnasium Palatinum níky v čase, keď prestupovali z univerzity na univerzitu do mimoriadne známej a obľúbenej knihy emblémov a do štambuchov vpisovali venovania nielen ich profesori, Taliana Andrea Alciata, prvýkrát vydanej v roku 1531 a len ale aj spolužiaci a priatelia [8]. Títo dedikátori v latinčine, do roku 1620 reprintovanej vo viac ako 100 edíciách. Mladík akademickej lingua franca raného novoveku, alebo iných jazy- využil špecifické vydanie s predpripravenými vakátmi koch vytvorili venovanie, ktorým prezentovali svoje vedomosti z roku 1567 [9], ktoré sa v 16. storočí často používalo ako a originalitu. Osobné venovanie, motto, príslovie, obľúbený album amicorum; tento Reutterov pamätník spĺňa všeobecne biblický citát či citát antických klasikov, zriedkavejšie dokonca najviac zaužívanú predstavu o štambuchu ako spomienke celý príbeh alebo báseň či tzv. makarónsky text autor zápisu na obdobie štúdia. Pamätník získal 2. októbra 1885 vtedajší alebo najatý miniaturista ďalej doplnil výtvarnou časťou. riaditeľ Evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici Ján Breznyik Honosnejší album amicorum predstavuje obvykle na tento (1815 – 1897) od evanjelického farára Jozefa Holubyho a dnes účel vytvorená knižočka vo veľkosti octavo, do ktorej sa robili je uchovávaný ako súčasť bývalej lýceálnej knižnice v Sloven- miniatúrne kresby a maľby s rozličnými motívmi – biblickými skom banskom múzeu v Banskej Štiavnici.121 Z 276 dedikácií a náboženskými, antickými, alegorickými, žánrovými, vojen- je chronologicky prvým záznamom priateľské venovanie skými, cestovateľskými, ale i milostnými a erotickými – , („amico suo“) Wilhelma Parsta z Neuenmarktu zo 7. mája 1578, alebo sa do nej pastišovým spôsobom vlepovali už hotové posledným je dedikácia známeho evanjelického teológa grafické dielka a ďalej sa upravovali a kolorovali, – napríklad Daniela Hitzlera (1576 – 1635) datovaná v Linzi 6. marca 1617. predpripravené erbové makety. Pomerne časté sú aj zásahy Aj keď väzba pamätníka pochádza zo záveru 19. storočia, do kníh emblémov – Andrea Alciata (1492 – 1550), Joannesa je autentickým prameňom: počet listov rešpektuje pôvodné 80 81  vydanie Alciatových Emblemat a záznamy sú pomerne dobre čitateľné, problematickou je len krížová referencia, pretože vakátom chýba paginácia. Ďalší, a odbornej verejnosti oveľa známejší štambuch Ulricha Reuttera, získaný do zbierok Germanisches National- museum v Norimbergu na berlínskej dražbe aukčného domu Lepke 20. marca 1923, začal vznikať rovnako v Lauingene v roku 1582.122 Počas posledných mesiacov Reutterovho štúdia na Gymnasium Palatinum, najmä v marci 1582, vytvoril pre mladého muža lauingenský maliar David Brentel (cca 1556 – 1615) prvé maľby, ku ktorým mu venovali zápisy prví dedikátori. Dedikácie, niekedy kratšie, niekedy dlhšie, občas len vo forme podpisu dotyčnej osoby a nezriedka rozšírené i o scénky či erby, postupne pribúdali v priebehu niekoľkých desaťročí až do 25. apríla 1617, kedy je datovaný posledný záznam magistra Eliasa Wagnera. Nezriedka boli štambuchy nanovo preväzované buď za života majiteľa či kedykoľvek neskôr. Pokiaľ banskoštiavnický pamätník vytvo- rený z Alciatových Emblemat predstavuje pomerne auten- 9 Štambuch Ulricha Reuttera (EMBLEMATA ANDREAE ALCIATI), ticky zachovaný prameň, až postmodernú fragmentárnosť Signet Sigmunda Feyerabenda a Simona Hütera. Banská norimberského štambuchu spôsobil jeho samotný majiteľ. Štiavnica, Slovenské banské múzeum, Bývalá evanjelická Ulrich Reutter totiž nechal nanovo previazať listy pamätníka, knižnica v Banskej Štiavnici. snáď niekedy v roku 1597; v tomto roku na Hromnice (2. feb- Foto © Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica ruára) len ako 33-ročný prvýkrát získal volený post bansko- 82 83 štiavnického richtára. Pamätníkové zápisy tým stratili akúkoľ- vek previazanosť či hierarchiu, resp. ani dedikácie chronolo- gicky nasledujúce po roku 1597 nevznikali usporiadane za sebou. Jediný pokus o hierarchizáciu možno sledovať na začiatku štambuchu: po oslavnej básni účtovníka spišskej komory Caspara Franka dedikovanej Ulrichovi Reutterovi práve v roku 1597 a reprezentatívnom Reutterovom rodovom erbe z roku 1590 [10], oddelenom od básne celostránkovým výjavom Horácius Cocles bráni most cez rieku Tiber, nasle- duje vlepený grafický portrét kurfürsta Augusta von Sachsen (1526 – 1586) a dedikácia ríšskeho kniežaťa Ottheinricha II. (1556 – 1604). Prostredníctvom 285 záznamov kreovaných na rôznorodom materiáli, – na pergamenových listoch, papie- roch rozličného pôvodu, na tureckých siluetových papieroch, mramorovaných alebo prifarbovaných papieroch – , a zvia- zaných spolu s celostránkovými maľbami či grafikami vytvoril Ulrich Reutter výrazný sebareprezentačný artefakt. V prípade niektorých celostránkových gvašových malieb je zrejmé, že boli orezané a nanovo adjustované, na niektorých stránkach sa objavuje staršie číslovanie folií, rovnako k sekundárnemu 10 David Brentel, Erb Ulricha Reuttera na titul- previazaniu patria aj výpravné čierne kožené dosky s Reutte- nom liste jeho štambuchu (fol. IIIr), 1590, gvaš na perga- rovským jednorožcom a kovaniami na rohoch. mene, 14,5 x 11 cm. Nürnberg, Germanisches National- museum. Foto © Germanisches Nationalmuseum Nürnberg 85  S potrebným nadhľadom a istou rezervou možno identifikovať aj tretí štambuch Ulricha Reuttera, ktorý ho spája s významným intelektuálom, štiavnickým rodákom a v predbielohorskom období profesorom na pražskej Karlovej univerzite Petrom Fradeliom (cca 1580 – 1621). Vo fondoch Slovenskej národnej knižnice v Martine sa nachádza zviazaná zbierka príležitost- ných oslavných tlačí Petra Fradelia obsahujúca jednak básni- kovu tlačenú ódu na Ulricha Reuttera vydanú v Norimbergu v roku 1612,123 jednak jeho vlastnoručnú dedikáciu Ulrichovi Reutterovi z toho istého roku na predsádke [11]; rovnako sa objavujú ďalšie kvetnaté dedikácie, slovné hry a prešmyčky na Reutterovo meno na poslednom liste.124 Slovná hra Melchiora Camponia na meno Ulricha Reuttera. Thalia teraz, keď nadobudla skúsenosti a zozbierala predošlé sily, chce spievať chvály tvojho mena. Takto si to vyslúžila tvoja cnosť, VIRTUTE RELUCES (=žiariš cnosťou), často potvrdená domom Lichtensteinských. A nikdy nebude môcť, VIRTUTE RELUCES, zahynúť sláva tvojho mena, ktorú máš od narodenia. To je pravá sláva, ktorá sa nesie cnosťou, VIRTUTE RELUCES, ktorá, keď ostatné veci hynú, zostáva pevná. Raduj sa, teda Reutter, raduj, VIRTUTE RELUCES, lebo sa vynesieš k pravým hviezdam, ako je pravé tvoje meno. Čo znamenajú veľké písmená, 11 Dedikácia Petra Fradelia Ulrichovi Reutterovi pýtaš sa, Ulrich, krátko ti naznačím: z roku 1612 na predsádke jeho zbierky gratulačných vymaž z nich jedno E, odlož jedno R tlačí. Martin, Slovenská národná knižnica. a budeš mať svoje meno. Foto © Slovenská národná knižnica Martin 86 87 12 Erb a dedikácia V ďalšom, a slovenskému prostrediu rovnako neznámom Georga Ulricha Reuttera z 9. augusta 1634 v štambu- pamätníku pisára banského súdu a neskôr banskoštiavnic- chu Hieronyma Haida (fol. 210r), gvaš na papieri, kého banského majstra Hieronyma Haida (†1653)125 12,7 x 14,5 cm. Nürnberg, Germanisches National- sa nachádza dedikácia Georga Ulricha Reuttera, syna Ulricha museum. Reuttera a Anny Sicely, z 9. augusta 1634 s maľovaným Foto © Germanisches Nationalmuseum Nürnberg erbom a prisvojeným liechtensteinovským mottom „Pie, Recte, Circumspecte“ [12].126 Pomocou tohto štambuchu si možno vytvoriť obraz o stredoslovenských banských mestách v 2. štvrtine 17. storočia, t. j. v generácii Georga Ulricha Reuttera. Hieronymus Haid síce pochádzal z Viedne, no z mat- kinej strany bol spriaznený s banskoštiavnickou rodinou Wenger, do ktorej patrila manželka Georga Ulricha Reuttera Mária, rovnako ako dvaja významní banskomestskí ťažiari Michal a Hans Wengerovci.127 Album amicorum obsahuje množstvo dedikácií nielen zo stredného Slovenska či miest univerzitného štúdia Hieronyma Haida (Jena, Strassburg, Leipzig), ale zvlášť približuje dvor Ferenca II. Nádasdyho (1622 – 1671) v rokoch 1635 – 1636 na hrade Hrušov, kde mla- dík pôsobil ako praeceptor dospievajúceho šľachtica. Z iných prameňov je zrejmé, že štambuchy vlastnili napríklad aj krem- nický komorský podgróf v rokoch 1590 – 1595 a banskoštiav- nický komorský gróf v rokoch 1595 – 1597 Georg Egger128 či banskoštiavnický notár v rokoch 1594 – 1599 Georg Polan von Polansdorf (†1600).129 Nedávno bola pozornosť veno- vaná štambuchu Felixa Blažeja Súľovského, sekretára vdovy Alžbety Czoborovej (1572 – 1626) a jej syna Imricha Thurza (1598 – 1621).130 88 89  Samozrejme, že len veľmi ojedinele môže byť život majiteľa v strednej Európe. Stovky záznamov v troch štambuchoch štambuchu pomerne v úplnosti sledovaný a hodnotený nielen Ulricha Reuttera spolu s ďalšími rôznorodými písomnými na základe archívnych prameňov, ale aj viac ako 550 štambu- a obrazovými materiálmi, vrátane niekoľkých zlatníckych prác, chových záznamov v rozpätí niekoľko desiatok rokov tak, k banskoštiavnickej rodine Reutter možno využiť k vytvoreniu ako v prípade Ulricha Reuttera. Obvykle je pamätníkových plastického obrazu o rôznych typoch globálnejších fenoménov, záznamov a dedikácií oveľa menej. Pri ich analytickom rozbore a to zvlášť kultúrnych, s ktorými boli meštianske elity stredo- je však potrebné mať stále na zreteli dôležitý fakt: album ami- slovenských banských miest v druhej polovici 16. a v prvej corum je výsledkom sebaprezentácie a sebaštylizácie polovici 17. storočia kontinuálne konfrontované. na oboch stranách – majiteľa aj dedikátora. Je zrejmé, že pre- dovšetkým norimberskému štambuchu venoval Ulrich Reutter Bazálnym fenoménom ilustrujúcim kultúrne zázemie rano- mimoriadnu pozornosť a do jeho tvorby investoval nemálo novovekých luteránskych elít v stredoslovenských banských času a peňazí. Z analýzy zápisov ďalej vyplýva, že so štambu- mestách je ich nespochybniteľný silný vzťah k vzdelaniu: svoju chom bežne cestoval a album amicorum musel tak mať osobnú referenciu k nemeckému luteránskemu školstvu ako i význam spätnej krížovej referencie v spoločenských kontak- snáď najprofilujúcejšiemu milieu, ktoré formovalo vtedajšieho toch úspešných mužov na prelome 16. a 17. storočia v stred- intelektuála, vytvoril Ulrich Reutter svojím banskoštiavnickým nej Európe. Na druhej strane hlbšie ponorenie do obsahu pamätníkom. Stovky záznamov pedagógov a študentov štambuchov svedčí aj o tom, že k analýze týchto typov pra- z mestskej latinskej školy v Sulzbachu, Gymnasium Palatinum meňov je potrebné pristupovať nanajvýš opatrne a uvažovať v Lauingene [13] i z univerzít v Leipzigu a Helmstedte vytvá- o nich v oveľa širších súvislostiach. Za každým štambuchovým rajú obraz nielen o Reutterových študijných prioritách zápisom či za každou ilustráciou sa totiž skrýva samostatný a zameraniach najmä na právo, ale aj o mechanizme utvárania príbeh: tieto je možné až pomocou variantných metodologic- sociálnych väzieb počas štúdia i do budúcnosti; s niektorými kých prístupov postupne kriticky analyzovať a ich prostredníc- dedikátormi zostal totiž v kontakte aj po skončení štúdia. tvom vytvoriť našu súčasnú predstavu či konštrukciu o svete, Už len knižničným katalógom je doložená existencia tlačenej mentalite a kultúrnej skúsenosti ranonovovekého človeka verzie univerzitnej dišputy 21-ročného Ulricha Reuttera 90 91  v úlohe respondenta na univerzite v Helmstedte v roku 1584.131 Táto verejná prezentácia študentových vedomostí, ktorá bola vo svojej printovej podobe významným študijným materiálom ranonovovekého školstva, predstavovala dialóg medzi Ulrichom Reutterom a známym právnikom a helmstedtským pedagógom Dethardom Horstom (1548 – 1618) a pojedná- vala o špecifickom právnickom probléme de rei vindicatione. Niekoľkoročná živá skúsenosť s dynamicky sa rozvíjajúcim i vysoko intelektuálnym univerzitným prostredím bola pre Ulricha Reuttera určite dôležitá, je celkom pravdepodobné, že z Reutterovskej rodiny patril do prvej generácie, ktorej bola vôbec dopriata.132 Na základe zachovaných publikovaných dišpút jeho syna Georga Ulricha z Tübingenu,133 vnuka Michala z Königsbergu [Kaliningradu]134 a pravnuka Mateja z Jeny je zjavné,135 že v nasledujúcich generáciách Reutterových ban- skoštiavnických potomkov bola univerzitnému vzdelaniu venovaná mimoriadna pozornosť a pri rozhodovaní poslať naj- staršieho syna na univerzitné štúdia rodina nikdy nezaváhala. Už prvý predstaviteľ banskoštiavnickej rodiny Ulrich Reutter sa vyprofiloval na štedrého donátora rozličných školských aktivít a osobne sa dokonca angažoval v zabezpečení kvalit- ných pedagógov pre banskoštiavnickú mestskú školu či adekvátnych duchovných pre miestnu farnosť.136 Spolu s ďalším banskoštiavnickým ťažiarom barónom Friedrichom Giengerom von Oberhöflein venoval v roku 1608 banskoštiav- 13 David Brentel, Portrét a dedikácia lauingenského nickej evanjelickej škole strieborné žezlo s vloženým drahým pedagóga Michaela Fendia v štambuchu Ulricha Reuttera kameňom určené ako insígnia pre výročnú voľbu tzv. kráľa (fol. 260r), 1590, gvaš na papieri, 14,2 x 8,9 cm. mládeže („rex adolescentium“) – najlepšieho žiaka školy.137 Nürnberg, Germanisches Reutterov pozitívny postoj k vzdelaniu jasne vykresľuje Nationalmuseum. Foto © Germanisches i finančná podpora banskoštiavnických intelektuálov počas Nationalmuseum Nürnberg 92 93  ich univerzitného štúdia – napríklad kantora Baltazára Beucera vo Wittenbergu138 – či dokonca pôsobenia v univerzitnom vzdelávacom procese – najmä známeho Petra Fradelia na pražskej Karlovej univerzite. Okruh univerzitných tlačí členov Reutterovskej rodiny totiž sprevádzajú príležitostné drobné práce, a to už spomínaná óda na Ulricha Reuttera od Petra Fradelia, ktorý podľa jeho vlastných slov „zazrel spolu s Wolfgangom Fridrichom Stromerom z Reichenbachu Reutterovo meno v súdobých nemeckých novinách, čo ho rovnako ako slávne Reutterove meno motivovalo k napísaniu básne“ [14]. V tomto konkrétnom prípade je namieste predpo- klad, že kontakt medzi oboma mužmi bol dlhodobejší a Ulrich Reutter patril do okruhu Fradeliových donorov. Motivácia ďalšej tlače bola smutnejšia, v roku 1645 zomrela v Banskej Štiavnici manželka Ulricha Reuttera Anna a na jej pohrebe odznelo dlhé a pozoruhodné laudatio evanjelického farára Valentína Rulicha vystavané na súbore referencií k Starému Zákonu, predovšetkým k pasážam o Judite ako prototype cnostnej ženy – matróny.139 Pomerne dlhý text tiež na okraj informuje, že v roku 1642, tri roky pred svojou smrťou, darovala vdova banskoštiavnickej cirkevnej obci základinu sto zlatých, z ktorej úroku mali byť podporované univerzitné štúdiá detí z chudobnejších rodín. Tento častý typ donácie, rovnako ako nezriedkavá priama finančná podpora luteránskych intelektuálov – duchovných 14 Oslavná báseň Petra Fradelia na Ulricha Reuttera. či učiteľov – ilustruje fenomén úzko prepojený s reformačnými Ad nobiliss. aulae regiae cae- sareaeque familiarem, dn. myšlienkami a nový, reformáciou inšpirovaný model súkrom- Hvdalricvm Reittervm, 1612. Martin, Slovenská národná ného donátorstva objavujúci sa v stredoslovenských banských knižnica. mestách niekedy od polovice 16. storočia. Ak totiž ťažiar Foto © Slovenská národná knižnica Martin a majiteľ kremnickej cementovne Augustín Langsfelder 94 95  v roku 1485 testamentom daroval peniaze na výstavbu Po odchode z univerzity v Helmstedte sa pre interakcie Ulricha kaplnky Narodenia Panny Márie pri kremnickom kostole Reuttera stal domovským kultúrny priestor strednej Európy, sv. Kataríny i peniaze na jej vybavenie strieborným omšovým v ktorom sa začal pohybovať niekedy v priebehu roka 1585. náčiním, 140 ťažiar Michal Königsberger venoval v roku 1503 Na začiatku bola jeho určujúcou referenciou šľachtická rodina banskobystrickému farskému kostolu 1000 zlatých na výstavbu Liechtensteinovcov, u ktorých pôsobil Ulrich Reutter ako jeho hlavného oltára 141 a ťažiar Erazmus Rössl financoval domáci učiteľ Maximiliána a Gundakera v rokoch 1585 – 1587. výstavbu kaplnky na banskoštiavnickom Frauenbergu v ro- V priebehu tohto obdobia si mladý muž vyskúšal život koch 1512 – 1514, ani nie o pol storočie neskôr, v roku 1543 na šľachtickom dvore jednej z najznámejších stredoeuróp- venoval banskoštiavnický ťažiar Quirin Schlaher 800 zlatých skych rodín, ktorej význam podstatne vzrástol predovšetkým tiež s dobrým kresťanským úmyslom; bola to však základina v generácii Reutterových zverencov,146 a pravdepodobne na univerzitné štúdium pre chudobných Banskoštiavničanov.142 sa okrem svojich pedagogických povinností zoznámil i s admi- Banskomestské luteránske komunity ako celok pripisovali nistratívnou agendou a organizáciou rozsiahleho renesanč- vzdelaniu veľký význam a zdá sa, že orientácia na protestan- ného panstva moravskej Lednice.147 Nasledujúcich šesť rokov, tizmus už od 20. rokov 16. storočia oslovila predovšetkým a to snáď práve vďaka Liechtensteinovcom, zažíval Ulrich miestne elity a vzdelancov. Napriek tomu, že pre nich nestála Reutter živé, vzrušujúce a internacionálne prostredie cisár- v popredí emotívna zbožnosť obnovená neskôr potrident- skeho dvora: ako úradník Cisársko-kráľovského vojenského skými myšlienkami, nie je možné porovnávať, či stredoveká dvorského úradu sa pohyboval jednak vo Viedni, ale aj Prahe spoločnosť bola viac alebo menej religiózna ako spoločnosť či Bratislave, t. j. v mestách, ktoré v tom čase prechádzali v úvode raného novoveku. Schodnejšia cesta je vnímať podstatnými historickými, sociálnymi i kultúrnymi zmenami Lutherovu reformáciu ako náboženskú a kultúrnu racionali- v súvislosti s novým štruktúrovaním Habsburskej správy ako záciu, ktorou sa nezmenila intenzita viery, ale jej charakter. 143 takej.148 Štambuchové záznamy z tohto obdobia sú skvelým Tento inovovaný model donátorstva sa odzrkadľuje v chýba- príkladom a ilustráciou fungovania cisárskej administratívy júcej finančnej podpore „fyzického tela“ banskomestských Rudolfa II. a opätovne formovania hlbších sociálnych väzieb. sakrálnych stavieb, prípadne len vo veľmi zriedkavých doná- Tie potom využíval Ulrich Reutter aj neskôr predovšetkým ciách na konkrétne „verejné“ výtvarné diela: 144 mimoriadne ako oficiálny vyslanec stredoslovenských banských miest pri výnimočným príkladom je bližšie nedatované objednanie rozličných úradných rokovaniach na najvyššej úrovni. Dokonca a zaplatenie 1000 medených platničiek určených na „vysokú“ je zjavné, že i výber životnej partnerky Ulricha Reuttera ovplyv- strechu tzv. horného kostola (t. j. kostola sv. Kataríny v Banskej nilo osadenstvo viedenskej cisárskej kancelárie: 26. júna 1590 Štiavnici) [15], Georgom Ulrichom Reutterom 145 zrejme sa totiž vo Viedni ženil Reutterov spolupracovník Jakob už po smrti jeho otca niekedy medzi rokmi 1619 – 1659. Granauer von Granau, v tom čase už 14 rokov zamestnaný v úrade Vojenskej dvorskej rady, s Regínou Sicely, dcérou 96 97  banskoštiavnického ťažiara, zakladateľa tamojšej Brennerovej 15 Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, vľavo rad- ťažiarskej spoločnosti a radcu spišskej komory Michaela nica, v pozadí vstupná veža Starého Zámku. Sicelyho.149 Snáď na svadbe sa zoznámila mladučká 14-ročná Foto © Lukáš Rohárik Regínina sesternica Anna Sicely s Ulrichom Reutterom, ktorý si v tom čase hľadal vhodnú manželku a následne s ňou aj 9. februára 1592 uzatvoril manželstvo. Najvýznamnejším súkromným ťažiarskym podnikom v Banskej Štiavnici v poslednej tretine 16. a prvej tretine 17. storočia bola Brennerova ťažiarska spoločnosť, ktorú v roku 1571 vytvorili traja muži – Hans Salius, vlastniaci 2/4 podiel, Eliáš Schall, vlastniaci 1/4 podiel, a Michael Sicely pôvodom z Kru- piny, rovnako vlastniaci 1/4 podiel. Ako sa už po 30 rokoch od založenia spoločnosti zmenili vlastnícke vzťahy jej podielov, je vidieť na ich rozdelení na prelome 16. a 17. storočia.150 Majiteľom 2/4 časti jedného zo zakladateľov Hansa Salia von Hirschberg bol Andreas Kielmann von Kielmannsegg mladší, ktorý sa oženil s Hansovou dcérou Annou a jeho podiel najskôr predstavoval 8/16, po vyplatení Kataríny Eisler 20/32. Majiteľkou ďalšej, tzv. Schallovskej časti bola Katarína, rodená Igl, vydatá za Eliáša Schalla, druhýkrát za Georga Sengera a tretíkrát za Adama Eislera, ktorú nakoniec jej spoločníci vyplatili. Posledná časť bola po smrti tretieho zo zakladateľov spoločnosti Michaela Sicelyho rozdelená na dve časti, jednu zdedila jeho dcéra Regína a druhú dve netere Rachel a Anna. 98 99  Tzv. Sicelyovský podiel 1/4 bol rozdelený na tri časti: 2/16 Bren- Rodostrom Reutterovej rodiny na foliách 280-296 norimber- nerovej ťažiarskej spoločnosti vlastnila Regína s manželom ského štambuchu referuje k majiteľovmu zodpovedajúcemu Jakobom Granauerom von Granau, po vyplatení Schallovského rodinnému zázemiu chronologicky smerom dozadu: pre podielu 6/32, 1/16 vlastnila Rachel s manželom Valentínom Ulricha Reuttera malo mimoriadnu dôležitosť zvýrazniť nielen Krüegerom, správcom banskobystrického mediarskeho pod- nemecký pôvod meštianskej erbovej rodiny, ale predovšetkým niku,151 po vyplatení Schallovského podielu 3/32 a rovnaký prepojenie na významné norimberské rody, z ktorých pochá- podiel vlastnila Anna, rodená Sicely, s manželom Ulrichom dzalo viacero Reutterových predkov.154 Mikroidentita rodiny Reutterom. Nemajetní cisárski úradníci Jakob Granauer von bola pre Ulricha Reuttera rovnako dôležitá ako makroidentita Granau, Valentín Krüeger a Ulrich Reutter sa stali vlastníkmi krajiny: keď vytváral nový koncept norimberského štambuchu výnosných podielov Brennerovej ťažiarskej spoločnosti cez pri príležitosti získania richtárskeho postu Banskej Štiavnice svoje manželky – Štiavničanky. V druhej polovici 16. storočia v roku 1597, svoju príslušnosť k Nemecku a neuburskému sa prekvapivé množstvo ťažiarskych dcér či vdov po ťažiaroch kniežatstvu demonštroval na foliu 2 verso v tesnom slede z Banskej Štiavnice vydalo za rakúskych šľachticov v nižších vlastného rodového erbu s jednorožcom v štíte. Na hie- alebo vyšších úradníckych funkciách; za cisárskeho radcu a dol- rarchicky významnom mieste sa totiž nachádza maľovaný norakúskeho kancelára Josepha Zoppla von Haus (†1580) erb Otta Heinricha von Pfalz-Sulzbach, známeho tiež ako sa vydala dcéra známeho ťažiara Hieronyma Salia von Hirsch- Ottheinrich II., vojvodu a ríšskeho kniežaťa zo Sulzbachu s jeho berg Eufrosina, ďalšia jeho dcéra Sofia za Sigmunda Weltzera vlastnoručnou dedikáciou Ulrichovi Reutterovi z roku 1592. zu Prunzendorf (†pred 1594) a dcéra Sabina Salius von Hirsch- S kľúčovým ranonovovekým fenoménom osobnej reprezentá- berg si vzala za manžela syna viedenského cisárskeho radcu cie prostredníctvom štambuchov úzko súvisí jeho materiálovo Franza Igelshofera (1505/1510 – cca 1576) Franza Igelshofera iný variant, a to zrkadlením v osobných medailách spájajúcich mladšieho. Barón Friedrich Gienger von Oberhöflein mal sa aj s Reutterovskou rodinou: v roku 1601 si Ulrich Reutter, za manželku Annu, rodenú Huml, prvýkrát vydatú za Hansa ako v tom čase viacerí waldbürgeri stredoslovenských ban- Salia von Hirschberg, a jej sestra Judita sa vydala za Davida ských miest,155 nechal hrdo vyraziť v kremnickej mincovni Hohenbergera von Waltenburg, etc.152 Zdá sa, že aj priamo reprezentatívnu osobnú medailu s averzom vyhradeným Ulrich Reutter sa angažoval vo vytvorení výhodného man- reutterovskému erbu a s reverzom, na ktorom je zaznamenaný želského zväzku. Keď zomrel jeho švagor a banskoštiavnický siceliovský erb jeho manželky [16].156 Georg Ulrich Reutter, účtovník Martin Küttner von Küniz (†pred 1594), manžel Anni- v banskom podnikaní mimoriadne úspešne kráčajúci nej sestry Rachel Sicely, zrejme na Reutterovo doporučenie v stopách svojho otca, objednal v 30. rokoch 17. storočia si ju v roku 1594 vzal dlhoročný správca mediarskeho podniku u kremnického medailéra Hansa Gueta nielen univerzálnu v Banskej Bystrici Valentín Krüeger, s ktorým sa Ulrich Reutter medailu Reutterovskej rodiny tzv. Stemmu familiae Revtte- spoznal už počas svojho úradníckeho účinkovania vo Viedni. 153 rianae [17],157 ale aj svoju osobnú medailu,158 ktorá vznikla 100 101  pravdepodobne v súvislosti s jeho zastávaním richtárskej funk- 16 Joachim Elsholtz, Osobná medaila banskoštiav- cie Banskej Štiavnice v rokoch 1633 – 1634 [18]. 159 Rodový erb nického ťažiara Ulricha Reuttera a jeho manželky Anny, rodenej na averze so starozákonným citátom „MINOR SUM DOMINE Sicely, 1601, striebro, razené, priemer 35 mm. Kremnica, CUNCTIS MISERATIONIBUS TUIS“ (Gn 32, 11) dopĺňajú na Národná banka Slovenska – reverze zobrazenia ruky držiacej zrkadlo, ruky držiacej váhy a Múzeum mincí a medailí. Foto © Národná banka Slo- okrídlených presýpacích hodín na lebke vysvetľované krátkymi venska – Múzeum mincí a medailí Kremnica moralizujúcimi mottami „NOSCE TE IPSVM“ (Poznaj sám seba.), „MEDIAM TENE“ (Drž sa stredu.) a „RESPICE FINEM“ (Pamätaj na koniec.). Osobné medaily banskomestských ťažiarov či tamojších úrad- níkov Habsburského domu predstavujú podľa Nemeckom modifikovaných antických a talianskych vzorov buď skutočné portréty na averze doplnené rodovým erbom na reverze medaily, alebo výtvarne jednoduchší variant rodového erbu na jednej strane a textu na strane druhej.160 Pre renesanč- ného človeka predstavovala medaila malé sochárske dielko, vizualita ktorého bola doplnená novou a výnimočnou mierou taktility, tak zriedkavej pre stredoveké umenie, a podobne ako minca prechádzala pri platení rukami svojich nových majiteľov, aj medaila často kolovala pri svojom prezeraní a obdivovaní z dlane do dlane, prípadne v nej aj chvíľu zotrvala. Ak chcel totiž divák prečítať na medaile text komentujúci jej výtvarnú časť, napr. meno portrétovaného, jeho úradné funkcie či osobné 102 103 17 Hans Guet (atribuované), motto, musel ju v ruke dookola postupne otáčať. Keď medaily Medaila Reutterovskej rodiny, tzv. Stemma familiae začala produkovať od polovice 16. storočia pre bohatých Revtterianae, 1630 – 1640, striebro, razené, pozlátené, a mienkotvorných mešťanov a cisárskych úradníkov kremnická priemer 25 mm. Banská Štiavnica, Kostol Evanjelickej mincovňa,161 stredoslovenské banské mestá ako jediné cirkvi a.v., osadené v nohe v celom bývalom Uhorskom kráľovstve celkom výnimočne tzv. Reutterovského kalicha. Foto © Dušan Slivka priamo zrkadlili mentálny a vizuálny svet nemeckej či zaalpskej renesancie.162 V žiadnom inom meste našej krajiny sa takéto kreovanie medailí zhodné s nemeckým, napríklad augsbur- ským či norimberským prostredím, nezopakovalo a tvorba medailí sa spájala zásadne s panovníckym dvorom, kde si dá- vali realizovať medaily i niektoré významnejšie osobnosti. Tak vznikli napríklad medaily talianskeho staviteľa pôsobiaceho v Uhorsku Pietra Ferrabosca (1512/1513 – po 1588) [19] či ostrihomského arcibiskupa Antona Vrančiča [Verantius, Vranćić] (1504 – 1573) v ateliéri habsburského dvorského medailéra Antonia Abondia (1538 – 1591). Renesančná osobná medaila poskytovala konkrétnemu člo- veku možnosť prezentovať sa na verejnosti doma i v cudzine vo forme buď osobného daru priateľom, obchodným partne- rom alebo vyššie postaveným osobám, pričom zo súčasného uhla pohľadu akoby plnila funkciu vizitky nielen samotného človeka, ale i výšky jeho majetku.163 Ranonovoveký človek sa vedome alebo podvedome, vplyvom vtedajšej módy, povýšil medzi antických virtus hrdinov, mužov odvážnych, smelých, 104 105 18 Hans Guet (atribuované), cnostných, chrabrých či znamenitých, teda tých, ktorých rene- Osobná medaila Georga Ulricha Reuttera, 30. roky sančný svet znovuobjavoval, oceňoval a snažil sa im z mnohých 17. storočia, striebro, razené, pozlátené, priemer 41 mm. strán priblížiť.164 Je zrejmé, že objednávatelia nepožadovali Kremnica, Národná banka na jedenkrát vyrobiť viac ako len malé množstvo exemplá- Slovenska – Múzeum mincí a medailí. rov,165 nebolo ale neobvyklé, ak si konkrétny človek nechal Foto © Národná banka Slovenska – Múzeum mincí urobiť viacero portrétnych medailí so zachytením v rôznom a medailí Kremnica veku, prípadne v časovo rôznych razbách, a to možno práve preto, že sa ich zásoba rozdávaním či vymieňaním minula. Georg Prantstätter (cca 1508 – 1574), cisársky radca a medzi rokmi 1558 – 1573 viackrát vo funkcii viedenského richtára, si nechal vytvoriť dvojportrétnu medailu s druhou manželkou Annou (†1568) dvorským sochárom a medailérom Joachimom Deschlerom (cca 1500 – 1571/1572) v roku 1563, túto potom v kópii u Lukáša Richtera († pred 1585) v kremnickej mincovni v roku 1568, a v roku 1569 samostatnú portrétnu medailu vo veku 61 rokov u Valentina Malera (1540 – 1603).166 Nateraz nie je možné v našom prostredí prameňmi presne ilustrovať, ako samotné vymieňanie medailí fungovalo, no v pozostalost- nom súpise kremnického komorského podgrófa Wolfganga Rolla sa okrem evidencie jeho osobných medailí objavuje záznam jednak o portrétnych, jednak o erbových medailách doktora práv Georga Giengera von Rotteneck (1500 – 1577) [20]167 a zdá sa, že medaily úplne prirodzene tvorili súčasť meštianskych zbierok.168 Žiaľ, zo stredoslovenských banských miest či dokonca z celého územia dnešného Slovenska neexistuje súpis porovnateľný so zoznamom skoro tisícky zberateľov mincí a medailí vyhotoveným Hubertom Goltziom (1526 – 1583) v 120 mestách Nizozemska, Nemecka, Talian- ska a Francúzska169 a pri náčrte renesančného zberateľstva je nutné vystačiť si len s čiastočným a náhodným výskumom domácich prameňov. Nielen numizmatický záujem európskych 106 107  humanistov, ale zrejme i korvínovské dedičstvo renesančnej 19 Antonio Abondio, Osobná portrétna medaila talianskej portrétnej medaily i jej náhle objavenie nemeckými Pietra Ferrabosca, 1575, striebro, liate, priemer 48 mm. krajinami vygenerovali aj v našich podmienkach záľubu v rene- Wien, Kunsthistorisches sančných medailách. Majetok mešťanov nezriedka obsahoval Museum, Münzkabinett. Foto © Kunsthistorisches buď jednotlivé kusy, niekedy však i celé súbory medailí Museum Wien – Museumsverband („Schautaler“, „Schaugrosch“ alebo „Schaupfennig“), uložené v kožených alebo zamatových vreckách („Sakhl“), mešcoch („Peutl“, „Beittl“), škatuliach („Scadl“, „Skattl“) či papierových krabiciach („Gstätl“), pokladničkách („Schezenürne“) alebo plechových schránkach („Büchßen“) a následne v železných alebo drevených truhliciach, i písacích stoloch a skriniach. Ich zoznam je vždy dôsledne oddelený od hotovosti v plat- ných minciach a zrejme boli spolu so zlatými a striebornými predmetmi a šperkami viac chápané ako objekty majetkovej investície a snáď, aspoň v niektorých prípadoch, i zbera- teľstva. Často sa inventátori uspokojili len so zaznamenaním počtu kusov, ich celkovej váhy a hodnoty vo vtedajšej minci, takže položka je skrátená a zjednodušená na suché zistenie „v jednom vrecku 13 medailí vážiacich 1 marku 13 pizetov“ a vo väčšine prípadov nie je možné rozlíšiť, či sa jednalo o medaily biblické, panovnícke, alebo o osobné medaily lokálnych ťažiarov či cisárskych úradníkov, resp. iných význam- nejších osobností. Medaila mala v ranom novoveku i ďalšie pozoruhodné využi- tie: tieto diela, získané darom alebo kúpou, boli výborným a nerizikovým ukladaním majetku v zlate a striebre a spolu s inými zlatými a striebornými predmetmi i šperkami mohli byť ponímané aj ako dedičný rodový poklad a pamiatka na pred- kov. V tomto význame nechala osadiť dva kusy Stemmy fami- liae Revtterianae i dva kusy osobnej medaily Ulricha Reuttera 108 109 20 Lukáš Richer podľa a Anny Sicely už spomenutá Anna Alžbeta, vdova po ich pra- Ludwiga Neufahrera, Osobná portrétna medaila Georga vnukovi Matejovi Reutterovi, do základne kalicha [21], ktorý Giengera von Rotteneck a jeho manželky Magdaleny, v roku 1714 venovala spolu s paténou, a v úvode kapitoly rodenej Ilsung, 1568, zlato, zmienenou kanvicou evanjelickej obci v Banskej Štiavnici. razené, priemer cca 39,9 mm. Wien, Kunsthistorisches Pozoruhodný liturgický kalich s ťažkým tepaným dekorom Museum, Münzkabinett. Foto © Kunsthistorisches akantových listov a kvetov doplnený anjelskými hlavičkami Museum Wien – Museumsverband i maľovanými emailovými medailónmi a typologicky jedno- značne odvodený z tvorby Bartolomeja Weigla, je dlhodobo pripisovaný banskoštiavnickému zlatníkovi Michalovi Kleinovi staršiemu (cca 1674 – 1757),170 a to podľa autorskej značky „MK“ na obvode základne kalicha.171 Príkladom tzv. „postprodukcie“ renesančných osobných medailí je ich obľúbené sekundárne osádzanie do rôznych zlatníckych prác. K prostrediu stredoslo- venských banských miest sa snáď aspoň čiastočne viaže exklu- zívna kanvica v zbierkach Magyar Nemzeti Múzeum v Buda- pešti [22]; okrem 48 antických mincí vytvárajúcich dekor plášťa a veka kanvice je do jej základne vsadená mimoriadne kvalitná portrétna medaila Ladislausa Procka staršieho a jeho syna Ladislausa Procka mladšieho vyrazená v kremnickej mincovni v roku 1569 podľa nateraz neznámeho prototypu [23].172 Snahou všetkých panovníkov Habsburskej dynastie bolo čo najviac od Uhorskej komory vzdialiť a oddeliť správu stre- doslovenských banských miest, a tak sa tam vďaka dôslednej personálnej politike už od 2. polovice 16. storočia vytvárala s viedenským cisárskym dvorom úzko prepojená silná sociálna skupina úradníkov, banských a mincovných odborníkov. Títo nielenže zastávali rôzne funkcie v cisárskej administratíve, ale zároveň sa vďaka vyššie popísaným pragmatickým man- želským zväzkom veľmi flexibilne prepájali so skupinou tamojších majiteľov banských podielov a zaradili sa do komunity 110 111  miestnych podnikateľských a meštianskych elít, v dnešnej 21 Michal Klein starší, Kalich banskoštiavnickej rodiny terminológii lokálnych oligarchov. Až do polovice 17. storočia Reutter, koniec 17. – začiatok 18. storočia, 1714 [?], striebro, bolo totiž banské podnikanie ešte stále z podstatnej časti tepané, zlátené, maľované v rukách súkromných ťažiarov, ktorí podnikali buď samostatne, emailové medailóny, polodra- hokamy a imitácie drahoka- alebo sa spájali do väčších účastinných spoločností (napr. Bren- mov, do základne vsadené dve medaily U. Reuttera a A. Sicely nerova ťažiarska spoločnosť). Títo úradníci, menovite komorskí z roku 1601 a dve medaily Stemma familiae Revtterianae grófi či podgrófi, účtovníci a pokladníci komôr v Kremnici z 30. rokov 17. storočia, v. 33,5 cm. Banská Štiavnica, a Banskej Štiavnici, resp. správcovia mediarskeho podniku Kostol Evanjelickej cirkvi a.v. v Banskej Bystrici alebo vardajni kremnickej mincovne, mali Foto © Dušan Slivka zvyčajne nižší šľachtický pôvod a obvykle boli príslušní k Dolnému Rakúsku. Len veľmi zriedkavo sa medzi nimi obja- vujú uhorskí šľachtici, napríklad od roku 1587 pokladník a od roku 1589 správca kremnickej komory Sebastian Henckel von Donnersmarck zo známej spišskej rodiny alebo kremnický komorský podgróf v roku 1621 z rodiny domanoveckých a leš- tinských Zmeškalovcov Jaroslav Zmeškal (1558 – 1621). Práve pôvod týchto migrujúcich úradníckych elít či ich pracovné vzťahy i príbuzenské kontakty prejudikovali definíciu Viedne ako politického, hospodárskeho a kultúrneho centra pre stredoslovenské banské mestá, a to aj s ohľadom na výtvarné umenie. Na základe realizovaných diel, niekedy doložených len archívne, je zrejmé, že významnejšie objednávky na ume- lecké diela boli sprostredkované vo Viedni, a to v najvyššom dvorskom okruhu [24].173 112 113 22 Neznámy majster, Pre toto konštatovanie o úzkom prepojení Viedne a stredo- Kanvica rodiny Prock so 48 antickými mincami, slovenských banských miest je najilustratívnejším príkladom 2. pol. 16. storočia, striebro, zlátené, v. 18,5 cm. Budapest, originálna tvorba renesančných portrétnych medailí a z nich Magyar Nemzeti Múzeum, razených sérií v kremnickej mincovni v období približne medzi Történeti Tár, Ötvösgyűjtemény. Foto © Magyar Nemzeti rokmi 1560 – 1590 spájajúcich sa s menami rytcov razidiel Múzeum Budapest Lukáša Richtera, Abraháma Eyskera (pred †1601) či Joachima Elsholtza.174 Z výtvarného hľadiska najkvalitnejšie portrétne medaily overiteľne razené v Kremnici totiž multiplikujú s istým časovým odstupom originálne a liate kusy viedenských umel- cov, ako napríklad dvorského zlatníka Ludwiga Neufahrera (cca 1500 – 1563) alebo dvorského sochára a portrétistu pôvo- dom z Norimbergu Joachima Deschlera či dokonca majstra Severina Brachmanna, činného vo Vroclave, Prahe a Viedni v 70. a 80. rokoch 16. storočia.175 Naproti tomu na umeleckú kreativitu menej náročné erbové medaily sú nielen v tomto období, ale ešte aj v 1. tretine 17. storočia, kedy žiadanosť osobných medailí postupne ustúpila, pôvodnou produkciou kremnických rytcov zručných predovšetkým v prepise cudzieho pozitívneho prototypu do negatívu razidla, resp. v prepise kresebnej či grafickej predlohy do negatívneho nízkeho reliéfu.176 Presvedčivým podkladom pre toto tvrdenie môžu byť odbornej verejnosti dobre známe tzv. Giengerovské medaily, t. j. osobné medaily doktora práv a verného úrad- níka cisára Ferdinanda I. i jeho syna Maximiliána II., majiteľa 114 115  hornorakúskeho hradu Ennseck, Georga Giengera von Rotte- neck a jeho manželky Magdaleny (1508 – 1561), rodenej Ilsung, a tiež osobné medaily jeho brata Jacoba Giengera von Grün- bichl (1510 – 1578) a jeho manželky Barbary, rodenej vo Kölln- pöck [Kolnbeckh, Kölnbeck],177 ktoré boli vytvorené v rôz- nych rokoch, rôznych veľkostiach a materiáloch, i rôznymi autormi [20, 25, 26, 27]. Dokonca zostali zachované aj origi- Magdaleny možno považovať liatu medailu Ludwiga Neufah- nálne razidlá vyrobené Lukášom Richterom k razbám rera z roku 1542, dnes v zbierkach Münzkabinett, Kunst- z roku 1568,178 čiastočne evidované v zozname razidiel inven- historisches Museum Wien,180 ktorá predstavovala vzor pre tarizovaných v roku 1763 v kremnickej mincovni.179 Za prototyp jej neskoršiu multiplikáciu z roku 1568 razenú v kremnickej portrétnej medaily staršieho z bratov Georga i jeho manželky mincovni,181 pričom text po obvode medaily bol prispôsobený konkrétnemu časovému rámcu.182 Pri ich vzájomnej kompa- rácii je zrejmé, že pokiaľ je plasticita portrétu na liatej medaile pomerne výrazná a skôr sochárskeho charakteru, na razenej 23 Neznámy majster, Kanvica rodiny Prock – detail medaile je výška modelácie profilu adaptovaná na proces osobnej portrétnej medaily Ladislausa Procka mladšieho, razby železným razidlom, snáď s využitím v hmote predpripra- 1569, striebro, razené, prie- mer 39 mm. Budapest, Magyar venej platničky [25, 26]. Hlavný rezač želiez kremnickej min- Nemzeti Múzeum, Történeti covne v rokoch 1561 – 1579 a autor razidiel Giengerovských Tár, Ötvösgyűjtemény. Foto © Magyar Nemzeti medailí z roku 1568 Lukáš Richter, zdá sa, pravidelne a mimo- Múzeum Budapest riadne zručne tlmočil liate prototypy osobných portrétnych medailí vytvorených Ludwigom Neufahrerom či Joachimom Deschlerom alebo originály panovníckych portrétnych medailí Leone Leoniho (1509 – 1590) či Antonia Abondia do negatív- neho reliéfu, cez ktorý vznikala séria razených medailí.183 Na základe prameňov tiež možno uvažovať o tom, že ich výroba bola skôr súkromným podnikaním rytcov s oficiálnym dohľadom, hlavne kvôli kontrole zlata a striebra a ich zdaneniu, krem- nickej komory.184 Okrem bežných strieborných razieb sú pre kremnickú mincovňu príznačné aj početné razby v zlate duká- tovej rýdzosti (23 9/12 karáta) a otázka, ako získavali medailéri potrebné kovy na v podstate privátnu razbu medailí, je pomerne 116 117  ľahko zodpovedateľná: napríklad práve Lukáš Richter bol 24 Hans Saphoy, Krstiteľnica – testamentárny odkaz medailéra zároveň ťažiarom so slušnou produkciou drahých kovov 185 Krištofa Füssla, 1561, červený mramor, v. 99 cm. Kremnica, a ako zamestnanec kremnickej mincovne mohol proces zmin- Kostol sv. Kataríny, Národná banka Slovenska – Múzeum covania „svojho“ zlata a striebra dozrieť a neupotrebiť na razbu mincí a medailí. bežného platidla, ale využiť svoje schopnosti a vytvoriť niečo Foto © Dušan Slivka s vyššou, trvalejšou, i výtvarnejšou hodnotou. Iným príkladom je výtvarne zaujímavá osobná portrétna medaila Davida Hohenbergera von Waltenburg (*1550) [28], pre ktorého vytvoril v roku 1586 kvalitný a netradičný trojštvrťový portrét spomínaný Severin Brachmann. Táto podoba banskoštiavnického ťažiara bola následne použitá v razbách kremnickej mincovne v rokoch 1588, 1591 a 1593 s razidlami Joachima Elsholtza,186 pri ktorých varioval nielen kolopis s posúvaním veku portrétovaného na averze, ale aj erbový reverz medaily, a to s uplatnením buď rodového erbu Davida Hohenbergera alebo rodového erbu jeho manželky Judity, rodenej Huml. V závere 16. a v prvej tretine 17. storočia sú pre kremnickú produkciu príznačné najmä uchopiteľnejšie erbové medaily, pričom zjavný kvalitatívny rozdiel medzi portrétnymi medailami vytvorenými dvorskými umelcami pôsobiacimi vo Viedni a portrétnymi medailami, ktoré po presune cisárskeho dvora do Prahy v roku 1583 navr- hovali už priamo rytci kremnickej mincovne bez kvalitného 118 25 Ludwig Neufahrer, prototypu, prezentuje razená oválna portrétna medaila Osobná portrétna medaila Georga Giengera von hlavného komorského grófa stredoslovenskej banskej oblasti Rotteneck a jeho manželky Magdaleny – detail Magda- Johanna von Wendenstein (†1628) s veľmi schematickým pro- leny, 1542, striebro, liate, pozlátené, priemer 35,5 mm. filovým portrétom vytvoreným kremnickým rytcom Hansom Wien, Kunsthistorisches Guetom v roku 1628 [29].187 V zaalpskom renesančnom pros- Museum, Münzkabinett. Foto © Kunsthistorisches tredí 16. storočia patrila osobná portrétna medaila do rúk Museum Wien – Museumsverband zlatníkov či sochárov, a tak je jej uchopenie rezačmi želiez, t. j. rytcami v kremnickej mincovni, svojím spôsobom výni- 26 Lukáš Richer podľa močné. V chronologicky prvej fáze produkcie renesančných Ludwiga Neufahrera, Osobná portrétna medaila Georga portrétnych medailí medzi rokmi 1560 – 1590 predstavo- Giengera von Rotteneck a jeho manželky Magdaleny – detail vala mincovňa v Kremnici akési rozmnožovacie stredisko, Magdaleny, 1568, zlato, razené, priemer cca 39,9 mm. a to na mieste, ktoré priamo dodávalo zlato či striebro na kon- Wien, Kunsthistorisches tinuálnu produkciu medailí. Ich technická multiplikácia, zdá sa, Museum, Münzkabinett. Foto © Kunsthistorisches predstavovala skvelé lokálne podnikanie, ktoré vďaka osob- Museum Wien – Museumsverband ným väzbám a kontaktom prirodzene rezonovalo vo vieden- skom či širšom dolnorakúskom prostredí. Zavedenie nového reprodukčného média v kontexte renesančného portrétu je istým spôsobom paralelnou filozofiou voči ranonovovekej tlačiarenskej produkcii, resp. zvlášť grafickému portrétu, pričom tieto dve médiá sa mohli v ideálnom prípade, ako je to zrejmé z portrétov ťažiara Konráda Schalla, pozoruhodne dopĺňať. Kremnická mincovňa na jednej strane uspokojovala potreby a očakávania zvlášť viedenských či dolnorakúskych objednáva- teľov, no rovnako sa spolupodieľala na prenose renesančných myšlienok do lokálneho prostredia stredoslovenských ban- ských miest. 120 121 27 Lukáš Richter podľa 28 Joachim Elsholtz podľa neznámeho prototypu, Severina Brachmanna, Osobná portrétna medaila Osobná portrétna medaila Jacoba Giengera von Grünbichl Davida Hohenbergera von a jeho manželky Barbary, rode- Waltenburg, 1593, zlato, nej von Köllnpöck, 1568, zlato, razené, priemer cca 39 mm. razené, priemer 40,2 mm. Wien, Kunsthistorisches Wien, Kunsthistorisches Museum, Münzkabinett. Museum, Münzkabinett. Foto © Kunsthistorisches Foto © Kunsthistorisches Museum Wien – Museum Wien – Museumsverband Museumsverband 122 123  A tak, aj keď Ulrich Reutter zrejme nemal príležitosť nechať 29 Hans Guet, Železné razidlo osobnej portrétnej si vytvoriť osobnú portrétnu medailu, využil myšlienku repre- medaily Johanna von Wendenstein, veľkosť ovál- zentácie jej prostredníctvom, rovnako ako ďalší cisárski úrad- nej medaily cca 43 x 35 mm, dĺžka razidla 21,3 cm. Wien, níci a banskí podnikatelia v stredoslovenských banských Kunsthistorisches Museum, mestách.188 Zdá sa, že práve živý dialóg s viedenským centrom Sammlung historischer Prägestempel des Öster- vďaka silným administratívnym, sociálnym či rodinným väzbám reichischen Hauptmünzamtes. Foto © Kunsthistorisches podstatne formoval kultúrne i umelecké preferencie bansko- Museum Wien – Museumsverband mestských mešťanov. Ani Ulrich Reutter sa po svadbe s Ban- skoštiavničankou Annou Sicely nevzdal príležitostí Viedeň buď pravidelne navštevovať, resp. dlhodobejšie sa tam aj zdržia- vať.189 Na druhej strane vo svojom novom domovskom 124 125  prostredí nadviazal celý rad sociálnych väzieb či kontaktov, rovnako na súkromnej, ako aj pracovnej platforme (napr. s ak- cionármi známej Brennerovej ťažiarskej spoločnosti prepoje- ných navzájom rodinnými väzbami alebo s volenými predstavi- teľmi mestskej správy Banskej Štiavnice), niekedy ukotvených predovšetkým regionálne, no často i s nadregionálnym presahom (napr. s vysokými predstaviteľmi habsburského vojska chrániaceho blízku protitureckú hranicu či s predsta- viteľmi luteránskej cirkvi a školstva nielen doma, ale aj v oko- litých krajinách). Tieto vzťahy formovali svet či životné postoje Ulricha Reuttera a rámcovali geografický i mentálny priestor, v ktorom sa pohyboval. Rovnako on sám však tiež vstupoval do vtedajšieho dejinného procesu, v ktorom sa ako bezpros- tredný účastník pohyboval a spolupodieľal sa na jeho modelo- vaní.190 Relevantné písomné a obrazové pramene nemusíme tak chápať len ako ilustráciu rodinného zázemia príslušníkov rodiny Reutter, ich vzdelania, kariéry či miesta v spoločnosti, ale aj ako médiá, cez ktoré sa nezriedka vzájomná sociálna komunikácia aj odohrávala. V priebehu 16. storočia sa zásad- ným spôsobom zmenšil formát zaalpskej umeleckej produkcie a rovnako sa aj renesančné výtvarné umenie stredosloven- ských banských miest presunulo z okázalých priestorov stredo- vekého kostola do meštianskych domácností, do domu, na steny, do skríň, škatúľ a truhlíc.191 Tamojší mešťania inves- tovali do jednotlivcami uchopiteľnejších objektov (medaily, zlatnícke práce, epitafy a náhrobky, štambuchy, etc.), ktoré na jednej strane reprezentujú konkrétne indivíduá, na strane druhej tiež predpokladajú privátnejší kontakt objednávateľov s umelcami či artikulovanie špecifickejších požiadaviek objed- návateľov v procese kreovania umeleckého diela. Nateraz zostáva mikrosonda do mentality a kultúrnych rámcov jednej 126 konkrétnej rodiny pokusom o popis viacerých fenoménov reprezentujúcich banskomestské meštianske elity v závere 16. a v 1. polovici 17. storočia, v slovenskej historiografii ucho- pených len čiastočne, no ich náčrt predznamenáva budúce východiská širšieho a mimoriadne sľubného kultúrnohistoric- kého či umenovedného výskumu. 127 128 129 Čo je také „viedenské“ na viedenskom umení? Podnetom pre napísanie tejto kapitoly bolo identifikovanie autorstva barokového liturgického kalicha [1], na ktorého kupe sa po jej obvode nachádza plastické zobrazenie Štôlne Mi- chal [2], v realite situovanej v banskom revíre Banskej Belej.192 Okrem originálu kalicha z roku 1758 je dnes v majetku tamojšej rímskokatolíckej cirkvi aj jeho kópia z roku 1840, pričom tieto sa vzájomne odlišujú len drobnými ikonografic- kými detailmi na základniach kalichov. Na origináli je v troch pravidelných poliach tvorených florálnym dekorom zobrazená trojica sv. Ján Nepomucký, sv. Benedikt a sv. Michal Archanjel, napriek tomu na kópii sv. Rozália, sv. Jozef a mestský znak Banskej Belej [3].193 Práve kvôli existencii originálu a kópie 131 1 Johann Georg Strasser, sú kalichy zmieňované v odbornej literatúre ojedinele Liturgický kalich pre kaplnku sv. Jána Nepomuckého a značne opatrne: najprofilovanejšia znalkyňa zlatníctva v Banskej Belej, 1758, striebro, liate, tepané, cizelované, pozlá- na Slovensku Eva Toranová popísala oba artefakty len veľmi tené, v. 26,5 cm. Banská Belá, Farský kostol okrajovo; v prípade originálu hovorí o „viedenskej“ práci,194 sv. Jána Evanjelistu. a to pravdepodobne na základe cechovej overovacej značky Foto © Lukáš Rohárik Viedne, v rámci evidencie „slovenského“ zlatníctva spomína len kópiu.195 Štiavnický muzeológ Vojtech Baker uvádza, majstra Johanna Stanga (†1866).197 Podľa dedikácie priamo že barokový kalich má značku „IGS“ a pripisuje jeho autorstvo na kópii kalicha bola táto vyhotovená vďaka správcom otázne lokálnemu zlatníkovi Johannovi Georgovi Schulerovi miestnej farnosti, už zosnulému farárovi Jozefovi Valovičovi (1698 – ?), 196 rovnako uvádza, že existuje kópia kalicha (1766 – 1837) a aktuálnemu farárovi Františkovi Sklenárovi pre z roku 1840 s majstrovskou značkou banskoštiavnického oltár sv. Jozefa v Banskej Belej, dnes ale nie je celkom zrejmé, v ktorom z dvoch banskobelianskych kostolov [4]. Na základe doteraz neznámeho archívneho materiálu, zvlášť vyúčtovania z 10. januára 1759,198 je zrejmé, že originál liturgického kalicha 2 Johann Georg Strasser, Liturgický kalich pre kaplnku z roku 1758, ku ktorému patrila pôvodne aj paténa, je prácou sv. Jána Nepomuckého v Banskej Belej – detail viedenského zlatníckeho majstra Johanna Georga Strassera.199 banskej krajiny so štôlňou sv. Michala, 1758. Objednala ju banskoštiavnická rodina Gerambovcov ako Foto © Lukáš Rohárik reprezentáciu Ťažiarstva štôlne sv. Michala pre kaplnku sv. Jána Nepomuckého v Banskej Belej vybudovanú v roku 1756, a to pravdepodobne aj na pamiatku zakladateľa tzv. Geram- bovskej únie cisárskeho úradníka a lokálneho podnikateľa Johanna Nepomuka Josepha Geramba (1693 – 1754).200 Viaceré tematické okruhy historiografie umenia previazané s regiónom siedmich stredoslovenských banských miest sú príznačné tým, že v prípade kvalitatívnejšie výraznejšej či významovo reprezentačnejšej objednávky bol kontrakt na realizáciu konkrétneho diela dohodnutý na strane objedná- vateľa niekým s miestnymi väzbami, na strane umelca s niekým pôsobiacim mimo stredoslovenských banských miest, a to nielen v prípade maliarstva, sochárstva či architektúry, 132 133  ale aj umeleckého remesla. Vyššie uvedená identifikácia autor- 3 Vľavo: Johann Georg Strasser, Liturgický kalich stva barokového kalicha z Banskej Belej je prekvapujúcejšia pre kaplnku sv. Jána Nepo- muckého v Banskej Belej, i z toho dôvodu, že zlatníctvo stredoslovenských banských 1758. Banská Belá, Kostol sv. miest bolo v slovenskej historiografii umenia vždy hodnotené Jána Evanjelistu. Vpravo: Johann Stanga: Kópia vysoko a príkladne boli menovaní či vyzdvihovaní miestni liturgického kalicha Johanna Georga Strassera určená pre majstri a lokálne zlatnícke cechy.201 Keďže aj v prehľadových oltár sv. Jozefa v Banskej Belej, 1840, striebro, liate, tepané, publikáciách o dejinách výtvarného umenia Slovenska je stre- cizelované, pozlátené, v. 26,5 cm. Banská Belá, Farský doslovenským banským mestám často venovaná kapitola kostol sv. Jána Evanjelistu. Foto © Lukáš Rohárik na topografickom princípe,202 je ambíciou nasledujúcej úvahy pokúsiť sa prehodnotiť nateraz stále aktuálne chápanie tejto oblasti ako jedného zo zásadných umeleckých regiónov Slovenska a pomenovať či uchopiť jeho jedinečný kultúrny a umelecký charakter v rámci barokového umenia na Slo- vensku využijúc metodologické termini ako „kultúrna kra- jina“,203 „umelecký región“204 či „umelecké teritórium“. Jednou z prvých rečníckych otázok tejto úvahy je otázka, ako možno pristupovať k oblasti stredoslovenských banských miest z hľadiska geografie výtvarného umenia a ako hodnotiť túto oblasť z hľadiska dnes už v podstate klasických teórií o centre a periférii?206 Čo potom v tomto prípade predstavovalo pre stredoslovenské banské mestá najdosiahnutelnejšie kultúrne a umelecké centrum a ako ich vzájomný vzťah vyzeral, a to nielen z hľadiska zaužívanejšej hierarchickej či vertikálnej klasifikácie, ale aj z pohľadu tzv. horizontálnych dejín umenia?207 Možno považovať stredoslovenské banské mestá za kultúrnu 134 135  4 Farský kostol sv. Jána Evanjelistu a menší kostol Panny Márie Karmelskej v Banskej Belej. Foto © Dušan Slivka 136 137  križovatku hodnú našej sústredenej pozornosti?208 Je schod- z úradníckeho miesta na významnú inštitúciu Hlavný komor- nou cestou simulovať proces, v ktorom sa na konkrétny región sko-grófsky úrad s veľkými právomocami a širokou územnou pozeráme z jeho autentickej vonkajšej perspektívy, t. j. v ktorom pôsobnosťou so sídlom v Banskej Štiavnici. V 18. storočí bolo umenie stredoslovenských banských miest hľadá pozíciu, všetko banské podnikanie v stredoslovenských banských z ktorej artikuluje samé seba?209 Možno dokonca hovoriť mestách, tak súkromné ako erárne, kontrolované detailne o vývoji barokového umenia v stredoslovenských banských tamojšími i viedenskými úradníkmi a centrálne úrady riadili mestách, ktorý by snáď kopíroval vývoj tzv. univerzálnych dejín v podstate celý život stredoslovenských banských miest; umenia? Dokážeme z hľadiska dobových recipientov defino- nielen samotné banské podnikanie a kremnickú mincovňu, vať „umelecký štýl“ či „umelecké štýly“, s ktorými bolo umenie ale aj lesné hospodárstvo, výrobu uhlia pre hutnícke pre- stredoslovenských banských miest konfrontované, či dokonca vádzky, podniky na výrobu železa, výrobu a uskladnenie mieru ich akceptácie a porozumenia? 210 strelného prachu, ťažbu a dodávky olova, ortuti, či kuchynskej soli a potravín. Takéto celkové uchopenie každodenného Banské mestá na strednom Slovensku, ranonovovekými pra- života banských miest viedlo dokonca k vzniku centrálnych meňmi označované ako „niederungarische Bergstädte“ a si- zásobovacích úradov či Riaditeľstva pre odpredaj banských tuované v šedej zóne tieňa Osmanskej hrozby až do roku 1683, produktov vo Viedni.211 Dlhodobá pozornosť Viedne voči ban- získavali postupne svoju väčšiu a väčšiu závislosť na Viedni ským mestám na strednom Slovensku mala, samozrejme, svoj už od polovice 16. storočia, keď sedem banských miest následný ekonomický efekt: napríklad v 70. rokoch 18. sto- a okolité banské osady, banské komory v Banskej Štiavnici ročia sa územie dnešného Slovenska podieľalo na celoríšskej a Kremnici, bane a huty, viaceré hrady a hradné panstvá produkcii zlata 41/46 percentami, striebra 64/76 percentami prešli 1. júla 1548 do správy Ferdinanda I. Habsburského. a medi 24/65 percentami.212 Nové hlavné mesto ríše teda Jurisdikčne boli zverené Dolnorakúskej komore (Nieder- už od polovice 16. storočia reprezentovalo najbližšie politické, österreichische Kammer), ktorá ich začala spravovať prostred- hospodárske a kultúrne centrum a stredoslovenské banské níctvom osoby komorského grófa (Kammergraf) a jeho status mestá predstavovali v ranom novoveku istým spôsobom sa v priebehu 2. polovice 16. storočia postupne vyformoval viedenskú priemyselnú kolóniu.213 Osobitne kultúrne väzby 5 Mapa banských miest Uhorska. Danubius Pannonico- mysicus. Observationibus geo- graphicis, astronomicis, hydro- graphicis, historicis, physicis, perlustratus et in sex tomos digestus. [...] Hagæ Comitum [...] Amstelodami 1726, Tom. III, Tab. VIII. Martin, Slovenská národná knižnica. Foto © Slovenská národná knižnica Martin 138 139  7 Pohľad na Banskú Štiavnicu, v popredí vľavo Kammerhof, vedľa ktorého sa nachádzal dom Ulricha Reuttera, doprava radnica, kostol sv. Kataríny a farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, bývalý jezuitský s rezidenciou, v pozadí objekt Starého Zámku. Foto © Dušan Slivka 140 141  smerom na Viedeň boli kreované v barokovom období aj inak práve stredoslovenské banské mestá alebo spišské obchodné ako prostredníctvom cisárskej administratívy, a to zvlášť mestá či oblasť západného Slovenska v 18. storočí ešte profi- hlavnými nositeľmi protireformácie v Habsburských krajinách tujúca jednak zo sídla Uhorskej kráľovskej komory a koruno- jezuitmi, stredoslovenské banské mestá patrili do rakúskej vačného mesta uhorských kráľov – Bratislavy, jednak zo sídla provincie Spoločnosti Ježišovej, ale i vďaka lokálnej šľachte ostrihomského arcibiskupa – Trnavy.214 či bohatým súkromným banským podnikateľom, t. j. za pomoci všeobecnejšie platných modelov, ktoré je v zásade možné Kultúrnu krajinu stredoslovenských banských miest možno identifikovať a artikulovať v prípade všetkých súčasných častí zadefinovať na základe istej konfigurácie širších štruktúr ranonovovekého Habsburského súštátia (napr. Slovinsko, či jednotlivých elementov, a to tak prírodných ako artificiálnych, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Čechy a Morava, etc.). Zvlášť pričom jej súčasný, a historicky veľmi dynamický charakter, treba zdôrazniť, že oproti výraznej väzbe smerom na Viedeň je závislý nielen na jej exploatovaní ľuďmi, formovaní ľudských mali stredoslovenské banské mestá veľmi slabé či dokonca sídiel a vzorcoch vlastníctva, ale aj na akceptovaní špecific- žiadne prepojenia na zvyšok historického Uhorska; boli kého banského práva a daňových regulácií i jedinečných politicky i kultúrne istým spôsobom veľmi izolované a obrazne princípoch výstavby tak industriálnych, profánnych, ako presahovali a zasahovali len do sídiel v ich tesnej blízkosti, i sakrálnych objektov.215 Pomerne hornatý mikroregión koloni- napr. smerom k čiastočne slovenskému Zvolenu situovanému zovaný a urbanizovaný niekedy od 12. – 13. storočia na zelenej okolo kráľovského hradu, ktorý predstavoval vojenské sídlo lúke v súvislosti s bohatými náleziskami zlata, striebra a medi oblasti, alebo k remeselníckej a rovnako parciálne slovenskej bol výnimočný svojou industrialitou bez estetických princípov Krupine. Pokiaľ v niektorých iných európskych krajinách a jeho dnešný obraz turisticky obľúbenej horskej a lesnatej možno pomenovať v ranom novoveku jednoznačnú poly- krajiny je veľmi vzdialený industriálnemu obrazu v neskorom centrickú štruktúru, napríklad v dnešnom Taliansku alebo stredoveku a ranom novoveku. Táto špecifická črta siedmich Nemecku, na území dnešného Slovenska dominovala štruk- banských miest a ich okolia, ktorá sa v ranom novoveku túra polycentrická vo význame pluralitných a rovnocenných v podstate v historickom Uhorsku či Habsburskom súštátí urbánnejších a ekonomicky výkonnejších oblastí, napríklad zriedkakde opakovala [5], dokonca bola pomerne ojedinelým 142 143  6 Johann Anton Steinberg, Prospekt banského závodu Hornej Bíberovej štôlne vo Vindšachte a Siglisbergu (dnes Štiavnické Bane), 1745, papier, lavírovaná perokresba, 41,7 x 62,5 cm. Banská Štiavnica, Slovenský národný archív – Slovenský banský archív. Foto © Slovenský národný archív – Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici 144 145 fenoménom aj v celej Európe.216 Priestorové rozvrhnutie kaž- tamojšej populácie s postihnutiami spôsobenými najmä dého jedného zo stredoslovenských banských miest v krajine nedostatkom jódu alebo samotným životným prostredím, podmieňoval ešte aj v 18. storočí stredoveký urbanizmus a to vplyvmi rôznych banských a kovospracujúcich metód a jednotlivé mestské centrá si v súčasnosti, po viac ako piatich s používaním olova, ortuti či arzénu. Matej Bel (1684 – 1749) storočiach, túto dispozíciu v zásade aj zachovali. Tzv. vnú- vo svojich Notíciách z roku 1742 poznamenáva, že v stredoslo- torné mesto obklopené fortifikačným systémom s konečným venských banských mestách počtom parciel a domov bolo počas celého raného novoveku v zásade nemenné a predmestia či blízke okolie miest pohltila pokiaľ ide o deformity ako struma, hrb alebo vypuklý hrudník, môžeš priemyselná zóna. Podoba okolitého vidieka, resp. industriál- tu stretnúť nemálo ľudí takto postihnutých. Nepričítal by som to však neho predmestia so špecifickými sociologickými štruktúrami ovzdušiu, ale zlej vode. Prirátaj k tomu neustále pôsobenie negatívnych a veľmi voľnou zástavbou priamo uprostred banských polí dedičných faktorov ako telesných tak duševných, takže rodič so strumou s absenciou poľnohospodárskej pôdy, lesov či dokonca splodí dieťa so strumou a hrbatý hrbatého.218 záhrad bola rovnako mimoriadne ojedinelou. V tomto kon- texte je maximálne ilustratívnym prospekt banského závodu Poznámky o množstve tamojších ľudí práve s poruchou štítnej 7 Rez podzemím Štiavnických Baní. Danubius Pannonico- Hornej Bíberovej štôlne situovanej v dnešných Štiavnických žľazy i obyvateľoch hluchých, nemých a slepých („kröpfftige, mysicus. Observationibus geographicis, astronomicis, Baniach z roku 1745 [6], 217 ktorý znázorňuje ľudské obydlia stumme, taube und blinde Leuthe“) obsahuje viacero súdo- hydrographicis, historicis, physicis, perlustratus et in sex situované pomedzi vstupy do podzemia, banské mechanizmy bých cestopisov.219 Navzdor industriálnemu prostrediu žilo tomos digestus. [...] Hagæ a technické diela, či dokonca uprostred banských háld a navá- v celej stredoslovenskej banskej oblasti prekvapivo veľké Comitum [...] Amstelodami 1726, Tom. III, Tab. X. Martin, žok. Tieto industriálne predmestia boli také rozsiahle, že naprí- množstvo ľudí: podľa jezuitskej evidencie farníkov, tak kato- Slovenská národná knižnica. Foto © Slovenská národná klad priestor medzi Banskou Štiavnicou a Banskou Belou líckych ako evanjelických, žilo v roku 1770 v širšom distrikte knižnica Martin bolo jedno veľké banské pole a obe mestá boli v podstate predstavujúcom nielen mesto Banskú Štiavnicu, ale aj indus- umiestnené uprostred artificiálnej, mesačnej a na niekoľkokrát triálne predmestia s dedinami Vindšachta (dnes Štiavnické premodelovanej krajiny, z dnešného uhla pohľadu celkom Bane) [7], Schuttersberg (dnes Banky), Štefultov, Teplá, Žakýl nevhodnej pre život ľudí. Pozoruhodnými sú zvlášť popisy a Kolpach (dnes Banský Studenec) hospodársky na toto 8 Rez podzemím Španej Doliny. Danubius Pannonico- mysicus. Observationibus geographicis, astronomicis, hydrographicis, historicis, physicis, perlustratus et in sex tomos digestus. [...] Hagæ Comitum [...] Amstelodami 1726, Tom. III, Tab. XI. Martin, Slovenská národná knižnica. Foto © Slovenská národná knižnica Martin 147 148 149 150 151  centrum naviazanými a s obyvateľmi viac mestskej ako rurálnej množstvo umelcov pracujúcich v špecializovaných umeleckých mentality 20 224 obyvateľov. 220 Podľa súpisu z roku 1761 dielňach a zabezpečujúcich komplexnosť umeleckej produk- obývalo Banskú Bystricu 4542 obyvateľov, tento počet zahŕňal cie, ale aj množstvo objednávateľov či patrónov umenia schop- len vnútorné mesto, no celý distrikt mal vrátane ďalších men- ných finančne kryť pozoruhodné umelecké realizácie. Význam ších miest a dedín naokolo (Lopej, Brezno, Valaská, Predajná, viedenského centra potvrdila v 18. storočí i existencia vzdelá- Dubová, Sv. Ondrej, Ľubietová, Ľupča, Selce, Radvaň, Poniky, vacej inštitúcie – umeleckej akadémie založenej podľa paríž- Špania Dolina, Staré Hory a Motyčky) 27 445 obyvateľov. 221 skeho a rímskeho vzoru, ktorá predstavovala platformu nielen V roku 1763 len personál obsluhujúci jednotlivé banské pre samotnú výuku, ale zabezpečovala aj oficiálnu certifikáciu prevádzky v Banskej Štiavnici predstavoval 6017 ľudí a títo umelcov či potvrdenie ich spoločenského statusu.229 Vo Viedni vyprodukovali čistý zisk 436 955 zlatých,222 kremnická komora 18. storočia sa tiež rýchlo cizelovala spoločnosť, ktorá vnímala, zamestnávala 1393 ľudí 223 a banskobystrická komora mala požadovala a objednávala výtvarné umenie a tento fakt konti- vrátane prevádzok v Španej Doline [8] a v železiarskych závo- nuálne prispieval k rozvoju okruhu tak zberateľov, ako aj znal- doch v Hronci a Tisovci 1178 zamestnancov. 224 Celkový počet cov, k rozširovaniu variantov predaja či exportu umeleckých obyvateľov celej stredoslovenskej banskej oblasti sa po polo- diel, dokonca i k vzniku fálz, a nakoniec aj k vzostupu teoretic- vici 18. storočia mohol priblížiť k 80 000 až 100 000, 225 čo v geo- kej či historiografickej spisby o výtvarnom umení.230 grafickom priestore dnešného Slovenska s odhadovaným počtom obyvateľom 1,6 – 1,8 milióna predstavovalo výraznú Pokus o interpretáciu charakteru umenia stredoslovenských urbánno-industriálnu aglomeráciu. 226 banských miest v 18. storočí možno uchopiť mimoriadne slobodne. Je skoro až neuveriteľné, že výtvarné umenie tohto Hľadanie a pomenovanie umeleckého centra pre výtvarné regiónu v historiografii umenia 19. a 20. storočia úplne uniklo umenie strednej Európy, zvlášť Slovenska či dokonca jeho interpretačnému mechanizmu kultúry nemeckého národa jednotlivých mikroregiónov je otázkou, ktorú možno zodpove- („Kulturnation“), a to aj napriek tomu, že ešte v 1. polovici dať len rešpektujúc konkrétny časový horizont či pohyblivosť 20. storočia bol v jednotlivých banských mestách stredného centra v závislosti na vládnucich dynastiách a ich administratív- Slovenska silne prítomný nemecký element. Rovnako ako nych sídlach, a to v ranom novoveku možno až príliš zjedno- na Spiši alebo v Sedmohradsku bola kultúra tohto regiónu dušene v schéme renesancia – Buda, neskorá renesancia a ma- predznamenaná potatárskou saskou kolonizáciou iniciovanou nierizmus – Praha, barok – Viedeň. 227 Práve posledne zmienená uhorským panovníkom Belom IV. a charakterizovali ju konti- Viedeň začína po roku 1700 spĺňať podmienky európskeho nuálne dlhodobé historické väzby na nemecké prostredie, umeleckého centra bez zásadnej či väčšej konkurencie v stre- intenzifikované používaním nemčiny ako komunikačného doeurópskom priestore: počet jej obyvateľov sa postupne jazyka či nastavením pôvodnej stredovekej meštianskej spo- zvýšil a prekročil 100 000,228 medzi ktorých patrilo nielen ločnosti na tzv. saský právny systém.231 Kultúrne porovnateľné 152 153  9 Andrea Pozzo, Interiér bývalého jezuitského, tzv. univerzitného kostola Nanebovzatia Panny Márie vo Viedni, 1703 – 1707. Foto © Martin Mádl 154 155 10 Andrea Pozzo, Interiér bývalého jezuitského, tzv. univerzitného kostola Nanebovzatia Panny Márie vo Viedni, 1703 – 1707. Foto © Martin Mádl 11 Christoph Tausch, Interiér bývalého jezuitského, dnes piaristického kostola sv. Františka Xaverského v Trenčíne, 1713 – 1717. Foto © Dušan Slivka 156 157  stredo- a východoeurópske regióny, napríklad Sedmohradsko nevenovala kultúre stredoslovenských banských miest v ranom alebo Pobaltie, boli prisvojované nemeckými historikmi ume- novoveku zvláštnu pozornosť, čo súviselo jednak s pomerne nia, a to zvlášť v období tesne pred a počas 2. svetovej vojny, stabilnými atribúciami diel umelcom s „neuhorskou“ identi- ďaleko intenzívnejšie.232 Pre súčasnú interpretáciu stredove- tou,238 jednak preto, že oblasť stredného Slovenska bola kého či ranonovovekého umenia stredoslovenských banských historicky príliš závislá na nemeckom kultúrnom prostredí miest tak absentuje referenčná literatúra, známa napríklad či Viedni a nikdy sa v nej nevytvorili podmienky pre existenčné v inej, dnes síce slovenskej, no z hľadiska nemeckých väzieb zázemie uhorských magnátskych rodov identifikovaných s hyb- porovnateľnej oblasti Spiša. 233 Táto nacionálno-politická inter- nou silou historického Uhorska v ranom novoveku. Najmä pretačná konštrukcia autonómneho nemeckého kultúrneho po 2. svetovej vojne bol pre maďarských kolegov terénny či umeleckého organizmu zahŕňajúca aj krajiny priam legen- a pramenný výskum na území Slovenska obmedzený239 a ich dárne charakterizované Karlom Swobodom v roku 1939 ako parciálne štúdie či rozsiahlejšie publikácie okrajovo sa dotýka- tzv. „vonkajšia“ Európa, 234 bola a je, samozrejme, v historiogra- júce stredoslovenských banských miest postrádali akúkoľvek fii umenia kontinuálne hĺbkovo analyzovaná a často kritizovaná celistvosť a referovali len k textovým a vizuálnym prameňom i s odstupom skoro ôsmich desaťročí. 235 Ak by sme sa ale zho- uchovávaným v Budapešti.240 Treťou možnosťou, ako sa pokú- dli na dlhodobej historickej závislosti stredoslovenských siť formulovať charakter umenia stredoslovenských banských banských miest na nemeckom prostredí, a zvlášť v 18. storočí miest v ranom novoveku, je vnímať oblasť ako podmnožinu na viedenskom centre, môžeme skutočne zaradiť tamojšie (východo-)stredoeurópskeho regiónu historicky pevne ukotve- barokové umenie do kontextu nemeckého umeleckého orga- ného v Habsburskom súštátí a formovaného nielen z dedič- nizmu, alebo nám zostane len možnosť pomenovať a popísať ných zemí, ale aj z Českého kráľovstva, a to vrátane Moravy štandardnú závislosť periférneho regiónu na viedenskom ume- a Sliezska, južných častí Poľského kráľovstva či Uhorského krá- leckom, nie habsburskom „štýle“? 236 Analyzovaná oblasť stre- ľovstva vrátane Sedmohradska, t. j. ako súčasti polyfonického doslovenských banských miest nebola nikdy uchopená ani umeleckého organizmu diverzifikovaného na etnickom, reli- maďarským etatistickým interpretačným modelom tak, gióznom a kultúrnom princípe, pričom sociálne štruktúry ako ho namodeloval a artikuloval Ján Bakoš. 237 Na rozdiel či následne podmienky pre výtvarné umenie zostávajú v zásade od stredovekého umenia maďarská historiografia umenia rovnaké či príbuzné.241 Tri „tradičné“ základné okruhy možného 158 159  umeleckohistorického výskumu umenia na Slovensku (J. Bakoš) 12 Neznámy autor, Portrét Josepha Andreasa ako spájanie výnimočných diel s umeleckými centrami, hľada- Wenzl baróna von Sternbach, 20. – 30. roky 18. storočia, olej nie lokálnych škôl a dielní, a nakoniec redefinovanie konceptu na plátne, 240,5 x 167 cm. centrum a periféria, však možno doplniť sledovaním konkrét- Kremnica, Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a nejšej skúsenosti jednotlivých indivíduí jednak s umením medailí. Foto © Národná banka „centra“, jednak s umením „periférie“,242 či pokúsiť sa pomeno- Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica vať problematiku kultúrneho transferu v strednej Európe s využitím charakteru výtvarného umenia mikroregiónu stredo- slovenských banských miest.243 V roku 1713 si vo svojich poznámkach postupne zaznamená- val superior banskoštiavnickej rezidencie jezuitov páter Adam Kirchmayer podobu tamojšieho rádového kostola (De Templo Nostro) a taxatívne na papieri vymenovával, čo sa v kostole nachádza a v akom je aktuálnom stave. Medziiným aj to, že za hlavným oltárom stena klenby zostala [po tomto] až doteraz holá a prázdna. Túto stenu by som bol dal vymaľovať, keby sa bol naskytol nejaký schopný maliar. Fráter Tausch sem náhodou zavítal z Trenčína, videl, že je tu príležitosť vyzdobiť tento oltár a sľúbil, že vyhotoví dva nákresy, jeden s týmto oltá- rom, ktorý tam už je postavený, na vymaľovanie steny za ním, a druhý na postavenie úplne nového oltára podľa viedenskej normy spolu s vyzdobením celého sanktuária. Za tento nový oltár spolu so sanktuá- riom oznámil, že má dostať 3000 florénov.244 160 161  Podľa ďalších slov autora textu mal on sám úmysel hovoriť orientované dielo; maliar totiž podľa návrhu č. 66 v II. dieli o sľúbených návrhoch Christopha Tauscha (1673 – 1731) traktátu250 designoval v roku 1714 hlavný oltár a dodal jeho s hlavným komorským grófom v stredoslovenských banských obraz pre piaristický kostol v Prievidzi na objednávku grófa mestách, v tom čase Ludwigom Albrechtom barónom von Tha- Jána Pálffyho (1664 – 1751), dnes v piaristickom kostole vonat (1651 – 1719), 245 od ktorého očakával financovanie v Kecskeméte.251 Generál Pálffy ho financoval donáciou či už prvého alebo alternatívneho projektu. Text jezuitského 1000 zlatých, tzn. že v prípade jezuitského kostola v Banskej prameňa jednoznačne referuje k „viedenskej norme“ vo výz- Štiavnici musel mať Christoph Tausch pri cene 3000 zlatých name viedenského pozzismu prvého decénia 18. storočia predstavu o ďaleko reprezentatívnejšej a priestorovo rozmer- či dokonca k samotnému, Andreom Pozzom (1642 – 1709) nejšej oltárnej architektúre. Je samozrejmé, že fráter Tausch práve dokončenému hlavnému oltáru jezuitského kostola vďaka svojej ukotvenosti v jezuitskom ráde predstavuje vo Viedni [9, 10]. 246 V osobe frátra Christopha Tauscha, výnimku, resp. osobitú podobu vplyvu na mechanizmus cen- Pozzovho žiaka a nasledovníka označovaného jezuitskými trum – periféria;252 návrhu banskoštiavnickej oltárnej kompozí- prameňmi ako „Appelles Gesellschaft Jesu“ alebo „unser cie, zdá sa, nepredchádzala diskusia s objednávateľom Wiener Apelles“, mala rakúska provincia jezuitov k dispozícii a maliar celkom prirodzene a s najlepším úmyslom ponúkal umelca, ktorý po smrti svojho učiteľa ešte niekoľko nasledu- spolubratom aktuálnu a najvyššiu „viedenskú normu“. júcich desaťročí sprostredkovával jednotlivým rezidenciám Poznanie vtedajšej viedenskej umeleckej produkcie nemu- a kolégiám „viedenskú normu“, t. j. pozzovský iluzívny rímsky selo predstavovať pre členov banskoštiavnickej rezidencie barok 3. tretiny 17. storočia. Z neznámych dôvodov k realizácii najmenší problém, zvlášť keď, ako upozornil Hellmut Lorenz, Tauschových návrhov v Banskej Štiavnici nikdy nedošlo, 247 Pozzov aranžmán jezuitského kostola vo Viedni bol jednou a to možno aj v súvislosti s množstvom iných zákaziek z toho z mála verejných, t. j. divácky bežne prístupných realizácií istého obdobia, napr. Passau (1711 – 1712), Trenčín [11] 248 tesne po roku 1700.253 či hypoteticky Skalica (1713), vzápätí na to Eger (1716), Cluj (1718) alebo Cluj-Mănăştur (1718).249 No aj ďalšie pros- tredie v tesnej blízkosti stredoslovenských banských miest v tomto období názorovo akceptovalo Tauschove pozzovsky 162 163 13 Interiér kostola sv. Kata- 14 Interiér bývalého jezuit- ríny v Banskej Štiavnici ského, dnes farského kostola s hlavným oltárom realizo- Nanebovzatia Panny Márie vaným Johannom Georgom v Banskej Štiavnici. Dominikom Grasmairom Foto © Lukáš Rohárik a Michaelom Antonom Räsnerom, 1727. Foto © Lukáš Rohárik 164 165 15 Johann Baptist Zobel, Jezuitským Apellom navrhovaná realizácia podľa aktuálnej Vincenz Fischer a Franz Kässmann, Hlavný oltár „viedenskej normy“ v Banskej Štiavnici v roku 1713 neuspela Nanebovzatia Panny Márie, 1810 – 1811. Banská Štiavnica, a vytvorenie hlavného oltára v tamojšom jezuitskom kostole farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. bolo onedlho, v roku 1726, výsledkom úplne inej konštelácie Foto © Lukáš Rohárik donátora a umelcov, pričom rozhodujúcu úlohu nehrali maji- telia objektu – jezuiti, ale hlavný komorský gróf Joseph Andreas Wenzl barón von Sternbach (1694 – 1734). Tento muž pre nás reprezentuje osobu donátora či patróna umenia zanechávajú- ceho stopy v periférnom prostredí bez miestnej kontextua- lizácie, a to na mieste svojho administratívneho pôsobenia podobne ako biskupi či vojenskí velitelia, ktorí objednanými a realizovanými umeleckými dielami pripomínali svoj pôvod, vzdelanie či mieru poznania sveta, a rovnako svoj nadobud- nutý sociálny a kultúrny status. Je pozoruhodné, že napriek tomu, že Joseph Andreas Wenzl von Sternbach pravidelne Viedeň oficiálne či súkromne navštevoval, tamojšie prostredie najvyšších dvorských kruhov dobre poznal a zjavne sa otvo- rene pýšil svojou nadobudnutou pozíciou, o tom svedčí jeho oficiálny celofigurálny portrét v zbierke Národnej banky Slo- venska – Múzea mincí a medailí v Kremnici [12], nahradili v Banskej Štiavnici v roku 1726 „viedenskú normu“ umelci zo Sternbachovho domovského Tirolska.254 Pomerne známy maliar Johann Georg Dominikus Grasmair (1691 – 1751) a naopak málo významný sochár Michael Anton Räsner (cca 1669 – 1746) priniesli do stredoslovenských banských 166 167  16 Louis Joseph Montoyer, tzv. Zeremoniensaal, 1802 – 1806. Wien, Hofburg. Foto © Manfred Seidl 168 169  miest pre tamojšie prostredie ako novinku barokové umelecké tamojšie vkusové rámce vo veľmi konzervatívnom a voči aktu- schémy záveru 17. a 1. štvrtiny 18. storočia v Tirolsku, resp. tran- álnej stredoeurópskej umeleckej produkcii absolútne rezis- sfer talianskych foriem prostredníctvom svojej tirolskej domo- tentnom štýle,259 t. j. nijako neovplyvnený búrlivým posunom viny; v prípade Johanna Georga Dominikusa Grasmaira sochárstva v 2. štvrtine 18. storočia reprezentovanom menami sú signifikantnými jeho školenia v dielni Giuseppe Albertiho ako Giovanni Giuliani (1663 – 1744), Lorenzo Mattielli (1687 – (1664 – 1716) v Cavalese a v benátskej dielni Gregoria Lazza- 1748), Georg Raphael Donner (1693 – 1741) či Giuseppe riniho (1657 – 1730), rovnako ako rímske vplyvy vďaka jeho Galli-Bibiena (1696 – 1756). pobytu v dielni Benedetta Lutiho (1666 – 1724) a na Acca- demia di San Luca.255 V prípade Michaela Antona Räsnera Na začiatku 19. storočia sa v tom istom farskom kostole je najčitateľnejším na jeho tvorbu vplyv severotalianskeho Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici [14], patria- sochára Cristofora Benedettiho (cca 1657 – 1735/1740). 256 com pod jezuitskú správu do rozpustenia rádu v roku 1773, Vďaka silnému mecénovi sa teda týmto spôsobom uskutočnil paradoxne predsa len podarilo zrealizovať aktuálnu viedenskú jeden z prvých dotykov stredoslovenských banských miest produkciu tak, ako to navrhoval približne o storočie skôr fráter s barokovým umením, 257 a zdá sa, že tento kontakt bol pre Tausch. Po masívnom požiari 28. mája 1806260 navrhlo Ťažiar- oboch umelcov, najmä však pre Michaela Antona Räsnera stvo štôlne sv. Michala, ktorému bolo zverené patronátne mimoriadne úspešným. Na začiatku 18. storočia mala totiž právo ku kostolu, že zafinancuje zhotovenie jeho nového na strednom Slovensku väčšina sakrálnych objektov stre- hlavného oltára. Principál ťažiarstva, v súčasnom jazyku kona- dovekú podobu, príkladne možno menovať farské kostoly teľ Július Geramb v liste z 18. septembra 1808 navrhuje, v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Kremnici, Krupine, že zaplatí „vytvorenie nového hlavného oltára podľa najnov- Novej Bani, Pukanci či Zvolene, a dokonca i v ich interiéroch šieho vkusu a vo vznešenom štýle“261 a táto pozoruhodná nezriedka v tomto čase pretrvávalo gotické oltárne vybave- definícia jeho formy [15] je neskôr v zmluve s dvorským archi- nie. Tirolský sochár Michael Anton Räsner, ktorý sa objavil tektom Johannom Baptistom Zobelom (cca 1760 – 1826)262 v Banskej Štiavnici v roku 1725 približne už ako 56-ročný, z 10. júla 1810 upresnená detailnou referenciou k dekoru vytvoril v mestách a dedinách stredného Slovenska desiatky a farbe „novej sály vo viedenskom Hofburgu“.263 Text s veľkou oltárnych realizácií258 [13] a podstatným spôsobom formoval pravdepodobnosťou popisuje aktuálne štýlové uchopenie 170 171 17 Martin Vögerle, Dionýz Ignác Staneti a Ignác Peter Götz, Morový stĺp Najsvätejšej Trojice na námestí v Kremnici, 1765 – 1772. Foto © Dušan Slivka 172 173 18 Johann Bernhard slávnostnej trónnej siene tzv. Zeremoniensaal [16], ktorá už vzá- Fischer von Erlach, Lodovico Ottavio Burnacini pätí po realizácii podľa návrhov dvorského architekta Louisa a Paul Strudel, Morový stĺp Najsvätejšej Trojice am Graben Josepha Montoyera (cca 1749 – 1811) v rokoch 1802 – 1806 vo Viedni, 1679 – 1694. predstavovala viedenský módny hit, a to predovšetkým práve Foto © Barbara Balážová svojím charakterom už definitívne klasicizujúcej dekoratívnej zložky. Je isté, že skúsenosť banskoštiavnického ťažiara Júliusa Geramba s vtedajším viedenským umeleckým prostredím bola autentická a tzv. z prvej ruky; v sumári výdavkov za rekon- štrukciu farského kostola v Banskej Štiavnici uvádza dve vlastné cesty do Viedne priamo v súvislosti s celou realizáciou vo výške 423 zlatých 52 grajciarov.264 Pravdepodobne teda on sám a nie lokálni predstavitelia farnosti trval pri spolupráci s Johannom Baptistom Zobelom265 na angažovaní ďalších, priamo viedenskou akadémiou školených umelcoch a maj- stroch, medzi inými aj na maliarovi a tamojšom profesorovi architektonickej kresby Vincenzovi Fischerovi (1729 – 1810), ktorý niekedy tesne pred smrťou v roku 1810 dodal do ban- skoštiavnického hlavného oltára obraz Nanebovzatia Panny Márie [15],266 ďalej na viedenskom klasicistickom sochárovi s viacerými oceneniami viedenskej akadémie (1784, 1787) Franzovi Kässmannovi (1751 – 1837),267 či na autoroch malieb klenby banskoštiavnického farského kostola, a to Aloisovi Kellerovi (1788 – 1866) zo známej maliarskej dynastie Kelle- rovcov268 a rovnako akadémiou vzdelanom, pôvodom tirol- skom maliarovi Josefovi Wegerovi (1782 – 1840).269 174 175 19 Johann Stephan Bopovsky-Bojack, Anton Schmidt, Dionýz Ignác Staneti a Ignác Peter Götz, Interiér pia- ristického kostola Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi, 1748 – 1756. Foto © Dušan Slivka Aj Christoph Tausch pôvodom z Innsbrucku, aj Johann Baptist Zobel pôvodom z tirolského údolia Tannheim, poznali a doká- zali veľmi presne sprostredkovať aktuálnu či módnu podobu „viedenského štýlu“ v periférnom prostredí stredoslovenských banských miest; príkladom iného spôsobu uchvátenia Viedňou je stavba kremnického morového stĺpa Najsvätejšej Trojice v rokoch 1765 – 1772 [17], jediného typu tzv. Wolkensäule na Slovensku odvodeného z morového stĺpa na Graben vytvo- reného v rokoch 1679 – 1694 Johannom Bernhardom Fische- rom von Erlach (1656 – 1723), Lodovicom Ottaviom Burna- cinim (1636 – 1707) a Paulom Strudelom (1648 – 1708) [18].270 Pri hľadaní a identifikovaní osoby, ktorá reprezentovala spiritus movens kremnickej realizácie morového stĺpa, sa vynorí meno Antona Körmendyho (1711/1712 – 1772) s predikátom „de Egbel“ pôvodom zo strednej šľachty geo- graficky ukotvenej v Gbeloch. Ten sa v Kremnici usadil a v tamojšom prostredí vo svojej profesionálnej kariére mimoriadne uspel, a to aj zásluhou výhodnej štartovacej pozí- cie vďaka sobášu dňa 5. marca 1737 s „Acatholica Virgine“ z mienkotvornej kremnickej rodiny Roth von Rothenfels Zuzanou Eufrosinou (1720 – 1788),271 s ktorou vyženil veľmi slušný majetok vrátane viacerých domov. V roku 1745 bol Anton Körmendy mestským notárom, o niekoľko rokov neskôr už banským majstrom, pričom v rokoch 1757 – 1758 a 1763 – 1765 zastával volenú funkciu richtára Kremnice. V súpise 176 177  a charakteristike senátorov vnútornej a vonkajšej mestskej či vzdialená, a to viac mentálne ako geograficky; morový stĺp rady z roku 1762 sú menované Körmendyho nehnuteľnosti Najsvätejšej Trojice v Kremnici predstavuje jeden z posledných v Nitrianskej, Hontianskej a Tekovskej stolici, medziiným vlast- stĺpov tohto typu v habsburských krajinách a referuje, zdá sa, nil od roku 1762 kaštieľ v Brhlovciach, 272 i jeho jazykové vyba- k svojmu prototypu viac vo význame zopakovania oficiálnej venie a právnické vzdelanie. 273 V 50. a 60. rokoch 18. storočia rojalistickej reprezentácie negujúc akékoľvek aktuálne sa bez angažovania Antona Körmendyho neobišlo žiadne výtvarné tendencie vo Viedni v 60. a 70. rokoch 18. storočia. významnejšie verejné podujatie v meste; zvlášť v roku 1758 Toto Körmendyho umelecké nezorientovanie, či dokonca dozoroval a financoval výstavbu kaplnky Panny Márie ignorovanie dobového vkusu, potvrdzuje aj štýlový charakter Loretánskej pri kremnickom františkánskom kláštore, 274 ktorý interiérovej výzdoby farského kostola v Kremnici,280 na ktorú Anton Körmendy dlhodobo podporoval a od roku 1768 mesto oslovilo trojicu umelcov aktívnych na strednom Slo- dokonca zastával tamojší úrad apoštolského syndika, 275 vensku niekedy od začiatku 40. rokov 18. storočia, ich prvou v rokoch 1755 – 1765 sa angažoval a dohliadal z titulu svojej spoločnou realizáciou bol piaristický kostol v Prievidzi [19], funkcie „ober Kyrchen inspector“ na exteriérovú a interiérovú a to maliara Antona Schmidta (1713 – 1773), sochára Dionýza prestavbu kremnického farského kostola Blahoslavenej Panny Ignáca Stanetiho a architekta či skôr stavebného majstra Márie,276 a nakoniec sa výrazne zaslúžil i o vznik už spomína- Ignáca Petra Götza (1721 – 1784). Všetci traja boli v príbuzen- ného morového stĺpa Najsvätejšej Trojice na kremnickom skom vzťahu s významnejšími rakúskymi umelcami 1. tretiny námestí. V tejto súvislosti Anton Körmendy od sochára Martina 18. storočia; Viedenčan Anton Schmidt bol synom Johanna Vögerleho (1714 – 1770), ktorému plánoval zhotovenie stĺpa Georga Schmidta (cca 1680/85 – 1748), tzv. „Wiener“ Schmidta, zveriť, zvlášť požadoval, aby do Viedne kvôli návrhu pre t. j. akademického maliara historickej maľby z okruhu Kremnicu podľa tamojšieho stĺpu na Graben na štyri dni Petra Strudela (1642 – 1714) pomerne úspešného vo vieden- vycestoval 277 a celkový vizuál tohto slávneho diela bolo to, skom, dolnorakúskom či moravskom prostredí, no od 30. ro- čo mali realizátori kremnického stĺpa Martin Vögerle a Dionýz kov 18. storočia až zarážajúco osobnostne i výtvarne upada- Ignác Staneti (1710 – 1767) zopakovať, resp. sa k nemu priblí- júceho.281 Dionýz Ignác Staneti, narodený v sliezskom meste žiť. Tento zámer oficiálnych reprezentantov mesta bol deklaro- Dolní Benešov, bol s veľkou pravdepodobnosťou synovcom vaný i priamo v zakladačnej listine stĺpa z 10. septembra 1769 viedenského dvorského sochára Johanna Stanettiho (1663 – slovami „In viennia primaevi sui situs.“ 278 Súčasne bol pome- 1726) pôvodom zo sliezskeho mesta Głogówek,282 z uvedenej novaný aj kvalitatívny výkon sochárskej realizácie a to zmluv- trojice umelcov je známe o jeho školení najmenej, a nakoniec ným záväzkom z 3. októbra 1765 zopakovať ho podľa Ignác Peter Götz pochádzal zo známej umeleckej dynastie Vögerleho staršej realizácie stĺpa Panny Márie Immaculaty Götz-Degler a bol priamo synovcom známeho sochára Josepha v Hainburgu (1749). 279 Kultúrna skúsenosť Antona Körmen- Matthiasa Götza (1696 – 1760), aktívneho do roku 1742 dyho s barokovým umením Viedne je ukážkovo periférna v Passau, ktorý mal v tom čase za sebou už množstvo 178 179 20 Michael Anton Räsner, pozoruhodných realizácií (napr. Stadl-Paura alebo Zwettl).283 Variantné návrhy na hlavný oltár bývalého, dnes neexistu- Všetci traja vo svojich desiatkach spoločných či samostatných júceho jezuitského kostola sv. Jozefa Pestúna v Štiav- zákaziek na strednom Slovensku citujúcich rôzne rakúske nických Baniach, 1743, kolorovaná perokresba realizácie 1. tretiny 18. storočia priam ilustratívne napĺňali na papieri, 43,7 x 32,7 cm. Castelnuovu a Ginzburgovu definíciu modus operandi perifér- Banská Štiavnica, Slovenský národný archív – Slovenský neho umeleckého prostredia,284 a to zvlášť deskripciu umelec- banský archív. Foto © Slovenský národný kej dynastie, ktorej prví členovia zvykli tvoriť štýlovo aktuálne archív – Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici a dobové trendy rešpektujúce diela, napr. mal majster vlastnú priamu skúsenosť s umeleckým centrom (Johann Georg Schmidt, Johann Stanetti, Joseph Matthias Götz), no spôsob práce nasledujúcich generácií stál viac na používaní skíc, kartónov či zabehnutých formálnych vzorcov ako na vlastnej autentickej kreativite. Toto, samozrejme, postupom času dospelo k zákonitej výtvarnej archaickosti a priepasť smerom k centru sa zväčšovala napriek tomu, že konkrétna dielňa mohla byť, ako v prípade maliarskej dielne Antona Schmidta v Banskej Štiavnici i sochárskej dielne Dionýza Ignáca Stanetiho v Kremnici, lokálne veľmi obľúbená. Najmä v 2. polovici 20. storočia sa v textoch slovenských či maďarských historikov umenia všeobecne venovala „vie- denskému okruhu“ vždy zvýšená pozornosť a najznámejšie barokové diela na Slovensku boli štandardne interpretované s ohľadom na vkusové a formálne vzory z Viedne či Rakúska,285 t. j. „viedenský umelec“ a „viedenský okruh“ reprezentoval 180 181 21 Interiér bývalého hierony- mitánskeho, dnes farského kostola sv. Jozefa Pestúna v Štiavnických Baniach s hlav- ným oltárom realizovaným Franzom Josephom Wiedonom a Michaelom Antonom Räsnerom, 1741 – 1742. Foto © Dušan Slivka 22 Franz Joseph Wiedon, Oltárny obraz Apoteózy sv. Jozefa na hlavnom oltári bývalého hieronymitánskeho, dnes farského kostola sv. Jozefa Pestúna v Štiav- nických Baniach, vpravo dole donátorská rodina Gerambovcov, 1741. Foto © Dušan Slivka 182 183  kvalitatívne vyššie hodnotenie ako „stredoeurópsky umelec“, 23 Franz Joseph Wiedon a Michael Anton Räsner, Bočný „domáci umelec“, alebo „slovenský maliar“ či „slovenský oltár sv. Michala Archanjela v kostole sv. Anny v Štefultove, sochár“.286 Na rozdiel od pomerne dobrého poznania baroko- pôvodne v bývalom jezuitskom vého umenia na západnom Slovensku už v 1. polovici 20. sto- kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici, 1743. ročia287 tzv. základný výskum identickej epochy v stredoslo- Foto © Lukáš Rohárik venských banských mestách začína postupne až v 50. rokoch 20. storočia (A. Güntherová-Mayerová, E. Lintnerová-Toranová, L. Šášky, A. Petrová-Pleskotová, J. Medvecký, M. Keleti).288 Nezriedka však bol obmedzený len na enumeráciu konkrét- nych umelcov, a to buď na podklade prameňov, prípadne signatúr, postrádal ale hlbšiu interpretáciu kontextu vzniku či ohlasu jednotlivých realizácií. Od svetového kongresu histo- rikov umenia (Comité International d‘Histoire de l‘Art – CIHA) vo Viedni v roku 1983, na ktorom bola sekcia 7 zacielená na úlohu barokovej Viedne v umeleckom prostredí strednej Európy,289 uplynulo viac ako tridsať rokov a postupne sa v ume- leckohistorickej spisbe spresnili či dokonca objavili nové atri- búcie, resp. bola v nich venovaná väčšia pozornosť aj rôzno- rodým otázkam, na ktoré odpovede podstatne dokresľujú súčasnú umeleckohistorickú topografiu slovenských regiónov. V prípade stredoslovenských banských miest sú to nielen práce historikov či historikov umenia, ale aj materiálové štu- dentské práce, ktoré ešte stále kontinuálne prinášajú referen- cie k množstvu mien viedenských umelcov dodávajúcich diela do tejto oblasti alebo priamo činných v tomto regióne, a to 184 185 24 Franz Joseph Wiedon, mená architektov a staviteľov Johanna Enzenhofera Oltárny obraz sv. Michala Archanjela na bočnom oltári (cca 1687 – 1753)290 a Johanna Baptista Zobela,291 mená v kostole sv. Anny v Štefultove, 1743. maliarov Franza Josepha Wiedona (1703 – 1779),292 Antona Foto © Lukáš Rohárik Schmidta,293 Johanna Petra Koblera (1713 – 1764),294 Johanna Josepha Dollensteina (†1755),295 Franza Xavera Stratmanna (1718 – 1793),296 Johanna Lucasa Krackera (1719 – 1779),297 Johanna Ignaza Cimbala (1722 – 1795), Franza Antona Maulbertscha (1724 – 1796),298 Franza Xavera Wagenschöna (1726 – 1790), Felixa Ivo Leichera (1727 – 1812),299 Thomasa Friedricha Gedohna (1728 – 1767),300 Vincenza Fischera,301 Josefa Wegera a Aloisa Kellera,302 meno sochára Franza Kässmanna a nakoniec mená viacerých aktuálne identifiko- vaných zlatníckych majstrov – Johanna Georga Strassera, Johanna Augustina Stadlera, Franza Xavera Glantza či známej- šieho Josepha Mosera (1715 – 1801). Jednou z kľúčových úloh tejto kapitoly je pokúsiť sa v kon- texte barokového umenia pochopiť a reinterpretovať v peri- férnom prostredí pomenovanie umelca adjektívom „vieden- ský“, a to zvlášť prostredníctvom písomných prameňov identifikujúcich ho ako „nebeský Apelles, ktorý bol z Viedne povolaný namaľovať našich patriarchov na oltári“,303 „vieden- ský umelecký maliar“,304 alebo len „viedenský maliar“,305 či popisujúcich „všetky fresky namaľované rukou viedenského umeleckého maliara“.306 Prívlastok „viedenský“, samozrejme, nepatrí k samotnému pôvodu, väčšina umelcov 18. storočia sa vo Viedni vôbec nenarodila, ale ku kontaktu s viedenským umeleckým prostredím, a to hlavne s viedenskou akadémiou („Akademische Maler“), či príslušnosťou k okruhu vieden- ského cisárskeho dvora („Hofmaler“, „Kammermaler“ alebo „Königmaler“).307 Ak uvažujeme o tom, že identita človeka 186 187  raného novoveku by mohla byť uvedená v pluráli ako „iden- Nielen návrhy Christopha Tauscha, ale aj ponuky ďalších tity“, t. j. identita národná, regionálna, z konkrétneho mesta viedenských umelcov nemuseli byť v stredoslovenských ban- alebo dediny, profesijná a nakoniec stavovská, pričom identita ských mestách nakoniec zrealizované; príkladom z roku 1743, národná či stavovská sú intenzifikované až v 19. storočí, 308 v ktorom bola tentokrát, zdá sa, rozhodujúca cena, je diskusia v prípade barokového umeleckého milieu stredoslovenských o podobe, kvalite a cene oltára sv. Jozefa Pestúna v malom, banských miest je najvýraznejšou totožnosťou identita „vie- no novoprebudovanom jezuitskom kostole vo Vindšachte (his- denská“. Čím je však konkrétny región vzdialený od Viedne torická časť dnešných Štiavnických Baní). Jeho dvaja objed- viac a geograficky situovaný bližšie ku konkurenčným a ume- návatelia zastupujúci cisársko-kráľovské Ťažiarstvo Hornej lecky potentným oblastiam (napr. severné Taliansko, južné Bíberovej štôlne Johann Adam Kayling (†1756), banský a les- Nemecko), tým viac sú možné okruhy umeleckých podnetov ný majster,311 a nám už známy Johann Nepomuk Joseph zvonka diverzifikované; napr. v historickom Štajersku, hranič- Geramb sa rozhodovali v roku 1743 medzi iste módnejším, nom regióne medzi dnešným Rakúskom a Slovinskom, no drahším návrhom viedenského maliara Franza Josepha sú vzťahy k umeleckým centrám oveľa rozmanitejšie ako v stre- Wiedona („Wiennerischer Mahler Herr Vieton“) realizovaným doslovenských banských mestách. 309 Na území dnešného freskovou výmaľbou so samostatne stojacim tabernákulom Slovenska však v 18. storočí mimo očividnej závislosti na Viedni a lacnejším sochárskym variantom Michaela Antona Räsnera evidujeme zväčša len umelecké kontakty cez aktuálne hranice (varianty A a B) [20]. Franz Joseph Wiedon navrhol dvojici čisto susediacich štátov (slovensko-poľské, slovensko-maďarské maliarsku verziu iluzívnej oltárnej architektúry v cene 900 zla- a slovensko-moravské pohraničie), čo, samozrejme, nezrkadlí tých, Michael Anton Räsner svoje tradičné drevené oltárne politické členenie strednej Európy v ranom novoveku. retabulum v dvoch variantoch v cene 500 alebo 530 zlatých.312 Adjektívum „viedenský“ predstavuje v stredoslovenských Gerambovi s Kaylingom sa v roli cisárskych úradníkov šetria- banských mestách, zdá sa, aj jedinú známu kvalitatívnu normu, cich prostriedky viac pozdával Räsnerov lacnejší návrh a obaja resp. overený referenčný rámec umeleckej zdatnosti konkrét- s definitívnym rozhodnutím váhali. Dokonca požiadali o záve- neho umelca. Ak totiž sekretár viedenskej akadémie Leopold rečné stanovisko hlavného komorského grófa Johanna Adam Wasserberg pomenoval v roku 1771 Franza Xavera Nepomuka baróna Mitrovského z Nemyšle (1700 – 1760). Wagenschöna ako „viedenského maliara a rakúskeho žiaka Koniec jednania známy nie je: peniaze totiž ťažiarstvo nevy- Petra Paula Rubensa“, 310 túto charakteristiku prebrala celá platilo ani jednému, ani druhému umelcovi, a ani ďalšie encyklopedická literatúra 19. storočia, predpokladal erudo- písomné pramene o nijakej výnimočnej realizácii u jezuitov vané publikum, ktoré vie, kto bol a ako tvoril flámsky maliar v Štiavnických Baniach nesvedčia (napr. jezuitské Litterae Peter Paul Rubens (1577 – 1640). V stredoslovenských ban- annuae alebo Historia domus banskoštiavnickej rezidencie). ských mestách by sme v 18. storočí hľadali takto nastaveného V popise svojho, nakoniec nezrealizovaného návrhu mohol recipienta len veľmi ťažko. Franz Joseph Wiedon referovať pravdepodobne k schéme, 188 189  ktorú uplatnil spolu s Danielom Granom (1694 – 1757) 25 Franz Joseph Wiedon [?], Návrh na oltárny obraz a Karlom Auerbachom (1722 – 1788) v rokoch 1744 – 1745 Nanebovzatia Panny Márie pre kaplnku koháryovského v kaplnke kaštieľa v Hetzendorfe (maľby iluzívnych architektúr kaštieľa v Sv. Antone – detail, signované „Fr. Jo. Widon P Architect 1744“), vdovskom okolo 1750, kolorovaná a lavírovaná kresba tušom sídle vdovy po Karolovi VI. (1685 – 1740) Alžbety Kristíny na papieri, 70,7 x 50,3 cm. Banská Bystrica, Štátny archív. (1691 – 1750). Architektúru hetzendorfskej kaplnky Najsvätejšej Foto © Štátny archív Banská Bystrica Trojice podľa projektu v tom čase začínajúceho mladého architekta Niccolu Pacassiho (1716 – 1790) i jej maliarsky štýlový charakter možno formálne odvodiť z časovo paralelnej Pacassiho obnovy kaplnky v cisárskom Schönbrunne s fres- kovými maľbami Daniela Grana a obrazom hlavného oltára od Paula Trogera (1698 – 1762), tzn. že Franz Joseph Wiedon rovnako ako Christoph Tausch opätovne ponúkal banskoštiav- nickému prostrediu aktuálnu podobu viedenskej umeleckej produkcie, tentokrát oceňovanú priamo dvorom cisárovnej Márie Terézie (1717 – 1780). Dobovou literatúrou pomerne vysoko cenený viedenský maliar Franz Joseph Wiedon, pôvodom z Prahy,313 ktorý pred svojím účinkovaním v stre- doslovenských banských mestách spolupracoval práve s Danielom Granom (Hradisko u Olomouce 1739, Sontag- berg 1738 – 1743) či Paulom Trogerom (Seitenstetten 1740), už na začiatku 40. rokov 18. storočia dokázateľne pôsobil v Banskej Štiavnici a blízkych Štiavnických Baniach.314 Na objed- návku Johanna Nepomuka Josepha Geramba, tentokrát zastu- pujúceho súkromné Ťažiarstvo štôlne sv. Michala, namaľoval 190 191  26 Franz Anton Maul- bertsch [?], Návrh na oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie pre kaplnku koháryov- ského kaštieľa v Sv. Antone – detail, okolo 1750, kolorovaná a lavírovaná kresba sépiou na papieri, 56,3 x 36,9 cm. Banská Bystrica, Štátny archív. Foto © Štátny archív Banská Bystrica 27 Anton Schmidt, Oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie v kaplnke koháryovského kaštieľa v Sv. Antone, 1754. Foto © Dušan Slivka 192 193  niekedy v roku 1741 oltárny obraz sv. Jozefa Pestúna pre kos- oltárov v jezuitskom kostole v Banskej Bystrici, sochár sem tol rádu hieronymitánov v Štiavnických Baniach v cene 400 zla- dodal v roku 1743 štyri oltáre podľa Wiedonových nákresov tých (signovaný „Franciscus Josephus Wiedon. Pinxit an[n]o („nach denen vorgestelten Wiedenischen Rissen“),317 z pra- 1741.“) [21, 22].315 Gerambovo nadšenie pre práce „artifice pe- meňov ale nie je zrejmé, či zahŕňali aj oltárne plátna tohto nicillo Viennensis pictoris“ bolo tak veľké, že ešte v roku 1743 viedenského maliara. a znovu pod hlavičkou Ťažiarstva štôlne sv. Michala objednal u tohto maliara a tiež lokálne pevne etablovaného sochára Príkladom štýlovej konfrontácie viedenského konzervatívnej- Michaela Antona Räsnera aj bočný oltár sv. Michala Archanjela šieho a naopak radikálnejšieho maliarskeho názoru okolo vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej polovice 18. storočia v lokálnom prostredí, nad ktorými Štiavnici, 316 dielo dodnes zachované vo farskom kostole nakoniec vyhrala periféria, je realizácia oltárneho obrazu sv. Anny v Štefultove [23]. Oltárny obraz s dramatickou figúrou v kaplnke koháryovského kaštieľa v Sv. Antone. O autorstve sv. Michala Archanjela vytvorený podľa módnych, no pomerne maliara Antona Schmidta niet v prípade freskovej výmaľby konzervatívnych talianskych a viedenských motívov [24], kaplnky a tamojšieho oltárneho obrazu Nanebovzatia Panny za ktorý dostal Franz Joseph Wiedon 450 zlatých, osadil Márie najmenších pochybností, potvrdzuje to totiž záverečné Michael Anton Räsner do elegantnej a triezvej, no výrazne vyúčtovanie s maliarom z 24. septembra 1754, v ktorom archaickej architektúry s postrannými sochami anjelov. Z kvali- „Anton Schmidt Acad. Maller“ uvádza kontraktom dohodnuté tatívneho hľadiska vzájomne zjavne nevyrovnaná spolupráca maľby i maliarske práce mimo zmluvy realizované v kaštieli týchto dvoch štýlovo vzdialených umelcov potvrdzuje, spolu za 670 zlatých 47 denárov (za výmaľbu kaplnky 100 du- že v konkrétnom lokálnom prostredí mohlo niekedy dôjsť kátov, t. j. 420 zlatých; za oltárny obraz Nanebovzatia Panny i k paradoxnej štýlovej konfrontácii, resp. „viedenský“ umelec Márie 100 zlatých).318 Dva, v staršej literatúre dosiaľ neznáme bol periférnym prostredím vtiahnutý do konceptu, ktorý nesignované variantné návrhy presbytéria kaplnky označené by v tom čase priamo vo Viedni už určite nepripadal do úvahy. ako verzia A a B v súbore stavebnej dokumentácie prestavby Spoločné podniky viedenského maliara Franza Josepha koháryovského kaštieľa v 40. a 50. rokoch 18. storočia však Wiedona a lokálneho sochára Michaela Antona Räsnera dopĺňajú genézu výzdoby a posúvajú prestavbu kaplnky nakoniec dokresľuje aj realizácia štyroch, dnes nezachovaných do nového svetla.319 Do projektantom pripraveného nákresu 194 195 28 Johann Enzenhofer, Nádvorie koháryovského kaštieľa v Sv. Antone, 1745 – 1755. Foto © Dušan Slivka 196 197  oltára s menzou, tabernákulom, oltárnym obrazom a nadstav- Štiavnici usadený Viedenčan a akademický maliar Anton com naskicovali dvaja rôzni autori svoju predstavu kompozície Schmidt, zostáva nateraz nezodpovedanou otázkou. Do sál Nanebovzatia Panny Márie na oltárny obraz; žiadny z nich svätoantonského kaštieľa dodal v 40. rokoch 18. storočia via- však nie je Schmidtov. Variant A s kompozíciou vypracovanou cero nešpecifikovaných portrétov tiež viedenský akademický ťažkopádnou a neistou lavírovanou tušovou perokresbou maliar Johann Peter Kobler321 i bratislavský „nemý“ maliar s detailmi zvýrazňovanými bielobou [25] by mohol podľa Ferdinand Oswald (1698 – 1775),322 pracovnú príležitosť mojej mienky a vzhľadom k charakteru kompozície i predchá- tu našlo aj viacero lokálnych maliarov (napr. Michal Fischer). dzajúcim realizáciám v stredoslovenských banských mestách snáď predstavovať návrh Franza Josepha Wiedona. Oveľa Skúsenosť majiteľa svätoantonského panstva a hontian- vzrušujúcejším je variant B [26], stvárnením konkrétnych skeho dedičného župana Andreja Jozefa grófa Koháryho figuratívnych motívov pripomínajúci tvorbu Franza Antona (1694 – 1757) s Viedňou možno v 18. storočí považovať Maulbertscha, predovšetkým kompozíciu jeho olejovej za jednu z najbytostnejších. Vďaka svojmu pôvodu i vojenskej skice (dnes v Residenzgalerie Salzburg) a oltárneho obrazu hodnosti generála jazdectva mal tento aktívny protiturecký Nanebovzatie Panny Márie, namaľovaného v roku 1754 pre bojovník prístup do najvyšších dvorských kruhov323 a charakter kostol cisterciátskeho opátstva v Zirci.320 Ľahučký rukopis laví- jeho viedenských kontaktov bol značne odlišným od dištan- rovanej perokresby sépiou, kde výraznejšie ako rozkreslenie čného obdivu lokálnych banských úradníkov a podnikateľov detailov pôsobí nahodenie dramatického svetla a tieňa, skicu Johanna Nepomuka Josepha Geramba alebo Antona Kör- celkom vzďaľuje od ťažkopádnosti Schmidtových známych mendyho. Keď sa rozhodoval pre prestavbu rodového sídla signovaných kresebných návrhov i od variantu A. Z tohto v Sv. Antone [28], zrejme ani len nezauvažoval o angažovaní kresebného náčrtu pre koháryovskú kaplnku v Sv. Antone miestnych staviteľov, ale rovno pozval z Viedne architekta nakoniec ale evidentne vychádzal aj Anton Schmidt pri kom- a Baumeistra Johanna Enzenhofera (cca 1687 – 1753), ponovaní svojho výjavu Nanebovzatia Panny Márie na hlavnom člena viedenského murárskeho cechu, neskôr jeho cechmaj- oltári kaplnky [27]. Z akého dôvodu ale zlyhala dohoda stra či vicecechmajstra. Enzenhoferove schopnosti boli s autorom či už prvého alebo druhého návrhu na oltárny obraz v roku 1746, keď dostal prvú známu platbu za svätoantonskú kaplnky kaštieľa v Sv. Antone a príležitosť dostal v Banskej stavbu, už preverené naprojektovaním a vedením prestavby 198 199  koháryovského kaštieľa v dolnorakúskom Ebenthale v 30. a 40. rokoch 18. storočia.324 I keď Johann Enzenhofer nebol z hľadiska kvality architektonickej realizácie porovna- teľne invenčným voči Johannovi Lucasovi von Hildebrandt (1668 – 1745) alebo Jakobovi Prandtauerovi (1660 – 1726), praktické znalosti a stavebné zručnosti dovoľovali takýmto staviteľom nielen projektovať, ale aj dozorovať mnohé stavby 29 Johann Enzenhofer, Situačný plán areálu koháryov- priamo v teréne. „Meštiansky staviteľ a murársky majster ského kaštieľa v Sv. Antone, okolo 1745, kolorovaná kresba vo Viedni“325 Johann Enzenhofer organizoval v Sv. Antone na papieri, 46 x 61,3 cm. práce od planírovania pozemku cez výkop základov až po za- Banská Bystrica, Štátny archív. Foto © Štátny archív Banská klenutie miestností a vymurovanie komínov. Pre zadávateľa Bystrica prestavby bol na rozdiel od vtedajšej korešpondenčnej architektúry cenný prítomnosťou priamo na mieste a najmä funkčné riešenie kaštieľa v Sv. Antone mohlo byť doslovne šité na mieru Koháryovskej rodine. Johann Enzenhofer tak mohol oveľa lepšie ako v tom čase významnejší viedenskí barokoví architekti naplniť želanie objednávateľa o koncepčne plánovanej architektúre rešpektujúcej 1. podobu pozemku; 2. existenciu staršej stavby v tvare písmena L z prelomu 17. a 18. storočia s malým stredovekým jadrom okolo kaplnky kaštieľa; 3. okolitú zástavbu; 4. priestor, ambiente či genius loci budúceho areálu [29]; pričom vo finále na toto všetko nadviazal a zohľadnil pri výbere architektonického typu vhodného pre účel stavby.326 200 201  30 Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici, vpravo kostol sv. Kríža, tzv. slovenský. Foto © Dušan Slivka 202 203  Posledným príkladom aktivity viedenských umelcov v pros- ruára 1783. Tento známy cisársky výnos vzápätí nasledovali tredí stredoslovenských banských miest je realizácia zvlášť ďalšie zdôrazňujúce v sakrálnej architektúre len „nutné, konzervatívneho oltára sv. Alojza Gonzagu vo farskom kostole užitočné a účelné“, prípadne definujúce počet oltárov v kos- Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici, neskôr presu- tole či dokonca ich štýlový charakter.330 Predstavy panovníka nutého do blízkeho kostola sv. Kríža [30, 32]. V kanonickej o novej, redukovanej vizualite katolíckej zbožnosti sa odzrkad- vizitácii z roku 1826 sa dočítame, že tento oltár bol umiest- lili zvlášť v októbrovom dekréte z toho istého roka, v ktorom nený do kostola v roku 1782 ako siedmy v poradí vďaka Jozef II. pomocou eufemizmu ekonomickosti zakázal akékoľ- „ex-jezuitovi“ pátrovi Ignácovi Ďurčákovi [Gyurtsak, Gyurcsák] vek prejavy barokovej devócie, a to jednak kolektívnej (púte, (1742 – 1799). 327 Jeho vznik, a to zvlášť v období panovania litánie, krížové cesty), jednak individuálnej (bozkávanie reli- Jozefa II. (1741 – 1790) nezávislý na všetkých oficiálnych naria- kvií), či dokonca jej vizuálnych prejavov (jasličky, inštalácia deniach či normách, je pozoruhodnou manifestáciou aktívnej Božích hrobov, iluminovanie oltára).331 Práve demonštratívne jezuitskej rezistencie po rozpustení rádu v roku 1773, prí- osadenie nového oltára zasväteného jezuitskému svätcovi tomnej priamo v dedikačnom nápise v kartuši nad oltárnym sv. Alojzovi Gonzagovi by bolo možné chápať aj ako istú obrazom „HONORI S[ANCTI] ALOYSII GON[ZAGÆ] SOCIE- ex-jezuitskú provokáciu v komplikovanom období 80. rokov TATIS JESU POSUIT I[GNATIUS] G[YURTSAK] NUPER EJUS- 18. storočia, alebo dokonca ako konfrontáciu so vznikom DEM S[OCIETATI] I[ESU] SAC. MDCCLXXXII.“ (Ku cti sv. Alojza banskobystrického biskupstva zriadeného pápežskou bulou Gonzagu zo Spoločnosti Ježišovej dal postaviť Ignác Ďurčák Pia VI. 13. marca 1776 vďaka iniciatíve cisárovnej Márie Terézie. ustanovený za kňaza tejže Spoločnosti Ježišovej. 1782.) Toto totiž kompletne prebralo majetok jezuitského spoločen- Páter Ignác Ďurčák s prispením ďalších štyroch ex-jezuitov 328 stva v Banskej Bystrici, i keď niektorí členovia banskobystric- neobjednal oltár sv. Alojza Gonzagu až po smrti cisára kého kolégia zostali po roku 1773 pôsobiť ako pedagógovia Jozefa II., ako to bolo v prípade oltárov kremnických fran- na tamojšom gymnáziu alebo ako správcovia farností v meste tiškánov v polovici 90. rokov 18. storočia, ktorí na realizáciu a okolí.332 Ako je zrejmé zo sekundárneho odpisu vyúčtovania prioritne oslovili ďalšieho viedenského maliara Franza Antona nákladov z roku 1826, v tom čase vo farskom archíve, na rea- Maulbertscha [33], 329 ale veľmi tesne predstihol Jozefove lizáciu a kompletné vybavenie oltára sv. Alojza Gonzagu dekréty, a to predovšetkým tzv. Gottesdienstordnung z 25. feb- v celkovej výške 2684 zlatých 27 grajciarov okrem ex-jezuitov 204 205 31 Podoba bočného oltára sv. Alojza Gonzagu v roku 1937. Archív Pamiatkového úradu SR. Foto © Archív Pamiatkového úradu SR 32 Franz Xaver Stratmann a Francisco Sannicz, Bočný oltár sv. Alojza Gonzagu v kos- tole sv. Kríža v Banskej Bystrici, pôvodne vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici, 1782. Foto © Lukáš Rohárik 206 207  prispela sumou 100 zlatých, a to zvlášť na kazulu bielej farby, 33 Franz Anton Maulbertsch, Oltárny obraz Stigmatizácie Elisabetha Haintz i ďalší menší donátori.333 Za realizáciu jedno- sv. Františka na hlavnom oltári bývalého františkánskeho tlivých oltárnych komponentov boli vyplatení rôzni, domáci kostola sv. Františka z Assisi v Kremnici, 1795, stav počas i cudzí majstri, medzi nimi veľmi známy viedenský zlatník reštaurovania. Joseph Moser,334 ktorý vytvoril a dodal striebornú lampu Foto © Nora Hebertová na večné svetlo v cene 402 zlatých 10 grajciarov a strieborné pozlátené cibórium v cene 96 zlatých 33 grajciarov.335 Dva novoidentifikované banskobystrické artefakty časovo dopĺňajú posledné nateraz známe dielo tohto mimoriadne oceňova- ného majstra z roku 1782 – relikviár v zbierkach Museum für Angewandte Kunst Wien [34].336 „Pictor Viennesis“, žiak Paula Trogera a predstaviteľ konzervatívnej línie neskorobarokovej stredoeurópskej maľby Franz Xaver Stratmann dostal za oltárny obraz sv. Alojza Gonzagu 150 zlatých.337 Tento bol však na miesto osadený zrejme banskobystrickým maliarom Videmannom, ktorý zabezpečoval pozlacovačské práce na oltári.338 Rovnako oltárna architektúra, vrátane dvoch sôch jezuitských svätcov sv. Františka Borgiu a sv. Františka Xaverského, dvoch dvojíc anjelov a tabernákula, boli dielom miestneho kamenárskeho majstra Francisca Sannicza v celko- vej hodnote 1068 zlatých.339 Aká bola teda závislosť barokového umenia stredoslovenských banských miest na umeleckom prostredí Viedne 18. storočia? Ako báza pre zodpovedanie takto postavenej otázky boli v tejto štúdii uvedené a analyzované časovo rôzne projekty a realizácie v priebehu 18. a na začiatku 19. storočia: v chrono- logickej postupnosti 1) návrh Christopha Tauscha na nový oltár a maliarsku výzdobu sanktuária jezuitského kostola v Ban- skej Štiavnici z roku 1713; 2) návrh Franza Josepha Wiedona na celkové maliarske riešenie presbytéria s iluzívnym hlavným 208 209  34 Joseph Moser a Franz von Mack, Relikviár, 1782, striebro, liate, cizelované, zlátené, drahé kamene, sklo, perleťovina, v. 30 cm. Wien, Museum für Angewandte Kunst. Foto © Museum für Ange- wandte Kunst Wien / Hanady Mustafa oltárom jezuitského kostola sv. Jozefa Pestúna v Štiavnických Baniach; 3) variantné návrhy na obraz hlavného oltára kaplnky koháryovského kaštieľa v Sv. Antone od Franza Josepha Wiedona, Franza Antona Maulbertscha a Antona Schmidta zo začiatku 50. rokov 18. storočia; 4) vytvorenie a dodanie liturgického kalicha pre kaplnku sv. Jána Nepomuckého v Banskej Belej viedenským zlatníkom Johannom Georgom Strasserom v roku 1758; 5) realizácia morového stĺpa Najsvä- tejšej Trojice v Kremnici v rokoch 1765 – 1772 sochármi Martinom Vögerlem a Dionýzom Ignácom Stanetim; 6) reali- zácia bočného oltára sv. Alojza Gonzagu vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici v roku 1782, na ktorej sa podieľali aj viedenskí majstri Joseph Moser a Franz Xaver Stratmann; a nakoniec 7) prestavba farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici v rokoch 1808 – 1811 s participáciou Johanna Baptista Zobela, Vincenza Fischera, Franza Kässmanna, Josefa Wegera a Aloisa Kellera. Na rečnícku otázku tak možno s istotou odpovedať, že od prípadu k prípadu: viedenskú referenciu ako lokálne chápanú najvyššiu kvalitu reprezentovali diela, ktoré boli do stredoslovenskej banskej oblasti importované, prípadne realizované umelcami pozvanými priamo z Viedne. Ich aktuál- nou identifikáciou však možno ilustrovať len spôsob a povahu kontaktu s umeleckým centrom, ktorý mohol byť štýlovo veľmi rôznorodý, niekedy aktuálnejší, ale niekedy, a to kombináciou 210 211  viacerých dôvodov, mimoriadne archaický. Pomenované a analyzované projekty, viackrát nakoniec vôbec nezrealizo- vané, teda nepredstavujú lokálny príbeh a nie je možné ich pomocou vytvoriť tradičný obraz hierarchického vývoja baro- kového umenia zo štýlovo-kritického hľadiska. Skôr je nutné konkrétne dielo interpretovať v jedinečných súvislostiach, pretože zámery, očakávania, financie či vkusové preferencie a znalosti jeho objednávateľa a donátora, čo nemusia byť identické postavy, sa od prípadu k prípadu menia a rovnako sa menia aj okolnosti vzniku či nevzniku každého jedného určitého diela. Rovnako, ako Meinrad von Engelberg aktuálne nehovorí len o nemeckom barokovom umení alebo o baro- kovom umení Nemecka, ale aj ako o umení pre nemecké krajiny,340 aj v prípade stredného Slovenska je nutné zdôrazniť, že sa nejednalo len o barokové umenie stredoslovenských banských miest, ale aj o umenie pre stredoslovenské banské mestá a ich obyvateľov – cisárskych úradníkov, šľachtu, mešťa- nov, banské korporácie, cirkev a nakoniec aj bežných farníkov. Títo predstavovali pomerne kozmopolitnú spoločnosť s rôz- nym sociálnym zázemím či dokonca etnicitou, čo nám potom v tomto kontexte nedovoľuje podčiarknuť ani slovenské baro- kové umenie, ani barokové umenie Slovenska, ale priestor stredoslovenských banských miest vo význame križovatky,341 miesta stretávania a kríženia (métissage) či dokonca spletania (entangled),342 kde sa z hľadiska kvality výtvarného umenia uplatnili všetky polohy a adjektívum „viedenský“ referovalo k tej najvyššej. Rím či Paríž boli totiž nielen geograficky, ale aj mentálne príliš ďaleko. Na konkrétnom mikroregióne stredoslovenských banských miest tak možno definitívne vyvrátiť mýtus kontinuálneho vývoja lokálneho barokového umenia, pretože sa viac jednalo o sled udalostí s referenciami 212 k umeleckému centru medzi sebou vzájomne nesúvisiacimi. Je úplne samozrejmé, že v globálnej histórii umenia pojem periféria nemožno nahradiť termínom neprodukcia, no rov- nako v lokálnom prostredí živá komunikácia nenahrádza umeleckú kreativitu; z kritického uhla pohľadu je práve tá v stredoslovenských banských mestách veľmi otázna. Zdá sa totiž, že tamojší objednávatelia umeleckých diel rozu- meli len čiastočne, alebo dokonca ani nevedeli posúdiť, čo to vlastne kreativita, originalita a aktuálnosť umenia centra v skutočnosti sú, resp. boli v ich akceptácii z rôznych dôvodov pomerne rezistentnými a len menšia časť nápadov a koncep- tov bola zrealizovaná v kvalite, akú by sme si dnes z hľadiska umeleckohistorického hodnotenia formálno-štýlového charak- teru konkrétnych diel predstavovali a očakávali. 213 214 215 Nakoľko „baníckym“ je barokové zlatníctvo stredoslovenských banských miest? Zlatník Ján Szilassy (cca 1707 – 1782),343 dobre známy levočský majster, dodal v 60. rokoch 18. storočia viacero liturgických predmetov Spoločnosti Ježišovej na strednom Slovensku. Medzi týmito prácami je výnimočnou liturgický kalich z roku 1765 určený „pre kostol sv. Jozefa vo Vindšachte v správe pátrov Spoločnosti Ježišovej“, dnes v majetku Rímskokatolíckej cirkvi v Štiavnických Baniach [1].344 Vindšachtská rezidencia, osamostatnená v roku 1746 od banskoštiavnickej, bola malá; trvalo tam žili len dvaja pátri, prítomnosť tretieho bola pod- porovaná zvlášť banskou komorou, a donácia pozláteného strieborného kalicha určite nebola každodennou udalosťou. Je preto veľmi pravdepodobné, že práve o tomto dare, 217 1 Ján Szilassy a neznámy majster, Liturgický kalich pre bývalý jezuitský kostol sv. Jozefa vo Vindšachte, 1765, striebro, zlátené, maľované emailové medailóny, liate reliéfne medailóny, imitácie drahých kameňov, v. 26,7 cm. Štiavnické Bane, Farský kostol sv. Jozefa Pestúna. Foto © Dušan Slivka a to k obrazu sv. Alojza Gonzagu, vypovedá krátky záznam 2 Neznámy majster, Litur- gický kalich pre bývalý jezuit- v jezuitskej kronike z roku 1766.345 Liturgický kalich s členitým ský kostol sv. Jozefa vo Vind- šachte – medailón so scénkou a ornamentálne rozmanitým plastickým szilassyovským deko- merania šíncoigom, 1765. Foto © Dušan Slivka rom je však pozoruhodným a nevšedným dielom pre isté jednotlivosti, ktoré s prácami Szilassyho levočskej zlatníckej dielne,346 zvlášť charakteristickými uplatnením maľovaných emailových medailónov,347 zjavne nesúvisia a v masívnej Szilassyho produkcii predstavuje výnimku zasluhujúcu si kon- centrovanejšiu pozornosť. K šiestim emailom s náboženskými výjavmi námetovo zodpovedajúcimi liturgickému významu kalicha – Kristus na Olivovej hore, Bičovanie Krista a Koruno- vanie Krista tŕňovou korunou na robustnej kruhovej základni a Zázrak Eucharistie, Kristus ako Dobrý pastier a scéna Posledného súdu na koši kupy – primontoval levočský majster tri slzičkovité pozlátené strieborné medailóny predstavujúce scénky merania šíncoigom [2], dobývania rudy [3] a skúšky pri tavení kovov [4] a tri lichobežníkové medailóny zobrazu- júce banské stroje na odčerpávanie podzemnej vody [5, 6, 7]. I keď niet pochybností, že aj táto šestica bola vytvorená zlat- níckymi technikami, pravdepodobne vznikla v dielni v bansko- štiavnickom regióne podľa podkladov jedného či viacerých objednávateľov a až následne bola dodaná Jánovi Szilassymu do Levoče. 218 219  Tri slzičkovité medailóny osadené v koši kupy kalicha sú z for- či profesie najviac v banských oblastiach cenené – baníctvo,349 málnej stránky jednoznačne odvodené z kompozícií na troch meračstvo350 [8] a skúšobníctvo;351 trojicu dopĺňala štvrtá prospechových medailách banskoštiavnickej akadémie medaila oceňujúca mincovníctvo.352 Kreatívne vedeckotech- razených vo viedenskej mincovni,348 ktoré na základe dekrétu nické prostredie stredoslovenských banských miest či tamojšie dvorskej komory zo 4. júla 1754 vytvorili viedenskí medailéri sústredenie inteligencie, v 18. storočí porovnateľné predo- Matthäus Donner (1704 – 1756, hlavný rytec viedenskej všetkým s ranonovovekými univerzitnými centrami, smerovalo mincovne v rokoch 1749 – 1756) a pôvodom taliansky medai- postupne k oficiálnemu založeniu odbornej školy. Táto oblasť lér Giuseppe Antonio Toda (†1769), hlavný rytec viedenskej bola totiž už v predchádzajúcich storočiach akýmsi rozptýle- mincovne v rokoch 1756 – 1769). Kým averz je na všetkých ným učilišťom pre praktickú výchovu a vzdelávanie banských medailách vyplnený reprezentatívnym profilovým portrétom odborníkov určených nielen pre bane, úpravne, huty, skú- cisárovnej Márie Terézie [8], reverz prezentuje zručnosti šobne a mincovňu v stredoslovenských banských mestách, 3 Neznámy majster, Litur- gický kalich pre bývalý jezuit- ský kostol sv. Jozefa vo Vind- šachte – medailón so scénkou dobývania rudy, 1765. Foto © Dušan Slivka 4 Neznámy majster, Litur- gický kalich pre bývalý jezuit- ský kostol sv. Jozefa vo Vind- šachte – medailón so scénkou tavenia kovov, 1765. Foto © Dušan Slivka 220 221 5 Neznámy majster, ale i v ďalších banských oblastiach Habsburského súštátia.353 Liturgický kalich pre bývalý jezuitský kostol sv. Jozefa Novým a iniciatívnym zámerom úradníkov viedenskej dvorskej vo Vindšachte – medailón so znázornením „ohňového“ komory bolo vychovávať tam aj špecialistov, ktorí by obsadzo- atmosferického parného vodo- vali miesta aktuálne chýbajúceho odborného personálu čerpacieho stroja, 1765. Foto © Dušan Slivka v ostatných banských oblastiach Habsburskej monarchie.354 V roku 1735 cisár Karol VI. (uhorský kráľ Karol III.) založil v Ban- 6 Neznámy majster, Litur- gický kalich pre bývalý jezuit- skej Štiavnici banskú školu, tereziánskym dekrétom povýšenú ský kostol sv. Jozefa vo Vind- šachte – medailón so znázor- v roku 1762 na Banskú akadémiu, v tom čase jedinú vysokú nením vodostĺpcového vodo- čerpacieho stroja, 1765. školu tohto typu na svete.355 Podľa inštrukcie z roku 1736 bola Foto © Dušan Slivka výučba vedená: 1. v matematických vedách s presahom ich uplatnenia v banskom meračstve a podobných zručnostiach; 7 Neznámy majster, Liturgický kalich pre bývalý 2. v banskom práve a banských zvyklostiach či výučbe vnútor- jezuitský kostol sv. Jozefa vo Vindšachte – medailón nej organizácie banských stavieb; 3. v banskom meračstve; so znázornením vzduchového vodočerpacieho stroja, 1765. 4. v úpravníctve; 5. skúšobníctve a hutníctve; 6. v mincovníctve Foto © Dušan Slivka a oddeľovaní kovov či výrobe mincí. Podľa tej istej inštrukcie sa mali inštruktori v banskej škole zamerať predovšetkým na aritmetiku, geometriu, podzemnú planimetriu a trigo- nometriu, mechaniku, architektúru, aerometriu, hydrauliku, statiku a hydrostatiku. V roku 1755 boli prvýkrát za excelentné odpovede zo získaných vedomostí v stavbe banských diel, v banskom meračstve, skúšobníctve a hutníctve udelené prospechové medaily a takéto zlaté či strieborné razby spolu s peňažnými odmenami vo výške 70, 60 a 50 zlatých motivo- vali študentov a praktikantov približne do roku 1770.356 Prvý z troch lichobežníkových medailónov, vmontovaných do základne kalicha pomocou nitov, zobrazuje z chronolo- gického hľadiska najstarší tzv. „ohňový“ či atmosferický parný vodočerpací stroj Angličana Isaaca Pottera (cca 1690 – 1735), talentovaného mechanika priamo z okruhu Thomasa Newcomena (1663 – 1729) [5].357 Stroj bol vôbec prvýkrát 222 223  na európskom kontinente postavený a spustený v roku 1722 8 Matthäus Donner, Prospe- chová medaila Banskej v novobanskom revíre, no v 30. rokoch 18. storočia postavil akadémie v Banskej Štiavnici oceňujúca študijný odbor ban- anglický konštruktér v spolupráci s Josephom Emanuelom ské meračstvo, 1754 – 1755, striebro, razené, priemer Fischerom von Erlach (1693 – 1742), synom slávneho dvor- 45 mm. Kremnica, Národná ského architekta, viaceré „ohňové“ stroje pri vindšachtských banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí. šachtách Jozef a Magdaléna. Ďalšie dva medailóny zobrazujú Foto © Dušan Slivka rovnako výnimočné vynálezy Jozefa Karola Hella (1713 – 1789), pôvodom zo známej konštruktérskej rodiny pôsobiacej v ban- skoštiavnickom revíre, a to vodostĺpcový čerpací stroj skon- štruovaný v roku 1749 na vindšachtskej šachte Leopold [6] a vzduchový čerpací stroj spustený prvýkrát v roku 1753 na štiavnickej šachte Amália [7].358 Vďaka týmto trom mimo- riadne progresívnym vynálezom prosperita stredoslovenskej banskej oblasti v 2. polovici 18. storočia opätovne kulmino- vala, pričom práve sústredená pozornosť viedenskej dvorskej kancelárie a jej cielená podpora technických inovácií prispela k tamojšiemu výraznému rozvoju následne sa zrkadliacemu vo vysokej ziskovosti. Najmä odvodňovanie štôlní a spracova- nie vyťaženej rudy na povrchu bolo čoraz viac mechanizované a v stredoslovenskej banskej oblasti už od záveru stredoveku existovalo pomerne veľké množstvo rôznorodých banských strojov, resp. kunstov, ako sa stroje v nemecky hovoriacich banských oblastiach nazývali. Najmä zatápanie baní podzem- nou vodou predstavovalo jeden z najväčších problémov a prekážok pri hlbinnej ťažbe, ktorá na strednom Slovensku na povrchovo už dávno vyexploatovaných ložiskách domino- vala v ranom novoveku. Dokonca už Vitruvius (Marcus Vitruvius Pollio, cca 80 pred n. l. – po 15 n. l.) popísal v 10. kapitole vo svojich slávnych Desiatich knihách o architektúre (De archi- tectura libri decem) odvodňovacie systémy – „machinae“, pomocou ktorých boli dokázateľne odčerpávané podzemné 224 225  vody v rímskych baniach Hispánie a Dácie.359 Vďaka zaradeniu v evidencii kunstov na európskom kontinente prelomovou Potterovho „ohňového“ stroja medzi aktuality vo vtedajších slávna práca Georga Agricolu (1494 – 1555) Dvanásť kníh vedeckých časopisoch i korešpondencii Josepha Emanuela o baníctve a hutníctve obsahujúca množstvo rozličných orto- Fischera von Erlach s Jacobom Leupoldom (1674 – 1727), grafických nákresov a podrobné popisy rôznorodých vysoko nadaným matematikom a mechanikom z Lipska, sa tento špecializovaných technológií361 a spolu s viacerými reprintmi ocitol vo viacdielnom bestselleri európskej mechaniky 18. sto- ikonického Vitruviovho diela predstavovali tieto dve práce ročia Theatrum machinarum. V druhom dieli Theatrum Machi- štartovací bod pre tvorbu na mechaniku orientovanej literatúry narum Hydraulicarum Oder: Schau-Platz der Wasser-Künste v celom ranom novoveku. Okrem viacerých prác popisujúcich na obrázku XLIV rozkreslil Jacob Leupold Potterov vynález kunsty zvlášť stredoslovenských banských miest v rozličných vyzdvihujúc praktické znalosti („in Praxi Mechanica“) umelca európskych jazykoch bola najkoncepčnejším dielom kniha či mechanika („Künstler oder Mechanico“) ako najvyššie Nicolausa Podu von Neuhaus (1723 – 1798), jezuitu pôsobia- umenie predčiace teóriu mechaniky či na druhej strane len ceho na tzv. druhej katedre matematiky a mechaniky Banskej čisto empirickú skúsenosť. 360 Na strednom Slovensku sa však akadémie v Banskej Štiavnici. Ten totiž okrem samostatnej využívali aj iné typy banských mechanizovaných prevádzok, a detailnej štúdie už o spomínanom vzduchovom vodočer- a to tzv. Berggaplkunsty, Feld- či Stangenkunsty. Tieto vyu- pacom stroji Jozefa Karola Hella [9] pripravil ako textovo- žívali nielen tradičný konský, ale zvlášť vodný pohon vďaka -obrazový doplnok svojich prednášok vzdelávaciu príručku prepracovanému systému umelých nádrží nazývaných tajchy: zahŕňajúcu každý jeden typ stroja fungujúceho v 60. rokoch napríklad v texte často spomínaných Štiavnických Baniach 18. storočia v banskoštiavnickej oblasti.362 to boli Veľké vindšachtské jazero (der obere grosse Teich), Evičkino jazero (der mittlere Teich) a Dolné malé jazero „Všetky tieto stroje majú prudký chod, ktorý robí taký hluk, (der untere kleine Teich), pričom v nich naakumulovaná voda že postrašia pri prvom videní tých, čo ich ešte nevideli.“ sa využívala nielen ako zdroj mechanickej energie, ale aj ako Poznamenal si 17-ročný syn Márie Terézie a Františka I. Štefana chladiace médium v najrozličnejších banských a hutníckych Lotrinského (1708 – 1765) Leopold (1747 – 1792) o banských prevádzkach. V dejinách ranonovovekej vedy a techniky bola kunstoch pracujúcich v roku 1764 pri šachtách banských polí 226 227 9 Detailný nákres vzducho- vo Vindšachte, Siglisbergu (historické časti Štiavnických Baní) vého vodočerpacieho stroja. Berechnung der Luftmaschine, a Banskej Štiavnici.363 V čase od 20. do 31. júla 1764 žili všetci welche in der Niederunga- rischen Bergstadt zu Schemnitz obyvatelia stredoslovenských banských miest výnimočnou bey der Amalia Schacht, vom herrn Joseph Karl Höll, a vzrušujúcou udalosťou – návštevou rímskeho kráľa, o rok Oberkunstmeistern erfunden, neskôr korunovaného cisára, a uhorského kráľa Jozefa II. spre- erbauet, und im Jahre 1753, den 23. März ist angelassen vádzaného bratom, princom Leopoldom, od roku 1765 veľko- worden. Wien [...] 1771. Wien, Österreichische vojvodom toskánskym, a princom Albertom Sasko-Tešínskym Nationalbibliothek. Foto © Österreichische (1738 – 1822), od roku 1765 uhorským miestodržiteľom. Nationalbibliothek Wien Zo strany viedenského dvora sa ich výprava do stredosloven- ských banských miest chápala ako študijná cesta a úlohou mladých mužov bolo zoznámiť sa s tamojším prostredím, v tom čase jednou z najvýnosnejších priemyselných zón habsburského súštátia. Princ Leopold si všetky pozoruhod- nejšie poznatky, dojmy a zážitky zaznamenal vo francúzsko- -nemeckom denníku, v ktorom významné miesto venoval aj podobe a fungovaniu troch vodočerpacích strojov,364 pomenovaných v duchu aristotelovských klasických elemen- tov „vodným, ohňovým a vzduchovým“ („Wasser-, Feuer- und Luftmachinen“), pracujúcich v štvrtom živle – Zemi. Rovnako, či dokonca ešte podrobnejšie popísal v roku 1764 trojicu kunstov tím banských, úpravníckych a hutníckych odborníkov v tzv. Das goldene Bergbuch (Zlatá kniha banícka), v origináli Beschreibung von denen sammentlichen Schemnitzer sowohl kais. kön. und gewerkschaftlichen Gruben, als von der gesam- ten hierzu gehörigen Werks-Operation und Waldungen, wie folget: (Opis všetkých banskoštiavnických cisársko-kráľov- ských i ťažiarskych baní, ako aj k nim patriacich výrobných zariadení a lesov); akomsi oficiálnom elaboráte aktuálne popisujúcom stav i úspechy banskoštiavnického, kremnic- kého a banskobystrického banského revíru vyhotovenom pri príležitosti najvyššej návštevy.365 O predpokladanom priebehu 228 229  celej študijnej cesty i jej organizácii viedenská dvorská komora tu sa zoznamovali so štruktúrovaným systémom navzájom spo- všetkých zamestnancov v stredoslovenských banských mes- jených nádrží, rezervoárov vody na pohon viacerých zariadení. tách podrobne inštruovala, ba niekoľko mesiacov dopredu si vyžiadala príslušné mapy a plány či dokonca modely, Nakoniec aj samo vindšachtské Tovarišstvo dostalo novú budovu, ktorá podľa ktorých sa mali mladí muži Habsburského domu dôstojne pojala bdelých pastierov toľkých tisícok duší. Tento dom povstal na cestu poriadne pripraviť. Nákresy troch vodočerpacích z kameňa, čo si zaslúži chválu, keď predošlý, aký bol veľký, stál z dreva. strojov [10, 11], ktoré zodpovedajú aj ich podobe na medai- Neprevyšuje jedno poschodie, ale nádheru, ktorej sa mu nedostalo 10 František Xaver Efrém Schöner, Detailný nákres lónoch omšového kalicha vindšachtských jezuitov, zhotovil výškou, nahradilo to, že v plnej miere zodpovedá požiadavkám: má halu, „ohňového“ atmosferického parného vodočerpacieho banský merač František Xaver Efrém Schöner; ten potom promenády, schodištia, izby, cely a skladové priestory, slovom všetko pre stroja v tzv. Zlatej knihe baníc- na mieste princov osobne sprevádzal a názorne im vysvet- uspokojenie potrieb jeho obyvateľov. [...] A už je čas povedať niečo o práci kej. Beschreibung von denen sammentlichen Schemnitzer ľoval presné postupy pri obvyklých banských meraniach. 366 profesorov. Na začiatku som spomenul niekoľkých, toho roku sa k štiav- sowohl kais. kön. und gewerk- schaftlichen Gruben, als von nickému Tovarišstvu pridal jeden, ktorý vysvetľuje tie časti matematiky, der gesamten hierzu gehöri- gen Werks-Operation und Šesť pozlátených strieborných medailónov prepája omšový ktoré právom nazveš kľúčové pre metalurgiu, kedysi baníctvo. Prednášal Waldungen, wie folget, medzi s. 98-99. Banská Štiav- kalich vindšachtských jezuitov s vodočerpacími kunstami tiež s najvyššou ľahkosťou a veľmi vhodným spôsobom na osvojenie nica, Slovenský národný archív – Slovenský banský archív. a mechanikou ako takou i s Banskou akadémiou, predovšet- si algebru, teoretickú a praktickú geometriu, k tomu trigonometriu Foto © Slovenský národný kým s jej druhou katedrou matematiky a mechaniky oficiálne a napokon mechaniku a hydrauliku.369 archív – Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici založenou 13. augusta 1765, t. j. rok pred donáciou kalicha. Praktické pôsobisko katedry, vedenej v rokoch 1765 – 1771 Od roku 1766 teda do Vindšachty zvlášť dochádzal z Banskej už v predchádzajúcom texte spomenutým Nicolausom Poda Štiavnice jezuita, vedec a pedagóg Nicolaus Poda von Neuhaus. von Neuhaus, bolo práve vo Vindšachte a Siglisbergu, Spolu s ním tu mladíci študovali chod všetkých banských stro- ba dokonca, povinnosťou profesorov bolo zúčastňovať jov hučiacich pod povrchom i na povrchu – skutočné a očaru- 11 František Xaver Efrém Schöner, Detailný nákres sa tamojších pravidelných výrobných porád. 367 Pravidlo platilo júce theatrum machinarum banského priemyslu 18. storočia. vodostĺpcového vodočer- pacieho stroja v tzv. Zlatej aj opačne: odborníci z praxe, napríklad hlavný banský merač Nebolo by teda nijako prekvapujúce, ak by ambiciózni študenti knihe baníckej. Beschreibung von denen sammentlichen vo Vindšachte trvalo sídliaci, sa výuky banského dorastu a praktikanti objednali a venovali, možno aj na podnet svojho Schemnitzer sowohl kais. kön. aktívne zúčastňovali.368 Študenti či praktikanti sem prichádzali pedagóga, omšový kalich kostolu sv. Jozefa v správe Spoloč- und gewerkschaftlichen Gruben, als von der z Banskej Štiavnice po absolvovaní teoretickej prípravy – pred- nosti Ježišovej v tesnej blízkosti ich praktického pôsobiska gesamten hierzu gehörigen Werks-Operation und nášok a kancelárskej praxe; tu fárali skoro desiatkou rozličných a v ňom práve mladému jezuitskému svätcovi a patrónovi štu- Waldungen, wie folget, medzi s. 100-101. šácht do podzemia až po dedičnú štôlňu cisára Františka, dentov sv. Alojzovi Gonzagovi.370 Študenti boli s jezuitskými Banská Štiavnica, Slovenský národný archív – Slovenský tu skúmali a vyhodnocovali vyťaženú rudu v skúšobníckom pátrami v každodennom kontakte, a to nielen účasťou na pra- banský archív. laboratóriu, tu zameriavali smer dolovania na povrchu videlných katolíckych bohoslužbách v Banskej Štiavnici Foto © Slovenský národný archív – Slovenský banský i pod zemou a následne v kresliarni vytvárali banské mapy, a vo Vindšachte, ale aj priamo počas teoretickej i praktickej archív v Banskej Štiavnici 230 231 232 233 234 235 12 Neznámy majster, prípravy v Banskej akadémii. Ako je zrejmé z citácie Historie Cibórium pre bývalý jezuitský kostol sv. Jozefa vo Vindšachte, Domus, jezuiti, so zvláštnou podporou banskej komory, 1745, striebro, tepané, liate, pozlátené, minerál vo vrchole dostavali v roku 1766 vedľa vindšachtského kostola sv. Jozefa veka, v. 42 cm. Štiavnické Bane, Farský kostol sv. Jozefa novú dvojpodlažnú rezidenčnú budovu, ktorá sa prirodzene Pestúna. inkorporovala medzi vzdelávacie miesta Banskej akadémie, Foto © Dušan Slivka pričom niektorí z pátrov už dávnejšie vyučovali študentov poéziu a rétoriku.371 Aj keď omšový kalich zrejme nebol donáciou jedného študenta ale skôr skupiny či viacerých členov praktikantského stavu, je v jeho analýze poslednou a nezanedbateľnou aj pragma- tická otázka, či by praktikanti a študenti mohli zhotovenie pozláteného strieborného kalicha, ktorého cena sa v roku 1765 pohybovala okolo 150 až 200 zlatých, vôbec objednať. Mladí muži sa v tom čase delili na tri skupiny praktikantov rôznej sociálnej úrovne.372 Prvú skupinu reprezentovali šľachtici, tzv. panský stav, ktorí už mali väčšinou isté vzdelanie za sebou a špecializovaným štúdiom sa im otvárali možnosti kariérneho postupu a zaradenia sa do sofistikovanej administratívy banských oblastí Habsburskej monarchie. Ako si poznamenal do denníka princ Leopold „všetci predstavujú nádejných odborníkov na riadenie baní v budúcnosti.“373 V roku 1764 to bol napríklad gróf Ferdinand Ludwig von Harsch (1737 – cca 1800), v rokoch 1770 – 1774 na čele soľnej komory v dolnorakúskom Gmunden, ktorý okrem toho, že obsluhoval rímskeho kráľa a princov pri stole počas večere v Banskej Štiavnici 20. júla 1764, osobne pre nich zabezpečoval vyhoto- venie pätnástich modelov banských strojov, či gróf Franz Anton Kolowrat-Nowohradsky (1737 – 1802), neskorší prezident dvor- skej komory pre bane a mincovníctvo, ktorého Nicolaus Poda von Neuhaus o rok neskôr spoznal v Banskej Štiavnici ako 236 237  svojho žiaka, a ktorému v roku 1771 v titulke venoval knihu 13 Pavol Kolbany (atribuo- vané), Handštajn zo Španej o banských strojoch banskoštiavnickej oblasti. Z rokov 1765 Doliny [?], 1745 – 1750, meď, pozlátená, železo, a 1766 nie sú nateraz známe oficiálne zoznamy praktikantov vzorky minerálov, drevo, či študentov; v roku 1768 figurovali v panskom stave mená v. 40 cm. Wien, Museum für Angewandte Kunst. grófa Dismasa von Dietrichstein, baróna Franza von Sternbach, Foto © Museum für Angewandte Kunst grófa Josepha von Brandiss, grófa Petra von Révay či baróna Wien / Nathan Murrell Ernsta von Griming a v rytierskom stave meno Kiliana von Lukam, pričom viacerí z nich dostávali ročnú podporu z Viedne vo výške 600 alebo 500 zlatých.374 Početnejšiu skupinu tvorili domáci i cudzí praktikanti buď so štipendiom alebo bez šti- pendia študujúci na vlastné útraty či vďaka podpore súkrom- ných ťažiarstiev; v roku 1768 bolo vedených v úradnom zozname 18 štipendistov s ročným štipendiom 156 zlatých a 17 praktikantov bez štipendia, medzi nimi aj syn známeho kremnického sochára Dionýza Ignáca Stanetiho.375 Študenti či praktikanti druhej katedry matematiky a mechaniky bansko- štiavnickej Banskej akadémie motivovaní svojim profesorom Nicolausom Poda von Neuhaus mali k objednaniu omšového kalicha k obrazu sv. Alojza Gonzagu v kostole sv. Jozefa vo Vindšachte všetky potrebné náležitosti. V rámci denného vyučovania rozoberali a analyzovali konštrukciu troch vodo- čerpacích strojov, a tak mohli ich detailné nákresy aj vlastno- ručne skopírovať a pripraviť z nich podklady na tri pozlátené strieborné medailóny pre miestneho zlatníckeho majstra. Rovnako niektorí z nich už zrejme vlastnili prospechové 238 239  medaily akadémie, ktoré opäť poslúžili ako formálna predloha barokovej „kunstkomory“ bolo v zásade vylúčených 99 % pre ďalšiu trojicu medailónov. Omšový kalich Spoločnosti obyčajných, obvyklých i bežných vecí a objektov; výber bol Ježišovej vo Vindšachte je teda, zdá sa, malým klenotom spá- zacielený práve na tie zvláštne, výnimočné či ojedinelé, ktoré jajúcim študentov s profesorom či dokonca votívnym darom boli reflektované a umiestňované v špecifických konceptuál- patrónovi študentov upriamujúcim pozornosť na pedagogické nych schémach jedinečných pre každú zbierku a zvlášť jej podnety a inšpirácie na jednej strane a na túžbu po poznaní majiteľa.378 Úlohou kunstkammer bolo tiež asociovať diváka a vedomostiach na strane druhej. s ľudskou pamäťou: objekty v „kunstkomore“ mali zodpo- vedať ich miestam v ľudskom vedomí, resp. ich umiestneniu Námetová analýza industriálnych, pre liturgické predmety v pamäti. Prostredníctvom oka sa obrazy vonkajšieho sveta neobvyklých motívov omšového kalicha zo Štiavnických Baní dostávajú dovnútra divákovej mysle a postupne ju napĺňajú, predstavuje prípadovú štúdiu k rozsiahlej skupine zlatníckych pričom tento vnútorný priestor je vo filozofii karteziánov diel s baníckou tematikou vytvorených v oblasti stredosloven- (René Descartes, 1595 – 1650, John Locke, 1632 – 1704) ských banských miest v 17. a 18. storočí. Jednotlivé, aktuálne materializovaný ako interiér postupne zariaďovaný nábytkom, známe a dlhodobo poctivo inventarizované artefakty v domá- alebo ako z rôznorodých artefaktov kreovaná zbierka kunst- cich i zahraničných zbierkach vzájomne spolu obvykle nesú- kammer.379 Malá štruktúra tak dokáže zrkadliť veľkú, dôkazne visia a v staršej literatúre boli interpretované len ako solitéry podložiť a predznamenať jej obraz, uchopiť makrokozmos na báze ikonografickej príbuznosti s ohľadom na tzv. banícke v mikrokozme. V rámci koncepcie takejto zbierky, v ktorej nie motívy,376 ktoré historicky utvárali charakteristickú vizuálnu sú objekty umiestňované podľa typu, ale v sieti významov, a v značku tohto regiónu, resp. banských oblastí všeobecne [12]. ktorej nielen maľby, sochy, umelecké remeslo, antické Ak pristúpime na túto hru, v ktorej hľadáme a následne i exotické mince, medaily a cennosti, ale napríklad aj zvieratá, sa snažíme o zdokumentovanie výtvarných diel svojou formou ovocie, semená, horniny a minerály, hudobné nástroje, hodiny či námetom referujúcich k banskej činnosti, nie je nič repre- a technické inštrumenty, reprezentovali základné kategórie zentatívnejšie ako artefakt ukážkovo apropriovaný ranonovo- Naturalia, Artificialia, Scientifica a Antiquitatis, bol handštajn vekou kunstkammer 377 tzv. handštajn (z nem. Handstein). ukážkovým príkladom raritného objektu symbolizujúceho Z dnešného uhla pohľadu, formovaného osvieteneckou zvlášť banské lokality, a to nielen Európy, ale aj iných častí encyklopedizáciou sveta naokolo, nám ťažko zrozumiteľné sveta; v 16. storočí boli napríklad zvlášť obľúbené vzorky a konceptuálne organizované ranonovoveké múzeum poz- kolumbijských smaragdov.380 Bol objektom, ktorý na rozdiel nania – kunstkammer – možno chápať ako akési úložisko od doteraz touto publikáciou analyzovaných zlatníckych prác či imaginatívny priestor, v ktorom nič nemá svoj skutočný nevizualizoval prioritne intencie objednávateľa, ale reprezen- význam, ale kde všetko spočíva na predstavivosti, vášni toval osobitý a tajuplný priestor podzemného sveta. Handštajn či pôžitku návštevníka. Z koncepcie renesančnej alebo bol v rámci ranonovovekej kunstkammer prirodzene zaradený 240 241  do sekcie prírodnín (Naturalia). Etymológia jeho názvu nielen v nemčine, ale aj v latinskej podobe – lapis manualis – doslovne referuje k vyberaným kusom rudy veľkosti ľudskej ruky, ktoré boli cenené najmä pre svoju raritnosť či kvalitu z hľadiska vlastného zloženia vzorky alebo jej samotnej vizuality. O cielenom vyhľadávaní handštajnov či štúf, ako boli dobovo pomenovávané vzorky rúd v prostredí stredoslovenských ban- Museum Wien),382 alebo slúžili ako základ pre kreovanie ských miest, sú známe pramenné správy už od 16. storočia,381 väčších objektov, dnes v kunstkammer viedenského Umelecko- a to v prípade štúf určených najmä pre cisársku zbierku, ktoré historického múzea (Kunsthistorisches Museum Wien). sa neskôr stali buď súčasťou mineralogickej kolekcie dneš- Niekedy od polovice 16. storočia boli totiž niektoré vzorky ného Prírodovedeckého múzea vo Viedni (Naturhistorisches ďalej výtvarne dotvárané do podoby malých umeleckých dielok vo význame objektu určeného na obdiv, pričom zná- zorňovali výjavy buď s figúrkami aranžovanými do ilustrácií banskej činnosti alebo v rozličných biblických a mytolo- 14 Neznámy majster, Handštajn zo stredosloven- gických scénach (najmä tzv. jáchymovské handštajny). 383 ských banských miest, pôvodne v majetku Johanna Niektoré handštajny, zvlášť tie neskoršie z 18. storočia, boli Adama Kaylinga, detail zhut- ňovacej pece, 40. roky 18. sto- ďalej upravované do módnejšej podoby milieu de la table, ročia, polychrómované drevo, a to aj vrátane nádobiek na soľ, koreniny a iné dochuco- striebro, zlátené, textil, vzorky minerálov, v. 45 cm. St. Florian, vacie ingrediencie [13]. Stift St. Florian. Foto © Barbara Balážová Už v slávnej zbierke arcivojvodu Ferdinanda II. Tirolského (1529 – 1595) na Ambrase bolo 41 kusov handštajnov umiest- nených v poradí v tretej, červenej skrini, no ich pôvod možno hľadať len v banských oblastiach, ktoré arcivojvodovi admi- nistratívne prislúchali – v Čechách, Sliezsku alebo v Tirolsku,384 rovnako je známym aj inventár handštajnov v pražskej zbierke Rudolfa II.385 Z nich sa dodnes nachádza niekoľko desiatok kusov, a to najmä práce jáchymovského majstra Caspara Ulicha (†1576), v Kunsthistorisches Museum Wien.386 Zo stredo- slovenskej banskej oblasti existuje v najprestížnejších európ- skych zbierkach viacero mimoriadne krásnych a výnimočných 242 243 15 Neznámy majster, 16 Neznámy majster, Hand- Handštajn zo stredosloven- štajn zo stredoslovenských ských banských miest – banských miest, pred 1750. pohľad na otvárateľnú časť, Wien, Kunsthistorisches pred 1750, striebro, drevo,- Museum, Kunstkammer. vzorky minerálov, v. 22,5 cm. Foto © Kunsthistorisches Wien, Kunsthistorisches Museum Wien – Museum, Kunstkammer. Museumsverband Foto © Kunsthistorisches Museum Wien – Museumsverband 244 245  zaslaných podkladov mesta Kremnice, ktorého predstavitelia pôvodne uvažovali o dare pre každého z trojice vznešených mladíkov.390 Nakoniec ale boli podľa archívnych prameňov vytvorené len dva handštajny, a to pre Jozefa II. a jeho brata Leopolda:391 spisový materiál z roku 1764 s vyúčtovaním kom- pletných nákladov na návštevu rímskeho a uhorského kráľa handštajnov až z neskoršieho obdobia [14], podľa signatúry Jozefa II. a princov Leopolda a Alberta v Kremnici obsahuje pochádzajúcich hlavne z produkcie banskobystrickej dielne jednak potvrdenku Matthiasa Scarwutha za vyplatenie 50 krem- Pavla Kolbanya (činný v rokoch 1746 – 1783) 387 [13] či podľa nických dukátov, t. j. 210 zlatých, „wegen 2 gefertigte Stuffen skladby minerálov najčastejšie zo Španej Doliny alebo okolia Aufsäze“ (za dva vyhotovené nadstavce392 zo štúf),393 jednak Banskej Bystrice [15, 16, 17]. Exkluzívnym príkladom, v odbor- potvrdenku Franza Glantza „vor die verfertigte Gold Schmidt nej literatúre publikovanej na Slovensku doteraz absolútne neznámym, je handštajn zo zbierok Kunsthistorisches Museum 17 Neznámy majster, Wien [18],388 ktorý so Szilassyho liturgickým kalichom zo Štiav- Handštajn zo stredosloven- ských banských miest – nických Baní istým spôsobom súvisí: bol totiž vytvorený detail podzemia po otvorení zadnej strany, pred 1750. a odovzdaný rímskemu a uhorskému kráľovi Jozefovi II. pri Wien, Kunsthistorisches príležitosti jeho návštevy stredoslovenských banských miest Museum, Kunstkammer. Foto © Kunsthistorisches v roku 1764. V oficiálnej správe z cesty publikovanej na pokra- Museum Wien – Museumsverband čovanie ako stredajšia príloha Wienerisches Diarium je priamo uvedené, že počas návštevy Kremnice Jozef II. a princovia Leopold a Albert dostali do daru nielen vzorky zlatej a strie- bornej rudy v špeciálnej, na tento účel vytvorenej debne, ale aj priamo handštajny: „sowohl Gr. Maj. als jeden deren 2. durchl. Prinzen ein Geschenk von drey schönen, und kost- bahr aus Stuffenwercken zusammen gesetzten Bergwerklein in Unterthänigkeit zu uberreichen die Ehre hatten“ (tak Jeho najvyššiemu majestátu, rovnako ako obom princom bol poddanými odovzdaný dar pozostávajúci z troch pekných a drahocenných zo štúf poskladaných banských diel).389 Text vo Wienerisches Diarium je ale nutné čiastočne skorigovať, bol totiž publikovaný pravdepodobne na základe dopredu 246 247  Arbeith, zu denen Ihro Röm. Königl. May. Iosephi II.; Ihro uchopenie či podriadenie človekom prostredníctvom Königl. und Hoheith Printzens Leopoldi Ab Seithen Gemeine theatrum machinarum, pre ranonovovekého návštevníka, Stadt Unterthänigst praesentirten bergwerckh Auffsatzln“ ako si poznamenal princ Leopold, na prvýkrát ohromujúceho (za vyhotovené zlatnícke práce na baníckych nadstavcoch a vyrážajúceho dych. Vizuálne umenie tak napomáhalo najponíženejšie darovaných Jeho rímskemu kráľovskému konštrukcii, vďaka ktorej mohol túto krajinu vnímať a odkrývať majestátu Jozefovi II. a Jeho kráľovskej výsosti princovi aj ranonovoveký človek, ktorý ju dokonca nikdy nenavštívil, Leopoldovi mestskou obcou). 394 Podľa prameňov boli teda a smel ju spoznávať len prostredníctvom deskriptívnych autormi handštajnov Matthias Scarwuth, odlučovač zlata krem- textových prameňov či vďaka konkrétnym dielam výtvarného nickej komory pôvodom z Viedne, 395 ktorý vzhľadom na svoju umenia. Handštajn ako miniatúra industriálnej krajiny teda profesiu s veľkou pravdepodobnosťou pripravil jednotlivé reprezentuje v kunstkammer na jednej strane prírodninu vzorky rúd či minerálov, a literatúrou doteraz nezaznamenaný (Naturalia), na strane druhej vedu a techniku (Scientifica); kremnický zlatnícky majster Franz Xaver Glantz, ktorý v svojom z filozofického či konceptuálneho hľadiska zastupuje v rano- vyúčtovaní špecifikoval realizáciu zlatníckych prác na oboch novovekom múzeu poznania element Zem. A dokonca, handštajnoch. Na základe matričného záznamu o svadbe nereprezentuje len Zem ako takú, ale najmä jej dobývanie Franza Xavera Glantza s Magdalénou Osvalt v Kremnici 14. má- a podrobovanie vďaka baníctvu.399 Túto myšlienku zastupova- ja 1745 je zrejmé,396 že pochádzal z rodiny viedenského „ume- nia a materializovania klasických elementov potvrdzuje aj zo- leckého zlatníka“ (Artificio Aurifaber) Johanna Georga Glantza brazenie darovaného handštajnu v rukách Kremnice na slávo- a v hlavnom banskom meste stredoslovenskej banskej oblasti bráne vytvorenej pri príležitosti najvyššej návštevy na kremnic- sa usadil niekedy v polovici 40. rokov 18. storočia. 397 Záznamy kom námestí. Mesto tu totiž prostredníctvom kľačiacej ženskej o narodení jeho detí i ďalšie zmienky v archívnych dokumen- postavy doslovne reprezentuje element Zem adorujúci toch rovnako svedčia o tom, že v meste dlhodobo ako zlatník Jozefovi II., pri ktorého nohách sú znázornené aj ďalšie ale- pôsobil, minimálne do polovice 60. rokov 18. storočia. 398 gorické postavy interpretujúce elementy Vzduch, Oheň a Voda podriaďujúce sa mladému rímskemu a uhorskému Cieľom rozhodnutia mesta Kremnice nechať vytvoriť handštajn kráľovi [21]. To nakoniec potvrdzuje aj ich sprievodná textová pre rímskeho a uhorského kráľa Jozefa II. bola s najväčšou explikácia z roku 1764 priamo umiestnená na slávobráne pravdepodobnosťou prezentácia banskej činnosti vo forme „Regi elementa secundant.“ (Živly sa prispôsobujú kráľovi.)400 spomienky či suveníru z cesty a objekt vizualizoval a miniaturi- Ako snáď najzaujímavejší detail prezentoval kremnický zoval v jednom jedinom artefakte celý proces ťažby a spra- handštajn kráľovi, princom, a nakoniec i dvoranom či návštev- covania rudy postupmi aktuálnymi v roku 1764. Istým spôso- níkom viedenského cisárskeho dvora namiesto fotografií bom symbolizoval úrodnú a na nerasty bohatú krajinu stre- z návštevy atmosferický parný stroj Isaaca Pottera na odčer- doslovenských banských miest, a rovnako zaznamenával jej pávanie podzemnej banskej vody [22]. Štyri takéto stroje 248 249  18 Matthias Scarwuth a Franz Xaver Glantz, Handštajn pre rímskeho a uhorského kráľa Jozefa II., 1764, striebro, čiastočne zlátené, vzorky minerálov, v. 39,5 cm. Wien, Kunsthistorisches Museum, Kunstkammer. Foto © Kunsthistorisches Museum Wien – Museumsverband 250 251 19 Matthias Scarwuth a Franz 20 Matthias Scarwuth a Franz Xaver Glantz, Handštajn pre Xaver Glantz, Handštajn pre rímskeho a uhorského kráľa rímskeho a uhorského kráľa Jozefa II. – „4. Ein Treib Schacht Jozefa II. – „10. Ein Riesen mit einen Sackh, und auf den Kasten, mit welchen die Sayll in dem Knecht sitzender Fuhrleüth die Puchmässige Berg Mann.“; „15. Zwey Pferdt, Gäng in die Puchwerkh zum so die Kohlen in Säckhen in verstampfen liefern.“; die Schmöltzhütten liferen.“ „25. Die zum Andenkhen Ihro 1764. Wien, Kunsthistorisches Röm. Kays. May Francisci 1mii Museum, Kunstkammer. errichte steinerne Saulen mit Foto © Kunsthistorisches einer Inschrift von Marmor Museum Wien – Stein, wo höchst dieselbe Museumsverband Ao 1751 dem 8te Juny 289 Cl[after] in dem so genan- ten Neüen Stadt- und Rosay Handlung Stollen eingefahren, und einige Goldt Stuffen abgeschlagen haben.“ 1764. Wien, Kunsthistorisches Museum, Kunstkammer. Foto © Kunsthistorisches Museum Wien – Museumsverband 252 253  si vznešení návštevníci v stredoslovenských banských mestách 21 Anton Schmidt, Návrh na slávobránu pre rímskeho osobne prezreli a zoznámili sa s ich fungovaním pri šachte a uhorského kráľa Jozefa II. – detail elementov Vzduch, Jozef vo Vindšachte.401 Z reprezentatívnych vzoriek minerálov Oheň a Voda a postavy Kremnice s handštajnom zosadená artificiálna krajina však v sebe ukrýva a približuje v rukách reprezentujúcej ele- pozornému divákovi i spôsob razenia štôlní či fárania ment Zem, 1764, lavírovaná perokresba, 73,5 x 50,6 cm. do bane [19], konský gápeľ na ťažbu rudy, jej prevoz kon- Banská Štiavnica, Slovenské banské múzeum. skými povozmi do stupy [20], kde sa ruda ďalej drvila a vzápätí Foto © Dušan Slivka posúvala do zariadenia na premývanie [23], a nakoniec zná- zorňuje handštajn hutu, a to dvomi typmi taviacich pecí [24]. Všetky tieto procesy boli kráľovi a princom predvedené a vysvetlené počas ich cesty najskôr v Žarnovici a o niekoľko dní aj v Kremnici,402 textový a vizuálny doplnok pre nich pred- stavovala rovnako ako v prípade vodočerpacích strojov už spomínaná Zlatá kniha banícka [25]. No aj priamo handštajn, dnes vystavený v expozícii kunstkammer Kunsthistorisches Museum Wien, obsahoval edukačnú rovinu; divák bol pôvodne dovzdelávaný detailným popisom všetkých ban- ských zariadení a prevádzok, tieto sú totiž označené malými papierovými čísielkami od 1 do 24 presne v postupnosti jednotlivých procesov.403 Je pozoruhodné, že v handštajne pre Jozefa II. bola pod posledným číslom 25 zámerne pripo- menutá aj návšteva jeho otca cisára Františka I. Štefana Lotrin- ského v stredoslovenských banských mestách v roku 1751, a to zobrazením pamätnej stély v kremnickom Šturci na mieste, kde panovník osobne sfáral do podzemia [20].404 254 255 22 Matthias Scarwuth Iný, no rovnako pozoruhodný dar panovníkovi Ferdinan- a Franz Xaver Glantz, Handštajn pre rímskeho a uhorského dovi III. (1608 – 1657), ktorý symbolicky znázorňoval a inter- kráľa Jozefa II. – „8. Die Feüer Maschin, mitl welcher die in pretoval banskú krajinu, a ktorý pre nás opätovne predstavuje der Tiefe des Schachts zu- sitzende Wässer gehoben jeden z mála exportovaných umeleckých artefaktov z oblasti werden.“ 1764. stredného Slovenska, vznikol v Banskej Štiavnici približne Wien, Kunsthistorisches Museum, Kunstkammer. o storočie skôr. Stredoslovenské banské mestá či tamojšie Foto © Kunsthistorisches Museum Wien – banské komory nezriedka odovzdávali dary panovníkovi, cir- Museumsverband kevným predstaviteľom alebo mocensky dominujúcej šľachte s rôznymi intenciami,405 a tak tzv. Eszterházyovský pokál, dnes v Magyar Iparművészeti Múzeum v Budapešti [26, 27], predstavoval dar cisárovi v roku 1650 pri príležitosti znovuo- tvorenia a rozšírenia šachty Ferdinand v banskoštiavnickom banskom revíre.406 Z pohľadu interpretácie dobovej filozofie kolobehu života či svetonázoru prítomného v banských oblastiach všeobecne je na tomto artefakte najzaujímavejšia z vnútornej strany veka osadená strieborná kruhová platnička s na štyri časti delenou textovou titulkou „Berck/mänisch / Glücks/rath“, t. j. banícke koleso šťastia, koleso Fortúny. Ako sa toto koleso točí, Šťastena s prísľubom nádeje najskôr vynáša baníka s kompasom v ruke smerom nahor („Hoffnung nicht betreügt.“), potom ho na vrchole kolesa poteší a obda- ruje zlatonosnou rudou zhmotnenou dokonca v drahých nádobách – čaša a kanvica – na podnose („Segen und gedeyen erfreut.“), no koleso sa točí ďalej, a tým sa zlaté mince z mešca baníka, ktorý sa ho už len horko-ťažko pridržiava, vysýpajú („Ohne diese beyde niemandt besteht.“), a nakoniec Šťastena odvracia svoju tvár a človek z kolesa padá a fatalisticky končí v zemi („Endlich gar zu grund geht.“). V komparácii s prácami 18. storočia tak využitie v podstate tradičnej stredovekej iko- nografie407 referuje viac k náhode a vrtkavému šťastiu ako k cielenému a technicky sofistikovanému dobývaniu 256 257 23 František Xaver Efrém podzemného sveta, ktoré prezentujú zvlášť objekty so znázor- Schöner, Detailný nákres stupy a premývacieho zariadenia nením theatrum machinarum. Skoro dve desiatky zachovaných v tzv. Zlatej knihe baníckej. Beschreibung von denen barokových handštajnov zo stredoslovenskej banskej oblasti sammentlichen Schemnitzer sowohl kais. kön. und gewerk- vo forme tzv. Tafelaufsatz alebo milieu de la table sú vizualizá- schaftlichen Gruben, ciou tamojšieho divadla strojov na povrchu či dokonca v hlbi- als von der gesamten hierzu gehörigen Werks-Operation nách Zeme jedinečnými. Ikonografia časovo o dve storočia und Waldungen, wie folget, medzi s. 108-109. Banská Štiav- starších handštajnov jáchymovskej proveniencie je postavená nica, Slovenský národný archív – Slovenský banský archív. na prezentácii starozákonných a novozákonných námetov, Foto © Slovenský národný archív – Slovenský banský archív ktoré sa odohrávajú v artificiálnej a na bežný stôl zmenšenej v Banskej Štiavnici banskej krajine. V stredoslovenských banských mestách tak snáď práve každodenná realita a schopnosť miestnych ľudí konštruovať a ovládať variantné mechanizované prevádzky vzďaľujú analyzované zlatnícke artefakty od ikonografického konceptu nadradených antických božstiev či vládnucej Božej ruky v kontexte jednoty umenia, vedy a techniky408 a viac ich posúvajú k encyklopedickému a empirickému poznaniu sveta charakteristickému už pre druhú polovicu 18. storočia. 258 259 24 Matthias Scarwuth a Franz Xaver Glantz, Handštajn pre rímskeho a uhorského kráľa Jozefa II. – „22. Der Treib herdt mit einem Flam Ofen, auf welchen das Silber, und Goldhaltige sogenante Reich bley gelegen und von Gold, und Silber separiret wird.“; „23. Die Treib Gebündl, so in Flam Ofen gehoben werden.“ 1764. Wien, Kunsthistorisches Podzemie bolo v ranom novoveku mimo banských lokalít Museum, Kunstkammer. Foto © Kunsthistorisches síce pomerne neznámym, no zároveň veľmi príťažlivým.409 Museum Wien – Museumsverband Jedinečnú skúsenosť vtedajšieho jednotlivca s podzemným svetom možno prirovnať k jedinečnej skúsenosti námorníka so zaoceánskou plavbou a barokové vizuálne prostriedky nezriedka preberajú funkciu sprostredkovať ho nepoučenému divákovi, a to nielen mapami a prospektmi, ale aj maliarskymi či zlatníckymi prácami [28]. V naznačenom kontexte pod- riaďovania živlov tvorila práca pod zemským povrchom, profesionálne a vysoko cenené banské meračstvo, navrho- vanie a konštruovanie rôznorodých banských strojov či zlep- šovanie alebo dokonca vynaliezanie nových technologických postupov tak v spracovaní rudy, ako i v mincovníctve, protipól námorníctva, objavovania morí, oceánov i zámorských krajín, tvorby prvých máp celého sveta v podobe už nie veľmi vzdialenej dnešku či konštrukcii lodí a špecifických lodných 25 František Xaver Efrém Schöner, Detailný nákres zhá- zariadení. Očarenie hviezdami či diaľkami malo svoju paralelu ňacej pece v tzv. Zlatej knihy baníckej. Beschreibung v odkrývaní a skúmaní podzemného sveta. Mimoriadne silná von denen sammentlichen Schemnitzer sowohl kais. kön. tradícia ranonovovekého banského meračstva je v stredo- und gewerkschaftlichen Gruben, slovenských banských mestách reprezentovaná Samuelom als von der gesamten hierzu gehörigen Werks-Operation Mikovínym (cca 1698 – 1750), vedúcou osobnosťou mapovej und Waldungen, wie folget, medzi s. 104-105. Banská Štiav- tvorby historického Uhorska a od roku 1735 nielen vo funkcii nica, Slovenský národný archív – Slovenský banský archív. pedagóga banskoštiavnickej banskej školy zabezpečujú- Foto © Slovenský národný archív – Slovenský banský archív ceho výuku tamojších praktikantov, ale aj vo funkcii merača v Banskej Štiavnici Dvorskej komory s úlohami realizovať rôzne meračské práce 260 261 262 263  predovšetkým na území siedmich stredoslovenských ban- machinarum.414 Je príznačné, že podstatná časť ranonovovekej ských miest [29].410 Naše prostredie rovnako nezaostávalo literatúry venovaná mechanike so všeobecne zaužívaným v mapovaní podzemného sveta ani mimo banských lokalít; názvom „theatrum“ vôbec nebola určená odborníkom, ale pri- zo začiatku 18. storočia (1719) je známe prvé detailné nášala prezentáciu konceptu technického divadla strojov rozkreslenie Demänovskej jaskyne Georgom Buchholzom ako obrazu vonkajšieho sveta cisárom, kráľom či vládnucim mladším (1688 – 1737) publikované v zemepisnom spraco- kniežatám.415 Rovnako, ako napríklad nizozemská krajina vaní Uhorska Mateja Bela Hungariae antiquae et novae s množstvom veterných mlynov, tak aj oblasť stredného Sloven- prodromus z roku 1723 [30]. 411 Tak, ako nie je celkom jedno- ska poskytovala jeho obyvateľom či príležitostným návštevní- duché vysvetliť princíp akumulácie v renesančnom či baroko- kom možnosť pozorovať ranonovovekú vedu a techniku vo fas- vom múzeu poznania – kunstkammer, nie je ľahké ani pochopiť cinujúcej skutočnosti; theatrum machinarum bolo následne nám mentálne vzdialený spôsob „predencyklopedického“ prezentované v zlatníckych artefaktoch či v handštajnoch. poznávania sveta: ranonovoveký koncept oceňovaných ľudských zručností, ktoré popisujú, uchopujú a pretvárajú Ako istú paralelu k vizuálnemu záznamu jedinečného cha- svet naokolo, resp. jeho štyri elementy, ilustruje rytina rakteru stredoslovenských banských miest prostredníctvom Alegórie Mechaniky [31] voviazaná do diela Josepha Furtten- výtvarného umenia i umeleckého remesla možno chápať bacha (1591 – 1667) Mechanische Reissladen z roku 1644. 412 ich textové deskripcie a správy o nich v tlačených domácich Táto dominujúca vedná disciplína je zobrazená ako mužská či zahraničných prameňoch. Tieto vznikali v ranom novoveku figúra stojaca na vrchole pohoria nad svojimi synmi a dcérami viacerými spôsobmi;416 buď ako zvesti a chýry tzv. z druhej a pochopená ako súhrn ženských, teoretických vied – tvorby ruky o významných lokálnych vedcoch a ich počinoch alebo prospektov, navigácie, astronómie, geografie, planimetrie, objavoch, za ilustratívny príklad možno považovať správu geometrie a aritmetiky – a mužských, praktických vied – tvorby Jeana Baptista Morina z roku 1615 o Paracelsových aktivitách umelých jaskýň, konštrukcie vodovodných potrubí, výroby v Banskej Bystrici v roku 1521,417 ďalej vďaka kontaktu európ- ohňostrojov, puškárstva, pevnostnej a civilnej architektúry skych vedcov s lokálnymi odborníkmi a spravodajcami vypĺ- i lodných konštrukcií – kraľujúca vede a umeniu prostredníc- ňajúcimi rôzne dotazníky, a to zväčša na základe osobných tvom jednoty teórie a praxe. 413 Každá z personifikácií podria- kontaktov, napríklad v rámci štruktúry jezuitských misií alebo dených vied je pod nohami doprevádzaná symbolickým naopak vďaka náboženským exulantom.418 Tretím významným priestorom alebo objektom, astronómii tak prináleží vchod zdrojom poznania boli informácie tzv. z prvej ruky od učencov, do bane či podzemia, naproti tomu konštruovanie lodí ilustruje diplomatov či cestovateľov, ktorí priamo navštívili stredoslo- plavba z jaskyne smerom von. „Künstler oder Mechanico“, venskú banskú oblasť a vzápätí svoje zistenia zverejnili,419 ako tvorca – kreátor, je tak obrazne v centre či na javisku diania každý z nich však mal rôzne zázemie i rôzne zámery; v ranonovovekom koncepte sveta reprezentovaného theatrum z Anglicka tak napríklad pricestoval v roku 1668 Edward 264 265  Brown (1644 – 1708),420 z Holandska v roku 1687 Jacob 26 Neznámy autor, tzv. Eszterházyovský pokál Tollius (1626 – 1696), 421 v oblasti sa dlhodobejšie zdržiaval určený pôvodne pre cisára Ferdinanda III., 1650 so zakom- v rokoch 1683 – 1700 pôvodom Talian Luigi Ferdinando ponovaním starších artefaktov, Marsigli (1658 – 1730),422 z Nemecka pricestoval v roku 1724 striebro, liate, tepané, cizelo- vané, gravírované, pozlátené, Franz Ernst Brückmann (1696 – 1754),423 alebo z Francúzska vzorky minerálov, v. 44 cm. Budapest, Iparművészeti v roku 1728 Charles-Louis de Secondat baron de La Brède Múzeum. Foto © Iparművészeti et de Montesquieu (1689 – 1755).424 Posledný typ vedeckej Múzeum Budapest komunikácie reprezentujú tlačou vydané diela lokálnych vedcov v ranonovovekých intelektuálnych centrách, tu možno zmieniť najmä už viackrát spomínaného Mateja Bela alebo Nicolausa Podu von Neuhaus. Tieto variantné spôsoby kontak- tov už od polovice 16. storočia konfrontovali stredoslovenskú banskú oblasť s veľkým a širokým priestorom európskej vedy, a tak ich snáď možno považovať za najinternacionálnejšie z hľadiska vzájomnej komunikácie medzi Európou a dnešným územím Slovenska. Ak ale hľadáme časovo kontinuálnejšie presieťovanie, stretanie či vzájomné prieniky, je nutné hovoriť ako o určite najvýraznejšej štruktúre v 2. polovici 17. a v prie- behu 18. storočia o Spoločnosti či Tovarišstve Ježišovom, resp. o jedinečnej jezuitskej inštitucionálnej geografii zahŕ- ňajúcej nielen cirkuláciu ľudí, ale aj textov, objektov či ideí.425 Práve jezuita a slávny barokový polyhistor Athanasius Kircher (1602 – 1680) totiž zasvätil vysvetleniu univerzálneho poriadku sveta pod zemou, porozumeniu jeho vnútorných energií či nepredvídateľných pohybov v srdci Zeme jedno zo svojich 266 267  kľúčových a vizuálne najpríťažlivejších diel Mundus subter- raneus, v ktorom sa na niekoľkých stranách ocitli aj banské mestá na strednom Slovensku,426 a to vďaka Kircherovmu vedeckému korešpondentovi pri vzniku tohto diela jezuitovi Andreasovi Schafferovi (1612 – 1674).427 Ten na jednej strane výrazne spolupracoval pri vypĺňaní vedeckého „quaestionaria“ s lokálnymi banskými odborníkmi, na strane druhej intenzívne 27 Neznámy autor, tzv. Eszterházyovský pokál komunikoval s Athanasiom Kircherom. 428 Ich spoločná snaha určený pôvodne pre cisára Ferdinanda III. – detail baníkov sprostredkovať čitateľovi podobu vtedajších uhorských na základni, 1650. Budapest, baní viedla k informáciám tak o minerálnych či podzemných Iparművészeti Múzeum. Foto © Iparművészeti Múzeum vodách, rôznych, a to zvlášť významných alebo ojedinelých Budapest lokálnych nerastoch, banských strojoch i viacerých banských technológiách, ako aj o miestnych kúpeľoch alebo kuriozitách v zmysle dobových „zázrakov“ prírody predovšetkým v Banskej Štiavnici a Španej Doline. A aj napriek faktu, že sa na Kirche- rove dielo vzápätí po jeho publikovaní zniesla značná kritika z viacerých vedeckých kruhov,429 pre stredoslovenské banské mestá malo obrovský význam opätovného pripomenutia sa Európe, čomu určite napomohla aj distribúcia knihy v rámci cezhraničných a nadregionálnych jezuitských štruktúr. Tak, ako Athanasius Kircher s pomocou Andreasa Schaffera distribuoval a opätovne inicioval v roku 1665 cirkuláciu aktuál- nych poznatkov o podzemnom svete na strednom Slovensku, tak aj jezuita Nicolaus Poda von Neuhaus prostredníctvom 268 269 28 Anton Schmidt, Oltárny svojich textových prác z roku 1771 odprezentoval európskemu obraz sv. Anny na bočnom oltári bývalého hieronymi- prostrediu v tom čase nesmierne progresívnu a inovatívnu tánskeho, dnes farského kos- tola sv. Jozefa Pestúna v Štiav- banskú techniku stredoslovenských banských miest. Ďalší nických Baniach – detail krajiny jezuita Maximilián Hell (1720 – 1792), pôvodom zo Štiavnických s tajchom a stupou, okolo 1750. Štiavnické Bane, Farský kostol Baní, rovnako počas celej 2. polovice 18. storočia zdieľal sv. Jozefa Pestúna. Foto © Barbara Balážová s Európou svoje priekopnícke a objavné práce zvlášť o mate- matike a astronómii.430 Naproti tomu jezuita František Karol Egídius Eder (1727 – 1772), pôvodom z rodiny banskoštiav- nického cisárskeho úradníka Maximiliána Gregora Edera (*1693), priniesol po svojom pôsobení v zámorských misiách do Banskej Bystrice poznatky o indiánskom kmeni Mojos v dnešnej Bolívii.431 Ďalšími jezuitskými misionármi, ktorí mohli sprostredkovať vlastnú skúsenosť s ďalekými končinami,432 boli Jozef Kayling (1725 – 1791), pôvodom z rodiny už spo- mínaného Johanna Adama Kaylinga z Banskej Štiavnice, misionár sa po svojom účinkovaní v Brazílii a následných peri- petiách v portugalskom väzení vrátil v roku 1777 do rodnej krajiny,433 i najmenej známy Jakub Hausegger (1700 – 1765), rovnako z Banskej Štiavnice, misionár v indickej provincii Malabar odčlenenej od provincie Goa, jednej z prvých jezuit- ských misií vôbec založenej sv. Františkom Xaverským.434 V kontexte jezuitskej geografie ukážkovo reprezentujú cirkulá- ciu objektov vzorky rúd a minerálov, tieto v oblasti stredoslo- venských banských miest zozbieral, zinventarizoval a pripravil na zaslanie do Ríma opätovne Andreas Schaffer.435 Snáď práve 270 271  29 Samuel Mikovíny, Mapa banského revíru Banskej Bystrice, 1735, kolorovaný rukopis s parergou, 51 x 72 cm. Banská Štiavnica, Slovenský národný archív – Slovenský banský archív. Foto © Slovenský národný archív – Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici 272 273  tento súbor nakoniec reprezentoval časť kolekcie „z Uhorska V priestore stredoslovenských banských miest sa ukážkovo a českých zemí“, ktorú vystavil Athanasius Kircher vo svojej premietal koncept jezuitskej misie objavovania neznámeho slávnej zbierke Museum Kircherianum, umiestnenej v rímskom sveta, sveta na okraji či dokonca sveta za okrajom na severový- jezuitskom kolégiu, pod kategóriou Ovocie podzemného chodnej hranici rakúskej provincie Spoločnosti Ježišovej, sveta. 436 A nakoniec, no prioritne v kontexte výtvarného na ktorý zacielili jezuiti v polovici 17. storočia svoje úsilie umenia a umeleckého remesla, sa cirkulovanie umeleckých o katolícku obnovu.440 Pokúšali sa uspieť na miestach, kde ideí a foriem vďaka jezuitom, konkrétnejšie načrtnuté už v tre- už viac ako jedno storočie dominovali protestanti a jezuitskú tej kapitole na vzťahu stredoslovenských banských miest misiu tak možno chápať v doslovnom význame slova predo- a Viedne, zhmotňuje dvomi variantnými spôsobmi. Dokážeme všetkým v priebehu nestabilného 17. storočia, pre pátrov ešte totiž pomenovať a) vzájomne vzdialenejšie relácie jezuitskej zvlášť nepriaznivejšieho v obdobiach, keď stredoslovenské geografie – ilustratívnym príkladom je návšteva Christopha banské mestá obsadili vojská Imricha Thökölyho (1657 – 1705) Tauscha v Banskej Štiavnici v roku 1713 a jeho ponuka i Františka II. Rákocziho (1676 – 1735). Aj keď mohli predsta- sprostredkovať tam pozzovský iluzívny barok, 437 alebo úsilie vitelia Spoločnosti Ježišovej od začiatku svojej rekatolizačnej konkrétnych donátorov, napr. Josepha Andreasa Wenzl činnosti počítať s podporou Hlavného komorsko-grófskeho baróna von Sternbach či Johanna Nepomuka Josepha úradu priamo reprezentujúceho Habsburský dom, v jednot- Geramba a Johanna Adama Kaylinga, ktorí pre objekty v je- livých banských lokalitách stredného Slovenska skoro vôbec zuitských rukách sprostredkovali a financovali diela tirolských nebola zastúpená šľachta, o ktorú sa jezuiti zvyčajne opierali a viedenských umelcov; b) vnútorné vzťahy a kontakty v okruhu v prvom kroku. Museli staviť zvlášť na verejný náboženský stredoslovenských banských miest – za ilustratívne možno život a školstvo,441 pričom tamojšie luteránske obce a ich považovať realizácie maliara Antona Schmidta438 či sochára etablovaný vzdelávací systém boli ich veľkou konkurenciou. Dionýza Ignáca Stanetiho 439 pre banskobystrické i banskoštiav- Boj Spoločnosti Ježišovej o farníkov, boj o dôstojný liturgický nické jezuitské spoločenstvá. priestor a boj o všeobecnú akceptáciu a následnú materiálnu 274 275  30 Zameranie Demänovskej jaskyne Georgom Buchholzom mladším z roku 1719. Hungariae antiquae et novae prodromus cum spe- cimine, quomodo in singu- lis operis partibus elaboran- dis, versari constituerit auctor Matthias Belius Pannonius. Norimbergae, [...] Anno MDCCXXIII, voviazané ako príloha. Bratislava, Univerzitná knižnica. Foto © Univerzitná knižnica Bratislava 276 277 31 Raphael Custodis, Alegória Mechaniky. Mechanische ReißLaden, Das ist Ein gar geschmeidige, bey sich verborgen tragende Laden : die aber solcher gestalt außgerüstet worden, [...] Statt Augspurg bey Johann Schultes im Jahr 1644, voviazané ako príloha. Wien, Österreichische Nationalbibliothek. Foto © Österreichische Nationalbibliothek Wien 278 279  podporu bol obrazne i doslovne behom na dlhé trate; v prie- kaplnku, samostatné školské priestory gymnázia s divadlom, behu 2. polovice 17. a na začiatku 18. storočia sú príspevky ale bol tiež rozšírený o hospodárske časti ako kuchyňa, viaceré zo stredoslovenských banských miest začleňované do výroč- budovy stajní, malý majer, nádrž na ryby či úžitkovú záhradu; ných správ rakúskej provincie tzv. Litterae Annuae len veľmi b) rezidenciu v Štiavnických Baniach s menším kostolom zriedkavo.442 Na druhej strane však poznáme množstvo detail- s drevenou predsieňou a sakristiou a so samostatne stojacou ných prameňov jednak k významnejším jezuitským staniciam, dvojpodlažnou rezidenčnou budovou vrátane okrasnej a to kolégiu v Banskej Bystrici 443 a rezidenciám v Banskej a úžitkovej záhrady či stajní a kočiarne. Rovnako aj v Banskej Štiavnici a v Štiavnických Baniach, 444 ale i k tým civilizácii Bystrici, kde Spoločnosť Ježišova začala svoje rekatolícke ťaže- vzdialenejším ako misie v Španej Doline, Starých Horách 445 nie v roku 1648, a kde bola rezidencia povýšená na kolégium a Motyčkách. 446 Je príznačné, že v Banskej Štiavnici a okolí, v roku 1701, jezuiti okrem staršej budovy kolégia na námestí kde jezuiti pôsobili od roku 1649, a kde prvotná misia získala vybudovanej spolu s kostolom sv. Františka Xaverského status rezidencie v roku 1688, sa k primeraným priestorom na parcele tzv. Oberhausu (bývalého domu známeho ťažiara dostali pátri Spoločnosti Ježišovej po polovici 18. storočia. Michala Königsbergera) [32],450 dostavali naň nadväzujúcu Najskôr prestavali v rokoch 1755 – 1758 rezidenciu v Banskej novú budovu gymnázia s divadlom až v roku 1765. Z archív- Štiavnici podľa návrhu kremnického stavebného majstra nych prameňov sa ale pred nami vynárajú aj rôzne polohy Ignáca Petra Götza, 447 a vzápätí, v roku 1766, dokončili väčšiu jezuitskej spirituality formovanej zvlášť potridentským koncep- adaptáciu rezidenčnej budovy vo Vindšachte (historická časť tom katolíckej obnovy. V stredoslovenských banských mestách dnešných Štiavnických Baní). 448 Dva profesionálne nákresy, totiž pôsobili členovia Spoločnosti Ježišovej nielen ako misio- vytvorené niekedy okolo roku 1773 a dnes uchovávané nári viery a pedagógovia na katolíckych školách, ale aj ako v Magyar Nemzeti Levéltár v Budapešti, 449 znázorňujú detailne významní iniciátori individuálnej devócie, napr. prostredníc- oba komplexy: a) v lokálnych pomeroch jednoznačne rozsiahly tvom zakladania náboženských bratstiev,451 či organizátori a ešte aj v 18. storočí opevnený areál v Banskej Štiavnici, ktorý verejného náboženského života, napr. vďaka spektakulárnym zahŕňal nielen jezuitský kostol (po rozpustení rádu farský slávnostiam pripomínajúcim najmä jezuitských svätcov ako kostol Nanebovzatia Panny Márie), tzv. starú a novú sakristiu, sv. Ignác z Loyoly, sv. František Xaverský, sv. Alojz Gonzaga samotnú rezidenčnú budovu s okrasnou záhradou, domácu či sv. Stanislav Kostka,452 alebo procesiám na novobudované 280 281  32 Pohľad na námestie v Banskej Bystrici, na ľavej strane bývalý jezuitský, dnes katedrálny kostol sv. Františka Xaverského. Foto © Dušan Slivka 282 283  Kalvárie [33] i k ďalším miestam verejnej zbožnosti, napr. pri pri kostole sv. Kataríny v Banskej Štiavnici sa vďaka donácii morovom stĺpe Najsvätejšej Trojice v Banskej Štiavnici. V nepo- Barbary Kayling, manželky Johanna Adama Kaylinga, vo výške slednom rade podnecovali donácie výtvarných diel; už v tretej 5 % ročne zo základiny 500 zlatých uložených vo viedenskej kapitole bolo zmienených viacero umeleckých akcií na pôde banke počas slávnostných modlitieb trvalo odohrávala jezuitmi spravovaných objektov, a i keď žiadna z nich nebola „Musica figurali Per totam octavam“.454 platená z vlastného rozpočtu jezuitských spoločenstiev, tieto si aktívne hľadali na financovanie jednotlivých podujatí kon- Detailná analýza študentského daru liturgického kalicha krétnych mecénov. Tak napríklad finančná podpora 300 zlatých v industriálnom prostredí Štiavnických Baní z roku 1765 na výstavbu nového bočného oltára Najsvätejšej Trojice v ban- v úvode tejto kapitoly pootvorila dvere k širšiemu a nateraz skobystrickom kolegiálnom kostole sv. Františka Xaverského nie celkom dôsledne zmapovanému okruhu zlatníckych prác od Ladislava baróna Czirákyho de Czirák et Dénesfalva, ktorý vytvorených vďaka iniciatíve Spoločnosti Ježišovej, resp. k ve- zomrel 7. novembra 1707 v Banskej Bystrici, nateraz pred- domému zamlčaniu jezuitského kontextu pri vzniku konkrét- stavuje jednu z najstarších súkromných katolíckych donácií nych artefaktov, a to zvlášť v literatúre publikovanej v rokoch na konkrétne dielo v stredoslovenských banských mestách 1948 – 1989. Ak sa opätovne a detailne pozrieme na staršie vôbec. 453 V úlohách donátorov výtvarného umenia sa tak súpisy ranonovovekých zlatníckych prác,455 podstatnú časť v priebehu 18. storočia postupne vystriedala banská komora, evidovaných diel nielen zo stredoslovenských banských miest, viacerí komorskí grófi a vyšší cisárski úradníci, konkrétni ale aj z celého územia Slovenska, na ktorom stojí naše pozna- šľachtici z blízkeho okolia, ale aj mestské magistráty, ťažiarske nie barokového zlatníctva, reprezentuje liturgické náčinie korporácie, náboženské bratstvá, a dokonca i konkrétne zo záveru 17. a následne celého 18. storočia.456 O rozsiahlych rodiny, jednotlivci či skupinky jednotlivcov. Jezuiti nakoniec kolekciách týchto liturgických predmetov zostali zachované dokázali získať sponzorov i na také ňuansy ako boli pravidelné dobové správy predovšetkým v kanonických vizitáciách: hudobné performancie; v kaplnke sv. Jána Nepomuckého napríklad v tzv. nemeckom kostole Nanebovzatia Panny Márie 284 285 33 Pohľad na Kalváriu v Banskej Štiavnici. Foto © Dušan Slivka 286 287 34 Ján Szilassy, Monštrancia v Banskej Bystrici, do roku 1773 spravovanom jezuitmi, sa v ro- z bývalého jezuitského kos- tola sv. Jozefa Pestúna ku 1761 nachádzalo desať liturgických kalichov, dve strieborné vo Vindšachte, 1769, striebro, tepané, pozlátené, maľované ampulky na víno a vodu, dve strieborné lampy na večné svetlo, emailové medailóny, imitácie strieborná kadidelnica s navikulou a dva medené pozlátené drahých kameňov, vsadené staršie šperky, v. 69 cm. pacifikály.457 Paralelne sa tiež možno stretnúť s chronologickou Štiavnické Bane, Farský kostol sv. Jozefa Pestúna. evidenciou donácií takýchto diel v jezuitských kronikách, Foto © Dušan Slivka a to napríklad v Historii Domus banskoštiavnickej rezidencie.458 Pramenné zmienky často prekvapivo súhlasia s nedávnym či dokonca aktuálnym stavom;459 vzájomnou komparáciou tak možno podstatne prispieť k objasneniu okolností vzniku toho-ktorého konkrétneho diela, identifikovať mieru angažo- vanosti jednotlivých donátorov a ich špecifických požiadaviek, a nakoniec aj pragmaticky identifikovať výšku sumy, za ktorú bol ten-ktorý objekt zlatníckeho remesla vytvorený. Záznamy dokonca výnimočne aj pomenúvajú vzťah liturgického pred- metu k veľmi špecifickému miestu, napr. v tretej kapitole spomenutá lampa na večné svetlo a cibórium viedenského zlatníckeho majstra Josepha Mosera objednané v roku 1782 zvlášť pre „ex-jezuitský“ oltár sv. Alojza Gonzagu vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici.460 Príkladnou je cirkulácia zlatníckych prác aj z geografického hľadiska: napr. už v tretej kapitole zmienené strieborné tabernákulum z Augsburgu objednané pre hlavný oltár jezuitského kostola v Banskej Štiavnici,461 viacero artefaktov dodaných do stredoslovenských banských miest viedenskými 288 289 35 Ján Szilassy, Liturgický majstrami462 či väčšia skupina siedmich diel Levočana Jána kalich s pôvodným barokovým futrálom (a s novodobou Szilassyho pre jezuitské spoločenstvá v Banskej Štiavnici, paténou), 60. roky 18. sto- ročia, striebro, tepané, pozlá- Štiavnických Baniach a Banskej Bystrici. Okrem detailne ana- tené, maľované emailové lyzovaného liturgického kalicha s industriálnymi motívmi medailóny, imitácie drahých kameňov, v. 23 cm. Banská sa v súčasnosti nachádza jednak vo farskom kostole sv. Jozefa Štiavnica, Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pestúna v Štiavnických Baniach výpravná Szilassyho monštran- Foto © Lukáš Rohárik cia z roku 1769 [34],463 jednak vo farskom kostole Nanebo- vzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici uchovávajú ďalší litur- gický kalich tohto známeho zlatníckeho majstra datovaný niekedy do 60. rokov 18. storočia [35].464 Reprezentatívna kolekcia štyroch Szilassyho liturgických kalichov z rovnakého obdobia sa nachádza v Banskej Bystrici, a to vo farskom kos- tole Nanebovzatia Panny Márie a v majetku Rímskokatolíckeho biskupského úradu, no ich pôvodné miesto určenia je nateraz možné len neurčito hádať. S veľkou pravdepodobnosťou však opätovne vznikli na základe motivácie jezuitov pôsobia- cich v kolégiu v Banskej Bystrici alebo v blízkych misiách a nielen na objednávku domácich farníkov, ale aj veriacich zo vzdialenejších lokalít. Dedikačný text na jednom z kalichov i samotná ikonografia emailových medailónov priamo spája tento liturgický predmet s oltárom sv. Anny [36, 37], no v bliž- šie nešpecifikovanom objekte (v banskobystrických kosto- loch sv. Františka Xaverského, Nanebovzatia Panny Márie a sv. Kríža oltár sv. Anny kanonické vizitácie nezaznamená- vajú).465 Jednou z jeho štyroch donátoriek, ktorú možno 290 291  nateraz ako jedinú hypoteticky identifikovať, bola Anna 36 Ján Szilassy, Liturgický kalich pre oltár sv. Anny, 1763, Barbara Brean (*cca 1708/1710), manželka banskoštiavnic- striebro, tepané, pozlátené, maľované emailové medai- kého senátora Josepha Ignatza Ladislausa Brean de Zollausen; lóny, v. 26 cm. Banská len špekulatívne možno nadhodiť, že štyri ženy – matróny, Bystrica, Rímskokatolícky biskupský úrad. o ktorých nateraz nič bližšie nevieme, objednali a darovali Foto © Pavol Breier v roku 1763 reprezentatívny Szilassyho kalich buď pre oltár sv. Anny v kaplnke kostola sv. Alžbety v Banskej Bystrici, alebo pre oltár sv. Anny v menšej kaplnke mariánskeho pútnického kostola Navštívenia Panny Márie v Starých Horách, vytvorený a osadený aktuálne v roku 1762.466 Zároveň však kontinuálne v 2. polovici 17. a v 18. storočí vznikali liturgické predmety na podnet jezuitov priamo v stredoslovenských banských mestách, a to v lokálnych dielňach domácich majstrov; vybra- ným príkladom je pôsobivá monštrancia zo Španej Doliny so vzorkami rúd osadenými v základni,467 ktorú dodal zlatník Alexander Kraudy (†1679) z Banskej Bystrice,468 alebo cibó- rium dekorované v drieku tromi postavami baníkov dodané rovnako pre kostol Premenenia Pána v Španej Doline zlatní- kom Františkom Jozefom Fuchsom z Kremnice.469 Ak by sme sa v závere vrátili k provokatívnej otázke položenej už v samotnom názve tejto kapitoly, ktorú možno vnímať ako proces hľadania a nachádzania, pomenovania a interpreto- vania charakteru baníckych motívov v barokových zlatníckych prácach z prostredia stredoslovenských banských miest, 292 293  smieme hovoriť o dvoch zásadných identifikovaných okruhoch diel, a to 1) o handštajnoch; a 2) o liturgických artefaktoch. Tie prvé znázorňujú a reprezentujú industriálnu, a v zásade artifi- ciálnu krajinu v kontexte jej kreovania, uchopenia a podriade- nia človekom, tie druhé vizuálne zastupujú konkrétnych jedno- tlivcov či väčšie komunity a ich postavenie v spoločnosti orientovanej primárne na banský priemysel. Jedným dychom ale možno tiež konštatovať, že ak sú aj zámerne na mnohých profánnych či sakrálnych reprezentačných zlatníckych prácach zdôraznené tzv. banícke námety, pri ich hĺbkovej analýze a konfrontácii s písomnými prameňmi, a samozrejme, i vďaka 294 súčasnému kritickému pohľadu, je zrejmé, že banícka ikono- grafia bola v ranom novoveku v stredoslovenských banských mestách ad hoc lokálne prisvojenou vizuálnou značkou a kor- porátnou identitou. Zároveň ale neplatí premisa, že všetky práce vytvorené v kontexte prostredia banských lokalít stred- ného Slovenska museli obsahovať banícku tematiku, i keď vznikli ako donácie objednávateľov s baníctvom úzko previa- 37 Ján Szilassy, Liturgický zaných buď u domácich či cudzích zlatníckych majstrov. Ume- kalich pre oltár sv. Anny – detail maľovaného emailového leckoremeselné práce v zlate a striebre tak vizualizovali snahu medailónu, 1763. Banská Bystrica, Rímskokatolícky širokej palety objednávateľov a mecénov o sociálnu reprezen- biskupský úrad. Foto © Pavol Breier táciu prostredníctvom baníckych motívov, a to nielen banskej komory a jednotlivých siedmich stredoslovenských banských miest, ale aj najbohatších ťažiarov a banských korporácií, či dokonca lokálnych náboženských obcí alebo študentskej komunity. Na záver je nutné ešte zdôrazniť príznačný, no dosiaľ nie celkom povšimnutý či skôr zamlčaný fakt: postavy baníkov v najrozličnejších pracovných zaradeniach ilustrovaných zlat- níckymi prácami sú len veľmi zriedka znázornené ako stavov- sky najnižšie zaradení a tí najúbohejší baníci dolujúci holými rukami rudu v zemi; sú skôr prezentované ako postavy hrdých príslušníkov baníckeho stavu v zodpovedajúcich odevoch či rovnošatách patriacim hierarchicky vyšším banským zamest- nancom a banským odborníkom, a to, čo mali stelesňovať, bol najmä jedinečný úspech ranonovovekého človeka v konkrét- nej, na zlatú, striebornú a medenú rudu bohatej krajine. 295 296 297  Poznámky Erzgebirge. [výst. kat.] Bochum, Deutsches Bergbau-Museum. Bochum 1997, s. 148, v architektonických nikách podľa Hansa Burgkmaira staršieho (1473 – 1531); FaLk, T. 21 roSenBerG, m.: Der Goldschmiede Merkzeichen, Bd. I-IV. Frankfurt am Main 1922 – kat. 34. – Cónová, I.: Emailérstvo v liturgickom (ed.): Hans Burgkmair: Das graphische Werk. 1928. – TeBBe, pozn. 9. zlatníctve na území Slovenska. In: Galéria – [výst. kat.] augsburg, Staatliche Kunstsammlun- 22 Ročenka SNG 2006 [Bratislava 2007], s. 9-28, gen. augsburg 1973, kat. 64-65. PeChSTein, k.: Bronzen und Plaketten vom cit. s. 19. – ruSina, i. (ed.): Dejiny slovenského http://www.britishmuseum.org/research/ ausgehenden 15. Jahrhundert bis zur Mitte výtvarného umenia – Renesancia. Bratislava 2009, collection_online/collection_object_details. des 17. Jahrhunderts (=Kataloge des Kunst- s. 916, kat. 277 [Z. Francová]. aspx?objectId=1436284&partId=1&search gewerbemuseums Berlin, vol. III). Berlin 1968, Text=hans+burgkmair+planets&page=1 kat. 9: Mažiar so siedmimi planétami, 1564, 7 JEžová, m.: Renesančné zlatníctvo na Sloven- (vyhľadané 16.3.2015) majstrovská značka WZ, bronz, liaty, patina, sku v muzeálnych zbierkach. Nepublikovaná v. 12,3 cm, horný priemer 16,5 cm, Berlin, 14 diplomová práca, Filozofická fakulta Univerzity WeBer, i.: Deutsche, Niederländische Staatliche Museen zu Berlin – Kunstgewerbe- Komenského v Bratislave, Bratislava 2003, und Französische Renaissanceplaketten 1500 – museum, inv. č. K 4287; kat. 10: Mažiar so sied- s. 68-70, kat. 9. 1650. Modelle für Reliefs an Kult-, Prunk- mimi planétami, okolo 1560, bronz, liaty, patina, und Gebrauchsgegenständen. münchen 1975, v. 10,9 cm, horný priemer 10,6 cm, Berlin, Staat- 8 BoTT, G. (ed.): Wenzel Jamnitzer und die Textband, s. 112, kat. 115,1: Saturn, v. 6,4 cm, liche Museen zu Berlin – Kunstgewerbemuseum, Nürnberger Goldschmiedekunst 1500 – 1700. š. 3,7 cm, olovo, Köln, Museum für angewandte inv. č. 20,22. 1 Ludiková, Z. (ed.): Dejiny slovenského výtvar- Goldschmiedearbeiten – Entwürfe, Modelle, Kunst; kat. 115,2: Mars, v. 6,1 cm, š. 3,7 cm, 23 ného umenia – Renesancia. [výst. kat.] Bratislava, Medaillen, Ornamentstiche, Schmuck, olovo, Köln, Museum für angewandte Kunst; Porovnaj WeBer, pozn. 14, Textband, s. 75-76, Slovenská národná galéria. Bratislava 2009, Porträts. [výst. kat.] Nürnberg, Germanisches kat. 115,3: Slnko, v. 6,5 cm, š. 3,85 cm, olovo, kat. 57,1-7, Bildband, Tafel 15 – Peter Flötner; s. 75, kat. ii.6.3. Nationalmuseum. München 1985, s. 362-404, Köln, Museum für angewandte Kunst; Textband, s. 117-118, kat. 130,1-7 – norimberský kat. 337-497 – grafické vzorníky, predlohy kat. 115,5: Merkúr, v. 6,3 cm, š. 3,7 cm, majster 2. polovice 16. storočia. – dienST, B.: 2 Balážová, B. – ChmeLinová, k.: katalóg a návrhy virgila Solisa (1514 – 1562), olovo, Köln, Museum für angewandte Kunst. Der Kosmos des Peter Flötner. Eine Bildwelt vystavených diel. in: ChmeLinová, k. (ed.): Matthiasa Zündta (1498 – 1586), Plaketa so zobrazením Merkúra existuje der Renaissance in Deutschland. (=Kunstwissen- Industriálna krajina? Stredoslovenské banské Georga Wechtera staršieho (1526 – 1586), aj vo verzii v pozlátenom bronze a ďalšie schaftliche Studien 90). München; Berlin 2002, mestá v 16. – 18. storočí. [výst. kat.] Bratislava, Johanna Siebmachera (1561 – 1611), dve plakety v bronze (Saturn a Merkúr). s. 366-373. Slovenská národná galéria. Bratislava 2010, Hieronyma Banga (cca 1553 – 1629/33), Porovnaj WeBer, pozn. 14, Bildband, 24 s. 161, kat. 43. Christopha Jamnitzera (1563 – 1618), etc. Tafel 40. SChauerTe, T. – TEGET-WElZ, m. (eds.): Peter Flötner. Renaissance in Nürnberg. [výst. kat.] 3 9 15 Kanvica s personifikáciami siedmich planét, Pozri PeChSTein, k. et al.: Schätze Deutscher Porovnaj WeBer, pozn. 14, Textband, (=Schriftenreihe der Museen der Stadt Nürnberg tzv. planétová kanvica, neznačené, 70. – 80. roky Goldschmiedekunst von 1500 bis 1920 aus dem kat. 115,4: venuša, v. 6,4 cm, š. 3,7 cm, olovo, 7). Nürnberg, Museen der Stadt Nürnberg. 16. storočia, striebro, liate, cizelované, zlátené, Germanischen Nationalmuseum. [výst. kat.] Nürnberg, Germanisches Nationalmuseum Petersberg 2014, s. 29-30, 50-51, kat. 14. emaily, v. 18 cm, priemer základne 11,4 cm, Nürnberg, Germanisches Nationalmuseum. (stratené). 25 priemer ústia 9,6 cm, Banská Bystrica, Berlin 1992, s. 167-169, kat. 31, 34, 35. – http://collections.vam.ac.uk/item/O76551/ 16 Stredoslovenské múzeum, inv. č. 2114. TeBBe, k. et al.: Nürnberger Goldschmiedekunst Porovnaj WeBer, pozn. 14, Textband, tankard-weise-paulus/ (vyhľadané 10.4.2015) 1541 – 1868. Bd. i (meister, Werke, marken. s. 10. – PeChSTein, K.: Plaketten. Plaketten und Na tejto kanvici päť personifikovaných planét 4 divaLd, k.: Régi ötvösművek Beszterczebánya, Teil 1. und 2.), Bd. II (Goldglanz und Silberstrahl). ihre verwendung in der Goldschmiedewerkstatt. (Jupiter, Merkúr, Saturn, venuša a Mars) rovno- Körmöczbánya és Selmeczbánya ág. hitv. ev. Nürnberg 2007. in: BoTT, pozn. 8, s. 420-422, kat. 533-572. cenne sprevádza sedem múz (Terpsichoré, Erato, templomaiban. Budapest 1911, s. 12-21. Kaliopé, Klió, Uránia a Polyhymnia), sedem 10 17 hoLLSTein, F. W. h. et al.: German engra- kammeL, F. M.: Bildvorlagen aus Metall. cností a dva smrteľné hriechy. 5 divaLd, K.: a beszterczebányai múzeum. In: vings, etchings and woodcuts, 1400 – 1700. Peter Flötners Plaketten im Kunsthandwerk. 26 Muzeumi és Könyvtári Értesítő, 3, 1909, č. 4, vol. 3 (Hans Sebald Beham). amsterdam 1954, in: maué, h. et al. (eds.): Quasi Centrum http://stadtmuseum-leipzig.de/site_deutsch/ s. 210-223, cit. s. 216. kat. 115, 116, 117 I, 118 II, 120 I, 121 I, 122 II. Europae.Europa kauft in Nürnberg 1400 – 1800. sammlungen/objektdatenbank/onlinekatalog. [výst. kat.] Nürnberg, Germanisches National- html (vyhľadané 10.4.2015) Tu je šestica planét 6 11 Pozri Šourek, k. (ed.): Umění na Slovensku – Pozri FieTZek, l.: Die Sieben Planeten (1533) museum. Nürnberg 2002, s. 401-409. (Merkúr, venuša, luna, Jupiter, Slnko a Mars) odkaz země a lidu. [výst. kat.] Praha, Pražský von henrich aldegrever. in: möSeneder, k. sprevádzaná vybranou päticou zo série nemeckých 18 hrad. Praha 1938, obr. 859-870. – Toranová, e.: (ed.): Zwischen Dürer und Raffael. Graphikserien Pozri PeChSTein, K.: Modelle, Naturabgüsse, kráľov a kniežat (Heriwon, kráľ č. 13 bez mena, Zlatníctvo na Slovensku. Bratislava 1975, Nürnberger Kleinmeister. Petersberg 2010, Plastik. in: BoTT, pozn. 8, s. 405-419, kat. 498-532. ariovistus, Wygewon, Marsus a arminius) Petra obr. 39-41, kat. 27. – Toranová, e.: Zlatníctvo s. 17-40. Flötnera a antickými božstvami Tritónom a Sirénou. 19 na Slovensku. Bratislava 1983, s. 73-75, WeBer, pozn. 14, Textband, s. 112. 12 27 obr. 35-37, s. 209, kat. 223. – Toranová, e.: o’DEll-FraNKE, i.: Kupferstiche und LuThmer, pozn. 20, kat. 45b, Tafel Xlv. – 20 Szlovákiai ötvösség a 16. és 17. században. Radierungen aus der Werkstatt des Virgil Solis. LuThmer, F.: Der Schatz des Freiherren roSenBerG, pozn. 21, Bd. III, s. 73, kat. 3855. in: Ars Hungarica, 11, 1983, č. 2, s. 227-249, Wiesbaden 1977, e 22-28. Karl von Rothschild. Meisterwerke alter Gold- 28 cit. s. 238, obr. 22. – SLoTTa, r. – LaBuda, J. schmiedekunst aus dem 14. – 18. Jahrhundert, https://www.rijksmuseum.nl/en/search/objec- 13 (eds.): „Bei diesem Schein kehrt Segen ein“. Porovnaj tiež grafiky s postavami siedmich Bd. I. Frankfurt am Main 1883, kat. 38b, ten?q=bartel+jamnitzer&p=6&ps=12&ii=7#/ Gold, Silber und Kupfer aus dem Slowakischen bohov reprezentujúcich planéty a zasadených Tafel XXXvIII. BK-1966-8,67 (vyhľadané 14.3.2015) 298 299  29 möSeneder, k.: Paracelsus und die Bilder. Behrendsenovi (Darstellungen von Planeten- Pozri WoLFSChmidT, G.: Die Eroberung századi szellemi mozgalmaink történetéhez 13/3). Über Glauben, Magie und Astrologie im gottheiten an und in deutschen Bauten. des Himmels. In: düLmen, r. van – raUSCHEN- Budapest; Szeged 2003. Reformationszeitalter. Tübingen 2009, s. 101. Strassburg 1926). Zo súčasnej literatúry citujúcej BaCh, S. (eds.): Macht des Wissens. 39 staršie relevantné práce BLume, pozn. 30. – Die Entstehung der modernen WeBer, pozn. 14, Textband, s. 113, kat. 116,1: 30 Pozri heiTZmann, Ch. (ed.): Die Sterne lügen BLume, D.: Children of the Planets. The Popula- Wissengesellschaft. Köln; Weimar; Jupiter, v. 6,1 cm, š. 4 cm, olovo, Köln, Museum nicht. Astrologie und Astronomie im Mittelalter rization of astrology in the 15th Century. Wien 2004, s. 187-212, cit. s. 199. für angewandte Kunst; kat. 116,2: ženská figúra und in der Frühen Neuzeit. [výst. kat.] in: Micrologus, Natura, Scienze e Società s fakľou, v. 6,4 cm, š. 4 cm, olovo, Köln, Museum 35 Wolfenbüttel, Herzog august Bibliothek. Medievali, 12, 2004, s. 549-563. – BLume, d. – Personifikácia antických božstiev prostredníc- für angewandte Kunst, Nürnberg, Germanisches Wolfenbüttel 2008. výstavný katalóg prináša haFFner, m. – meTZGer, W.: Sternbilder tvom planét sa v renesančnom umení na území Nationalmuseum; kat. 116,3: ženská figúra prehľad rozličných koncepcií od staroveku des Mittelalters und der Renaissance. dnešného Slovenska, resp. historického uhorska, s rohom hojnosti, vavrínovým vencom a armilár- po barok na príkladoch konkrétnych tlačených Der gemalte Himmel zwischen Wissenschaft objavuje mimoriadne zriedkavo: kontextuali- nou sférou, v. 6,2 cm, š. 4 cm, olovo, Nürnberg, diel; už od stredoveku sú totiž známe sústavy ilu- und Phantasie, Bd. II. 1200 – 1500. zácia planétovej kanvice s inými zachovanými Germanisches Nationalmuseum. strujúce najmä to, ako planéty ovplyvňujú člove- Berlin 2016. či prameňmi doloženými dielami a ich hlbšia 40 ka, a ako sa medicínsko-astrologickým vzťahom ikonografická interpretácia v závislosti jednak Porovnaj pozn. 39. Podoba Jupitera je známa 33 prepája mikrokozmos a makrokozmos, človek möSeneder, pozn. 29, s. 103. na stredovekej tradícii, jednak na kultúrnom z banskobystrickej planétovej kanvice. a hviezdy. Zvlášť k stredoveku pozri BLume, d.: prostredí strednej Európy 16. storočia otvárajú 34 41 Regenten des Himmels. Astrologische Bilder in „vtque aliqua ex parte eorum quæ expetis, mimoriadny, no široký horizont presahujúci Pozri eFFmerT, v.: „...ein schön kunstlich Mittelalter und Renaissance (=Studien aus dem conscius reddaris, scire conuenit, id eße septem rámec tejto kapitoly. silbre vergult truhelein ...“. Wenzel Jamnitzers Warburg-Haus 3). Berlin 2000. Planetas in Cælo, quod sunt septem Metalla Prunkkassette in Madrid. In: Anzeiger des 36 in Terra, quodque in homine ad vtriusque SLoTTa, r. – BarTeLS, Ch.: Meisterwerke begr- Germanischen Nationalmuseums, 1989, 31 möSeneder, pozn. 29, s. 200-201. Príznačne ideam fabricato, qui ob id Microcosmus recte baulicher Kunst vom 13. bis 19. Jahrhunderts. s. 131-158, cit. s. 152; k tejto personifkácii vizualizované napr. Martinom Schaffnerom appellatur, septem principalia membra, atque [výst. kat.] Bochum, Deutsches Bergbau-Museum. cnosti existuje aj prípravná plaketa v zbier- (1477/78 – 1546/49), Stolová doska pre Erasma hæc omnia tam pulcra, & concinna similitudine Bochum 1990, s. 504-518. kach Staatliche Museen zu Berlin – Kunst- Stedelina, 1533, tempera na lipovom dreve, inuicem colligata sunt, vt paria fere videantur gewerbemuseum. Pozri PeChSTein, k.: 37 108,5 x 117,5 cm, Kassel, Staatliche Museen habere officia easdemque proprietates & natu- A Journey of John Baptist Merin, Phil. & Med. Jamnitzer-Studien. In: Jahrbuch der Berliner Kassel, inv. č. GK 22. http://altemeister.museum- ras. Sic duo principalia luminaria in Cælo Doct. to the Mines of Hungary; with an account Museen, 8, 1966, s. 237-283, cit. s. 272-274, -kassel.de/33917/ (vyhľadané 15.3.2015) Sol & luna, duobus præstantioribus Metallis, of his Observations made there, in relation obr. 27. auro & argento, in homine vero duobus to them, and subterraneous passages in general. 32 42 Koncept personifikácie planét či ich detí præcipuis vitalibus membris cordi & cerebro Publikované v anglicku len ako súčasť rozličných WeBer, pozn. 14, Textband, s. 151, sa stal pre novodobú historiografiu umenia prí- æquiparentur. Duo benefici Planetæ cestopisov až v roku 1732: A Collection kat. 240,1-8. značne populárnou témou už od záveru 19. sto- Iupiter & venus inter Metalla terrena, of Voyages and Travels, Some Now first Printed 43 ročia, a to nielen vďaka ikonickej prednáške Stannum & Cuprum, post priora secundæ digni- from Original Manuscripts, Others Now first eFFmerT, pozn. 41, s. 151. abyho Warburga na medzinárodnom kongrese tatis, sibi locum asciscunt, in corporis vero Publish’d inEnglish. In Six Volumes. With 44 historikov umenia v ríme v roku 1912 (War- nostris iecur officinam sanguinis, & renes a General Preface, giving an Account of the kaTZ, k.: Die erzgebirgische Prägemedaille BurG, a.: Italienische Kunst und internationale generationis ministros; Duo vero Planetæ, Progress of Navigation, from its first Beginning. des XVI. Jahrhunderts. Praha 1932, s. 139, astrologie im Palazzo Schifanoja zu Ferrara. In: quos maleficos appellant, Saturnus & Mars, Illustrated with a great number of useful Maps kat. 265a, Tafel XXXIII-6. venTuri, a. (ed.): L‘Italia e l‘arte straniera. Atti del Metallis abiectioribus, Plumbo videlicet & Ferro and Cuts, Curiously Engraven. Vol. IV. London 45 X Congresso Internazionale di Storia dell‘Arte in correspondent, atque in corporibus hominum 1732, s. 762-767. Pozri tiež MaGYár, L. a.: Jean Pozri BraUN-TroPPaU, e. W.: Concz Welcz, Roma (1912). roma 1922, s. 179-193) i jeho duo minus neceßaria & vilia membra sortiuntur, Baptiste Morin és Magyarország. Egy ismeretlen der Goldschmied zu St. Joachimsthal. In: Kunst ďalším prácam (pozri LiPPinCoTT, k.: urania Splenem & Fel, quæ sunt receptacula atræ Hungaricum. In: Magyar Könyvszemle. Könyv- és und Kunsthandwerk. Monatsschrift herausgege- redux: a view of aby Warburg’s Writings on flauæque bilis exubarantis. Mercurius cælestis sajtótörténeti folyóirat, 114, 1998, č. 1, s. 48-53. ben von k.k. österreichischen Museum fuer Kunst astrology and art. in: WoodFieLd, r. (ed.): Art vt est natura sua indifferens, & Protheo – Balážová, B.: Medzi Prahou a Norimbergom, und Industrie, 20, 1917, č. 11-12, s. 422-429. History as Cultural History. Warburg‘s Projects. mutabilior, sic etiam Mercurium terrestrem Viedňou a Banskou Štiavnicou. Ulrich Reutter – FiaLa, E.: Jáchymovští medailéři Caspar Ulich london; New York 2014, s. 151-182), ale aj vďaka siue argentum viuum sibi analogum habet, a jeho svet okolo 1600. Bratislava 2013, s. 67-69. a Cunth Wels. In: Věstník numismatické spo- Friedrichovi lippmannovi (Die sieben Planeten. quod etiam in varias transmutatur lečnosti československé, 2, 1920, č. 4, s. 73-79. 38 Berlin 1895), antonovi Hauberovi (Planeten- formas & omnium reliquorum Metallorum Na základe takýchto kusých, skôr vyfabulova- – kaTZ, v.: Concz Welcz a Caspar ulich. in: kinderbilder und Sternbilder. Zur Geschichte naturam æmulatur, mirabilesque induit ných údajov je záhadou, čo vlastne Paracelsus Numismatický časopis československý, 1, 1925, des menschlichen Glaubens und Irrens. Metamorphoses; In corpore autem predviedol, možno thurzovsko-fuggerovský pro- s. 125-130. – kaTZ, v.: Další příspěvky k dějinám Strassburg 1916), Fritzovi Saxlovi (Beiträge Microcosmico, huic inter septem membra ces rafinácie banskobystrickej medi s vysokým jáchymovského medailérství 16. století. zu einer Geschichte der Planetendarstellungen principalia recte aßimilatur Pulmo, cuius obsahom striebra, a rovnakou otázkou je, či vôbec Praha 1927, s. 6-10. – kaTZ, pozn. 44, s. 113-140. im orient und im okzident. In: Islam, 3, 1912, officium est Spiritum trahere, corque & reliqua toto laboratórium jestvovalo. viaceré Paracelsove 46 s. 151-177. – Die Entwicklung der Planeten- membra sua anhelatione refocillare; inseruit spisy sa však pomerne často nachádzali v súpi- K renesačným medailám všeobecne kinderbilderdarstellung. In: PaNoFSKY, e. – etiam loquelæ plurimum, velut & Mercurius soch knižníc či knižných kolekcií banskomest- pozri SCher, S. k. (ed.): Perspectives on the SaXl, F. (eds.): Dürers ‚Melencolia I.‘ Eine ille cælestis, huic præeße creditur.“ Tychonis ských domácností; ČIČaJ, v. et al.: A bányaváro- Renaissance Medal (=Garland Studies in the quellen- und typengeschichtliche Untersuchung. Brahe Dani Opera omnia VI. kopenhagen 1919, sok olvasmányai (Besztercebánya, Körmöcbánya, renaissance 11, american Numismatic Society leipzig 1923, s. 121-136), alebo ottovi s. 145, preklad z latinčiny alexandra Dekanová. Selmecbánya) 1533 – 1750 (=adattár XvI–XvIII. Numismatic Studies 23). New York 2000. 300 301  47 74 I keď Flötnerove plakety identifikoval Zvolena, okolo 1620, striebro, zlátené, v. 13,8 cm, für Geschichte, Volkskunde und Kultur der „ein ganz vergults ausgeschlagens už Kornél Divald, neskôr publikovaná literatúra horný priemer 7,3 cm, dolný priemer 6,3 cm, Deutschen in den nördlichen Karpathenländern, Becherlein, darauf ein deckl mit 3 granat apfln“. tento fakt vôbec nezohľadnila. – divaLd, Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 1, 1928, č. 2, s. 65-80; č. 3, s. 118-125; č. 4, Pozn. 66. pozn. 4, s. 14. inv. č. 2109. s. 166-178. 75 Napríklad „ein Silbrene Kanndl Inen unnd 48 58 67 SCHaUErTE – TEGET-WElZ, pozn. 24, s. 97-98, Pozri II. kapitolu, pozn. 171. Pozri ProBSZT, G. Frh. v.: Die niederun- aussen vergult“. Pozn. 66. kat. 17.1-17.3 [s uvedením staršej literatúry]. garischen Bergstädte. Ihre Entwicklung und 59 76 Pozri II. kapitolu, pozn. 108. wirtschaftliche Bedeutung bis zum Übergang Napríklad „ein littische schaln Inen vergult, 49 k jeho najnovšej interpretácii pozri an das Haus Habsburg (1546) (=Buchreihe der mit Cesar augustin Bildnus“. Pozn. 66. 60 CZoGaLLa, C. h.: der Berliner »kaiserpokal« Pozri II. kapitolu, pozn. 108. Südostdeutschen Historischen Kommission 15). 77 von Wenzel Jamnitzer als Suplikationspokal münchen 1966. napríklad „2. Salzpüchsen in einander gesezt 61 des landsberger Bundes: Neubestimmung Balážová, pozn. 37, s. 27-29. auswendig vergult“. Pozn. 66. 68 eines historischen Dokuments. In: Jahrbuch der BerGmann, J.: Zwei Denkmale in der 62 78 Berliner Museen, 49, 2007, s. 57-72. divaLd, pozn. 4, s. 5-8; ide o kalich darovaný Pfarrkirche zu Baden. In: Sitzungsberichte označené ako „12 Silbrene löffel, mit vergul- „die reulische Familie“ 25.6.1673, kalich daro- der philosophisch-historischen Classe ten lowen darauff des Hans Brenners Zeichen“, 50 WeSenBerG, a.: Ein „escritorio“ vaný Samuelom oswaltom 16.4.1683, kalich der kaiserlichen Akademie der Wissenschaften, „8 Silbrene Tischgabel“. Pozn. 66. mit reformatorischem Bildprogramm aus der darovaný Johannom Piringerom a jeho manžel- 32, 1859 [Wien 1860], č. 2, s. 255-272, 79 Werkstatt Wenzel Jamnitzers mit Plaketten kou annou 20.9.1690 a kalich darovaný „die cit. s. 262-268. Na jednom z pilierov lode „Silber flaschn“. Pozn. 66. von Peter Flötner. in: Forschungen und Berichte, Fiescherische richtergrund und Hermanetzer farského kostola sv. Štefana v Baden bei Wien 80 Staatliche Museen zu Berlin, 31, 1991, Gewerkschaft“ v r. 1716. sa nachádza epitaf Hieronyma Salia von Napríklad „ganz guldens armbandt, s. 189-200. Hirschberg, ktorý objednali a zaplatili jeho mit einem Diamandt rössl, 2 amatisten, Saphier, 63 Christoph lehner mladší, Kanvica s pelikánom banskoštiavnickí pozostalí v roku 1555. 1 Prasen, 17. runde Perlen“. Pozn. 66. 51 WeBer, pozn. 14, s. 521-525. – kammeL, na veku, majstrovská značka Cl, 1. pol. 17. storo- Ten okrem štandardnej schémy epitafu 16. sto- 81 pozn. 17, s. 401-409. – hirSCh, m.: ein altes čia, striebro, zlátené, v. 25,8 cm, priemer 11,6 cm, ročia obsahuje aj nápisovú platňu s gréckym Niekedy neevidovaných samostatne, Panoptikum aus Erz. Peter Flötners Plaketten Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, štvorverším voľne parafrázujúcim Homérov Ílias, len v sumári „Meer mancherley Silbren und Medaillen. In: SCHaUErTE – TEGET-WElZ, inv. č. 2115. Uplatnenie klasického kresťanské- Kniha XI: „v tomto hrobe leží Saios rovný všet- Schaugroschen, Kneiffl, Khättn, alte haidnische pozn. 24, s. 25-33. ho ikonografického motívu pelikána kŕmiaceho kým,/ sláva celej vlasti,/ dobrotivý Boh blaženým pfenning, alschperl unnd ander“. Pozn. 66. mláďatá vlastnou krvou nie je v námetových dáva krásnu dušu,/ je otcom skýtajúcim tieto 52 82 http://cartelfr.louvre.fr/cartelfr/visite?srv=car_ koncepciách zlatníckych prác obzvlášť časté. dary.“ Epitaf je s veľkou pravdepodobnosťou „Ein viereckete Uhr, In einem Silbern not&idNotice=15568 (vyhľadané 18.3.2015) v tejto súvislosti snáď možno zmieniť, nateraz produkciou viedenskej, prípadne podunajskej ausgestochen Kestell“. Pozn. 66. bez akýchkoľvek prameňov, jeho prisvojenie dielne, formálne sú mu mimoriadne blízkymi 53 83 levia hlava predstavuje základný motív vincentom Muschingerom (†1628), viedenským dva epitafy v kostole sv. Michala pred vstupom „ein Silbrener Pergwerch abziechzeug, ganz majstrovských značiek viacerých Jamnitzerovcov cisárskym úradníkom s úzkym vzťahom k stre- do viedenského Hofburgu: epitaf cisárskeho vergult, mit aller zugehörung“. Pozn. 66. pôsobiacich v Norimbergu v 16. storočí. – TeBBe, doslovenským banským mestám, ktorý si medzi- radcu a dvorského pokladníka Manga Seicza 84 pozn. 9, Bd. I, s. 192-205. iným nechal s týmto motívom a mottom „SIC HIS (†1554) a epitaf dvorského sekretára a krajin- Konrád Schall (†1551), Štátny archív v Banskej QUI DIlIGUNT.“ (Tým, ktorých milujeme.) ského pisára andreasa Wagnera (†1555) Bystrici, pracovisko archív Banská Štiavnica (ďalej 54 PeChSTein, pozn. 41, s. 242, 246, 250. vyraziť v kremnickej mincovni osobnú medailu. a jeho syna andreasa (†1556). – ruSina, ako Ša BB, pracovisko archív Banská Štiavnica), Pozri BerGmann, J.: Zwey Medaillen auf den pozn. 6, s. 786, kat. 143 [B. Balážová]. Mestský magistrát Banská Štiavnica (ďalej ako 55 Samozrejme, môže to byť len naša snaha Freyherrn vinzenz von Muschinger, Herrn von mmBŠ), vertrag und Inventary buch ab anno 1548 69 projektovať autora do jeho diela, no v prípade Gumpendorf und rosenburg zc. in oesterreich. „in einem schwarzen Fueterall ein Indianische ad annum 1591, fol. 6-11; Wilhelm Nuntaler zlatníckej práce ide o dosť neštandardné použitie in: Anzeige-Blatt für Wissenschaft und Kunst, Nus In Silber verfast, Blachmault unnd vergült, (†1567), Ša BB, pracovisko archív Kremnica, takéhoto silne personifikovaného motívu. 84, 1838, s. 17-22. mit einem schönen deckl“. Pozn. 66. Mestský magistrát Kremnica (ďalej ako MMKr), Tomus I Fons 44 Fasc 1 No 36; Peter Fiedersheim 56 64 70 abraham Jamnitzer, Kanvica, majstrov- Toranová, pozn. 6 (1975), s. 209. – mikó, a. Inventarizované napríklad ako „ein Silbrer (†1577), Ša BB, pracovisko archív Banská Štiavnica, ská značka aI a cechová overovacia značka (ed.): Jankovich Miklós (1772 – 1846) gyűjte- Toppelter vergulter Kopff“ vážiaci 7 viedenských MMBŠ, Fasc. 38M, No 77; Peter voit (†1579), Ša Norimbergu, 1584, striebro, zlátené, v. 15 cm, ményei. [výst. kat.] Budapest, Magyar Nemzeti mariek a 3 lóty, t. j. 2017,3 g. Pozn. 66. BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr, Tomus I priemer základne 15 cm, priemer ústia 11 cm, Galéria. Budapest 2002, s. 130-131, kat. 74; Fons 44 Fasc 2 No 121; valentín leiner (†1588), 71 amsterdam, Museum Willet-Holthuysen, s. 136-137, kat. 81; s. 139-140, kat. 85. označené ako „Kelch“, „Kelich“. Pozn. 66. Ša BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr, Tomus inv. č. Ka 5606; http://am.adlibhosting.com/ I Fons 44 Fasc 2 No 152; Wolfgang roll (†1589), 65 72 amonline/advanced/Details/collect/12156 Balážová, B.: Mešťania banských miest Napríklad ako „zwen gantz vergulte glate Slovenský národný archív – Slovenský banský (vyhľadané 21.3.2015) a „Kunst“ v ich domácnostiach. In: ruSina, Schinpecher“, no často sa objavuje aj termín archív v Banskej Štiavnici (ďalej ako SNa, SBa pozn. 6, s. 199-209. „Magellel“, „Magöllein“. Pozn. 66. BŠ), fond Hlavný komorsko-grófsky úrad (ďalej 57 Identický evidenčný nápis má aj jedna ako HKG), inv. č. 30, Inventary und Ordentliche 66 73 zo zachovaných častí pôvodne dvojitého pokálu Baker, a.: „Hieronimi Salij, Waldtburgers „ein grosser ausgeschlagner Pecher mit Verzaichnus der Verlassenschafft Weilandt des slovenskej proveniencie, neskôr adaptovaná auf der Schembnitz verlassenschaft, anno einem deckll darauf Cupido gemacht ist gar Edlen und Vesten herrn Wolffgangen Rolln sälli- na liturgický kalich, cechová overovacia značka 1555.“ In: Karpathenland. Vierteljahrschrift vergult“. Pozn. 66. gen gewesten der Röm[ischen] Khay[serlichen] 302 303  M[ajes]t[ä]t u[nd] Cammergraffen zuer Crembniz, Künstlerlexikon. Bildende Künstler, Kunsthand- tzv. handštajny; „1581 Mai 27 an Wolfen Notes on the history of renaissance scholarship Was nemblichen seinem Sohn Rudolffen Rolln, werker, Gelehrte, Sammler, Kulturschaffende roll, insimili Wolffen Strasser, wasmassen in central Europe: Białostocki, Schlosser and und beeden Töchtern als Anna Moldnerin und Mäzene vom 12. bis zur Mitte des 20. Jahr- sy die zuvor alheergeschickte handtstain in Panofsky. In: Lee, a. – PéPorTé, S. – SChniTker, und Maria Ruehenpergerin, nach ordentlicher hunderts, Bd. 2. münchen 2007, s. 940. gepüerlichen weert bezallen und derselben h. (eds.): Renaissance? Perceptions of Continuity abtaillung und unparteyshem Loß haimbgefal- noch ain gutte anzall, so zierlich unnd goldtreich and Discontinuity in Europe, c.1300 – c.1550. 90 lenn und worden ist wie volgt; Matthias Moldner „Item des hern Schaln und d[es] frauen seint, zuesammenbringen und ir Mt. mid dem leiden 2010, s. 349-357 [s uvedením staršej lit.]. (†1595), Ša BB, pracovisko archív Banská Štiav- Contrafaitur“. Pozn. 84. fürderlichsten zuekommen lassen sollen.“ 101 nica, mmBŠ, Stadtprotokoll anno 1595 – 1596, Pozri GröBL, L. – hauPT, H.: Kaiser rudolf II. inSam, T.: Die Schlaher von der Nimkau. 91 inv. č. IX-272, fol. 7-16; Israel Haller (†1597), Ša „Ein nieder braite Silbern Kandel mit des Kunst, Kultur und Wissenschaft im Spiegel in: Fränkische Ahnen. Beiläge zur Zeitschrift der BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr, Tomus I hern Schaln seligen Pildtnus inwendig vergult der Hoffinanz. Teil I: Die Jahre 1576 bis 1595. Gesellschaft für Familienforschung in Franken, Fons 44 Fasc 3 No 256; Gašpar Petzely (†1599), wigt M[arck] 3 P[iset] 18; Mer ein kleiner Silbern in: Jahrbuch des Kunsthistorischen Museums 1940, č. 3/II, s. 33-37. rovnaký odchod bohatej Ša BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr, Kändlein mit des hern Schaln Piltnus inwendig Wien, 8/9 [100/101], 2006/2007, s. 205-353, ťažiarskej rodiny zo stredoslovenských banských Tomus I Fons 44 Fasc 3 No 265; Hans richter vergult wigt M[arck] 2 P[iset] 24“. Pozn. 84. cit. s. 241, č. 398; tiež s. 242, č. 412. miest na Moravu možno doložiť aj v prípade (†1603), Ša BB, pracovisko archív Kremnica, Öderovcov z Banskej Štiavnice; Pozri ŠTěPáN, v.: 92 98 MMKr, Tomus II Fons 44 Fasc 1 No 88; ambróz JaNKovIČ, Ľ.: Portrétny exlibris banskoštiav- GindL, pozn. 95, s. 223-224. Podnikatelský rod Ederů ze Šťávnice. Stromayer (†1606), Ša BB, pracovisko archív nického mešťana Konráda Schalla. In: domová, in: Zborník Slovenského banského múzea, 13, 99 Kremnica, MMKr, Tomus II Fons 44 m. (ed.): Kniha 1999•2000. Zborník o problé- Balážová, B.: renesančná knižnica kremnic- 1987, s. 169-202. Fasc 1 no 111. moch a dejinách knižnej kultúry. martin 2001, kého komorského podgrófa Wolfganga rolla. 102 s. 200-202. – ruSina, pozn. 6, s. 236-237, in: ruSina, pozn. 6, s. 978-982. K problematike existencie, resp. neexistencie 85 vzhľadom na dedenie a vyrovnávanie dlhov kat. 249 [M. Čičo]. stredoeurópskych umeleckých centier v ranom 100 aj prostredníctvom zlatníckych prác môžu byť K charakteru renesančného umenia na Slo- novoveku pozri predovšetkým DaCoSTa KaUF- 93 pozostalostné protokoly použité len ako ilu- Georgom Habichom atribuované Hansovi vensku zvlášť po roku 1526 pozri GüNTHErová- mann, T.: Toward a Geography of Art. Chicago; strácia, nie pre tvorbu štatistík, a to zvlášť Kelsovi mladšiemu (1508/1510 – 1565). MaYErová, a.: K problematike rozšírenia rene- London 2004, kapitola 5 – Artistic Regions and preto, že evidencia jedného objektu môže byť – haBiCh, G.: Die deutschen Schaumünzen sancie na Slovensku. In: Po stopách výtvarnej the Problem of Artistic Metropolises: Questions často násobená prítomnosťou vo viacerých des XVI. Jahrhunderts, Bd. 1/1. münchen 1929, minulosti Slovenska. Výber z diela Alžbety Gün- of (East) Central Europe, s. 154-186. pozostalostiach. s. 117. v publikovanej literatúre sa objavuje therovej-Mayerovej. Bratislava 1975, s. 97-107, 103 aj atribúcia Joachimovi Deschlerovi (cca 1500 – cit. s. 104-107. – ruSina, I.: renesancia na Slo- K zastúpeniu „nizozemských“ obrazov v zbier- 86 Ša BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr, 1571/1572); naposledy Ludiková, pozn. 1, vensku a jej kontexty. In: rusina, pozn. 6, kach banskomestských mešťanov, a to zvlášť Tomus I Fons 44 Fasc 3 No 259. s. 65, kat. ii.4.12. s. IX-XXvII. Pre interpretáciu umenia 2. polovice Hieronyma Salia von Hirschberg, Konráda 16. storočia, a zvlášť obdobia 1550 – 1580, kto- Schalla a Wolfganga rolla pozri Balážová, 87 94 SNa, SBa BŠ, HKG, inv. č. 2595. Pozri Timann, U.: Goldschmiedearbeiten als rého sa práve dotýka predkladaný text, napriek pozn. 65, s. 204; ako prípadovú štúdiu pozri diplomatische Geschenke. In: maué, pozn. 17, viacerým zaujímavým prípadovým štúdiám slo- CiuLiSová, I.: Banskobystrický triptych s Kla- 88 mihaLik, S. H.: Beszterczebányai ötvosök s. 216-239. – rudoLPh, H.: Fürstliche Gaben? venských i zahraničných historikov umenia nate- ňaním troch kráľov. In: ARS, 31, 1998, č. 1-3, a Xv-XIX. században. In: Muzeumi és Könyvtári Schenkakte als Elemente der politischen Kultur raz stále chýba jeho širší interpretačnejší rámec. s. 105-116, cit. s. 112-114. Értesítő, 12, 1918, č. 1, s. 36-53; č. 2, s. 127-141; im alten reich. In: häBerLein, m. – JeGGLe, oproti tomu je situácia v prípade záveru 15. sto- 104 cit. s. 42-44. – Baker, v.: Štiavnickí zlatníci. Ch. (eds.): Materielle Grundlagen der Diplomatie. ročia a umenia okolo roku 1500 principiálne SiLver, L.: arts and minds: Scholarship in: Historica Slovaca 3-4 (1945 – 1946). ed. Schenken, Sammeln und Verhandeln in Spät- odlišná, no postihnúť všetky relevantné interpre- on Early Modern art History (Northern Europe). B. varSik. Bratislava 1946, s. 223-227. mittelalter und Frühen Neuzeit. konstanz 2012, tačné texty k tomuto obdobiu by zásadne prekra- in: Renaissance Quarterly, 59, 2006, č. 2, – Toranová, pozn. 6 (1975), s. 15-17. s. 79-102 [vrátane ďalšej literatúry k téme]. čovalo rámec touto štúdiou vymedzeného pries- s. 351-373, cit. s. 370-371. – WiLLiamS, r.: – eZrová, a.: Zlatníci v Kremnici a ich cechové toru. K charakteru renesančného umenia 16. sto- Italian renaissance art and the Systematicity 95 pečatidlá. In: Slovenská archivistika, 33, 1998, GindL, J.: Niekoľko čŕt zo života kremnic- ročia v širšom kontexte strednej Európy pozri of representation. In: eLkinS – WiLLiamS, č. 2, s. 60-68. – ČElKová, m. – ČElKo, m.: kého podkomorného grófa Wolfganga rolla. In: BIałoSToCKI, J.: The Art of the Renaissance pozn. 100, s. 159-184, cit. s. 163-164. Príspevok k dejinám zlatníckeho remesla Zborník Slovenského banského múzea, 5, 1969, in Eastern Europe. Hungary, Bohemia, Poland. 105 v Banskej Štiavnici. in: Zborník Slovenského s. 221-231. oxford 1976, s. 59-72; a zvlášť polovice 16. sto- Porovnaj pokus o komplexnejšie uchopenie banského múzea, 19, 2002, s. 105-115. ročia daCoSTa kauFmann, T.: Court, Cloister problematiky neskorostredovekého zlatníctva 96 „Mer in bemelter Truhes ain weiße laden, and City. The Art and Culture of Central Europe s ohľadom na vybrané lokálne problémy 89 Príkladom za všetky môže byť zlatnícky darinnen Erstlich ain Silbers Trinckhgeschir hat 1450 – 1800. Chicago 1995, kapitoly 5 a 6, WeTTer, e.: Objekt, Überlieferung und Narrativ. majster Christoph lehner (lohner, löhner) der Ungrisch Canzler herr olachis dem herrn s. 117-165. Pozri tiež daCoSTa kauFmann, T.: Spätmittelalterliche Goldschmiedekunst im pôvodom z Norimbergu, ktorý sa 26.4.1595 selligen, auf die hochzeit geschenckt wigt 2 Jan Białostocki, The art of the renaissance historischen Königreich Ungarn (=Studia vyviazal z tamojšieho meštianskeho zväzku M[arck] 45 P[iset] ist geschezt P[reiss] fl. 36 d. in Eastern Europe, Ithaca, Cornell University Jagellonica lipsensia 8). ostfildern 2011. a následne sa usídlil v Banskej Bystrici, gehet beeden töchters Maria und anna, Press, 1976. in: The Art Bulletin, 60, 1978, 106 kde sú prameňmi doložené jeho aktivity in gleiche Thaillung“; SNa, SBa BŠ, HKG, č. 1 (March 1978), s. 164-169. – CiuLiSová, i.: Na tento problém v interpretácii stredo- v r. 1596 – 1608. – KőSZEGHY, e.: magyarországi inv. č. 30, s. 10. against Hegemony: Jacob Burckhardt, Jan európskeho renesančného umenia upozornil ötvösjegyek i. in: Muzeumi és Könyvtári Értesítő, Białostocki and the renaissance. In: eLkinS, J. – zvlášť KoNEČNý, l.: The State of renaissance 97 8, 1914, č. 1, s. 25-41, cit. s. 35. – mihaLik, vzhľadom na profesionálne zázemie zabez- WiLLiamS, r. (eds.): Renaissance Theory. New art history: Tradition in distress. in: eLkinS – pozn. 88, s. 44. – GrieB, m. h. (ed.): Nürnberger pečoval W. roll pre Kunstkammer rudolfa II. York; london, 2008, s. 309-313. – CiuLiSová, i.: WiLLiamS, pozn. 100, s. 304-308, cit. s. 308. 304 305  107 osoba zlatníka B. Weigla je pomerne dobre že emailové medailóny boli vytvorené mimo s. 37-46. – GINZBUrG, C.: Microhistory : Two Hall in Tirol; Wien 2012, s. 13-22. – Balážová, dokumentovateľná nielen jeho dielami v majet- jeho banskoštiavnickej dielne, a to snáď i s pris- or Three Things That I Know about It. In: Critical pozn. 37. – Balážová, B.: Ulrich reutter a jeho ku Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku a zbier- pením objednávateľov – reutterovskej rodiny. Inquiry, 20, 1993 (autumn), s. 10-35. – Burke, svet okolo 1600. in: voLráBová, a. (ed.): kach Magyar Nemzeti Múzeum či Iparművészeti- Porovnaj Schätze des ungarischen Barock. [výst. P.: Co je kulturní historie? Praha 2011, s. 49-64, Ars linearis IV. Praha 2014, s. 42-51 a nem. múzeum v Budapešti, ale aj viacerými archivá- kat.] Hanau, Deutsches Goldschmiedehaus. 130-132. na s. 131-135. liami: B. Weigl bol pokrstený 28.8.1623 v Ban- Hanau 1991, s. 84, kat. 43, s. 110, kat. 100. 118 119 skej Štiavnici a pravdepodobne sa vyučil roTHENFElDEr, l.: Das Stammbuch des Súhrn nateraz všetkých známych faktov 112 u miestneho zlatníckeho majstra Martina langa. Cónová, pozn. 6, s. 21. Ulrich reutter. In: Anzeiger des Germanischen o U. reutterovi s citovaním prameňov a biblio- v roku 1672 sa druhýkrát oženil, a to práve Nationalmuseums, 1924/1925, s. 131-170. grafickými referenciami pozri Balážová, 113 s langovou dcérou Katarínou. Jeho meno Als im Jahr 1706. den 10. Majii das Uyhasi – oBErWalDEr, o.: aus einem Stammbuche pozn. 37. sa viackrát a kontinuálne objavuje v archívnych und Spielenbergische Hochzeit-Fest glüchlichen von 1582 bis 1617. In: Heimatgaue. Zeitschrift 120 prameňoch dokumentujúcich činnosť bansko- vollzogen wurde: wolte in etlichen Zeilen seine für oberösterreichische Geschichte, Landes- und Pozri FeChner, J. u. (ed.): Stammbücher štiavnického zlatníckeho cechu. Zomrel pravde- Schuldigkeit darstellen, Einer des Hochwehrten Volkskunde, 8, 1927, č. 1, s. 89-90. – Baker, a.: als kulturhistorische Quellen. vorträge gehalten podobne okolo roku 1700. Pozri mihaLik, J.: Hauses verbundener Freud und Diener. Gedruckt Ulrich reutter, štiavnický »Waldbürger«. In: anläßlich eines arbeitsgesprächs vom 4. bis Selmecbányai ötvösművek a XvII. századból. In: zu Leutschau, bey Samuel Breuers seel. Erben; eiSner, J. – hoFman, J. – PražáK, v. (eds): 6. Juli 1978 in der Herzog august Bibliothek Archaeologiai Értesítő, 10, 1890, s. 348-350. országos Széchényi Könyvtár Budapest (ďalej Príspevky k praveku, dejinám a národopisu (=Wolfenbütteler Forschungen 11). – divaLd, pozn. 4, s. 31-34. – Baker, pozn. 88, ako oSzK Budapest), sign. rMK II. 2249. Slovenska. Sborník archeologického a národopis- München 1981. – KUrraS, pozn. 118 (1988). s. 223. – ČElKová – ČElKo, pozn. 88, s. 109. ného odboru Slovenského Vlastivedného muzea – kLoSe, W. (ed.): Stammbücher des 16. Jahr- 114 Honori Et Felicitati amabilissimorum za rok 1924 – 1931. Bratislava 1931, s. 24-27. hunderts. vorträge, gehalten anläßlich eines 108 Bartolomej Weigl, Kanvica banskoštiavnickej Neogamorum Sponsi Excellentissimi, atq [ue] – kaTZ, v.: Numizmatické pamiatky na štiavnic- arbeitsges-präches vom 18. bis 20. Juni 1986 rodiny reutter [text na spodnej strane základne: Nobilissimi Domini Davidis Spielenbergeri, kého „Waldbürgera“ Ulricha reuttera a jeho in der Herzog august Bibliothek (=Wolfen- Diese kanne ist zu dem kelch von anna Elisabeth Medicinae Doctoris experientissimi; Sponsae rodinu. In: Sborník štátneho banského muzea bütteler Forschungen 42). Wiesbaden 1989. v. Schmiedeg vertan H. H. Math. reuther Nobilissimae, genere & virtute Clarissimae Dionýza Štúra v Banskej Štiavnici 1938. Banská – SChnaBeL, W. W. (ed.): RAA – REPERTORIVM gewesenen Ihr Kayl. Maye. dienern v. des hauses Susannae Reginae [...] Domini Georgii Ulrici Štiavnica 1939, s. 78-85. – GINDl, J.: Heraldické ALBORVM AMICORVM. Internationales Östereich auch Fam. & vornehm Waldbürgern Rheuteri [...] relictae Virginis Filae ipsa die pramene v pamätnej knihe Ulricha reuttera. In: Verzeichnis von Stammbüchern und allhier verehret. Schemnitz anno 1714.], Nuptiarum Sacra 21. Septembris Anni 1659. Zborník Slovenského banského múzea, 9, 1979, Stammbuchfragmenten in öffentlichen und majstrovská značka BW a cechová overovacia omine fausto Vota sua D. D. Fautor, et Amici s. 129-147. – kurraS, L.: Zu gutem Gedenken. privaten Sammlungen. Friedrich-alexander- značka Banskej Štiavnice, 2. pol. 17. storočia, Schemnicenses. Halle,Universitäts- und Kulturhistorische Miniaturen aus Stammbüchern Universität Erlangen-Nürnberg, 1998. striebro, tepané, liate, pozlátené, maľované landesbibliothek, sign. Ung vI 6 (17) des Germanischen Nationalmuseums 1570 – www.raa.phil.uni-erlangen.de. emailové medailóny, polodrahokamy, v. 29 cm, [vD17 3:698269C]. Vota Et Desideria quibus 1770. München 1987, obr. 2, 5, 58, 59, 62, 63, – SChnaBeL, W. W.: Das Stammbuch. Konstitution priemer základne 15 cm, priemer ústia 12,6 cm, Excellentiss: Nobiliss: & Clarissimum Virum. 64, 74, 80. – kurraS, L.: Die Stammbücher. Erster und Geschichte einer textsortenbezogenen Banská Štiavnica, kostol evanjelickej cirkvi a.v. Dnum Davidem Spilenbergervm, Philosophiae Teil. Die bis 1750 begonnenen Stammbücher Sammelform bis ins erste Drittel des Bartolomej Weigl, Kanvica banskoštiavnickej atq[ue] Medic: Doctorem & Practicum (=Kataloge des Germanischen National- 18. Jahrhunderts (=Frühe Neuzeit 78. Studien rodiny reutter a levočskej rodiny Spillenberger festivitatem nuptialem Anno Christi 1659. museums Nürnberg. Die Handschriften des und Dokumente zur deutschen literatur und [text v medailóne zo spodnej strany základne: die 21. Septembris Schemnitii Montanarum Germanischen Nationalmuseums Nürnberg 5). Kultur im europäischen Kontext). Tübingen 2003. JoHaNN WIlHElM UJHáZY a erby rodiny celebrantem, cum [...] Susanna Regina [...] Wiesbaden 1988, s. 17-20, kat. 13. – KUCH- – LudWiG, W.: Stammbücher vom 16. bis reutter a Spillenberger], majstrovská značka BW apprecantur Fautores & Amici Scepusienses. Tová, o.: Pamätník banskoštiavnického zum 18. Jahrhundert. Kontinuität und Verbreitung a cechová overovacia značka Banskej Štiavnice, Halle, Universitäts- und landesbibliothek, Waldbürgera Ulricha reuttera. In: Zborník des Humanismus. Hildesheim; New York 2012. 2. pol. 17. storočia, striebro, tepané, liate, pozlá- sign. Ung vI 5 (2) [vD17 3:698369H]. Slovenského banského múzea, 17, 1995, v aktuálnom európskom historickom výskume tené, maľované emailové medailóny, vzorka s. 163-171. – PeTZ, W.: 5.3 Stammbuch des Ulrich sa pomerne veľa prác venuje problematike 115 rudy vo vrchole veka, polodrahokamy, v. 23 cm, Porovnaj pozn. 108. reutter aus Sulzbach, Stadtrichter zu Schemnitz. interpretácie konkrétneho štambuchu či skupine priemer základne 15 cm, priemer ústia 10,7 cm, in: Jahn, W. et al. (eds.): Bayern – Ungarn štambuchov, a to najmä ich obsahovej stránke 116 levoča, Kostol Evanjelickej cirkvi a.v. ako napríklad výskum v. Čičaja a jeho spra- Tausend Jahre. Bajorország és Magyarország či analýze dedikácií, zriedkavejšie sa práce covanie a interpretácia ranonovovekých knižníc 1000 éve. [výst. kat.] augsburg, Haus der sústreďujú na výtvarnú stránku. Na rozdiel 109 ChmeLinová, pozn. 2, s. 9-11, obr. 7, mešťanov stredoslovenských banských miest. Bayerischen Geschichte. augsburg 2001, s. 243. od českého alebo maďarského prostredia s. 161, kat. 46. Pozri tiež Balážová, pozn. 37, Pozri ČIČaJ, v.: Knižná kultúra na strednom – Binder, a.: „von einem, der auszog ...“ Ulrich (pozri rYaNTová, M.: Památníky aneb štam- s. 27-28, s uvedením lit. v pozn. 69-70 Slovensku v 16. – 18. storočí (=Historické štúdie reutter aus Sulzbach und sein Stammbuch. In: buchy, to jest alba amicorum. Kulturně historický na s. 33-34. 28/2). Bratislava 1985. – Idem: Stredoslovenské Der Eisengau, 23, 2004, s. 96-119. – Balážová, fenomén raného novověku. České Budějovice meštianstvo a výtvarné umenie v období B.: Pamiatky na reutterovcov z Banskej Štiavnice. 2007. – BErZEvICZY, K. – lőKÖS, P. (eds.): 110 PiaTrová, a. – ŠTiBraná, i.: Ars liturgica. neskorého feudalizmu. In: MarSINa, r. (ed.): in: Pamiatky a múzeá, 60, 2011, č. 2, s. 8-13. „Ars longa, vita academica brevis“. Studien Zlatníctvo v službách liturgie. [výst. kat.] Banské mestá na Slovensku. Zborník prednášok – Balážová, B.: Ulrich reutter und seine Welt zur Stammbuch-praxis des 16.-18. Jahrhunderts Bratislava, Slovenské národné múzeum. zo sympózia o banských mestách. martin 1990, um 1600. In: inGenhaeFF, W. – Bair, J. (eds.): (=l’Europe en réseaux/vernetztes Europa vI). Bratislava 2010, s. 115, kat. 87. s. 249-260. – ČIČaJ, pozn. 38. Bergbau und Kunst: Teil II: Darstellende Künste Budapest 2009) sa na Slovensku širšej a podrob- (Musik, Theater, Film, Literatur, Brauchtum etc.). nejšej interpretácii tohto významného rano- 111 117 v komparácii s inými nateraz známymi Pozri düLmen, r. van: Historická antropo- 10. internationaler montanhistoricher kongress novovekého kultúrneho fenoménu nevenuje dielami B. Weigla je namieste predpoklad, logie. Vývoj. Problémy. Úkoly. Praha 2002, Hall in Tirol/Schwaz/Sterzing 2011. Tagungsband, aktuálne nikto. 306 307  121 EMBLEMATA ANDREAE ALCIATI, I.V. DOCTORIS schribt dieses zu Edle Gedachtnuß seiner lieben diae M.DC.LV. [viacero vydaní], s. 363-434. a Gundakera. a. veringer tzv. vocatio akceptoval CLARISSIMI, POSTREMO AC VLTIMO AB ipso Schwester Sohn, Hieronymo Haiden“. – SZaBó, B.: Előtanulmány a magyarországi a do liechtensteinovských valtíc odišiel. authore recognita, imaginibus‘q; viuis ac lepidis joghallgatók külföldi egyetemeken a XvI – XvIII. Uvoľnené miesto banskoštiavnického farára 128 denuò artificiosissimè illustrata. ADIECTA SVNT Ša BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr, században készített disputációinak (disszertációi- ponúklo mesto B. Fischerovi z Grazu a U. reutter INSVPER PERELEgantia ac docta Epimythia seu Tomus I Fons 44 Fasc 3 No 259 – súpis pozosta- nak) elemzéséhez. In: Publicationes Universitatis spolu s G. Polanom von Polansdorf celú agendu affabulationes, [...] FRANCOFVRTI AD MOENVM, losti G. Eggera z 30.1.1598. Miskolciensis. Sectio juridica et politica, 8, 1993, okolo tohto pozvania vybavovali a osobne M.D.LXVII. APVD GEORGIVM CORuinum, sumpti- s. 79-154, cit. s. 138. Jeho otec U. reutter v ro- do Grazu 12.6.1596 odcestovali. Už 25. júna 129 bus Sigismundi Feyerabendt et Simonis Huteri. [MoNTENaY, Georgette de:] Emblematum ku 1616 žiadal o vystavenie osvedčenia o pôvo- poslali obaja vyslanci z viedne prvú správu Banská Štiavnica, Slovenské banské múzeum, Christianorum centvria, cum eorundem Latina de pre svojho syna, keď chcel odísť z Banskej z cesty o dovtedy vybavených záležitostiach Bývalá evanjelická knižnica v Banskej Štiavnici, interpretatione. Cent emblemes Chrestiens. Štiavnice na štúdiá do zahraničia: pri tejto a po svojom návrate do Banskej Štiavnice pripra- inv. č. Ny 116. Zurich, Christopher Froschauer, 1584. Toto dielo – príležitosti predložil banskoštiavnickej mestskej vili hlásenie o návšteve B. Fischera štambuch Georga Polana von Polansdorf bolo rade vlastné osvedčenie o pôvode, ktoré vysta- v Grazi i podrobné vyúčtovanie celkových 122 Germanisches Nationalmuseum Nürnberg, ponúknuté na predaj aukčnou spoločnosťou vili jednak richtár a mestská rada Sulzbachu výdavkov. detailnejšie pozri Balážová, pozn. 37, inv. č. Hs 121165. Sotheby’s v roku 1995. Podľa popisu sa v ňom 19.10.1612, jednak richtár a mestská rada s. 109-113. nachádzali viaceré dedikácie z banskomest- Neuburgu an der Donau 29.4.1607, rovnako 123 137 [FradeLiuS, Peter:] Ad nobiliss. aulae ského prostredia (z celkovo 19 dedikácií ako aj potvrdenie Caspara Staudnera, diakona S nápismi „oDIt InsCIvs arteM“; „Sceptra dat regiae caesareaeque familiarem, dn. Hvdalricvm z rokov 1594 – 1599 boli uvedené len mená v Sulzbachu, o jeho tamojšom krste 27.6.1563. Huldricus reuter dedit ante coronam / Fridericus Reittervm &c. Mvsis omnibvs gratiisque dedikátorov Hansa Stadlera, Paula Sessera Ša BB, pracovisko archív Banská Štiavnica, Gienger, regia dona scholae.“; „Indicis officium gratissimvm, civem liberae regiaeque civitatis a Gottfriedta Haunoldta, rovnako podľa popisu MMBŠ, 17 K 157 (škatula 61), Gemainer Statt semel hic, ast alter id ipsum / Quinta Schemnicii Schemnic. consularem, & de eadem reipub. Sotheby’s album amicorum obsahoval 9 maľo- Schemnitz Cantzley Ampt Buch von Anno 1600, gessit in urbe vice.“; „vivant florentes nati, bello togaque egregie meritum: solennem vaných erbov). s. 125-138. de more creati / reges, at patrium floret in urbe ortus sui festivitatem, IV. Iulii recolentem [...] decus.“ Pozri roThenFeLder, pozn. 118, s. 153. 130 134 Norib. postr. Medard, stilo veteri, quo primum oSzK Budapest, Kézirattár, sign. oct. lat. 572, Dispvtatio Extraordinaria, De Urbe 138 dicitur divus Matthias caesar. Noribergae, 1612, Album amicorum per Felicem Blasium de Szuliow & Republica, Quam D. O. M. A. In celebri HISTORIA DE AMARA DOMINI NOSTRI IESV typis Abrahami Wagenmanni. [Szuliowsky]. – ruSina, pozn. 6, s. 880-882, Gedanensium Athenaeo, Praeside Nobilissimo, Christi passione, & morte, quam pro foedâ Pozri FrIMMová, E.: Humanistické tlače ban- kat. 241 [J. medvecký]. Z prostredia historického Amplissimo, Consultissimo, ac Excellentissimo totius generis humani peccati labe, in crucis arâ skoštiavnického rodáka Petra Fradelia. horného Uhorska sú zachované v tejto zbierke Viro, Dn. PETRO ÖLHAFIO, J. U. D. & Prof. Publ. probris, & contumelijs adfectus sustulit. Scripta In: DoMová, pozn. 92, s. 60-69, cit. s. 62. aj ďalšie pamätníky: sign. oct. lat. 129, Album ejusdemque Minervii Patrii Inspectore fidelis- à BALTHASARO BEUCERO, Zorbeccense, Scholae amicorum Michael Kretschmer; sign. oct. simo, Praeceptore suo omni observantiae cultu Schem. Cantore. Witebergae Typis M. Simonis 124 Slovenská národná knižnica Martin, Lat. 161, Album amicorum Abraham Reguli; aeternu, devenerando, Placidae diventilationi Gronenbergij. M.D.XCVII. oSzK Budapest, sign. SD 8404; alúzia na meno U. reuttera sign. oct. Lat. 122, Album amicorum Adam submittit MICHAEL REÜTTER, Nob: Pannon: In sign. rMK III. 905 [vD16 Zv 24807]. B. Beucer, od Melchiora Camponia a oslava U. reuttera Mittuchius [adam Mittuch]; sign. oct. lat. 133, Acroaterio Maximo Ad diem Anno 1650. Dantisci, pochádzajúci z osrblia a v roku vydania citovanej od Gottfrieda lienpachera. Album amicorum Fridel Mathaei [Mattheus Typis Viduae GeorgI RhetI. – SZaBó, pozn. 133, práce 1597 na pozícii štiavnického kantora, Fridelius]). K niektorým štambuchom maďar- s. 139. v úvode venoval text banskoštiavnickému 125 Germanisches Nationalmuseum Nürnberg, ských študentov v Nemecku pozri Gömöri, G.: senátorovi a v tom čase i richtárovi mesta 135 inv. č. Hs 125094 (ďalej ako GNM, Hs 125094), Some Hungarian alba amicorum from the Collegii publici ad titul. ult. digestorum U. reutterovi, ktorý pravdepodobne finančne získaný do zbierok 5.6.1928 z antikvariátu 17th century. In: FeChner, pozn. 120, de diversisi regulis juris antiqui Disputatio XV., podporil jeho wittenberské štúdiá. J. a. Stargardta v Berlíne. Pozri kurraS, s. 97-110. – BErZEvICZY – lőKÖS, pozn. 120. quam praeside PETRO MÜLLERO u. t. d. et s. 139 pozn. 118 (1987), obr. 4, 41, 76, 83, 86, 87. s. exercitii gratia exponit MATTHAEUS REUTER Laudatio fVnebris, Oder Christliche 131 – kurraS, pozn. 118 (1988), s. 77-79, kat. 55. Ad sequentes theses de rei vendicatione Hungarus, Die 21. Sept. Jenae, 1678. Pozri Ehren=predigt Bey dem Adelichen Leichen – rüCker, E.: Stammbuch und Emblematik. PRAESIDE DETHARDO HORSTIO, I.V. DOCTORE, SZaBó, pozn. 133, s. 138. begängnüs der Weiland WolEdlen VielEhren Betrachtungen anhand des Stammbuches ET IN ACAdemia Iulia Helmstadiana Professore, und Tu=gentreichen frawen Annä Reuterin 136 von Hieronymus Haid aus Wien. In: Alte und ad sequentes Theses de Rei vendicatione U. reutter a G. Polan von Polansdorf podni- gebornen Sicelin des Weiland Edlen Moderne Kunst, 160/161, 1978, s. 12-14. respondebit HVLDERICVS REVTTER Sultzbachius. kli spolu 44-dňovú cestu do štajerského Grazu Gestrengen Großachtbarn Nam=hafften Hoch HELMSTADII, Excudebat Iacobus Lucius, v lete 1596, aby oficiálne zastupujúc mesto und Wolweisen Herrn Udalrici Reuters der 126 GNM, Hs 125094, fol. 210r, B. Štiav- Anno 1584; Weimar, Herzogin anna amalia Banská Štiavnica pozvali na uvoľnené miesto Röm: Käysr: Majest: und des hochlöblichen nica – 9.8.1634 „Georg Ulrich reutter, Juratus Bibliothek, sign. 4 X:225 (n.13.) [zničené pri tamojšieho farára Baltazára Fischera. Je pozoru- Ertz=herzoglichen Hauses von Oesterreich ac Metallicus Civis Schemniciensis“. požiari v roku 2004]. hodné, že táto pozícia duchovného správcu far- gewesen Familiarn, deß innern Rahts und nosti sa uprázdnila po tom, ako v zime roku 1595 führnehmen Waldtburgers in der Königlichen 127 132 GNM, Hs 125094, fol. 145r, B. Štiavnica – Hlbšiu analýzu vzdelania U. reuttera pozri pozval 26-ročný Karl von liechtenstein (1569 – freyen Bergstadt Schemb=nitz in Ungarn 14.3.1635 „Hans Wenger röm: Kay: Myt: dienes Balážová, pozn. 37, s. 42-57. 1627) na svoje valtické panstvo vtedajšieho hinterlassenen frawen Wittib Die Anno 1645. des Innern rath und Waldtburger zur Schemniz štiavnického farára andreasa veringera Sonnabend den 30. Septembris, sanftes und 133 Inn Hungern, schribt dis zum Gedachtnus seiner [reuTTer, Georg ulrich:] dissertatio tertia [vörringer] (okolo 1553 – 1609), absolventa seliges Todes verblichen und folgenden Montag liebe schwester Sohn Hieronimo Haido“; ad cas. XII. Georgius Ulricus reutter Schemnitzi- univerzity v Tübingene, a to možno práve den 2. Octobris in ihrem Adelichen fol. 136v-137r, 13.11.1634 „Einember bey Pannonio. in: Rümelin, Martinus, Dissertationes na odporúčanie U. reuttera, bývalého praecep- Erb=begräbnüs beygesetzt worden Gehalten dero Camer Schembniz Michael Wenger Academicae ad auream bullam Caroli IV. Stvtgar- tora svojich dvoch mladších bratov Maximiliána zu Schembnitz bey Volckreicherversamlung 308 309  in der Kirchen aufn Frawenberg. Von Valentino and Culture in Germany (1400 – 1800) v službe a 13.11.1612 po 40. výročí vylepšenie jelickej cirkvi a.v., osadené v nohe tzv. reutterov- Rulichio. Templino Marchita, Evangelischen (=Studies in Medieval and reformation erbu a titul dvorského radcu „rathstittl“ ského kalicha. – KaTZ, pozn. 118, s. 82. Teutschen Pharrherrn daselbsten. Gedruckt Thought 81). leiden; Boston; Köln 2001. a „Turniers genoß und rittermassig Edelleuths“ 158 zur Leutschaw bey Lorentz Brewern; spolu s dvomi synmi Wolfom a Georgom. oeSta/ Hans Guet (atribuované), osobná medaila 144 oSzK Budapest, sign. rMK II. 661b. Pozri Balážová, B.: Stredoslovenské banské FHKa, SUS, Fam.a. CK-288 Krieger, valentin. Georga Ulricha reuttera, 30. roky 17. storočia, Detailnú analýzu pozri Balážová, pozn. 37, mestá po roku 1526 – príbeh umenia renesancie striebro, razené, pozlátené, priemer 41 mm, 152 s. 25, 74-79. alebo reformácie? In: ruSina, pozn. 6, s. 49-60. žiadanosť neviest z banskomestských ťažiar- Kremnica, Národná banka Slovenska – Múzeum Pozri tiež ruSina, I.: Spor o obrazy. In: ruSina, skych rodín možno ilustrovať i na osude žien mincí a medailí, inv. č. 257/2014. – KaTZ, 140 archívne pramene pozri KrIžKo, P.: pozn. 6, s. 71-79. z rubigallovskej rodiny: keď známy univerzitný pozn. 118, s. 78-80. Die Geschichte der römisch-katholischen Kirchen- intelektuál, latinský básnik, banskoštiavnický 145 159 Gemeinde von Kremnitz. Erste Period. Ša BB, pracovisko archív Banská Štiavnica, ťažiar a podnikateľ Pavol rubigall zomrel, jeho K oficiálnej agende mesta B. Štiavnice Budapest 1887, s. 79-81. mmBŠ, Religionalia 1531 – 1600, K84, nedato- vdova Sára sa zakrátko 23.10.1578 vydala v tomto období pozri Ša BB, pracovisko archív vaný list G. U. reuttera. za ďalšieho banskoštiavnického ťažiara vavrinca Banská Štiavnica, mmBŠ, Actionali. Iudico 141 K M. Königsbergerovi pozri hlavne JUrKo- Ödera († po 1592) a svojho manžela nasledovala Domino Georgio Udalrico Reutter, sign. 1283. 146 viCh, E.: Michal Königsberger. In: NaGY, i. (ed.): Pozri WinkeLBauer, T.: Fürst und na jeho moravské majetky. rubigallova dcéra 160 Príbehy z minulosti Banskej Bystrice. Výber Fürstendiener. Gundaker von Liechtenstein, Sára († pred 1595) sa vydala v roku 1588 Základné súpisy pozri WeSZerLe, J.: Tabulae z diela Emila Jurkovicha. Zväzok 1. Banská ein österreichischer Aristokrat des konfessio- do starej moravsko-sliezskej rodiny Sedlnických nummorum Hungaricorum – Hátrahagyott Bystrica 1997, s. 172-192. o Königsbergerovi nellen Zeitalters (=Mitteilungen des Instituts z Choltíc (Sigmundt Sedlnitzky von Choltitz érmészeti táblái. Pest 1873. – KaTZ, v.: a jeho vzťahu k výtvarným dielam pozri für Österreichische Geschichtsforschung, auff Polancka, †1606) a ďalšia dcéra Eufrosina Kremničtí řezači želez a medailéři Kryštof ENDrőDI, G.: niektoré aspekty sochárstva Ergänzungsband 34). Wien 1999. († pred 1595) sa v roku 1586 vydala za viktora Füssl, lukáš richter a abraham Eysker. In: v Banskej Bystrici a okolí na prelome 15. a 16. sto- Freybergera von Wasserhofen (victor Freyberger Numismatický časopis československý, 5, 1929, 147 ročia. In: Buran, d. (ed.): Dejiny slovenského K jeho podobe aj v renesancii pozri zu Wasserhofen, †1614), po tretej v poradí Sofii č. 1-4, s. 139-180, cit. s. 158-164 a 169-172. výtvarného umenia – Gotika. Bratislava 2003, KroUPa, J.: lednický zámek doby barokní († pred 1595) po roku 1589 zmizli akékoľvek – huSZár, L. – ProCoPiuS, B. von: Medaillen- s. 468-474. Prepis jeho testamentu pozri a klasicistní. in: KorDIovSKý, e. et al.: Městečko stopy v archívnych prameňoch, aurélia sa vydala und Plakettenkunst in Ungarn. Budapest 1932, DvořáK, P. (ed.): Pramene k dejinám Slovenska Lednice. lednice 2004, s. 355-385. za Banskoštiavničana Krištofa Molla a najmlad- s. 58-64. – SZiGeTi, I.: régi körmöcbányai a Slo-vákov VI. Pod osmanskou hrozbou. Osudy šia dcéra apolónia (†1602) sa vydala za žarno- személy érmek. (Kamarai tisztviselők, bányapol- 148 Slovenska od Albrechta Habsburského Pozri Balážová, pozn. 37, s. 68-74. vického pána vavrinca Dóczyho z veľkej lúče gárok és más előkelőségek emlékérmei do tragickej bitky pri Moháči v roku 1526 (Dóczy de Nagy lucse). Pozri vysporiadávanie a mohácsi csata után való korból). In: Az érem. 149 s prihliadnutím na začiatky renesancie v čase J. Granauer „hoffkriegszalambs verwalter“ a zmluvy dedičov P. rubigalla – Ša BB, pracovisko Közlemények régipénz- és emlékérem gyüjtők vlády Mateja Korvína. Bratislava 2004, oznamuje, že si 26.6.1590 vezme vo viedni archív Banská Štiavnica, mmBŠ, Vertrag und számára, 9, 1940, s. 1-22. – vIlČEKová-GEr- s. 128-132. za manželku „Jungfrau“ regínu, dcéru Inventary buch ab Anno 1548 ad Annum 1591, HáTHová, M.: Kremnické medailérstvo „Michaels Sicely Kayser Maximiliani hoechlöb- fol. 197-205. 16. a 17. storočia. In: ARS, 4, 1970, č. 1-2, 142 Ša BB, pracovisko archív Banská Štiav- lichst: und Gottseligster gedächtnus gewester s. 75-108. 153 nica, mmBŠ, Pergsachen und Testamenten Zipserisches Camer raths und anna seiner archívne pramene pozri Balážová, 161 1543 – 1578, sign. 1828, s. 3, záznam Eheweib“. Österreichisches Staatsarchiv, Finanz- pozn. 37, pozn. 80, 81, 82 na s. 91. Wolfgang roll (1560), Pavol rubigall (1565), zo 6.6.1543 – štiavnický richtár Q. Schlaher und Hofkammerarchiv, Sonderbestände, ladislaus Prock mladší (1569, 1573), Wolfgang 154 vytvára základinu vo vroclave, ktorá bude slúžiť Sammlungen und Selekte [ďalej ako oeSta/ detailne Balážová, pozn. 37, s. 37-40. Strasser (1572), Wilhelm Scheuhenstuel (1580), na podporu študentov z B. Štiavnice, ktorí FHKa, SUS], Fam.a. G-157 Granauer Caspar. Georg Schrötl (1582, 1583, 1593), Georg Egger 155 by chceli študovať vo vroclave, Halle alebo Pozri GindL, J.: Numismatické pamiatky (1583), andreas Kielmann von Kielmannsegg 150 vo Wittenbergu. Pozri BrEZNYIK, J.: SNa, SBa BŠ, Banský súd Banská Štiavnica, na štiavnických Waldbürgerov. In: Štiavničan, 7, (1588), Sigmund Welzer zu Prunzendorf (1589), A selmecbányai ágost. hitv. evang. egyház Úradné knihy, inv. č. 98 – Protokol banského 1942, č. 27 (14.3.1942), s. 2; č. 28 (21.3.1942), Sebastian Henckel von Donnersmarck (1590, és lyceum története. Első füzet. A XVI-ik súdu 1592 – 1604 (3 ab Ao 1592 bis 1604 – Ver- s. 2; č. 29-30 (1.4.1942), s. 2; č. 31 (11.4.1942), 1601), David Hohenberger von Waltenburg századbeli események. Selmecbánya 1883, träg unndt Conträct zu Pergsachen), s. 144-147, s. 2; č. 32 (18.4.1942), s. 2; č. 33 (25.4.1942), (1588, 1591, 1593), Friedrich Gienger von s. 328-331. 161-162, 201-204 – kúpnopredajné zmluvy s. 2; č. 34 (2.5.1942), s. 2; č. 35 (9.5.1942), s. 2. oberhöflein (1592), Ulrich reutter (1601), na banského podiely týkajúce sa Brennerovej Christoph riedmüller (1601), Georg Fleisch 143 156 GorSki, P. S.: Historicizing the Secularization ťažiarskej spoločnosti a vysporiadávanie podie- Joachim Elsholtz, osobná medaila ban- von lerchenberg (1609), Hans Wenger (1610), Debate: Church, State, and Society in late lov z r. 1598 a 1603. Pozri tiež PéCh, a.: Alsó skoštiavnického ťažiara Ulricha reuttera a jeho Johann von Wendenstein (1628), Gabriel von Medieval and Early Modern Europe, Magyarország bányamivelésének története. I. manželky anny, rodenej Sicely, 1601, striebro, Dietrichstein (1634), Ehrenreich Höflinger ca. 1300 to 1700. in: American Sociological Budapest 1884, s. 268-384. – Idem: Alsó razené, priemer 35 mm, Kremnica, Národná (1627), Georg Ulrich reutter (1633/1634), Review, 65, 2000, č. 1 (=looking Forward, Magyarország bányamivelésének története. II banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí, matthias kaiser (1636). looking Back: Continuity and Change at the (1600-tól 1650-ig). Budapest 1887. inv. č. 315/2008. – kaTZ, pozn. 118, s. 78. 162 Turn of the Millenium, Feb. 2000), s. 138-167. K širšej interpretácii renesančnej medaily 151 157 – GoerTZ, H. J.: von der Kleriker- zur laienkultur. Podľa prameňov pracoval v. Krüeger v cisár- Hans Guet (atribuované), Medaila reutterov- SCher, pozn. 46. K charakteru renesančnej Glaube und Wissen in der reformationszeit. skych službách – v úrade správcu banskobystric- skej rodiny, tzv. Stemma familiae Revtterianae, medaily na našom území s citovaním staršej lit. in: düLmen – rauSChenBaCh, pozn. 34, kého mediarskeho podniku – niekedy od r. 1570; 1630 – 1640, striebro, razené, pozlátené, pozri Balážová, B.: renesančná medaila s. 39-64. Pozri tiež SCrIBNEr, r. W.: Religion v r. 1590 dostal ocenenie pri príležitosti 20 rokov priemer 25 mm, Banská Štiavnica, Kostol Evan- a medailérstvo na Slovensku v 16. storočí. 310 311  in: ruSina, pozn. 6, s. 332-336. dabei ain und zwainzig Schaugroschl, mit des a cechová overovacia značka Banskej Štiavnice, pozn. 144, s. 53. – ruSina, pozn. 6, s. 657-658, herrn rolln selligen wappen. koniec 17. – začiatok 18. storočia, 1714?, kat. 6 [B. Balážová]. 163 aj samotný U. reutter prirodzene využíval Item in einem Papir vier und zwainzig striebro, tepané, pozlátené, maľované emailové 174 mechanizmus obdarovávania medailou, i keď Schaupfenning, mit des Khaysers Ferdinandt, medailóny, polodrahokamy a imitácie drahoka- Pred r. 1560 sa osobné portrétne medaily nepoznáme pramenný záznam o darovaní jeho und Khayser Maximilianus bildtnus. mov, do základne vsadené dve medaily objavujú v stredoslovenských banských mestách vlastnej medaily, štyri bližšie neurčené medaily [...] U. reuttera a a. Sicely z roku 1601 a dve medaily len veľmi výnimočne (Hans Dernschwam, venoval 12.7.1596 deťom B. Fischera v Grazi. Item mer funf Clienere SchauPfenning mit des Stemma familiae Revtterianae z 30. rokov 17. sto- 1536/1537, Quirin Schlaher, 1544, Konrád Pozn. 136. herrn roln Wappen. ročia, v. 33,5 cm, priemer kupy 14,5 cm, Schall, 1547) a ich produkcia je zrejme výsled- [...] priemer základne 21 cm, Banská Štiavnica, kom priameho kontaktu objednávateľa 164 CUNNallY, J.: Images of the Illustrious. (77) Item allerley Sorten Schaugroschen, die kostol evanjelickej cirkvi a.v. Pozri divaLd, a ludwiga Neufahrera či Joachima Deschlera. The Numismatic Presence in the Renaissance. wegen vierzehen Markh und achtzehen Piset, pozn. 4, s. 34-35, obr. 30. – kaTZ, pozn. 118, Pozri haBiCh, G.: Eine Medaille auf Quirin Princeton 1999, s. 34-39. die Marck umb acht gulden, funfzig Pfenning s. 81-82, obr. 4-5. – Baker, pozn. 88, s. 224, Schlaher. in: Altschlesien. Mitteilungen thuet ainhundert, zwaiundt zwainzig gulden, obr. 2. – Toranová, pozn. 6 (1975), obr. 83, des Schlesischen Altertumsvereins und der 165 SCher, S. K.: an Introduction to the achtzehen Pfenning, diese Schaugrosches seindt kat. 78. – Toranová, pozn. 6 (1983 Zlatníctvo Arbeitsgemeinschaft für oberschlesische renaissance Portrait medal. in: SCher, pozn. 46, in drey thail zuetheillen. Idest fl. 122 d. 18. na Slovensku), s. 122, obr. 89, s. 190, kat. 113. Ur- u. Frühgeschichte, 2, 1928, č. 2, s. 91-94. s. 2-3. Jeffrey Chipps Smith uvádza ako obvyklú [...] – SLoTTa – LaBuda, pozn. 6, s. 145-146, kat. 29. – Ludiková, pozn. 1, s. 65, kat. ii.4.12. – Jahn – edíciu 5 kusov, pričom v nemeckom prostredí Silber geschmeid. – Cónová, pozn. 6, s. 21. – Balážová, pozn. 118 LankeS – PeTZ – BroCkhoFF, pozn. 118, sa portrétne medaily štandardne liali v zlatníc- ain gulden Schaugröschl ludouicus roß, ist (2011), s. 9, obr. na s. 8-9. – Balážová, pozn. 37, s. 182-184, kat. 3.40. kych dielňach, v prípade razených medailí geschezt P[reis] ein Ducats f. 1 d. 50. s. 26-27, obr. na s. 26-27. 175 v kremnickej mincovni rozsah jednej edície Item ain gulden Schaugrosches mit dem Pildt G. Habich ho označuje ako Majstra S. B. – 172 nie je celkom zrejmý. Pozri ChiPPS SmiTh, J.: ludouicus, auf dem Polster sizent, wigt drey Neznámy majster, Kanvica rodiny Prock haBiCh, G.: Die deutschen Medailleure des XVI. German Sculpture of the Later Renaissance ducatn, bringt in munz — f. 4 d. 50. so 48 antickými mincami, dodatočné značenie Jahrhunderts. Halle 1916, s. 162-165. c. 1520 – 1580. Art in an Age of Uncertainty. Item zwen gulden bschaugroschen, mit dem aK – 1616, 2. pol. 16. storočia, striebro, zlátené, 176 Princeton 1994, s. 322. Khayserlichen bildtnus wegen beede drey und v. 18,5 cm, priemer základne 13,8 cm, priemer K procesu realizácie renesančných medailí zweinzig ducatn die bringen hungerisch in ústia 9,8 cm, Budapest, Magyar Nemzeti pozri hiLL, G. F.: Medals of the Renaissance. 166 domaniG, k.: Die deutsche Medaille in munz — f. 34 d. 50.“ – súpis pozostalosti W. rolla, Múzeum, Történeti Tár, Ötvösgyűjtemény, oxford 1920, s. 19-34. Ku komparácii reprodu- kunst- und kulturhistorischer Hinsicht nach dem pozn. 84, s. 16, 21, 22, 39, 269. inv. č. Poc. Jank. 153. autorsky neznačenú kovania portrétu v grafike a prostredníctvom Bestande der Medaillensammlung der aller- kanvicu nechala niekedy medzi rokmi 1569 – medaily pozri SiLver, l.: The face is familiar: 168 höchsten Kaiserhauses. Wien 1907, s. 29, kat. Balážová, pozn. 65. 1616 vytvoriť viedenská rodina Prockovcov German renaissance portrait multiples in prints 185, Tafel 20; s. 44, kat. 273, Tafel 30. – SZiGeTi, pôvodom z maďarského Székesfehérváru, and medals. In: Word and Image, 19, 2003, 169 pozn. 160, s. 10-11. [GoLTZiuS, Hubert:] C. Iulius Caesar sive his- a to možno práve ladislaus Prock mladší, ktorý s. 6-21. toriae imperatorum Caesarumque Romanorum je v roku 1569 doložený práve kolopisom 167 177 „Und bei drey gulden, ungrische groschen, ex antiquis numismatibus restitutae liber primus medaily na poste účtovníka kremnickej kaTZ, pozn. 160, s. 160-162. – SZiGeTi, und viertl Taler — f. 3 d. 75. accessit C. Iulii Caesaris vita et res gestae Huberto a banskoštiavnickej komory, no už v roku 1573 pozn. 160, s. 9 a 11. – vIlČEKová-GErHáTHová, Item mer ein rot liederener Peütl, darinnes bei Goltz Herbipolita Venloniano auctore a 1594 zastával úrad účtovníka sliezskej komory pozn. 160, s. 94. Zehen gulden hungerisch. et sculptore Brugis Flandrorum Ann. M.D.LXIII. vo vroclave. v zozname účastníkov „reichstagu“ 178 Item ein Weiße Gstatl. [Zoznam kolektorov mincí a numizmatických v roku 1594 figuruje ladislaus Prock mladší Wien, Kunsthistorisches Museum, Darinen acht Silbern SchauPfenning, mit dem znalcov je pripojený ako nepaginovaný dodatok už s predikátom„zu auriss“, t. j. majiteľ panstva Sammlung historischer Prägestempel des Khayserlichen adler, und einem roß. so značením aa–dd.] urazie pri vroclave. Österreichischen Hauptmünzamtes, inv. č. Item zwelf ungrische grosches zue funf ungrisch. Bez pramenných podkladov teda nie je možné mk_ST_004671, mk_ST_004672, mk_ 170 Item mer acht und dreißig grosches, zue viere životopisné údaje pozri Baker, pozn. 88, nateraz bližšie určiť provenienciu kanvice ST_004669, mk_ST_004670, mk_ST_004666, hungrisch Pfenning. s. 224-225. či dokonca nálezu antických mincí do kanvice mk_ST_004667. [...] osadených. – Schätze, pozn. 111, s. 68, kat. 6. 171 179 Item ain Silberer SchauPfenning, darauf des Michal Klein starší, Kalich banskoštiav- – mikó, pozn. 64, s. 139-140, kat. 85. lUDIKová, „1 deto mit einer Weibs Figur Barbara herrn doctor Geigers Pildnus. nickej rodiny reutter [text na spodnej strane pozn. 1, s. 74, kat. ii.6.1. gingerin de anno 1568“. – kaTZ, pozn. 160, Item einer in einem weißen Gstätl. základne: Disen kelch sambt der kanen & Patelln s. 179. 173 Darinen funfzehen Silbere SchauPfening mit des hat zum steten gebrauch des Ewangelischen Podľa súpisu pozostalosti bol nezachovaný 180 Konigs ludwigs, und sein Gemahel bildtnus. Gottesdienstes anna Elisabeth v. Schmideg náhrobok Wolfganga rolla objednaný vo viedni ludwig Neufahrer, osobná portrétna Item achtunddreißig schaugroschl, mit des herrs mit ihrem vormahligen Herrn Matheo reuttern u nateraz neznámeho dvorského sochára Egídia medaila Georga Giengera von rotteneck a jeho rolln seligen wappen. weil: gewesenen Ihro röm. Kays. Maye: Plaigera. autorom krstiteľnice ako testamen- manželky Magdaleny, rodenej Ilsung, 1542, Item mer zwey Schaugröschl, mit des herrs dienern & des Hochlöbl. Hauses von Östereich tárneho odkazu kremnického ťažiara, rezača striebro, liate, pozlátené, priemer cca 35,5 mm, Gengers wappen. aula Familia & vornehmen Waldbürgern allhir želiez a medailéra kremnickej mincovne Krištofa Wien, Kunsthistorisches Museum, inv. č. Item mer in einer anders weißes Gstätl. gestiftet & verehret, Schemnitz anno 1714; Füssla z roku 1561, dnes v kostole sv. Kataríny MK_013832bb. – domaniG, pozn. 166, s. 31, [...] text na jednom z medailónov kupy: anna / v Kremnici, bol v tom čase hlavný baumeister kat. 195. Darinnen ein liederener Peitl, mit allerley altte Mateus.Elisabet / reiter.reiterin / Geborne Dómu sv. Štefana vo viedni Hans Saphoy von 181 munz, unterschiedliche in Papirl eingemacht, Zwitinger / 17-14], majstrovská značka MK Salmansweiler (†1578). – Balážová, lukáš richer podľa ludwiga Neufahrera, 312 313  osobná portrétna medaila Georga Giengera pozn. 160, s. 179. u banskoštiavnického majstra Johanna libayiho, predstaveným („alter vorsteher“) viedenského von rotteneck a jeho manželky Magdaleny, prijatý do banskoštiavnického zlatníckeho zlatníckeho cechu. Pozri JäGEr-SUNSTENaU, h.: 188 rodenej Ilsung, 1568, zlato, razené, priemer Porovnaj pozn. 161. cechu v r. 1833 a následne sa kontinuálne Innungsmeisterverzeichnis der Wiener cca 39,9 mm, Wien, Kunsthistorisches Museum, objavuje v cechových prameňoch do r. 1866. Goldschmiede. In: Uhren und Juwelen. 189 inv. č. MK_013830bb. – kaTZ, pozn. 160, s. 160, Podľa prameňov sa U. reutter v 90. rokoch ČElKová – ČElKo, pozn. 88, s. 111-114. Offizielle Fachzeitschrift der Österreichischen kat. 10, 11. – SZiGeTi, pozn. 160, s. 9. 16. storočia zdržiaval vo viedni každý rok, k J. Stangovi pozri GroTTe, a.: kísérlet néhány Uhren- und Schmuckwirtschaft, 35, 1967 [mai], a to dokonca po dobu niekoľkých mesiacov, magyarországi ötvösjegy feloldására XvI. s. 43-45, cit. s. 44. 182 Na medaile z r. 1542 bol G. Gienger von po roku 1600 boli jeho návštevy viedne spora- in: Művészettörténeti Értesítő, 64, 2015, č. 1, 201 rotteneck označený ako „GEorG GIENGEr dickejšie, no stále pravidelné. detailnejšie pozri s. 177-197, cit. s. 190-191. Toranová, pozn. 6 (1975) a druhé prepra- d[octor] r k m ZC [etcetera] hoFviCeCanZLer Balážová, pozn. 37, s. 95-119. cované vydanie Toranová, pozn. 6 (1983 Zlat- 198 ZC“, pretože v r. 1538 – 1544 zastával úrad vice- SNa, SBa BŠ, fond Gerambovská únia níctvo na Slovensku). Importované práce, zvy- 190 kancelára Ferdinanda I., na medaile z r. 1568 P. Burke dôrazne odporúča metodologickú v Banskej Štiavnici 1727 – 1906, inv. č. 690 – čajne už odlíšené vďaka cechovým overovacím referuje kolopis k jeho funkcii dvorského radcu ostražitosť pri našom aktuálnom modelovaní Stavba kostolov; odlievanie zvonov; Procesie; značkám, sú v zásade slovenskou umenovednou Maximiliána II. v r. 1564 – 1576 „GEorG časovo podstatne vzdialenej kultúrnej skúse- Milodary; Podpory v rokoch 1727 – 1854, literatúrou ignorované. výnimku napríklad GienGer Baider reChTn d[octor] r k m ZC nosti renesančného človeka. Pozri Burke, P.: nezoradené. objednávka liturgického kalicha predstavuje tvorba viedenského majstra antona [etcetera] GEHaIM raT“. The European Renaissance. Centres vo viedni v cene 148 zlatých 31 grajciarov bola Matthiasa Josepha Domaneka (1713 – 1779), and Peripheries. oxford 1998, s. 2-3. sprostredkovávaná Franzom von Morgenbösser mapovaná ale skôr v rámci Donnerovho okruhu 183 aj reverz najkrajšej, tzv. vianočnej medaily [Morgenbesser] a kalich prevzal dňa 19.3.1759 ako zlatníctva na Slovensku. Pozri PÖTZl-MalI- 191 z r. 1565 signovanej l. richterom so zachovanými rovnaký proces „zmenšovania“ a „sprivátňo- banskobeliansky farár Stephan Stokker až po tom, kova, m. (ed.): Georg Raphael Donner und originálnymi razidlami z kremnickej mincovne vania“ popisuje aj J. Chipps Smith pri hodnotení ako vo viedni prebehlo odslúženie prvej svätej Bratislava (1693 – 1741). [výst. kat.] Bratislava, je interpretáciou medaily Klaňania pastierov nemeckej produkcie v rokoch 1520 – 1580. Pozri omše s novým kalichom bližšie nemenovaným Slowakische Nationalgalerie. Bratislava 1992, Wenzela Jamnitzera z r. 1556. Pozri heSS, d. – ChiPPS SmiTh, pozn. 165, s. 308. prelátom z augustiniánskeho kláštora sv. Doroty. s. 76-78, kat. 35 [J. lenhart]. hirSChFeLder, d.: Renaissance. Barock. 192 199 202 Aufklärung. Kunst und Kultur vom 16. bis zum Johann Georg Strasser, liturgický kalich Je pravdepodobné, že ide o pozoruhodnú PaPCo, J.: Barok v stredoslovenských 18. Jahrhundert. Nürnberg 2010, s. 432, kat. 414. pre kaplnku sv. Jána Nepomuckého v Banskej osobu viedenského zlatníka Johanna Strassera banských mestách. In: ruSina, i. (ed.): Belej, majstrovská značka IGS, cechová overo- [uvádzaný v lit. aj ako Joseph] známeho Dejiny slovenského výtvarného umenia – Barok. 184 kaTZ, pozn. 160, s. 153-154. vacia značka viedne a datovanie 1758, striebro, vďaka experimentovaniu s výrobou náhražiek Bratislava 1998, s. 62-64. – ENDrőDI, pozn. 141, liate, tepané, cizelované, zlátené, v. 26,5 cm, drahých kameňov. Pozri JäGEr-SUNSTENaU, h.: s. 462-474. – Balážová, pozn. 144, s. 49-60. 185 l. richter ťažil tzv. zlatostriebro už v 50. ro- priemer základne 17,9 cm, priemer kupy 9,8 cm, 600 Jahre Wiener Gold- und Silberschmiede. In: 203 koch 16. storočia, jeho produkcia bola v r. 1556 Banská Belá, Kostol sv. Jána Evanjelistu. Uhren und Juwelen. Offizielle Fachzeitschrift der CZaPLiCka, J.: Cultural landscape 0,3 kg, v r. 1557 0,7 kg a v r. 1558 0,5 kg Österreichischen Uhren- und Schmuckwirtschaft, as a Discursive Framework. In: Kritische Berichte, 193 zlatostriebra, pozri ČElKo, M.: Produkcia drahých Johann Stanga, liturgický kalich pre oltár 35, 1967 [Mai], s. 17-42, cit. s. 36. – BenSCh, F.: Zeitschrift für Kunst- und Kulturwissenschaften, kovov v Kremnici do konca 16. storočia. In: sv. Jozefa v Banskej Belej [text na striebornej Der Wiener Goldschmied Strasser und der 28, 2000, č. 2, s. 5-19. marSina, r. (ed.): Banské mestá na Slovensku. platničke vsadenej zo spodnej strany základne: Londoner optiker dollond. unechte Brillanten 204 Zborník prednášok zo sympózia o banských Divo Josepho / Dei Genitricis Sponso / ejus arae und achromatische linsen. In: Wiener K charakteristike (východo-)strednej mestách. žiar nad Hronom 1990, s. 110-115, Belobanyae / vera veneratione expositus / Geschichtsblätter, 31, 1976, č. 2, s. 72-76. Európy ako kultúrneho regiónu pozri DMITrIEva- cit. s. 120. Calix / E legato a. r. D. Jos: Walovits / cur: -EINHorN, M.: Gibt es eine Kunstlandschaft 200 Franciscus Szklenar / Parochus Belobanyensis / SEDÍlEKová, e.: Štátny ústredný banský ostmitteleuropa? Forschungsprobleme der 186 SZiGeTi, pozn. 160, s. 15-16. 1840], majstrovská značka STaNGa, cechová archív v Banskej Štiavnici. Gerambovská únia Kunstgeographie. In: Born, r. – JanaTková, a. – K medailám sú zachované pôvodné razidlá overovacia značka Banskej Štiavnice, 1840, v Banskej Štiavnici (GÚŠ) 1727 – 1906. Inventár. LaBuda, a. S. (eds.): Die Kunsthistoriographien (Wien, Kunsthistorisches Museum, Sammlung striebro, liate, tepané, cizelované, zlátené, Strojopis. Banská Štiavnica 1974, s. 1-2. in Ostmitteleuropa und der nationale Diskurs historischer Prägestempel des Österreichischen v. 26,5 cm, priemer základne 17,8 cm, Podľa prameňov financovalo Ťažiarstvo štôlne (=Humboldt-Schriften zur Kunst- und Hauptmünzamtes, inv. č. MK_ST_004675, priemer kupy 9,7 cm, Banská Belá, Kostol sv. Michala väčšiu časť náboženských podujatí Bildgeschichte 1). Berlin 2004, s. 121-137. MK_ST_004676, MK_ST_004677) pričom sv. Jána Evanjelistu. v meste Banská Štiavnica od 30. rokov 18. sto- Pozri tiež dmiTrieva, m.: reinventing pár razidiel z r. 1593 je evidovaný v kremnickej ročia, rovnako ako množstvo rôznorodých arte- the Periphery. The Central East European 194 mincovni v r. 1763 ako „1 Pahr Schau Phening Toranová, E.: Goldschmiedearbeiten faktov, zvlášť zlatníckych prác, napr. v r. 1737 Contribution to an art Geographical Discourse. Stöck mit der Figur Dávid hochenbergers mit Bergbaumotiven aus der Slowakei. objednalo pre oltár sv. Jána Nepomuckého in: ARS, 40, 2007, č. 2, s. 245-251. de anno 593“. – kaTZ, pozn. 160, s. 179. in: Der Anschnitt, 27, 1975, č. 6, s. 3-13, v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej 205 cit. s. 12. Štiavnici striebornú lampu na večné svetlo Pozri muTheSiuS, S.: Kunstgeographie 187 SZiGeTi, pozn. 160, s. 19. K medaile sú zacho- vo viedenskej dielni zlatníka Johanna augustina revamped? In: MUraWSKa-MUTHESIUS, k. (ed.): 195 vané pôvodné razidlá (Wien, Kunsthistorisches Toranová, pozn. 6 (1983 Zlatníctvo Stadlera v cene 250 zlatých 58 grajciarov. Borders in Art. Revisiting Kunstgeographie. Museum, Sammlung historischer Prägestempel na Slovensku), s. 197, kat. 152. – SNa, SBa BŠ, fond Gerambovská únia v Banskej Proceedings of the Fourth Joint Conference des Österreichischen Hauptmünzamtes, Štiavnici 1727 – 1906, inv. č. 690 – Stavba of Polish and English arthistorians. Norwich 196 inv. č. MK_ST_004685), evidované v kremnickej Baker, pozn. 88, s. 227, obr. 8a a 8b. kostolov; odlievanie zvonov; Procesie; 1998, s. 19-26. – eLkinS, J. (ed.): Is Art History mincovni v r. 1763 ako „1 deto mit der Figur Milodary; Podpory v rokoch 1727 – 1854, Global? New York; london 2007. – CaSid, J. h. – 197 Joannes von vendenstein in oval“. – kaTZ, Johann Stanga bol v r. 1829 vyučený nezoradené. J. a. Stadler bol v r. 1723 – 1726 d’SouZa, a. (eds.): Art History in the Wake 314 315  230 of the Global Turn (=Clark Studies in the visual – SZaBo, F. a. J. (eds.): Embodiments of Power. Speciatim vero Schemniczii Catholici 7181. daCoSTa kauFmann, pozn. 102, s. 157. arts). Williamstown 2014. – DaCoSTa KaUF- Building Baroque Cities in Europe (=austrian lutherani 3047. Windschachtae Catholici 6325. 231 mann, T.: reflections on World art History. and Habsburg Studies 10). New York; oxford lutherani 50. Schüttersbergae Catholici 385. Pozri Piirainen, i. T.: Das Stadt- in: daCoSTa kauFmann, T. – doSSin, C. – 2008, s. 164-190. lutherani 502. Stefoltoviae Catholici 1619. und Bergrecht von Kremnica/Kremnitz. JoYEUX-PrUNEl, B. (eds.): Circulations in the luther. 152. Teplae Cathol. 274. in Zsakil Untersuchungen zum Frühneuhochdeutschen 214 Global History of Art. london 2015, s. 23-45. Za paralelný „umelecký priestor“ možno Catholici 259. in Kolpach Cathol. 434.“ in der Slowakei (=Studien zum považovať kultúrny okruh sídiel uhorských Egyetemi Könyvtár Budapest (ďalej ako EK Buda- Frühneuhochdeutschen 7). Heidelberg 1983. 206 CaSTeLnuovo, e. – GinZBurG, C.: Centre magnátskych rodov, a to napr. Pálffyovské sídlo pest), Historia Residentiae Schemnitziensis, 232 and Periphery. in: History of Italian Art. Volume Červený Kameň, Eszterházyovské Bernolákovo sign. ab 104, s. 371. Pozri prípadovú štúdiu z estónskeho pros- One. Preface by Peter Burke. Cambridge 1994, (Čeklís), Csákyovský veľký Biel, Koháryovský tredia kodreS, K.: Two art histories: the (Baltic) 221 s. 29-112, vydané v origináli ako Storia dell’ arte Sv. anton či Erdődyovské Trenčianske 17 546 katolíkov a 9899 nekatolíkov. German and Estonian versions of the history Italiana, Giulio Einaudi Editore, 1979. – Burke, Bohuslavice, etc. Prímási levéltár Esztergom, visitatio canonica, of Estonian art. In: maLinoWSki, J. (ed.): pozn. 190. – daCoSTa kauFmann, pozn. 102, lib. 51 – vizitácia Zvolenskej stolice z r. 1761, History of art history in Central, Eastern 215 s. 154-186. CZaPLiCka, pozn. 203, s. 5. nepaginovaný appendix. and South-Eastern Europe. vol. 2. Toruń 2012, s. 67-72. 207 216 222 daCoSTa kauFmann, T. – doSSin, C. – BENEKE, S. – oTToMEYEr, h. (eds.): Das Goldene Bergbuch / Schemnitz / 233 JoYEUX-PrUNEl, B.: Introduction: reintroducing Die zweite Schöpfung. Bilder der industriellen Kremnitz / Neusohl /. Zlatá kniha banícka / SChürer, o. – WieSe, e.: Deutsche Kunst Circulations: Historiography and the Project Welt vom 18. Jahrhundert bis in die Gegenwart. Banská Štiavnica / Kremnica / Banská Bystrica. ed. in der Zips. Brünn; Wien; leipzig 1938. Kritickú of Global art History. In: daCoSTa kauFmann – [výst. kat.] Berlin, Martin-Gropius-Bau. Berlin; J. voZár. Bratislava 1983, s. 151-159. analýzu pozri Buran, D.: oskar Schürer und DoSSIN – JoYEUX-PrUNEl, pozn. 205, s. 1-22. Wolfratshausen 2002. Erich Wiese zu Meister Paul von leutschau. 223 Ibidem, s. 203-206. inhalt – rhetorik – kontext. in: Born – 208 217 BakoŠ, J.: Periféria alebo križovatka kultúr. Johann anton Steinberg [signované „Joh: JanaTková – LaBuda, pozn. 204, Berlin 2004, 224 in: Slovenské pohľady, 1988, č. 7, s. 5-19. ant de Steinberg delineavit 1745“], Prospekt Ibidem, s. 250 a nasl. s. 396-408. banského závodu Hornej Bíberovej štôlne 209 225 234 PioTroWSki, P.: Towards Horizontal [„ProSPECT von der Königl. Schemnitzerischen Presný počet je veľmi ťažko definovateľný, SWoBoda, K. M.: Zum deutschen art history. in: anderSon, J. (ed.): Crossing Haupt Handlung ober Pibern Stolln als pretože systematická evidencia obyvateľstva anteil an der Kunst der Sudetenländer. Cultures: Conflict, Migration and Convergence. Windschacht, u. Sigisberg“], 1745, papier, laví- stredoslovenských banských miest niekedy okolo in: Das Sudetendeutschtum. Brünn; leipzig; The Proceedings of the 32nd International rovaná perokresba, 41,7 x 62,5 cm, SNa, SBa BŠ, a po polovici 18. storočia chýba, uvádzané cirkev- Wien 1939, s. 219-264, cit. s. 219. Congress of the History of art. The Miegunyah fond HKG, inv. č. 7791a. Pozri kaŠiarová, e.: né súpisy farníkov distriktov Banskej Štiavnice 235 Press 2009, s. 82-85, cit. s. 83. Neznáme okolnosti vzniku jedného známeho a Banskej Bystrice sú skôr výnimkou a pre okolie v slovenčine pozri BakoŠ, pozn. 208, s. 5-19. archívneho dokumentu. In: Zborník Banskej Belej, Kremnice, Novej Bane či Pukanca v angličtine BakoŠ, J.: The Idea of East Central 210 Tieto otázky si obvykle kladú historici Slovenského banského múzea, 21, 2007, porovnateľné evidencie nateraz známe nie sú. Europe as an artistic region and 14th-Century umenia interpretujúci podobné mikroregióny, s. 17-22. Painting and Sculpture in Slovakia. In: 226 a to aj pomerne blízke a s porovnateľným koWaLSká, E.: Slovensko v období štruk- GaehTGenS, T. W (ed.): Künstlerischer 218 prostredím. Pozri vaLeŠ, T.: Příběhy slávy [BeL, matthias:] Notitia Hvngariae Novae turálnych zmien. In: mannová, e. (ed.): Krátke Austausch. Artistic Exchange. akten des XXvIII. a zapomnění. Znojemští umělci, jejich díla Historico Geographica, Divisa In Partes Qvatvor, dejiny Slovenska. Bratislava 2003, s. 179-205, Internationalen Kongresses für Kunstgeschichte a osudy na sklonku baroka. Brno 2014, Qvarvm Prima, Hvngariam Cis-Danvbianam; cit. s. 185-186. Berlin, 15. – 20. Juli 1992, Band II. Berlin 1993, s. 29-39. Altera, Trans-Danvbianam; Tertia, Cis-Tibiscanam; s. 51-61. Z hľadiska geografie stredoeurópskeho 227 Qvarta, Trans-Tibiscanam: Vniuersim XLVIII. Pozri PoLLeroSS, F.: Prager Gotik, Wiener umenia pozoruhodná otázka jeho „nemeckosti“ 211 Pozri voZár, J.: Habsburský panovnícky Comitatibus Designatam, Expromit. [...] Barock und Brünner Moderne. Kunst zwischen či dokonca formulácie tzv. „Kulturnation“ dvor a slovenské baníctvo v 16. – 18. storočí. In: Elaboravit Matthias Bel. [...] Tomvs qvartvs. Zentren und Peripherie. In: KoMloSY, a. od álp až po Baltik prekračuje rámec tejto úvahy, Historický časopis, 38, 1990, č. 6, s. 819-843. Viennae [...] Anno MDCCXLII, s. 212. – BůžEK, v. – SváTEK, F. (eds.): Kulturen an der no v súčasnej umeleckohistorickej spisbe je stále Grenze. Waldviertel – Weinviertel – Südböhmen – mimoriadne aktuálna. Pozri enGeLBerG, m. von: 212 219 v závislosti na tom-ktorom konkrétnom ČIČaJ, v.: Stredoslovenské banské mestá Südmähren. Wien 1995, s. 173-190. – daCoSTa „Deutscher Barock“ oder „Barock in Deutschland“ roku. – voZár, pozn. 211, s. 840. v nemeckých cestopisoch 17. storočia. In: kauFmann, pozn. 102, s. 163-186. Nur ein Streit um Worte? In: SChmidT, G. (ed.): KoWalSKá, E. – ČElKová, m. (eds.): Zlatá a strie- Die deutsche Nation frühneuzeitlichen Europa. 213 228 okolo a po polovici 16. storočia predsta- borná cesta cisára Františka Štefana Lotrinského daCoSTa kauFmann, pozn. 102, s. 159. Politische Ordnung und kulturelle Identität? vovali ešte referečný priestor aj mestá ako po stredoslovenských banských mestách. Die Pozri tiež PeŠek, J.: Prague, Wrocław, (=Schriften des Historischen Kollegs. ed. l. GaLL, Norimberg, augsburg či vroclav, a to vďaka goldene und silberne Reise des Kaisers Franz and vienna. Center and Periphery Kolloquien 80). München 2010, s. 307-334. väzbám na nemecké podnikateľské spoloč- Stephan von Lothringen in die mittelslowa- in Transformations of Baroque Culture? In: – Idem: Wie deutsch ist der deutsche Barock? nosti (Fugger, Manlich, etc.), no postupným kischen Bergstädte. Banská Štiavnica; Brati- Cohen – SZaBo, pozn. 213, s. 80-96. vorüberlegungen zu einer neuen „Geschichte prechodom banských prevádzok do majetku slava 2001, s. 69-78, cit. s. 72. der bildenden Kunst in Deutschland“. In: 229 Habsburgovcov i v súvislosti s hospodárskym Pozri Warnke, m.: Hofkünstler. Zeitschrift für Kunstgeschichte, 69, 2006, č. 4, 220 úpadkom zvlášť Norimbergu od konca 16. sto- „... etiam conscriptio tum Catholicorum tum Zur Vorgeschichte des modernen Künstlers. s. 508-530. – daCoSTa kauFmann, T.: What ročia táto závislosť ustupovala. Pozri ChiPPS acatholicorum. Censa sunt insimul omnium köln 1996. is German about the German renaissance? SmiTh, J.: a Tale of Two Cities. In: Cohen, G. B. 20 224. Ex his lutherani 3747. Catholici 16 477. in: CiuLiSová, i. (ed.): Artistic Innovations and 316 317  Cultural Zones. Bratislava 2014, s. 257-283. Šaštín 1938. – Idem: Stenové a klenbové maľby umelecké topografie a historiografické práce MKa), acta jesuitica regestrata, 59d residentia K téme existuje viacero zásadných prác prehod- býv. jezuitského kostola v Trenčíne, 1712–13. 19. storočia autorov ako K. Divald (1872 – 1931), Schemnicziensis, fasc. 2 (233-419) No 371-374 – nocujúcich a reinterpretujúcich pôvodný koncept in: Historický sborník. Časopis Historického S. Borovszky (1860 – 1912) či E. Jurkovich Proventus Propriè Parochiales 1713; časť De Hansa Sedlmayra, pozri napr. LorenZ, L.: odboru Matice slovenskej, 1, 1943, č. 1, (1857 – 1936). Pozri BarDolY, I. – CSENGEl- Templo Nostro; odstavec 5. Prvýkrát publikované Der habsburgische »reichsstil« – Mythos und s. 15-29. – CSákóS, J. J.: Donner-Spuren -PlaNK, i. (eds.): A „szentek fuvarosa“. Divald DZIUrła, h.: Christophorus Tausch uczeń Andrei realität. in: GaehTGenS, pozn. 235, s. 163-176. in Mariathal bei Pressburg. In: Forum – Kornél felső-magyarországi topográfiája és Pozza. Wrocław 1991, s. 107, 264-265. Pozri tiež – enGeLBerG, m. von: reichsstil, kaiserstil, Zeitschrift für Architektur, freie und angewandte fényképei 1900 – 1919. [výst. kat.] Budapest, PÖTZl-MalÍKová, M.: Pôsobenie Spoločnosti „Teutscher Gusto“? Zur politischen Bedeutung Kunst, 6, 1936, s. 169-170. – Idem: Zur országos Műemlékvédelmi Hivatal. Budapest Ježišovej v Banskej Štiavnici a jeho význam pre des Deutschen Barock. In: SChiLLinG, h. Entstehungsgeschichte der Deckenmalerei 1999. – BorovSZKY, S.: Magyarország várme- podobu a rozvoj barokového umenia v meste – heun, W. – GoeTZmann, J. (eds.): Heiliges in der St. ladislaus-kapelle des Primatialpalastes gyéi és városai. Bars vármegye. Budapest 1903. (roky 1649 – 1718). In: ARS, 39, 2006, č. 2, Römisches Reich Deutscher Nation 962 bis 1806, in Pressburg. In: Forum, 8, 1938, s. 64-65. – Idem: Magyarország vármegyéi és városai. s. 131-172, cit. s. 157, 168 (Príloha III). Altes Reich und neue Staaten. Essays. – DUBNICKý, J.: Ranobarokový Univerzitný kostol Hont vármegye és Selmecbánya sz. kir. város. 245 Dresden 2006, s. 288-300. – karner, h.: v Trnave. Bratislava 1948. – GüNTHEr-MaYEr, e.: Budapest 1906. – NaGY, i. (ed.): Príbehy ČElKová, M. – ČElKo, M. – GrauS, i.: reichsstil, Kaiserstil oder die Kunst des Heiligen Zwei Maulbertsch-Skizzen in Pressburg. z minulosti Banskej Bystrice. Výber z diela Emila Portréty komorských grófov a osobností baníctva römischen reiches deutscher Nation: Kunst- in: Forum, 7, 1937, s. 192-193. – menCLová, d.: Jurkovicha. Zväzok 1., 2. Banská Bystrica 1997. a hutníctva na území Slovenska v 17. – 19. sto- geschichte und politische Begriffskonstruktion. Přehled vývoje architektury na Slovensku ročí. Košice 2007, s. 52-53. 240 in: KroNES, H. – aNToNICEK, T. – FrITZ-HIl- od XvII. do poloviny XIX. století. In: Bratislava – v zásade boli pre maďarských kolegov dosta- 246 SCher, e. T. (eds.): Die Wiener Hofmusikkapelle časopis Učené společnosti Šafaříkovy, 8, 1934, čujúcimi súpisy M. aggházy, K. Garas či P. voita. Pozri najmä karner, h. (ed.): Andrea III. Gibt es einen Stil der Hofmusikkapelle? č. 4, s. 353-374. – Eadem: architektura Pozri aGGHáZY, m.: A barokk szobrászat Pozzo (1642 – 1709). Der Maler-Architekt Wien; Köln; Weimar 2011, s. 233-251. od renaissance do konce XvIII. století. Magyarországon. 1.-3. köt. Budapest 1959. und die Räume der Jesuiten (=Denkschriften in: Šourek, pozn. 6, s. 44-47. – ŠTeCh, v. v.: – GaraS, k.: Magyarországi festézet a XVII. szá- der philosophisch-historischen Klasse 436, 236 Podobný pokus urobil K. Kalinowski pri defi- Malířství a plastika do konce XvIII. století. zadban. Budapest 1953. – Eadem: Magyarországi veröffentlichungen zur Kunstgeschichte 11). nícii vzťahu viedne a Sliezska, metodologicky in: Šourek, pozn. 6, s. 47-48. – WaGner, v.: festézet a XVIII. százdban. Budapest 1955. Wien 2012. však zostal len pri hodnotení viedenských pred- Kostol sv. Trojice v Bratislave a maľba na jeho – voiT, P.: A barokk Magyarországon. 247 lôh a miery ich sliezskej recepcie, t. j. pomeno- sklepení. in: Sborník Matice slovenskej pre Budapest 1970. Dôvodom nemohli byť chýbajúce financie, vanie námetových a formálnych apropriácií jazykozpyt, národopis, dejepis a literárnu pretože niekedy v r. 1713 jezuiti objednali 241 konkrétnych viedenských vzorov v Sliezsku. Pozri historiu, 4, 1926, s. 1-19. – Idem: Dejiny výtvar- BakoŠ, pozn. 235 (1993), s. 53-54. v augsburgu prostredníctvom prokurátora kaLinoWSki, K.: Kunstzentrum und Provinz: ného umenia na Slovensku. Trnava 1930. vo viedni na hlavný oltár strieborné tabernáku- 242 Wien und die schlesische Kunst des 18. Jahr- – Idem: Nitriansky hrad a biskupský kostol v dobe Tézy E. Castelnuova a C. Ginzburga (1979) lum v cene 3000 zlatých, na ktoré zaslali hunderts. In: FiLLiTZ, h. – PiPPaL, m. (eds.): baroka. In: hoFman, J. (ed.): Nitra. Dejiny interpretované podobne aj l. vayerom (1969) z Banskej Štiavnice 41 mariek a 10 lótov striebra, Wien und der europäische Barock. akten des a umenie nitrianskeho zámku. Trnava 1933, či J. Białostockym (1986). Pozri BakoŠ, J.: t. j. 11,65 kg striebra. – PÖTZl-MalÍKová, XXv. internationalen Kongresses für s. 103-104. – Idem: Franz Anton Hillebrandt Peripherie und kunsthistorische Entwicklung. pozn. 244, s. 157. Kunstgeschichte. Wien, 4. – 10. September 1983. a jeho staviteľská činnosť na Slovensku. in: ARS, 24, 1991, č. 1, s. 1-11. 248 Wien; Köln; Graz 1986, s. 103-110. Súčasný Turčiansky Svätý Martin 1934. – Idem: Vývin Základný kameň bol položený v r. 1713, rea- 243 alternatívny pohľad pozri haraSimoWiCZ, J.: palácového staviteľstva Bratislavy v XVIII. storočí. K interpretácii kultúrneho transferu v stred- lizácia prebiehala v r. 1713 – 1717. Ch. Tausch representation of the Court and Burghers Zvláštna odtlač z ročenky vedeckých ústavov nej Európe pozri napr. karner, H.: Kulturtransfer je v r. 1713 – 1715 vedený v zoznamoch in the Baroque Cities of the High road. mesta Bratislavy 1934. Bratislava 1934. im Barock. Kunst des 17. und 18. Jahrhunderts trenčianskeho kolégia. Pramene pozri CINCÍK, in: Cohen – SZaBo, pozn. 213, s. 97-119. – Idem: Vývin výtvarného umenia na Slovensku. in Böhmen, Mähren und ostösterreich. pozn. 238 (1943), s. 15-29. Bratislava 1948. – WEYDE [=lEWEKE-WEYDE], G.: in: knoZ, T. (ed.): Tschechen und Österreicher. 237 249 BakoŠ, pozn. 235 (1993), s. 56. Kostol a kláštor po sv. Alžbete menovaných Gemeinsame Geschichte, gemeinsame Zukunft. Pravdepodobná, no nepotvrdená panien v Bratislave. Bratislava 1922. – Eadem: Brno 2006, s. 89-95. je aj Tauschova výmaľba refektória bývalej letnej 238 Na barokové umenie Slovenska je všeo- Pressburger Barockfresken. In: Belvedere, 7, rezidencie jezuitov v Skalke nad váhom. K aktu- 244 becne ťažko aplikovateľné nacionalistické 1925, s. 136-144. – Eadem: Ein unbekanntes „...Murus fornicis post illud ad huc valde sit álnemu súpisu Tauschových prác v historickom hľadisko (nemecké, maďarské, slovenské), Werk des Franz Xaver Messerschmidt. In: Belve- nudus et vacuus: hunc Murum ego pingi curas- Uhorsku pozri SErFőZő, S.: Zur Geschichte des a to predovšetkým kvôli dlhodobému dobrému dere, 8, 1926, s. 47-48. – Eadem: Pressburger sem, si pictor aliquis peritus adfuisset: Fr Tausch „Pozzismus“ in Ungarn. In: karner, pozn. 246, poznaniu autorstva konkrétnych a umelecky Baumeister der zweiten Hälfte des XVIII. Jahr- casu Trencsinio huc adveniens, vidit occasionem s. 111-121, cit. s. 114-119. najkvalitnejších diel najmä v Bratislave hunderts. Bratislava 1930. – Eadem: Barocke altaris huius exornandi, quare duas adpromisit 250 a v okruhu západného Slovenska; v podstate altargemälde in Pressburger Kirchen. In: Forum, se facturum delineationes, unam, quo modo [PoZZo, andrea:] Perspectiva pictorum už od formovania česko-slovenskej historiografie 5, 1935, s. 89-91. – Eadem: Der ursprungliche Stante hoc altari iam erecto, Murus post illud et architectorum Andreae Putei e Societate Jesu umenia po vzniku samostatnej Československej Zustand des Kalvarienberges zu Pressburg. In: esset depingendus, et alteram, pro Totaliter Pars secunda. In qua proponitur modus expedi- republiky v roku 1918. Pozri CINCÍK, J. J.: Forum, 8, 1938, s. 186-187. – nádor, e. Novo erigendo altari ad Normam viennensis, tissimus delineandi optice omnia, quae pertinent Barokové freská Jeana Josepha Chamanta – WEYDE, G.: Die zweihundertjährige Dreifaltig- una cum exornato toto Sanctuario; pro quo Novo ad Architecturam. Romae MDCC. a Antona Fr. Maulbertscha na Slovensku. keitskirche in Pressburg 1725 – 1925. Bratislava- altari una cum Sanctuario 3000 f se habere 251 Príspevok k slovenskému výtvarnému baroku. -Pressburg 1925. debere asseveravit.“ Magyar Nemzeti levéltár JErNYEI KISS, J.: die Piaristenkirche Martin 1938. – Idem: Pútnický kostol a kláštor Budapest (ďalej ako MNl Budapest), E 152 zu Kecskemét. In: Acta Historiae Artium, 39, 1997, 239 v Šaštíne. Náčrt umelecko-historický. východisko nezriedka predstavovali Magyar Kamara archivuma (ďalej ako E 152 č. 1-4, s. 131-164, cit. s. 154-155. 318 319  252 264 DZIUrła, pozn. 244. – HołoWNIa, r.: christoforo.htm s doteraz publikovanou lit. (vyhľa- „Meine zweymalige Wiener reise“. vanej lit. pozri Balážová, B.: Stĺp Najsvätejšej ...weil der Frater Tausch beständig abwesend dané 18.8.2015) Pozri tiež Balážová, B.: michal SNa, SBa BŠ, fond Gerambovská únia v Banskej Trojice v Kremnici (1765 – 1772). Jeden z posled- ist... Der Universalkünstler Christoph Tausch räsner verzus Dionýz Staneti. In: ARS, 34, 2001, Štiavnici 1727 – 1906, inv. č. 690 – Stavba ných morových stĺpov v bývalých habsburských (1673 – 1731) im Dienste der Jesuiten č. 1, s. 46-74, cit. s. 52. kostolov; odlievanie zvonov; Procesie; Milodary; krajinách. in: ARS, 35, 2002, č. 1-3, s. 135-184. und des Fürstbischofs von Breslau. In: Podpory v rokoch 1727 – 1854, nezoradené – 257 271 PoLLeroSS, F. (ed.): Reiselust & Kunstgenuss. Nateraz zostáva nespracovaná a veľmi Summarischer Ausweis Über die bey Erbauung Štátny archív v Banskej Bystrici, Zbierka cir- Barockes Böhmen, Mähren und Österreich. otázna problematika jezuitského kostola des Hoch Altars in der hiesigen deutschen Pfarr kevných matrík (ďalej ako Ša BB, ZCM), Krem- Petersberg 2004, s. 89-102. – SErFőZő, v Banskej Bystrici. oder sogenanten Sct. Mariae Himmelfahrts nica – rímskokatolícka farnosť Blahoslavenej pozn. 249. Kirche [?] Unkösten. Panny Márie, Matrika sobášených 1720 – 1851, 258 Súpis aktuálne známych räsnerových prác záznam z 5.3.1737. 253 265 LorenZ, H.: „vienna Gloriosa“: architectural Balážová, pozn. 254 (2011), s. 22-43. Práve J. B. Zobel bol protistranou J. Geramba 272 Trends and Patrons. in: Studies in the History v zmluve na revitalizáciu banskoštiavnického far- MEDvECKý, J.: Anton Schmidt 1713 – 1773. 259 of Art, 66, (=Symposium Papers XlIII: Circa 1700: K aktívnemu fenoménu rezistencie umenia ského kostola, zároveň mu bol vyplatený aj jedno- Život a dielo barokového maliara. Bratislava 2013, architecture in Europe and the americas [2005]), na periférii CaSTeLnuovo – GinZBurG, značne najvyšší honorár 24 199 zlatých 28 graj- s. 136-141. s. 46-63, cit. s. 54. autor tiež zdôrazňuje fakt, pozn. 206, s. 71. ciarov. Je zrejmé, že bol teda aj autorom archi- 273 že prvé barokové viedenské realizácie okolo tektonickej obnovy kostola, ktorá bola doteraz Ša BB, pracovisko archív Kremnica, 260 r. 1700, napr. kostol sv. Petra na Graben projekto- Z barokovej interiérovej výzdoby zostali pripisovaná v staršej lit. Johannovi Josephovi MMKr 1762 (391-508) No 467 – Anno 1762. vaný G. Montanim a dokončený J. l. von Hilde- dodnes v kostole zachované dva väčšie bočné Thallherrovi (cca 1730 – 1807). Series et ordo Interioris et Exterioris Senatus. brandt (1668 – 1745) alebo práve spomínaný oltáre sv. ignáca z Loyoly a sv. Františka 266 274 jezuitský kostol vo viedni dekorovaný a. Pozzom Xaverského, menšie bočné oltáre sv. Michala „dem Professor vincent Fischer vor das ChmeLinová, K.: Katolícka obnova v r. 1702 – 1705 podľa „rímskych“ štandardov, archanjela a sv. Kríža boli prenesené do kostola altarblat 500 f.“ Porovnaj pozn. 264. a podoba jej umeleckého mecenátu. In: boli celkom utopené v stredovekej zástavbe v blízkom Štefultove. – ČElKová, m.: kostol ChmeLinová, pozn. 2, s. 58-103, cit. s. 87-95. 267 obklopenej výraznou fortifikáciou, t. j. symbolom sv. anny na Štefultove. In: SÍKorová, E. – „dem bildhauer Franz Käszmann 3972 fl. 275 odolania viedne Turkom v r. 1683, ktorá, na roz- ČElKo, m. (eds.): Z dejín Štefultova a Sitnianskej. 31 x.“ Porovnaj pozn. 264. F. Kässmann reali- KIaNIČKa, d.: Úrad apoštolského syndika diel od akejkoľvek inej európskej metropoly, Banská Štiavnica 1999, s. 22-26. zoval spolu s J. B. Zobelom štyri bočné oltáre, pri kremnickom františkánskom konvente. zostala výnimočne zachovaná až do r. 1857. a to oltár Štrnástich pomocníkov v núdzi (1821), in: Ľudia, peniaze, banky. Zborník z konferencie. 261 „der Errichtung eines neuen Hochaltars im oltár sv. Juliána (1826), oltár sv. Kríža (1823) Bratislava 2003, s. 193-206, cit. s. 202-203. 254 Pozri Balážová, B.: Zabudnutý mecén neuesten Geschmak, und in einem edlen Still“. a oltár sv. apoštolov (1821) v tzv. Michaelerkirche a. Körmendymu dovolili františkáni už v roku barokového umenia stredoslovenských banských SNa, SBa BŠ, fond Gerambovská únia v Banskej vo viedni, z ktorých práve dva väčšie sú názorovo 1761 pripraviť si náhrobnú platňu v loretánskej miest Jozef andrej Wenzl barón von Sternbach. Štiavnici 1727 – 1906, inv. č. 690 – Stavba mimoriadne blízke ich spoločnej banskoštiav- kaplnke, a keď 11.9.1772 zomrel, automaticky in: ARS, 39, 2006, č. 2, s. 173-184. – Eadem: kostolov; odlievanie zvonov; Procesie; Milodary; nickej realizácii z r. 1810 – 1811. ho aj v tamojšej krypte pochovali. az alsó-magyarországi bányavárosok művésze- Podpory v rokoch 1727 – 1854, nezoradené. 268 276 téhez: Joseph andreas Wenzl von Sternbach „dem Mahler aloys Keller 1500 fl.“ Porov- Balážová, B.: Barokové sochárstvo 262 mecenatúrája. In: Művészettörténeti Értesítő, Pomerne neznámy, pôvodom tirolský maj- naj pozn. 264. Už 17.6.1808 uvádza J. Geramb, v Kremnici. Vybrané štúdie k dejinám sloven- 55, 2006, č. 1, s. 125-144. – Eadem: Zwei Tiroler ster J. B. Zobel je doložený okolo r. 1790 ako že okrem interiérovej výzdoby kostola je nutné ského barokového sochárstva a maliarstva in den slowakischen Bergstädten. Joseph andreas „Hofbaumeister“ vo viedni. Je autorom ranokla- urobiť aj rekonštrukciu klenby, a to vrátane nás- v 18. storočí. Nepublikovaná dizertačná práca, Wenzel Freiherr von Sternbach (1694 – 1734) sicistického farského kostola sv. Petra v reťaziach tenných malieb (SNa, SBa BŠ, fond Gerambov- Ústav dejín umenia Slovenskej akadémie vied, und Michael anton räsner (um 1669 – 1746). v Kalksburgu dokončeného v r. 1801 a rovnako ská únia v Banskej Štiavnici 1727 – 1906, inv. Bratislava 2003, s. 133-134. in: inGenhaeFF, W. – Bair, J. (eds.): Bergbau zrealizoval aj štyri oltáre v tzv. michaelerkirche č. 690 – Stavba kostolov; odlievanie zvonov; 277 und Kunst. Teil 1: Bildende Künste Architektur, vo viedni medzi r. 1821 – 1826. v r. 1802 Procesie; Milodary; Podpory v rokoch 1727 – „Eine reys nacher Wienn auf Tit Hn Berg Grafik, Malerei, Glasmalerei etc. 9. internationaler sa spolu s l. J. Montoyerom podieľal na rekon- 1854, nezoradené). Podľa prameňov bola ich rath Körmendy sein begehren, um einem über- Montanhistorischer Kongress Sterzing/Schwaz/ štrukcii kaplnky viedenského Hofburgu. realizácia zverená a. Kellerovi, jeho otec Josef schlag zu machen, weigen der Heil 3faltigkeit Hall in Tirol 2010. Tagungsband. Hall in Tirol; – WaGNEr-rIEGEr, r.: Wiens Architektur Keller (1740 – 1823) sa s J. B. Zobelom stretol Saulen, die versammnus auf 4 Tag mit 8 fl.“ Pra- Wien 2011, s. 13-44. im 19. Jahrhundert. Wien 1970, s. 16-17, 21-22. pri realizácii kostola v Kalksburgu. Pozri FrIED- mene publikované Balážová, pozn. 270, s. 179. riCh, S.: alois Keller (1788 – 1866). Mit Werk- 255 263 278 Pozri koLLreider, F.: Johann Georg „Erstend. Herr Hofarchitekt Zobel übernimmt verzeichnis. in: TaCke, a. (ed.): Herbst des Barock. Balážová, pozn. 270, s. 178. Dominikus Grasmair (1691 – 1751) – Sein Leben die Marmorisirung der Hochaltars, und verspricht Studien zum Stilwandel. Die Malerfamilie Keller 279 und seine Werke. Nepublikovaná dizertačná die vier Saulen, die lesenen, dann das Fries, (1740 – 1904). München; Berlin 1998, „[...] ja auch wohl, und zierlich, den in práca, Universität Innsbruck, Innsbruck 1939. und die Falz, der in dem Fußgestellen von s. 443-481. Hainburg der unbefleckten Mutter Gottes – rinGLer, J.: Johann Georg Dom. Grasmair gelben Marmor, gleich jenem in dem neüen gewidneten, und durch eben mich Fegerle 269 (1691 – 1751). in: Schlern, 43, 1969, s. 503-516; Saale der K. K. Hofburg zu Wien […]” „dem Mahler Joseph Weger 1426 fl. 20 x.“ errichteten Werck gleichförmig“. – Balážová, a mnoho zmienok v monografiách i väčších SNa, SBa BŠ, fond Gerambovská únia v Banskej Porovnaj pozn. 264. pozn. 270, s. 176. či menších štúdií venovaných jednotlivým Štiavnici 1727 – 1906, inv. č. 690 – Stavba 270 280 Grasmairovým dielam. kostolov; odlievanie zvonov; Procesie; Detailnú analýzu zachovaných prameňov, Známy len z archívnych prameňov, kostol bol Milodary; Podpory v rokoch 1727 – 1854, analýzu predlôh, formy či ikonografie kremnic- asanovaný v roku 1880. – Balážová, pozn. 276, 256 Pozri http://www.uibk.ac.at/aia/benedetti_ nezoradené. kého stĺpa Najsv. Trojice vrátane staršej publiko- s. 117-146. 320 321  281 302 MEDvECKý, pozn. 272, s. 14-15. – Eadem: Baroková plastika v expozícii pozn. 2, s. 8-57, cit. s. 33. Porovnaj pozn. 268, 269. Slovenského národného múzea. In: Sborník 282 295 303 Pozri FriTSCh, e.: Stanetti – eine Slovenského národného múzea, 57, 1963, ToGner, M.: Malíř Jan Tollenstein (? – 1755). „Superne apellis cujus viam vienna evocati Bildhauerfamilie des Barocks. Wien 1986. História 3, s. 32-42. – ŠáŠKY, l.: Kremnica. In: in: Umění, 33, 1985, č. 6, s. 558-559. Pramene penicillus S. Patriarcham nostrum dum ad aras Pamiatky a múzeá, 1956, č. 2, s. 54-70. – Idem: pozri KaŠIarová, E. – SÍKorová, E.: Finančné operavet“. EK Budapest, Historia Residentiae 283 Pozri BauernSTäTTer, J.: Der Barock- K niektorým údajom o sochárskych pamiatkach a hmotné náklady spojené s cisárskou návštevou Schemnitziensis, sign. ab 104, s. 179. Záznam bildhauer Joseph Mathias Götz (1696 – 1760). Kremnice. In: vároSS, m. (ed.): Zo starších Banskej Štiavnice a Kremnice v roku 1751. In: z r. 1734 vzťahujúci sa k sakristii jezuitského Nepublikovaná dizertačná práca, Universität výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1965, KoWalSKá – ČElKová, pozn. 219, s. 109-156, kostola v Banskej Štiavnici hypoteticky snáď Wien, Wien 1986. – heiSiG, a.: Joseph Matthias s. 109-116. – Idem: Kresby v kronike fran- cit. s. 113. referuje o P. Trogerovi či D. Granovi. Götz (1696 – 1760). Barockskulptur in Bayern tiškánskeho kláštora v Kremnici. In: Zborník Na všeobecne neurčité identifikácie umelcov 296 und Österreich. regensburg 2004. Slovenského národného múzea, 62, 1968, Histó- vďaka umelcovej signatúre bol jeho v jezuitských prameňoch ako „elegante ria 8, s. 249-267. – Idem: Stanettiho sochy v SNG. oltárny obraz sv. alojza Gonzagu v kostole et erudito penicillo“, „domesticus“, „noster“, 284 CaSTeLnuovo – GinZBurG, pozn. 206, in: Zborník SNG, Galéria 3 – Staré umenie. sv. Kríža v Banskej Bystrici v literatúre pomerne „unius et nostris“, „domesticus apelles“ upozor- s. 65-66. Bratislava 1975, s. 122-133. – Idem: Návrh dobre známy, aktuálne je atribúcia doplnená ňuje oUlÍKová, P.: Barocke Konzepte, Entwürfe na morový stĺp v Kremnici. In: Zborník Sloven- už aj o archívne pramene. – archív Biskupského und Beschreibungen von Wandmalereien 285 GaraS, k.: Deutsche und österreichische ského národného múzea, 82, 1987, História 27, úradu v Banskej Bystrici, visitatio canonica, in den Jesuitenkirchen und -Kollegien Zeichnungen des 18. Jahrhunderts. Ausgewählte s. 233-238. – PETrová-PlESKoTová, a.: B. Bystrica 1826, sign. Cv 25, s. 28, 55. der Böhmischen Jesuitenprovinz. Meisterwerke der Graphischen Sammlung Maliarstvo 18. storočia na Slovensku. Bratislava in: ARS, 47, 2014, č. 1, s. 16-26, cit. s. 23. 297 des Museums der Bildenden Künste, Budapest. 1983, s. 59-75. – Eadem: adalékok a. Schmidt Pozri Jávor, a.: Johann Lucas Kracker. 304 Budapest 1980. – Eadem: Barockkunst festő életútjához és pályakezdésehez. In: Annales Ein Maler des Spätbarock in Mitteleuropa. „artifice penicillo viennensis“. EK Budapest, in Ungarn in ihren Beziehungen zu Wien de la Galerie Nationale Hongroise, 74, 1991, Budapest 2004, s. 288, kat. 240, 241 [s uvede- Historia Residentiae Schemnitziensis, in der ersten Hälfte des 18. Jahrhunderts. s. 199-204. – Eadem: Maliarska výzdoba kaštieľa ním staršej lit.]. – MEDvECKý, J.: Joannes sign. ab 104, s. 222; ide o identifikáciu in: FiLLiTZ – PiPPaL, pozn. 236, s. 83-90. v antole. in: Pamiatky a múzeá, 1992, č. 5-6, Cantius confessor. K ikonografii Krackerovho F. J. Wiedona v Banskej Štiavnici. – PETrová-PlESKoTová, a.: Die austroitalie- s. 62-66. – MEDvECKý, J.: anton Schmidt banskobystrického obrazu. In: Umenie 305 nischen und österreichischen Barockmaler a maliarstvo neskorého baroka na strednom na Slovensku v historických a kultúrnych súvis- „pro Imagine S. aloysii Pictori viennesi“. in der Slowakei im 18. Jahrhundert. In: Ibidem, Slovensku. In: Vlastivedný časopis, 27, 1978, lostiach 2004. Zborník príspevkov z vedeckej archív Biskupského úradu v Banskej Bystrici, s. 111-115. – PÖTZl-MalIKova, M. – rUSINa, i.: č. 1, s. 32-36. – keLeTi, m.: Barokový sochár konferencie konanej na Trnavskej univerzite visitatio canonica, B. Bystrica 1826, sign. Cv 25, Der Einfluß Wiens auf die Entwicklung dionýz ignác Stanetti. in: Výtvarný život, 32, v dňoch 27. a 28. októbra 2004. Trnava 2005, s. 28; identifikácia F. X. Stratmanna v Banskej der Barockplastik in Preßburg und Westslowakei. 1987, č. 5, s. 42-45. – Eadem: Der Bildhauer s. 60-69. Bystrici. In: Ibidem, s. 117-123. – GaraS, G.: 18. századi Dionys Ignatz Stanetti – Die Pestsäulen 298 306 osztrák mesterek művei Magyarorzágon. in der Mittelslowakei. Modell und Skizze. Pramene pozri Balážová, B.: „aedes haec tota artifice viennensis in: A Magyar Nemzeti Galéria Évkönyve, in: kaLinoWSki, k. (ed.): Studien zur Maulbertsch alebo leicher? K dvom barokovým pictoris manu in Fressko“. EK Budapest, Művészettörténeti tanulmányok (=mojzer miklós Werkstattpraxis der Barockskulptur oltárnym výzdobám františkánskeho kostola Historia Residentiae Schemnitziensis, hatvanadik születésnapjára). Budapest 1991, im 17. und 18. Jh. Poznań 1992, v Kremnici. In: Galéria – Ročenka SNG 2002 sign. ab 104, s. 237; identifikácia a. Schmidta s. 193-198. – PETrová-PlESKoTová, a.: s. 171-185. [Bratislava 2002], s. 51-85, cit. s. 80. v súvislosti s výmaľbou banskoštiavnickej K činnosti rakúskej maliarskej školy na Slovensku – Balážová, B.: Franz anton Maulbertsch in der kalvárie. 289 v 18. storočí. In: ARS, 26, 1993, č. 1, s. 84-90. Porovnaj pozn. 236. Slowakei und seine altarbilder für die 307 – PaPCo, J.: Rakúsky barok a Slovensko. Nové Franziskaner in Kremnica. In: hindeLanG, e. – Tento referenčný rámec nie je ojedinelý 290 nálezy, atribúcie. I.-II. Bojnice 2003. Pramene s citovaním staršej publikovanej SlavÍČEK, L. (eds.): Franz Anton Maulbertsch a objavuje sa na rôznych miestach historického lit. pozri Balážová, B. – MEDvECKý, J.: Sunt, und Mitteleuropa. Festschrift zum 30-jährigen Uhorska aj v prípade slávnejších mien ako naprí- 286 Z pochopiteľných dôvodov je táto hierar- ut erunt horae… Zum spätbarocken Umbau Bestehen des Museums langenargen. Brno; klad antonio Galli-Bibiena (1697 – 1774). chizácia najvypuklejšia v prípade katalogizácie und zur malerischen ausschmückung der Koháry- langenargen am Bodensee 2007, s. 121-135. – GaLaviCS, G.: antonio Galli Bibiena in Ungheria konkrétnej muzeálnej či galerijnej zbierky; -Schlösser in Ebenthal und St. anton (Svätý e in austria. In: Acta Historiae Artium, 30, 1984, 299 ilustratívne pozri keLeTi, m.: Neskorá renesancia, anton). in: ARS, 43, 2010, č. 2, s. 213-240, Pozri PETrová-PlESKoTová, a.: K dielu č. 3-4, s. 177-263, cit. s. 259-263. manierizmus, barok v zbierkach SNG (=Fontes 2). cit. s. 213-219, 226-230. Felixa I. leichera na Slovensku. In: ARS, 19, 1985, 308 Bratislava 1983. č. 1, s. 77-81. – Balážová, pozn. 298 (2002). daCoSTa kauFmann, pozn. 102, 291 Porovnaj pozn. 262, 263, 265. s. 144-145. 287 300 Porovnaj pozn. 238. všeobecne pomerne známe autorstvo 292 309 Pramene s citovaním staršej publikovanej lit. portrétu banskoštiavnického komorského grófa Pozri muroveC, B.: „insignis pictor 288 Dr. a. G.-M. [=GünTherová, a.]: Štátny kaš- pozri Balážová, pozn. 254 (2011), s. 37-41. Ignáca Kempfa von angret na základe umelcovej austriacus“: Zur Erforschung der barocken tieľ vo Sv. antone. In: Pamiatky a múzeá, 1954, signatúry „F. Gedohn, Kays. Königl. Hofkammer Deckenmalerei in der Steiermark. In: 293 č. 3, s. 119-123. – lINTNErová [=Toranová], e.: Pramene s citovaním staršej publikovanej lit. Mahler pinx. 1751“. ČElKová – ČElKo – GrauS, MáDl, M. – ŠEFErISová-loUDová, M. – Nové poznatky k životu a dielu barokového pozri MEDvECKý, pozn. 272, s. 210-233. pozn. 245, s. 64. WörGoTTer, Z. (eds.): Baroque Ceiling Painting maliara antona Schmidta na Slovensku. in Central Europe / Barocke Deckenmalerei 294 301 in: Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Pramene pozri Balážová, B.: Industriálna, Porovnaj pozn. 266. in Mitteleuropa. Proceedings of the International Komenského, 77, 1958, Historica 9, s. 233-239. urbánna a sakrálna krajina. In: ChmeLinová, Conference Brno – Prague; 27th of September – 322 323  315 1st of october, 2005. Praha 2007, s. 15-25. SNa, SBa BŠ, fond Gerambovská únia dorfe v r. 1749, aktívnym bol aj na ďalších vie- dobí jozefínskych reforiem na geograficky blízkej v Banskej Štiavnici 1727 – 1906, inv. č. 690 – denských stavbách, napríklad tzv. alte Universität morave pozri SuChánek, P. – vaLeŠ, T.: der 310 „Pictor viennensis, austriae Discipulis Stavba kostolov; odlievanie zvonov; Procesie; podľa projektu Jeana-Nicolasa Jadota (1710 – Bildhauer andreas Schweigl und die Sakralkunst S. S. rubenius“. – SlavÍČEK, l.: Franz Xaver Milodary; Podpory v rokoch 1727 – 1854, 1761). v r. 1743 – 1744 projektoval budovu in Mähren zur Zeit der josephinischen reformen. Wagenschön, „Pictor viennensis, austriae nezoradené – potvrdenka na 400 zlatých, trinitárskeho kláštora v Óbude a podľa prameňov in: Umění, 63, 2015, č. 3, s. 156-181. Discipulis S. S. rubenius“ – Copia und Imitatione ktoré dostal F. J. Wiedon za oltárny obraz sú jeho realizáciami aj tzv. Bergkirche v rodaun 332 in seinem graphischen Werk. In: Barockberichte. sv. Jozefa pre hlavný oltár kostola hieronymitá- zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, vysvätený uhrin, J.: o činnosti jezuitov v B. Bystrici Informationsblätter aus dem Salzburger nov z 15.1.1742; potvrdenka F. J. Wiedona v r. 1745, farský Kostol sv. Mikuláša vo Wolf- v XvII. a XvIII. storočí. In: Stanislavovské zvesti, Barockmuseums, 1995, č. 11/12, s. 435-444. za vyplatenie 840 zlatých za mramorovacie passing an der hochleiten z r. 1744 – 1749 15, 1942, č. 1, s. 6-13, cit. s. 11. Práve I. Ďurčák a pozlacovačské práce na hlavnom oltári kostola a augustiniánsky kostol v Korneuburgu z r. 1745 – zostal na banskobystrickom gymnáziu ďalej 311 od r. 1735 pokladník banskej komory hieronymitánov 29.10.1742. 1748. Pozri HolZSCHUH, G. J.: Matthias Gerl vyučovať. Pozri tiež jeho oslavnú prácu na prvého v Banskej Štiavnici, v r. 1747 vymenovaný und die Sakralarchitektur in Wien und Nieder- banskobystrického biskupa Františka Berchtoldta 316 za radcu Dvorskej komory a za vrchného úrad- Pramene publikované Balážová, österreich zur Zeit Maria Theresias. Nepubliko- (1730 – 1793) [GYUrCSáK, Ignatius:] Carmen, níka pri výrobe a obchode so železom v Štajersku pozn. 254 (2011), s. 40. vaná dizertačná práca, Universität Wien, Wien quod [...] Francisco e Comitibus Berchtoldt [...] či vrchného banského majstra pre rakúsko; pozri 1985, s. 105-106. – SAUR – Allgemeines primo Episcopo Neosoliensi [...] dum Communi 317 voZár, J.: Pôsobenie misionárov zo Slovenska Pozri PÖTZl-MalÍKová, m.: Príspevok Künstler-Lexikon. Die Bildenden Künstler aller venerabilis Cleri, populique gaudio v zámorských krajinách v 17. a 18. storočí. k barokovému sochárstvu Stredného Slovenska. Zeiten und Völker. Bd. 34. München; leipzig die XXVIII. mensis octobris Anno MDCCLXXVI. in: Historický časopis, 44, 1996, č. 4, s. 649-666, archívne dokumenty k činnosti sochárskej rodiny 2002, s. 182 [s uvedením staršej lit.]. primo Cathedralem Ecclesiam cit. s. 658-660. rasner (räsner). in: ARS, 32, 1999, č. 1-3, Neosoliensem ingredetur [...] Typis 325 s. 162-167, cit. s. 163. Podoba signatúry „Johäneß Enzenhoffer Tyrnaviensibus [1776]. 312 kaŠiarová, E.: Die Stellung der Kirche burgerl: bau und Maurern Meister in Wienn“ 318 333 im leben der Bergleute und die Bedeutung Pramene publikované Balážová – na pôvodných plánoch pre Ebenthal a Sv. anton. Porovnaj pozn. 327. der Finanzunterstützung der kirchlichen MEDvECKý, pozn. 290, s. 231. – MEDvECKý, Ša BB, fond Koháry – Coburg, Mapy a plány, 334 Institutionen durch die Bergämter im ehema- pozn. 272, s. 223. fasc. Sv. anton, fasc. 1116-1123. J. Moser pomerne často pracoval pre ligen niederungarischen/mittelslowakischen jezuitov, zvlášť v Uhorsku. Pozri BaraNYaI, B.: 319 326 Bergbaugebiet. In: inGenhaeFF, W. – Ša BB, fond Koháry – Coburg, Mapy krouPa, J.: Umělci, objednavatelé a styl. a detki kehely. adalékok a magyarországi Bair, J. (eds.): Bergbau und Religion. Schwazer a plány, fasc. Sv. anton, sign. 19388, 19413. Studie z dějin umění. Brno 2006, s. 75-76. újkori egyházi felszerelés történetéhez. In: Silber. 6. internationaler montanhistorischer Prvýkrát publikované Balážová, pozn. 294, Művészettörténeti Értesítő, 19, 1970, č. 4, 327 Kongress Schwaz 2007. Tagungsband. s. 42-43. archív Biskupského úradu v Banskej s. 265-271. – KaMlEr-WIlD, B.: Joseph moser Bruneck 2008, s. 157-174, cit. s. 163-164. Bystrici, visitatio canonica, B. Bystrica 1826, und die Wiener Goldschmiedekunst 320 Časť archívneho materiálu in extenso pozri naposledy Jávor, a. – SlavÍČEK, L. (eds.): sign. Cv 25, s. 28. des 18. Jahrhunderts. In: kronBiChLer, J. – raGaČ, r.: výber prameňov k umeniu Késő barokk impressziók Franz Anton Maulbertsch SeiPeL, W. (eds.): Glanz des Ewigen. Der Wiener 328 a kultúre stredoslovenských banských miest. (1724 – 1796) és Josef Winterhalter (1743 – Nie je celkom zrejmé, či títo pôsobili Goldschmied Joseph Moser 1715 – 1801. in: ChmeLinová, pozn. 2, s. 143-151, 1807). [výst. kat.] Budapest, Magyar Nemzeti v r. 1782 priamo v Banskej Bystrici, z prameňov [výst. kat.] St. Pölten, Diözesanmuseum; cit. s. 146-147. Galéria. Budapest 2009, s. 147-148, kat. I.13. je možné identifikovať spomínanú štvoricu ako Wien, Kunsthistorisches Museum. [Z. Boda]. bratov Ignáca (*1743) a Michala (*1741) Bará- Milano 2003, s. 13-75, cit. s. 37. 313 K jeho životu a tvorbe pozri Thieme, u. – nyaiovcov pochádzajúcich z Banskej Bystrice, 321 335 BeCker, F. (eds.): Allgemeines Künstler Lexikon „zwey Portrait von Kobler 83 fl.“ Ša BB, Filipa Pichlmayra (1748 – 1793) pochádzajúceho „In Specie, docentibus Quietantiis aurifabro XXXV. leipzig 1942, s. 528-529. – SCHÖNY, h.: fond Koháry – Coburg, Knižnica, N. 308 – kniha z Bratislavy, ktorý v r. 1771 – 1772 v Banskej viennesi Josepho Moser, pro lampade [...] Wiener Künstler-Ahnen. Genealogische Daten výdavkov za r. 1746, záznam z 10.5.1746. Bystrici pôsobil, a Ignáca raucha (1741 – 1799) dati sunt f. 402 x. 10; pro Ciborio [...] cum und Ahnenlisten Wiener Maler. 1. Mittelalter pôvodom z Komárna a v čase zrušenia rádu inauratione 30 fl. fl. 96 x. 33.“ Pozn. 327. 322 bis Romantik. Wien 1970, s. 75-76. „vor 12 portraiter von Stume Mahler 50 fl. v r. 1773 pôsobiaceho v Banskej Bystrici. Pozri Z historických fotografií je zrejmé, že lampa 24 kr.“ Ša BB, fond Koháry – Coburg, Knižnica, LukáCS, L.: Catalogus generalis, seu Nomenclator na večné svetlo aj po presune oltára do kostola 314 Pramene publikované Balážová, N. 315 – kniha výdavkov za r. 1752, záznam biographicus personarum Provinciae Austriae sv. Kríža tvorila jeho integrálnu súčasť [iii. kap., pozn. 254 (2011), s. 35-41. – MEDvECKý, z 26.1.1752. Societatis Iesu (1551 – 1773). 3 vol. romae obr. 31], dnes sekundárne visí na stene vedľa pozn. 272, s. 43-45. aktuálne sa objavila ďalšia 1987/1988, s. 60, 1217, 1340. bočného oltára Panny Márie. 323 atribúcia F. J. Wiedonovi v prípade oltárneho Podrobnejšie ku Koháryho vojenskej kariére 329 336 obrazu obetovania Panny Márie v Tétszentkút. pozri SKala, H.: Galerie portrétů důstojníků Balážová, pozn. 298. Joseph moser a Franz von mack, relikviár, – hariS, a.: „et Deo consecrat“ – a Mária felajánlás kyrysnického pluku „Seherr von Thoss“ č. 12. majstrovská značka a cechová overovacia 330 ikonográfiája és a tétszentkúti templom oltár- in: Zborník Múzea vo Sv. Antone, 17, 2006, GeLSinGer, M.: von der Beschränkung auf značka viedne, 1782, striebro, liate, cizelované, képe. in: KErNY, T. – TüSKéS, a. (eds.): Omnis s. 35-55. das „Nothwendige, Nüzliche und Zweckmäßige“. zlátené, drahé kamene, sklo, perleťovina, creatura significans. Tanulmányok Prokopp Josephinischer Kirchenbau in oberösterreich. v. 30 cm, Wien, Museum für angewandte Kunst, 324 Mária 70. születésnapjára / Essays in Honour Počas pomerne dlhého pôsobenia in: Kunstjahrbuch der Stadt Linz, 2000/2001, inv. č. Go 1460. of Mária Prokopp. Budapest 2009, s. 205-212, vo Sv. antone prijal aj mnohé ďalšie zákazky: s. 63-98, cit. s. 74-79. 337 cit. s. 207-209. tzv. Johanneshof na viedenskej Kärtnerstrasse „pro Imagine S. aloysii Pictori viennesi 331 v r. 1748 či stavbu konventu servitov v Jeuten- K problematike umeleckej produkcie v ob- fl. 150“ Porovnaj pozn. 327, s. 28, 55. – SCHÖNY, 324 325  pozn. 313, s. 77. – Thieme, u. – BeCker, F. (eds.): teum uncias 48 appendentem“. EK Budapest, a striebre (35 g). ad Metallicam spectantia, non modo luculen- Allgemeines Künstler Lexikon XXXII. Historia Residentiae Schemnitziensis, tissime describuntur, sed & per effigies, suis 353 leipzig 1938, s. 161. sign. ab 104, s. 357. voZár, J.: Praktikanti v stredoslovenských locis insertas, adiunctis Latinis, Germanicisque kráľovských banských mestách roku 1768. In: appellationibus ita ob oculos ponuntur, ut clarius 338 346 „pro aræ Inauratione Pictori Neosoliensi E. Toranová považuje špirálovito kanelovaný Zborník Slovenského banského múzea, 20, 2004, tradi non possint. Basileae M. D. LVI. [vydané videmann fl. 184 x. 18“ Porovnaj pozn. 327. driek kalicha za neskorší doplnok. – Toranová, s. 79-88. aj v slovenskom preklade Georgius Agricola. pozn. 6 (1975), kat. 92. Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve. Georgii 339 354 „pro ara, Tabernaculo, duabus Statui, voZár, pozn. 353, s. 81. Agricolae De re metallica libri XII. Basileae. 347 lapicidæ Neosoliensi Francisco Sannicz fl. 1068“. Cónová, I.: Emailové maľby zlatníka ostrava 2006]. Pozri tiež TroiTZSCh, U.: Erfinder, 355 Porovnaj pozn. 327. Jána Silášiho. in: Pamiatky a múzeá, 47, 1998, K Banskej akadémii v Banskej Štiavnici Forscher und Projektemacher. Der aufstieg č. 1, s. 30-32. bola publikovaná pomerne rozsiahla literatúra, der praktischen Wissenschaften. In: düLmen – 340 enGeLBerG, pozn. 235 (2006 Wie deutsch), z nej zvlášť k vzdelávaniu pozri vlaCHovIČ, rauSChenBaCh, pozn. 34, s. 439-464. 348 s. 530. riTTer von ernST, C.: Die vier Prämien- pozn. 348, s. 33-97. – voZár, J.: Začiatky výučby 362 -Medaillen der Kaiserin Maria Theresia banských odborníkov a založenie baníckej školy [Poda von neuhauS, Nicolaus:] 341 BakoŠ, pozn. 208, s. 18-19. für Berg- und Hüttenleute. In: Monatsblatt v Banskej Štiavnici. in: Zborník Slovenského ban- Berechnung der Luftmaschine, welche in der der numismatischen Gesellschaft in Wien, ského múzea, 18, 1997, s. 33-42. Z novších prác Niederungarischen Bergstadt zu Schemnitz 342 DaCoSTa KaUFMaNN – DoSSIN – JoYEUX- č. 198 [Jänner 1900], s. 1-5. – SChenk, G. W.: pozri maTeJková, a. (ed.): Alma mater – Banská bey der Amalia Schacht, vom herrn Joseph Karl -PrUNEl, pozn. 207, s. 12-15. Prämienmedaillen der Bergakademie Štiavnica. Európsky význam Baníckej a lesníckej Höll, Oberkunstmeistern erfunden, erbauet, Schemnitz und ihrer vorläufer. In: akadémie v Banskej Štiavnici. Zborník vydaný pri und im Jahre 1753, den 23. März ist angelassen 343 Na zlatníckych prácach, v prameňoch Der Anschnitt, 20, 1958, č. 4-5, s. 25-34. príležitosti otvorenia rovnomennej medzinárod- worden. Wien [...] 1771. – Idem: Kurzgefaßte a v doteraz publikovanej literatúre uvádzaný – vlaCHovIČ, J.: Dejiny banského školstva nej výstavy v Banskej Štiavnici 7.9.2006. Banská Beschreibung der, bey dem Bergbau vo forme Ioannes, Joannes, Johannes / Szilassi, na Slovensku v 18. storočí. In: TIBENSKý, J. (ed.): Štiavnica 2006. – KoNEČNý, P.: 250. výročie zu Schemnitz in Nieder=Hungarn, errichteten Szilassy, Szilassÿ, Szilaschy, Szillaschÿ či v slo- Z dejín vied a techniky na Slovensku III. Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Maschinen, nebst XXII. Tafeln zu derselben venskej fonetickej podobe Ján Siláši, prípadne Bratislava 1964, s. 33-97, cit. s. 48-49. – horák, Jej význam pre vývoj montánneho školstva Berechnung; zum Gebrauch der, bey der vo forme majstrovskej značky IS. Pozri Cónová, i.: J.: Prospechové medaily banských škôl. In: v Rakúsko-Uhorsku, 1762 – 1919. košice 2012. Schemnitzer Bergschule, errichteten mecha- Levočský zlatník Ján Siláši. Bratislava 2004, TIBENSKý, J. (ed.): Z dejín vied a techniky nischen Vorlesungen, verfasset von Nicolaus 356 s. 42-46 [s uvedením staršej lit. na s. 50]. na Slovensku IV. Bratislava 1966, s. 293-302. vlaCHovIČ, pozn. 348, s. 49. Poda, [...] Herausgegeben von Ignatz Edlen – SLoTTa – LaBuda, pozn. 6, s. 194-195, von Born, [...] Prag, 1771. 344 357 Ján Szilassy a neznámy majster, liturgický kat. 147-148. Pozri voZár, J.: anglický mechanik Izák 363 kalich pre jezuitský kostol sv. Jozefa vo vindšachte Potter a prvé „ohňové stroje“ na Slovensku. voZár, J. (ed.): Denník princa Leopolda 349 [na spodnej strane základne text: Templi S. Josephi Portrét Márie Terézie na averze medaily, in: Historické štúdie, 20, 1976, s. 73-99. z cesty do stredoslovenských banských miest in Windschacht Sub Cura S.S.J. 1765], neznačené, na reverze scénka dobýjania rudy so sprie- roku 1764. martin 1990, s. 47. 358 1765, striebro, zlátené, maľované emailové medai- vodným textom „METallI . FoDINarUM . Ku konštruktérskej rodine Hellovcov pozri 364 lóny, liate reliéfne medailóny, imitácie drahých ka- CUlTUraE / STUDIUM . PraEMIaT“, signované monotematické číslo Spravodaj banského výs- Ibidem, s. 133-138, 145-150. meňov, v. 26,7 cm, Štiavnické Bane, rímskokato- M. Donnerom, 1754 – 1755, priemer 45 mm, kumu Prievidza. Odborný časopis pre techniku 365 lícky farský kostol sv. Jozefa Pestúna. – Toranová, originálne razby v zlate (52,5 g) a striebre (35 g). a ekonomiku hnedouhoľného baníctva, 33, 1993 Das Goldene Bergbuch je v súčasnosti pozn. 6 (1975), kat. 92. – Toranová, pozn. 194, (=referáty zo seminára „Hellovci a ich prínos pre známa v troch exemplároch; Österreichische 350 s. 7-10. – Toranová, pozn. 6 (1983 Zlatníctvo Portrét Márie Terézie na averze medaily, vedu a techniku“. Banská Štiavnica 10.9.1993). Nationalbibliothek Wien (ďalej ako ÖNB Wien), na Slovensku), s. 194, kat. 137. – ČElKová, m.: na reverze scénka merania šíncoigom s textom Handschriftensammlung Cod. S. n. 12 938; 359 výtvarné umenie na Štiavnických Baniach. In: „GeomeTriae . mineroloGICaE / STUDIUM . Pozri oLeSon, J. P.: Greek and Roman Österreichisches Staatsarchiv Wien, Finanz- Štiavnické Bane v histórii. Seminár 25. – 26. okt. PraEMIaT“, signované M. Donnerom, Mechanical Water-Lifting Devices: The History und Hofkammerarchiv, Handschriftensammlung 1995. Prednášky. Pri príležitosti vyhlásenia obce 1754 – 1755, priemer 45 mm, originálne of a Technology. Toronto 1984. 375; SNa, SBa BŠ, HKG, inv. č. 44 (tento exem- Štiavnické Bane za pamiatkovú rezerváciu ako špe- razby v zlate (52,5 g) a striebre (35 g). plár bol ešte v 19. storočí uchovávaný v archíve 360 cifickú banskú krajinu dokumentovanú bohatou [LeuPoLd, Jacob:] Theatri Machinarum Banskej správy vo vindšachte). detailne k jednot- 351 minulosťou a prítomnosťou obce. Štiavnické Bane Portrét Márie Terézie na averze medaily Hydraulicarum. Tomus II. Oder: Schau-Platz der livým, nie celkom identickým exemplárom pozri 1995, s. 112-134, cit. s. 116, 128-130. – Balážová, a na reverze scénka zo skúšobníckej dielne Wasser-Künste, Anderer Theil. [...] Ausgefertiget Zlatá kniha banícka, pozn. 222, s. 18-24. pozn. 294, s. 25-28. – Balážová – CHMElINová, s textom „ProBaTorIaE . ET SEPar / arTIS . und mit vielen Figuren versehen von Jacob 366 pozn. 2, s. 161, kat. 38. – Balážová, B.: omšový STUDIUM / PraEMIaT“, neznačené, 1754 – 1755, Leupold, Mathematico und Mechanico, Königl. Zlatá kniha banícka, pozn. 222, s. 22. kalich Spoločnosti Ježišovej vo vindšachte. In: priemer 45 mm, originálne razby v zlate (52,5 g) Preußisch. Commercien=Rath, der Königl. Preuß. 367 SlavÍČEK, l. – SUCHáNEK, P. – ŠEFErISová-loU- a striebre (35 g). und Sächß. wie auch Forlischen Societäten vlaCHovIČ, pozn. 348, s. 81. dová, m. (eds.): Chvála ciceronství. Umělecká díla der Wissenschafften Mitglied. Leipzig, druckts 352 368 mezi pohádkou a vědou. věnováno Jiřímu Krou- Portrét Márie Terézie na averze medaily Christoph Zunkel, 1725, s. 94-99. S banskými profesionálnymi zručnosťami povi k životnímu jubileu. Brno 2011, s. 178-191. a na reverze scénka s minciarmi pri práci zrejme súvisí cibórium vytvorené v cene 361 na balanciéri s textom „arTiS . moneTariae / [aGriCoLa, Georgius:] Georgii Agricolae 180 zlatých nateraz neznámym zlatníkom 345 „Super imaginem Divi aloysii Ecclesia STUDIUM PraEMIaT“, neznačené, 1754 – 1755, De re metallica libri XII. Quibus Officia, [Iv. kap., obr. 12] a baníckou obcou venované vindSchactensis in lucris reponit calicem argen- priemer 45 mm, originálne razby v zlate (52,5 g) Instrumenta, Machinae, ac omnia denique jezuitskému kostolu sv. Jozefa Pestúna 326 327  vo vindšachte [text na spodnej strane veka: e. C. matheseos eas, quas metallurgiae claves jure – BredekamP, h.: The lure of antiquity and the und goldtstuefflen, das sie nit mitüberantwort metal. Sigliss. pro e. S. iosephi in Windschacht vocitaris, explicaret, rem montanisticam olim cult of the machine: The Kunstkammer worden, hienkmen.“; s. 260, č. 626 Sus. Cura / S.S.S.I. ao 1745], 1745, striebro, curaturis. Explanavit idem facilitate summa and the evolution of nature, art, and technology. „1583 august 20. Der einnember zur Cremniz tepané, liate, pozlátené, minerál vo vrchole veka, methodoque ad discendum perquam Princeton 1995. – haaG, S. – kirChWeGer, F. solle sich deren 62 taller, so er für goldt- v. 42 cm, priemer kupy 15 cm, priemer základne opportuna algebram, geometriam theoricam – rainer, P. (eds.): Das Haus Habsburg und und silberhandtstain außgeben, selbst zalhafft 20 cm, Štiavnické Bane, Farský kostol sv. Jozefa et practicam, adhaec trigonometriam die Welt der fürstlichen Kunstkammern im machen.“ Pestúna. – Toranová, pozn. 194, s. 10-12. ac denique mechaniam (!), et hydraulicam.“ 16. und 17. Jahrhundert (=Schriften des 382 – ČElKová, pozn. 344, s. 116, 126-128. EK Budapest, Historia Residentiae Kunsthistorischen Museums Band 15). Pri príležitosti návštevy Františka I. Štefana o cibóriu nájdeme zmienku i v banskoštiavnickej Schemnitziensis, sign. ab 104, s. 357 – záznam Wien 2015. lotrinského v stredoslovenských banských mes- Historii Domus v súvislosti s misiou vo vind- z r. 1766. Preklad z latinčiny alexandra tách v r. 1751 pripravili pre cisára v Kremnici 378 šachte: „accessere Josephinae huic domui dekanová. WeSTerhoFF, J. C.: a World of Signs: množstvo vzoriek rudy a odovzdali mu ich v špe- conplura alia, haec inter primo loco ponendum Baroque Pansemioticism, the Polyhistor ciálnej debne vhodnej na transport do viedne. 370 venit argenteum et auro integre vestitum Pri príležitosti jeho svätorečenia v roku 1727 and the Early Modern Wunderkammer. – SNa, SBa, HKG, ordináriá, 27/III/1751. ciborium, cujus vertici insistens sa v blízkej Banskej Štiavnici konali spekta- in: Journal of the History of Ideas, 64, 2001, 383 genius particulam ditioris minerae capiti kulárne oslavy detailne pripravené tamojšou č. 4, s. 633-650, cit. s. 643. SCHIEDlaUSKY, G.: Bergmännische inponit, medium, quam cupam dicimus, rezidenciou Spoločnosti Ježišovej. handsteine. in: Der Anschnitt, 3, 1951, č. 5-6, 379 diversos labores metallicos expressos habet, Pozri PÖTZl-MalÍKová, M.: Príspevok k dejinám BredekamP, pozn. 377, s. 41. s. 12-17. – SCHIEDlaUSKY, G.: der handstein hanc bini item genii sustinent, pes varia barokovej efemérnej tvorby na Slovensku. mit dem Bergmotiv. In: Der Anschnitt, 4, 1952, 380 instrumenta montanis operis perquam oslavy svätorečenia alojza Gonzagu a Stanislava hoLLänder, H.: Spielarten begehrenswer- č. 2, s. 8-12. – QueLLmaLZ, W.: Zur Materialfrage accommoda exhibet; quod opus sane elegans Kostku v roku 1727. In: ARS, 34, 2001, č. 1, ter Dinge – Die Sammlung als Text. In: haaG – bergmännischer Handsteine der renaissance. omnes, quibus id intueri licet, in admirationem s. 1-45. kirChWeGer – rainer, pozn. 377, s. 43-77, in: Der Anschnitt, 21, 1969, č. 1, s. 14-18. rapit multumque commendat aurifossores, cit. s. 54. – SCheiCher, e.: Die Kunst- und Wunder- 371 a quibus impendio centum octuaginta vlaCHovIČ, pozn. 348, s. 47. Pri oficiál- kammern der Habsburger. Wien; München; 381 renensium comparatum est.“ nom vzniku Banskej akadémie v roku 1762 hauPT, pozn. 97, s. 224, č. 193 Zürich 1979, s. 80-99. – STorCZer, S. G.: „K tomuto Jozefovmu domu sa pridali mnohé sa Nicolaus Joseph von Jacquin (1727 – 1817), „1578 Juni 11. Wolf Straßer soll sich bey dem Die Handsteinsammlung des Kunsthistorischen iné veci, medzi ktorými na prvom mieste pri- profesor prvej katedry chémie a hutníctva, perckwerch zu Cremniz umb schön gewex oder Museums in Wien. Nepublikovaná diplomová chádza uviesť strieborné, kompletne pozlátené odvolával na zabezpečenie štúdia fyziky jezuitmi handtstein bewerben, dieselben khauffen unnd práca, universität Wien, Wien 1992. – SLoTTa cibórium, na vrchnej časti ktorého je postava, na banskoštiavnickom gymnáziu. – vlaCHovIČ, zu khay. Mt. handen überschickhen“; s. 238, – BarTeLS, pozn. 36, s. 562-588. – huBer, P.: ktorá kladie na vrchol čiastočku drahocennej pozn. 348, s. 60. č. 357 „1580 November 21. Die hinterlassne Faszination und Geschichte bergmännischer horniny, na strednej časti, ktorú nazývame čašou, hofcamer solle sich [...] erkundigen, ob bey handsteine. in: Berichte der Geologischen 372 sú zobrazené rôzne banské práce a držia ju tiež voZár, pozn. 353, s. 81 a nasl. leonhardten Hofer bey der goldtkunsthandlung Bundesanstalt, 41, 1997, s. 99-104. – SLoTTa dve postavy, na spodnej časti, na nohe, možno zu Crembniz oder in ander weer ain anzal allerlai – LaBuda, pozn. 6, s. 122-135, kat. 52-54. 373 vidieť rôzne nástroje prispôsobené na banské voZár, pozn. 363, s. 40-41. schöner hanndtstain zu bekomen sein.“; – Balážová – CHMElINová, pozn. 2, práce; toto dielo vyberaného pôvabu uchváti s. 238, č. 368 „1580 December. Hannsen Popps s. 162. – haaG, S. – kirChWeGer, F. (eds.): 374 k obdivu všetkých, ktorí ho môžu vidieť, voZár, pozn. 353, s. 84-85. verzaichnus, was für goldtärz, auch goldgewächs Die Kunstkammer. Die Schätze der Habsburger. a je na veľkú chválu baníkom, ktorí ho zaob- unndt handtsteine für die kay. Mt. in den Wien 2012, s. 186-187 [P. rainer]. 375 starali za sumu stoosemdesiat rýnskych.“ Ibidem, s. 85-88. hung[arischen] pergstetten bestelt werden 384 EK Budapest, Historia Residentiae sollen […]”; s. 241, č. 398 „1581 Mai 27. SCHloSSEr, pozn. 377, s. 51-53. 376 Schemnitziensis, sign. ab 104, s. 235 – záznam Toranová, pozn. 194. – SLoTTa – LaBuda, an Wolfen roll, insimili Wolffen Strasser, – SLoTTa – BarTeLS, pozn. 36, s. 566-568. z r. 1766. Preklad z latinčiny alexandra pozn. 6. wasmassen sy die zuvor alheergeschickte – raUCH, M.: Natur zur Kunst: Mineralien dekanová. handtstain in gepüerlichen weert bezallen in der Sammlung Erzherzog Ferdinands II. 377 K problematike kunstkammer pozri najmä und derselben noch ain gutte anzall, in: Studia Rudolphina, 7, 2007, s. 22-33. 369 „accepere demum et ipsi Socii SChLoSSer, J. von: Kunst- und Wunderkammern so zierlich unnd goldtreich seint, zuesammen- – SandBiChLer, v.: »souil schönen kostlichen vindschactenses aedes novas, quaeque der Spätrenaissance. Ein Beitrag zur Geschichte bringen und ir Mt. mid dem fürderlichsten und verwunderlichen zeügs, das ainer tot millium animarum pastores vigilantissimos des Sammelwesens (=Monographien des Kunst- zuekommen lassen sollen.“; s. 241, č. 400 vil monat zu schaffen hette, alles recht prodignitate caperent. Surgit domus haec gewerbes XI). leipzig 1908. – GUTFlEISCH, B. – „Mai 1581. Hannsen Poppens memorial zu besichtigen vnd zu contemplieren.« Die e lapide, quod laudi apponendum, cum prior MENZHaUSEN, J.: ‘How a Kunstkammer Should in namen irer Mt. an herrn Hofman, Kunst- und Wunderkammer Erzherzog quanta erat, lignea surgebat. Contignationem Be Formed’. Gabriel Kaltemarckt’s advice to fertigung aines [...] bevelchs an camergrafen Ferdinands II. auf Schloss ambras. quidem unam non superat, sed splendorem Christian I of Saxony on the formation of an art zur Schemniz, das er aine guete anzal handtstain in: haaG – kirChWeGer – rainer, hunc, quem altitudo negarat, commoditas collection, 1587. In: Journal of the History of unndt pergsorten, als wie das goldt in die quarts pozn. 377, s. 167-193, cit. s. 175-176, affatim pensat: vestibulum, ambulacra, scalae, Collections, 1, 1989, s. 3-32. – roTh, h. (ed.): wachse, es koste, was es wolle, zuwegen 179-180. conclavia, cellae, et apothecae, verbo: Der Anfang der Museumslehre in Deutschland. bringe […]”; s. 242, č. 412 „1581 Juli 30. 385 omnia ad oportunitatem incolarum exacta. [...] Das Traktat „Inscriptiones vel Tituli Theatri Die hinterlassne hofcamer solle erkundigung Bauer, r. – hauPT, h. (eds.): Iam dicendi veniunt professorum labores. Amplissimi“ von Samuel Quiccheberg. Berlin einziehen, wo des undtercamergraven Das Kunstkammerinventar Kaiser rudolfs II., In principio paucis attigeram, additum anno 2000. – GroTe, a. (ed.): Macrocosmos in zu Cremniz, Scheuhenstuels, und des rollen 1607 – 1611. in: Jahrbuch der Kunsthistorischen hoc sociis Schemniczensibus unum, qui partes Microcosmo: Die Welt in die Stube. opladen 1994. uberschickte weschkornen handtstain Sammlungen in Wien, 72, 1976, s. XI-Xlv, 1-191, 328 329  409 cit. s. 87-89. – SLoTTa – BarTeLS, pozn. 36, ZCM, Kremnica – rímskokatolícka farnosť Beschreibung des Cremnitzer Pozri hoLLänder, H.: Mundus subterra- s. 570. Blahoslavenej Panny Márie, Matrika sobá- Gewerkschafftlichen Bergwerkhs welches neus, das Sublime und das labyrinth der Zeit. šených 1720 – 1851, záznam zo 16.5.1751. Iro König. May[estät] Josepho 2do bey Höchst in: hoLLänder, pozn. 408, s. 483-506. 386 STorCZer, pozn. 383. deroselben untern 26tn July 1764 allhier 396 410 Ša BB, ZCM, Kremnica – rímskokatolícka zu Cremnitz anwesenheit verehret worden. Staršiu lit. pozri na http://mek.oszk. 387 KőSZEGHY, pozn. 89, s. 37. – GroTTe, a.: farnosť Blahoslavenej Panny Márie, Matrika hu/06400/06422/html/keretek/keret0_sl.html 404 Kísérlet néhány magyarországi ötvösjegy sobášených 1720 – 1851, záznam zo 14.5.1745. „25 Die zum andenkhen Ihro röm. Kays. (vyhľadané 3.6.2016) feloldására vII. In: Művészettörténeti may[estät] Francisci 1mii errichte steinerne 397 411 értesítő, 50, 2001, č. 1-2, s. 133-146, v súpise členov vnútornej a vonkajšej rady Saulen mit einer Inschriffte von Marmor Stein, [BeL, matthias:] Hungariae antiquae cit. s. 144. mesta Kremnice z r. 1764 je charakterizovaný wo höchst dieselbe ao 1751 dem 8te Juny 289 et novae prodromus cum specimine, quomodo ako „Franciscus Glancz, austriacus viennen[sis] Cl. in dem sogenanten Neüen Stadt- und rosay in singulis operis partibus elaborandis, versari 388 Matthias Scarwuth a Franz Xaver Glantz, Germanicae linguae et scripturae gnarus, Handlung Stollen eingefahren, und einige Goldt constituerit auctor Matthias Belius Pannonius. Handštajn pre rímskeho a uhorského kráľa aurifaber.“ Ša BB, pracovisko archív Kremnica, Stuffen abgeschlagen haben.“ Pozn. 403. Norimbergae, [...] Anno MDCCXXIII. Jozefa II., 1764, striebro, čiastočne zlátené, MMKr, 1764, fasc. 471-640, No 617. Z prameňov 405 412 minerály, v. 39,5 cm, š. 50 cm, h. 40,6 cm, tiež vyplýva, že v r. 1764 vlastnil dom na námestí Zo 16. storočia možno spomenúť striebornú [FurTTenBaCh, Joseph:] Mechanische Kunsthistorisches Museum Wien, Kunst- s právom predaja vína. Ša BB, pracovisko archív čašu pre Juraja radvanského, ktorú nechalo ReißLaden, Das ist Ein gar geschmeidige, kammer, inv. č. KK_4146. Podľa informácie Kremnica, MMKr, 1764, fasc. 471-640, mesto Banská Bystrica vyhotoviť v dielni zlatníka bey sich verborgen tragende Laden : die aber Mag. Paulusa rainera, kurátora Kunstkammer & no 616, 617. Hansa Khiena pri príležitosti radvanského solcher gestalt außgerüstet worden, daß [...] Schatzkammer, Kunsthistorisches Museum svadby v r. 1576. – raDváNSZKY, B.: radvánszky größere Instrumenten in Bereitschafft Stünden, 398 Wien, bol handštajn odovzdaný Jozefom II. Ša BB, ZCM, Kremnica – rímskokatolícka far- György nászpohara 1576-ból. In: Archaeologiai dannoch alle 15 Recreationen, als da seynd do cisárskej pokladnice 14.3.1765. nosť Blahoslavenej Panny Márie, Matrika pokrs- értesítő, 3, 1883, s. 73-82. – JurkoviCh, e.: die Arithmetica, Geometria, Planimetria [...] tených 1720 – 1806, 12.8.1745 „Magdalena“, kalich radvanského. in: NaGY, pozn. 239, in diese kleine Form vnd Laden zusamen 389 Wienerisches Diarium, č. 69, 29.8.1764, 15.4.1747 „Franciscus antonius“, 27.9.1748 s. 91-96. – SLoTTa – LaBuda, pozn. 6, s. 150-151, getragen beneben mit Kuppferblatten nepaginované. „Joannes Michael“, 8.5.1751 „Maria Theresia“, kat. 37. – ruSina, pozn. 6, s. 262-263, kat. 275 orniert [...] Statt Augspurg bey Johann 23.10.1753 „antonius“, 9.2.1755 „Eleonora“, [Z. Francová]. Schultes im Jahr 1644. 390 Ša BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr, 10.10.1757 „Ferdinandus“. 406 413 1764, fasc. 231-470, No 285 – Beschreibung Neznámy autor, tzv. Eszterházyovský pokál BaCher, J.: Das Theatrum machinarum – 399 des Cremnitzer Gewerkschafftlichen Bergwerkhs Podobne napríklad v kunstkammer obľú- určený pôvodne pre cisára Ferdinanda III. Eine Schaubühne zwischen Nutzen und welches Iro König. May[estät] Josepho 2do bey bený objekt lode reprezentuje nielen element [text po obvode kupy: HvngarIae vIvat reX vergnügen. in: hoLLänder, pozn. 408, Höchst deroselben untern 26tn July 1764 allhier vodu, ale aj jej uchopenie či obsiahnutie pomo- FerDInanDvs et vna / Ipsa FoDIna svas larga s. 509-518, cit. s. 514. zu Cremnitz anwesenheit verehret worden. cou plavby. – hoLLänder, pozn. 380, s. 54. revelet opes.], 1650 so zakomponovaním 414 starších artefaktov, striebro, liate, tepané, cizelo- Ibidem, s. 509. Pozri tiež mCLauGhLin, S.: 391 400 Pokus o identifikovanie handštajnu pre Ša BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr, vané, gravírované, pozlátené, vzorky minerálov, Die Welt als Machine. Zur Genese des neuzeitli- princa leopolda bude mojou úlohou fasc. 641-764, No 750 – Inscriptiones ad Portam v. 44 cm, priemer základne 13,4 cm, priemer chen Naturbegriffs. In: GroTe, pozn. 377, do budúcnosti. Triumphalen ad adventum Romani Regis veka 14,9 cm, Budapest, Iparművészeti Múzeum, s. 439-451. Josephi II. koncept je presne vysvetlený inv. č. E 68.2.1-2. Detailný popis SLoTTa – 392 415 Slovenčina nemá pojem na významovo aj v správe mesta o priebehu návštevy: BarTeLS, pozn. 36, s. 533-538. http://gyujteme- BaCher, pozn. 413, s. 509. Pre cisára presný preklad nemeckého slova „aufsatz“, „auf einen Staffel des Throns unter seinem ny.imm.hu/gyujtemeny/diszserleg-fedellel-bany- Františka I. Štefana lotrinského pri príležitosti resp. „Tafelaufsatz“, vo význame ozdobného füssen lagen die 4 Elementen zu seinen aszok-alakjaival/12353 (vyhľadané 21.6.2016) jeho návštevy Banskej Štiavnice v r. 1751 objektu určeného len na obdiv. diensten, mit der Innschrift: regi elementa pripravil funkčný model a následnú prezentá- 407 secundant.“ Ša BB, pracovisko archív K celkovému konceptu ikonografie ciu vodostĺpcového čerpacieho stroja priamo 393 Ša BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr, Kremnica, MMKr, fasc. 641-764, No 753 – Šťasteny pozri FiChTe, J. o.: Providentia – jeho konštruktér J. K. Hell. SNa, SBa, HKG, 1764, fasc. 641-764, No 755 – potvrdenka Abreysbeschreibung et fragment. Fatum – Fortuna. In: Das Mittelalter. ordináriá 96/Iv/1751. rôzne typy modelov č. 158 z 23.8.1764. Pramene citované MaTU- Perspektiven mediävistischer Forschung, (napr. strojov alebo budov) neboli v európskych 401 nák, m.: Z dejín slobodného a hlavného ban- voZár, pozn. 363, s. 46. Zeitschrift des Mediävistenverbandes, 1, 1996, zbierkach raného novoveku ničím nezvyčajným. ského mesta Kremnice. Kremnica 1928, s. 254. č. 1, s. 5-20. – Zimmermann, W.: Sammlungsgegenstände 402 Ibidem, s. 58-78. aus Natur und Technik der Kunstkammer 394 408 Ša BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr, detailne pozri BaCher, J.: „Ingenium vires Ernst I. von Sachsen-Gotha-altenburg (1640 – 403 1764, fasc. 641-764, No 755 – potvrdenka č. 159 Samotná textová legenda dnes vo viedni superat“. Die Emanzipation der Mechanik und 1675). in: GroTe, pozn. 377, s. 629-642, z 30.8.1764. chýba, no zachovala sa pôvodná deskripcia ihr verhältnis zu Ars, Scientia und Philosophia. cit. s. 637-638. všetkých zariadení, ktoré mesto Kremnica in: hoLLänder, h. (ed.): Erkenntnis, Erfindung, 395 416 „[...] Mathiam Scarvuth penes Inclytam plánovalo prezentovať na zamýšľanej trojici Kunstruktion. Studien zur Bildgeschichte von Pozri kiSS, F. G.: alchemy and the Jesuits. Camera Supremi Goldtscheideri adjunctum handštajnov; koncept handštajnu pre Jozefa II. Naturwissenschaften und Technik vom 16. bis Communication Patterns between Hungary oriundum vienna Parentum defunctorum je identický s objektom popísaným pod zum 19. Jahrhundert. Berlin 2000, and rome in the International Intellectual viti Scarvuth et Barbarae filium, cum honesta č. 1. Ša BB, pracovisko archív Kremnica, s. 519-555. Community of the Seventeenth Century. virgine anna Catharina Gottiren [...]” Ša BB, MMKr, 1764, fasc. 231-470, No 285 – in: aLmáSi, G. (ed.): A Divided Hungary 330 331  in Europe. Exchanges, Networks and Wolffenbüttel 1730. Bližšie pozri TIBENSKý – stve. in: Viera a život, 4, 1994, č. 1, s. 84-96. E 152 MKa, acta jesuitica irregestrata, residentia Representations, 1541 – 1699. vol. 1. Study urBanCová, pozn. 419, s. 152-170. – voZár, pozn. 311, s. 654-658. Schemnicziensis, fasc. 1, fol. 345-346 – Tours and Intellectual-religious relationships. zmluva z 23.7.1756), či očividná realizácia 424 432 Cambridge 2014, s. 157-182, cit. s. 158-162. [monTeSQuieu, Charles-louis Dňa 3.11.1767 sa napríklad konalo v ban- hlavného oltára z r. 1762 pre pútnický kostol de Secondat:] Mémoires sur les mines. In: skobystrickom jezuitskom kolégiu večerné číta- navštívenia Panny márie v Starých horách, 417 Pozri I. kapitolu, s. 33. Voyages Montesquieu publies par Le Baron nie o paraguajských misiách („lecta est historia v tom čase spravovaný jezuitmi. I bez archívnych Albert de Montesquieu. Paris; Bordeaux 1894. Paraguaricarum Missionum“). – Shore, P.: prameňov je formálna príbuznosť oltára a jeho 418 Pozri koWaLSká, e.: Na ďalekých cestách, Bližšie pozri TIBENSKý – UrBaNCová, pozn. 419, Narratives of Adversity. Jesuits on the Eastern sochárskej výzdoby so zachovanými Stanetiho v cudzích krajinách. Sociálny, kultúrny a politický s. 171-173. Peripheries of the Habsburg Realms (1640 – dielami z bývalého kostola Blahoslavenej Panny rozmer konfesionálneho exilu Uhorska 1773). Budapest; New York 2012, s. 309. Márie v Kremnici, asanovaného v r. 1880, 425 v 17. storočí. Bratislava 2014. harriS, S. J.: Mapping Jesuit Science: The zrejmá. K datovaniu oltára pozri Dennik Jesuitov 433 role of Travel in the Geography of Knowledge. voZár, pozn. 311, s. 660-665. na starých horách. 1677 – 1762. in: Slovenský 419 ČIČaJ, pozn. 219. – KoNEČNý, P.: Cestopisy in: o’MallEY, J., S.J. – BaIlEY, G. a. – letopis, 1, 1876, č. 3, s. 251-256, cit. s. 256. 434 odborníkov ako forma komunikácie poznania HarrIS, S. J. – KENNEDY, T. F., S.J. (eds.): The Ibidem, s. 665-666. 440 o baníctve a hutníctve v Uhorsku, 1651 – 1759. Jesuits. Cultures, Sciences, and the Arts 1540 – Shore, pozn. 432, kapitola 8 – Jesuits 435 in: Montánna história, 7, 2014. ročenka o deji- 1773. Toronto; Buffalo; london 1999, kiSS, pozn. 416, s. 166. in Banská Bystrica, Kláštor Pod Znievom, nách baníctva a hutníctva. ed. m. LaCko, s. 212-240, cit. s. 215. Sárospatak and Levoča, s. 173-210. 436 limbach 2015, s. 200-239. – Idem: Cestopisy [SePiBuS, Georgius de:] Romani Collegii 426 441 ako komunikačná forma poznania o baníctve Athanasii Kircheri E Soc. Jesu Mundus Societatus Jesu Musaeum Celeberrimum, Cujus Základný prehľad jezuitského školstva pozri a hutníctve v Uhorsku (1651 – 1759). In: Histo- subterraneus In XII Libros digestus; magnum Antiquariae rei, statuarum imaginum, CSonToS, L., S.J. (ed.): Jezuitské školstvo včera rické štúdie, 49, 2015, s. 159-190. Pozri tiež quo Divinum Subterrestris Mundi Opificium, [...] picturarumque partem Ex Legato Alphonsi a dnes. Zborník z medzinárodnej vedeckej TIBENSKý, J. – UrBaNCová, v.: Slovensko očami Amstelodami [...] 1665. Cum Privilegiis, Tom. II, Donini, S.S.Q.R. A Secretis, munificâ Liberalitate konferencie 12. októbra 2006 v Trnave. Európy 900 – 1850. Bratislava 2003. s. 183-190. relictum. S. Athanasius Kircherus Soc. Jesu, novis Bratislava 2006. & raris inventis locupletatum, compluriumque 420 427 442 [BroWn, Edward:] A brief account of some v r. 1657 – 1659 pôsobil v Banskej Principum curiosis donariis magno rerum ÖNB Wien, Handschriftensammlung, travels in Hungaria, Servia, Bulgaria, Macedonia, Bystrici, medzi r. 1666 – 1670 a 1673 – 1674 apparatu instruxit; [...] Amstelodami, Ex Officina Litterae annuae provinciae Austriae Societatis Thessaly, Austria, Styria, Carinthia, Carniola, v leopoldove a istý čas, okolo r. 1660, aj v Han- Janssonio-Waesbergiana. Anno 1678. Iesu, 1615 – 1771. and Friuli : As also some observations on the gold, dlovej. – kraPka, e., S.J. – mikuLa, v., S.J.: Cum Privilegiis, s. 41-45. 443 silver, copper, quick-silver mines, baths, and Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Pozri EK Budapest, Diarium domus 437 mineral waters in those parts: [...] London 1673. Cambridge [ontario] 1990, s. 112, 162, 215. karner, h. – TeLeSko, W. (eds.): Neosoliensis societatis Jesu, Tomus I. (1719 – Pozri Cesta z Komárna do banských miest Die Jesuiten in Wien. Zur Kunst- 1729), Tomus II. (1750 – 1767), sign. ab 94; 428 v Uhorsku a odtiaľ do Viedne. eds. a. ŠKorU- FLeTCher, J. e.: A Study of the Life und Kulturgeschichte der österreichischen rímskokatolícky farský úrad v Banskej Bystrici, Pová – J. voZár. Martin 1980. Bližšie pozri and Works of Athanasius Kircher, ‘Germanus Ordensprovinz der „Gesellschaft Jesu“ Diarium Residentiae Soc. Jesu Neosolii (1677 – TIBENSKý – UrBaNCová, pozn. 419, s. 86-97. Incredibilis’. With a Selection of his Unpublished im 17. und 18. Jahrhundert (=österreichische 1695); Diarium Residentiae Soc. Jesu Neosolii Correspondence and an Annotated Translation of akademie der Wissenschaften. ab anno 1760 exeunte; MNl Budapest, E 152 421 Jacobi Tollii Epistolae itinerariae; his Autobiography (=aries Book Series. veröffentlichungen der Kommission MKa, acta jesuitica regestrata et irregestrata; ex Auctoris Schedis Postumis Recensitae, Texts and Studies in Western Esotericism 12). für Kunstgeschichte Band 5). Wien 2003. Collegium Neosoliense. – uhrin, J.: o činnosti Suppletae, Digestae; Annotationibus, leiden 2011, s. 248-250. Pre ďalšie referencie pozri tiež daCoSTa jezuitov v Ban. Bystrici v XvII. a XvIII. storočí. Observationibus et Figuris adornatae, [...] kauFmann, T.: East and West: Jesuit art in: Stanislavovské zvesti, 14, 1941, č. 4, 429 Amstelaedami [...] M.D.CC. Bližšie pozri Komentár ku kritickým reakciám európskych and artists in Central Europe, and Central s. 53-58. – uhrin, pozn. 332. – kraPka TIBENSKý – UrBaNCová, pozn. 419, s. 98-107. vedeckých kruhov na Mundus subterraneus pozri European art in the americas. In: o’MallEY – – mikuLa, pozn. 427, s. 111-115. kiSS, pozn. 416, s. 170-181. BaIlEY – HarrIS – KENNEDY, pozn. 425, 422 444 [marSiGLi, luigi Ferdinando:] Danubius s. 274-304. Misia v Štiavnických Baniach bola povýšená 430 Pannonico-mysicus. Observationibus Bibliografiu pozri hadoBáS, S.: na rezidenciu v r. 1746, no záznamy o nej zostali 438 geographicis, astronomicis, hydrographicis, Hell Miksa és Sajnovics János bibliográfiája. MEDvECKý, pozn. 272, s. 171, kat. I.2; začleňované do banskoštiavnickej Historie historicis, physicis, perlustratus et in sex rudabánya 2008. s. 172, kat. I.4; s. 173, kat. I.5; s. 174-175, Domus aj po tomto roku. EK Budapest, Historia tomos digestus. [...] Hagæ Comitum [...] kat. I.7; s. 180, kat. I.11; s. 183, kat. I.16; Residentiae Schemnitziensis, sign. ab 104; MNl 431 Amstelodami 1726. Bližšie pozri TIBENSKý vydané až po Ederovej smrti [eder, s. 186, kat. II.1-4; s. 187, kat. II.5, II.7-8; s. 188, Budapest, E 152 MKa, acta jesuitica regestrata et – urBanCová, pozn. 419, s. 107-111. Franciscus Xaverius:] Descriptio provinciae kat. II.9-18; s. 191, kat. II.20-21; s. 192, irregestrata; residentia Schemnicziensis. Moxitarum in regno Peruano, quam e scriptis kat. II.28; s. 193, kat. II.29; s. 199, – JaNKovIČ, v.: Dejiny jezuitov v Banskej Štiavnici. 423 [BrüCkmann, Franz ernst:] Epistolae posthumis Franc. Xav. Eder, e Soc. Jesu annis XV. kat. ii.56. Príspevok k náboženským dejinám mesta itinerariae. Wolfenbüttel [1728 – 1756]. – Idem: sacri apud eosdem Curionis digessit, expolivit, od XVI. storočia do konca XVIII. storočia (=Spisy 439 Magnalia Dei in locis subterraneis, oder et adnotatiunculis illustravit Abb. et Consil. Napr. jeho menej známa realizácia bočného Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bra- Schatz-Cammer aller Königreiche und Länder, Reg. Mako, Budae, Typis Universitatis 1791. oltára sv. Kríža pre jezuitský kostol Nanebovzatia tislave 31). Bratislava 1941. – kraPka – mikuLa, in ausführlicher Beschreibung aller, mehr als – voZár, J.: Štiavničan páter František Eder, Panny Márie v Banskej Štiavnici, dnes vo farskom pozn. 427, s. 135-138. – PÖTZl-MalÍKová, MDC Bergwercke durch alle vier Welt-Theile [...] misionár medzi Indiánmi v Peruánskom kráľov- kostole sv. anny v Štefultove (MNl Budapest, pozn. 244. Jezuiti sa snažili získať vplyv 332 333  aj v Kremnici, tam ale boli vytesnení františ- Doctrinae Christianae“ založené v r. 1760. kánmi patriacimi pod uhorskú salvatoriánsku Prímási levéltár Esztergom, visitatio canonica, provinciu, ktorí sa usadili v meste v roku 1649. lib. 94 – vizitácia Hontianskej stolice z roku 1761, Pozri [MaYErl, Benedictus:] Historia s. 5, 16. K problematike duchovných bratstiev Cremniciensis Conventus per s. fratrem v geograficky blízkom priestore pozri TüSkéS, G. – Benedictum Mayerl s. t. Conventus Guardianum knaPP, E.: Graphische Darstellungen in den Anno Reparatae Salutis MDCCXLII. rukopis. Publikationen barockzeitlicher Bruderschaften. archív rímskokatolíckeho farského úradu in: Zeitschrift für Kunstgeschichte, 52, 1989, č. 3, v Kremnici. – Detailne Balážová, s. 353-372. – mikuLeC, J.: Barokní náboženská pozn. 298 (2002). bratrství v Čechách. Praha 2000. – Idem: Nábo- ženská bratrstva – institucionalizovaná zbožnost 445 Dennik Jesuitov, pozn. 439. – Z denníka i smrt. In: Holý, M. – MIKUlEC, J. (eds.): Jezuitov na Starých Horách, r. 1677 – 1762. Církev a smrt. Institucionalizace smrti v raném in: Slovenský letopis, 1, 1876, č. 4, s. 322. novověku (=Folia historica bohemica. Supplementum, zv. I). Praha 2007, s. 163-186. 446 Práve v tých hierarchicky druhých zmiene- – Jiránek, T. – kuBeŠ, J. (eds.): Bratrstva. Světská ných sa však objavujú zvlášť bizarné záznamy a církevní sdružení a jejich role v kulturních o veciach vymykajúcich sa z každodenného a společenských strukturách od středověku rámca života lokálnych jezuitských spoločenstiev, do moderní doby. Sborník příspěvků z III. pardu- čo v súčasnej historiografii niekedy vedie k výraz- bického bienále, 29. – 30. dubna 2004. Pardu- nej exoticizácii slovenského prostredia predo- bice 2005. – Malý, T.: Smrt a spása medzi Triden- všetkým pri pohľade zahraničných kolegov. tinem a sekularizací. Brněnští měšťané a proměny – Shore, pozn. 432, s. 173-184. K fenoménu laické zbožnosti v 17. a 18. století. Brno 2009. exoticizácie „non-Western cultures“ pozri – Malý, T. – MaňaS, v. – orlITa, Z.: Vnitřní krajina MoXEY, K.: art History after the Global Turn. zmizelého města. Náboženská bratrstva barokní- in: eLkinS, pozn. 205, s. 207-214. ho Brna. Brno 2010. – MaňaS, v. – orlITa, Z. – PoTůČKová, m. (eds): Zbožných duší úl. Nábo- 447 MNl Budapest, E 152 MKa, acta jesuitica ženská bratrstva v kultuře raněnovověké Moravy. irregestrata, residentia Schemnicziensis, fasc. 5, [výst. kat.] olomouc, arcidiecézní muzeum. fol. 5-7 – záznam z 20.6.1755: „Mawrer Meisters olomouc 2010. H. Ignaty Götz von Crembnitz überschlag 452 zu wieder herstellung der sogenanten Neüen PÖTZl-MalÍKová, pozn. 244. residenz vndt vereinigung mit der alten – PÖTZl-MalÍKová, pozn. 370. zu Schemnitz S. J. residenz die 20. Juny 1755 453 6419 fl. 24 kr.“. Záznam o donácii obsahuje i definovanie zamýšľanej podoby oltára: nad ústredným 448 Porovnaj pozn. 369. obrazom Najsv. Trojice tvoriacim pomyselný stred oltára mal byť umiestnený menší obraz 449 MNl Budapest, T 86, Jezsuita rendi tervek, Panny márie Bolestnej a tieto dve oltárne plátna XvII, No 1, 2. mali po stranách doprevádzať v spodnom registri sochy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. ladislava 450 Porovnaj pozn. 141. a v hornom registri sochy jezuitských svätcov sv. Ignáca z loyoly a sv. Františka Xaverského. 451 v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Štiav- MNl Budapest, E 152 MKa, acta jesuitica reges- nických Baniach a v Španej Doline založili jezuiti trata, Collegium Neosoliense, fasc. 7, No 31. viacero náboženských bratstiev, len v B. Štiavnici 454 existovalo v r. 1761 pri jezuitskom kostole Prímási levéltár Esztergom, visitatio päť bratstiev, a to „Congregatio agoniae“, canonica, lib. 127 – vizitácia Banskej Štiavnice „Congregatio Marianam Studiosorum“, z r. 1779, fol. 7. „Congregatio S. Joannis Nepomuceni 455 Sacerdotis Martyris“, „Congregatio Cordis Toranová, pozn. 6 (1975). – Toranová, Mariae“ a „Congregatio sub titulo Christianae pozn. 6 (1983 Zlatníctvo na Slovensku). Doctrinae pro Nationae Germanica“, a pri kostole 456 sv. Kataríny, rovnako v správe jezuitov, ďalšie PiaTrová – ŠTiBraná, pozn. 110. Je priro- dve bratstvá „sub titulo Suffragii animarum dzené, že profánne zlatnícke práce, najmä tie, Purgatorii“ založené v r. 1742 a „sub titulo o ktorých máme pramenné evidencie v súkrom- 334 6to Calix, cum patena, cujus cuppa est circumda- medailóny, v. 23 cm, priemer kupy 14,4 cm, ta floribus et angelis. 7mo Calix novus argenteus priemer základne 15,6 cm, Banská Štiavnica, inauratus, ad normam Statuariam elaboratus, rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia cum capsula ex frustis furto sublatis conflatus Panny márie. – Toranová, pozn. 6 (1975), ex filegran. 8vo Calix Glaber, cum inscriptione obr. 88-90, kat. 95. – Toranová, pozn. 6 (1983 r. S. W. anni 1608. 9no argenteus Calix pro com- Zlatníctvo na Slovensku), s. 126-127, obr. 94-96, municantibus reperitur in Ecclesia Germanica, s. 195, kat. 140. serviens ecclesiae Slavonicae Parochialis, et, 465 Sctae Elisabethae, dum et quando necessitas Ján Szilassy, liturgický kalich pre oltár fert. 10mo Calix cum sua patena in forma sv. anny [nápis na spodnej strane základne: filegran laboris, et nodulis minutis distinctus. Pro ara S. aNNaE oBla/TvS NoMINE: / 11mo Duae ampullae argentae inauratae, cum CaTharinae.kreüTZErIN / BarBaraE.BrEaNIN pelvicula ejusdem Speciei. 12mo Duae argentae / MarIaE.aNNaE BENNE / ElISaBETHaE. lampades ante aram in medio Templi sitam pen- IoaNNaE NaTIS DE PalITSCH / 1763], nezna- dentes, igne vitiatae. 13tio Thuribulum argen- čené, 1763, striebro, tepané, pozlátené, maľo- teum cum navicula, à Domino Joanne Markini vané emailové medailóny, v. 26 cm, priemer curatum anno 1724to. 14to Pacificale novum základne 15 cm, priemer kupy 9,3 cm, Banská cupreum inauratum cum argentea effigie Christi. Bystrica, rímskokatolícky biskupský úrad. 15to Pacificale cupreum inauratum totum, – PiaTrová – ŠTiBraná, pozn. 110, s. 77, kat. 37. in lateribus cum figuris duorum sanctorum 466 insignitum.“ Prímási levéltár Esztergom, visitatio Dennik Jesuitov, pozn. 439, s. 256. canonica, lib. 51 – vizitácia Zvolenskej stolice 467 z roku 1761, s. 360. alexander Kraudy, Monštrancia z kostola Premenenia Pána v Španej Doline, majstrovská 458 Porovnaj pozn. 345, 368. Tiež PÖTZl- značka aK a cechová overovacia značka Banskej -MalÍKová, pozn. 244, s. 148-152, 164-165 Bystrice, 2. polovica 17. storočia, striebro, (Príloha i). tepané, pozlátené, filigrán, päť miniatúr na hod- vábe, imitácie drahých kameňov, vzorky pyritu 459 GünTherová, a. (ed.): Súpis pamiatok zo zlata, vzorky striebornej rudy, medenej rudy – na Slovensku. Zväzok prvý A – J. Bratislava 1967, malachitu, sfaleritu – karbonátu, v. 60,5 cm, s. 56, 73-74. š. 30 cm, priemer základne 22 cm, Uľanka, rímskokatolícky farský úrad. – Toranová, 460 Pozri III. kapitolu, s. 208. pozn. 6 (1975), kat. 61. – Toranová, pozn. 194, s. 13. – Toranová, pozn. 6 (1983 Zlatníctvo 461 Pozri III. kapitolu, pozn. 247. na Slovensku), s. 175, kat. 30. – ČElKová, m.: Zbierky výtvarnej povahy zo Španej Doliny 462 Pozri III. kapitolu. /Z majetku rím.-kat. farského úradu ako aj z majetku Slovenského banského múzea 463 Ján Szilassy, Monštrancia z bývalého jezuit- v Banskej Štiavnici/. In: Zborník prednášok zo ského kostola sv. Jozefa Pestúna vo vindšachte seminára: Z histórie medenorudného baníctva s pôvodným barokovým futrálom [nápis na spod- v banskobystrickom regióne. 23. – 24. júna 2005 nej strane základne: residentiae / Soc. Iesv Špania dolina. Špania dolina 2005, s. 156, Windschach / Tensis], signované „Fecit Ioannes kat. 2. – Ludiková, pozn. 1, s. 83, kat. II.6.40. Szilassi / levtschaviae 1769“, majstrovská značka 468 IS a overovacia značka rýdzosti, 1769, striebro, KőSZEGHY, pozn. 89, s. 37. – mihaLik, tepané, pozlátené, maľované emailové medai- pozn. 88, s. 48-49. lóny, imitácie drahých kameňov, vsadené staršie 469 šperky, v. 69 cm, š. 36,3 cm, základňa nepravi- František Jozef Fuchs (atribuované), delného tvaru 16,7 x 22,9 cm, Štiavnické Bane, Cibórium z kostola Premenenia Pána v Španej rímskokatolícky farský kostol sv. Jozefa Pestúna. Doline, 1732, striebro, tepané, liate, pozlátené, – ČElKová, pozn. 344, s. 116-117, 130-133. filigrán, emailové medailóny, v. 44,5 cm, priemer kupy 13 cm, priemer základne 18 cm, v. sošiek 464 Ján Szilassy, liturgický kalich s pôvodným baníkov 7 cm, Uľanka, rímskokatolícky farský barokovým futrálom (a s novodobou paténou), úrad. – Toranová, pozn. 194, s. 13. – Toranová, majstrovská značka IS, 60. roky 18. storočia, pozn. 6 (1983 Zlatníctvo na Slovensku), s. 181, striebro, tepané, pozlátené, maľované emailové kat. 60. – ČElKová, pozn. 467, s. 156, kat. 3. 335 336 337  Bibliografia [BeL, matthias:] Hungariae antiquae et novae prodromus cum specimine, quomodo EMBLEMATA ANDREAE ALCIATI, I.V. DOCTORIS CLARISSIMI, POSTREMO AC VLTIMO AB ipso Honori Et Felicitati amabilissimorum Neogamorum Sponsi Excellentissimi, atq[ue] do roku 1800 in singulis operis partibus elaborandis, versari constituerit auctor Matthias Belius Pannonius. Norimbergae, [...] Anno MDCCXXIII. authore recognita, imaginibus‘q; viuis ac lepidis denuò artificiosissimè illustrata. ADIECTA SVNT INSVPER PERELEgantia ac docta Epimythia Nobilissimi Domini Davidis Spielenbergeri, Medicinae Doctoris experientissimi; Sponsae Nobilissimae, genere & virtute Clarissimae seu affabulationes, [...] FRANCOFVRTI Susannae Reginae [...] Domini Georgii Ulrici – Notitia Hvngariae Novae Historico AD MOENVM, M.D.LXVII. APVD GEORGIVM Rheuteri [...] relictae Virginis Filae ipsa die Geographica, Divisa In Partes Qvatvor, Qvarvm CORuinum, sumptibus Sigismundi Feyerabendt Nuptiarum Sacra 21. Septembris Anni 1659. Prima, Hvngariam Cis-Danvbianam; Altera, et Simonis Huteri. omine fausto Vota sua D. D. Fautor, Trans-Danvbianam; Tertia, Cis-Tibiscanam; et Amici Schemnicenses. Qvarta, Trans-Tibiscanam: Vniuersim XLVIII. [FradeLiuS, Peter:] Ad nobiliss. aulae regiae Comitatibus Designatam, Expromit. [...] caesareaeque familiarem, dn. Hvdalricvm Jacobi Tollii Epistolae itinerariae; ex Auctoris Elaboravit Matthias Bel. [...] Tomvs qvartvs. Reittervm & c. Mvsis omnibvs gratiisque Schedis Postumis Recensitae, Suppletae, Digestae; Viennae [...] Anno MDCCXLII. gratissimvm, civem liberae regiaeque civitatis Annotationibus, Observationibus et Figuris Schemnic. consularem, & de eadem reipub. adornatae, [...] Amstelaedami [...] M.D.CC. [BroWn, Edward:] A brief account of some bello togaque egregie meritum: solennem travels in Hungaria, Servia, Bulgaria, Macedonia, ortus sui festivitatem, IV. Iulii recolentem [...] Laudatio fVnebris, Oder Christliche Ad sequentes theses de rei vendicatione Thessaly, Austria, Styria, Carinthia, Carniola, Norib. postr. Medard, stilo veteri, quo primum Ehren=predigt Bey dem Adelichen Leichen PRAESIDE DETHARDO HORSTIO, I.V. DOCTORE, and Friuli : As also some observations on the gold, dicitur divus Matthias caesar. Noribergae, 1612, begängnüs der Weiland WolEdlen VielEhren ET IN ACAdemia Iulia Helmstadiana Professore, silver, copper, quick-silver mines, baths, and typis Abrahami Wagenmanni. und Tu=gentreichen frawen Annä Reuterin ad sequentes Theses de Rei vendicatione mineral waters in those parts: [...] gebornen Sicelin des Weiland Edlen Gestrengen respondebit HVLDERICVS REVTTER Sultzbachius. London 1673. [FurTTenBaCh, Joseph:] Mechanische Großachtbarn Nam=hafften Hoch und Wolweisen HELMSTADII, Excudebat Iacobus Lucius, ReißLaden, Das ist Ein gar geschmeidige, Herrn Udalrici Reuters der Röm: Käysr: Majest: Anno 1584. [BrüCkmann, Franz ernst:] Epistolae itinerariae. bey sich verborgen tragende Laden : die aber und des hochlöblichen Ertz=herzoglichen Wolfenbüttel [1728 – 1756]. solcher gestalt außgerüstet worden, daß [...] Hauses von Oesterreich gewesen Familiarn, [aGriCoLa, Georgius:] Georgii Agricolae größere Instrumenten in Bereitschafft Stünden, deß innern Rahts und führnehmen Waldtburgers De re metallica libri XII. Quibus Officia, – Magnalia Dei in locis subterraneis, oder dannoch alle 15 Recreationen, als da seynd in der Königlichen freyen Bergstadt Schemb=nitz Instrumenta, Machinae, ac omnia denique Schatz-Cammer aller Königreiche und Länder, die Arithmetica, Geometria, Planimetria [...] in Ungarn hinterlassenen frawen Wittib ad Metallicam spectantia, non modo luculentis- in ausführlicher Beschreibung aller, mehr als in diese kleine Form vnd Laden zusamen Die Anno 1645. Sonnabend den 30. Septembris, sime describuntur, sed & per effigies, MDC Bergwercke durch alle vier Welt-Theile [...] getragen beneben mit Kuppferblatten sanftes und seliges Todes verblichen suis locis insertas, adiunctis Latinis, Wolffenbüttel 1730. orniert [...] Statt Augspurg bey Johann Schultes und folgenden Montag den 2. Octobris Germanicisque appellationibus ita ob oculos im Jahr 1644. in ihrem Adelichen Erb=begräbnüs beygesetzt ponuntur, ut clarius tradi non possint. Collegii publici ad titul. ult. digestorum worden Gehalten zu Schembnitz Basileae M. D. LVI. de diversisi regulis juris antiqui Disputatio XV., [GoLTZiuS, Hubert:] C. Iulius Caesar sive bey Volckreicherversamlung in der Kirchen quam praeside PETRO MÜLLERO u. t. d. historiae imperatorum Caesarumque aufn Frawenberg. Von Valentino Rulichio. Als im Jahr 1706. den 10. Majii das Uyhasi et p. p. exercitii gratia exponit MATTHAEUS Romanorum ex antiquis numismatibus restitutae Templino Marchita, Evangelischen Teutschen und Spielenbergische Hochzeit-Fest glüchlichen REUTER Hungarus, Die 21. Sept. Jenae, 1678. liber primus accessit C. Iulii Caesaris vita et res Pharrherrn daselbsten. Gedruckt zur Leutschaw vollzogen wurde: wolte in etlichen Zeilen seine gestae Huberto Goltz Herbipolita Venloniano bey Lorentz Brewern. Schuldigkeit darstellen, Einer des Hochwehrten Dispvtatio Extraordinaria, De Urbe & Republica, auctore et sculptore Brugis Flandrorum Hauses verbundener Freud und Diener. Gedruckt Quam D. O. M. A. In celebri Gedanensium Ann. M.D.LXIII. [LeuPoLd, Jacob:] Theatri Machinarum zu Leutschau, bey Samuel Breuers seel. Erben. Athenaeo, Praeside Nobilissimo, Amplissimo, Hydraulicarum. Tomus II. Oder: Schau-Platz Consultissimo, ac Excellentissimo Viro, [GYUrCSáK, Ignatius:] Carmen, quod [...] der Wasser-Künste, Anderer Theil. [...] Athanasii Kircheri E Soc. Jesu Mundus Dn. PETRO ÖLHAFIO, J. U. D. & Prof. Publ. Francisco e Comitibus Berchtoldt [...] primo Ausgefertiget und mit vielen Figuren subterraneus In XII Libros digestus; ejusdemque Minervii Patrii Inspectore fidelis- Episcopo Neosoliensi [...] dum Communi vene- versehen von Jacob Leupold, Mathematico quo Divinum Subterrestris Mundi Opificium, simo, Praeceptore suo omni observantiae cultu rabilis Cleri, populique gaudio die XXVIII. mensis und Mechanico, Königl. Preußisch. mira Ergasteriorum Naturae in eo distributio, aeternu, devenerando, Placidae diventilationi octobris Anno MDCCLXXVI. primo Cathedralem Commercien=Rath, der Königl. Preuß. verbo pantamorphon Protei Regnum, Universae submittit MICHAEL REÜTTER, Nob: Pannon: Ecclesiam Neosoliensem ingredetur [...] und Sächß. wie auch Forlischen Societäten denique Naturae Majestas & divitiae summa In Acroaterio Maximo Ad diem Anno 1650. Typis Tyrnaviensibus [1776]. der Wissenschafften Mitglied. Leipzig, druckts rerum varietate exponuntur, Abditorum Dantisci, Typis Viduae GeorgI RhetI. Christoph Zunkel, 1725. effectuum causae acri indagine inquistae HISTORIA DE AMARA DOMINI NOSTRI IESV demonstrantur, cognitae per Artis & Naturae [eder, Franciscus Xaverius:] Descriptio provinciae Christi passione, & morte, quam pro foedâ totius [marSiGLi, luigi Ferdinando:] Danubius conjugium ad humanae vitae necessarium Moxitarum in regno Peruano, quam e scriptis generis humani peccati labe, in crucis arâ Pannonico-mysicus. Observationibus usum vario experimentorum apparata, necnon posthumis Franc. Xav. Eder, e Soc. Jesu annis XV. probris, & contumelijs adfectus sustulit. Scripta geographicis, astronomicis, hydrographicis, novo modo & ratione applicantur. sacri apud eosdem Curionis digessit, expolivit, à BALTHASARO BEUCERO, Zorbeccense, Scholae historicis, physicis, perlustratus et in sex tomos Ad Alexandrum VII. pont. opt. max. et adnotatiunculis illustravit Abb. et Consil. Reg. Schem. Cantore. Witebergae Typis M. Simonis digestus. [...] Hagæ Comitum [...] Amstelodami [...] 1665. Cum Privilegiis. Mako, Budae, Typis Universitatis 1791. Gronenbergij. M.D.XCVII. Amstelodami 1726. 338 339  [MoNTENaY, Georgette de:] Emblematum Christianorum centvria, cum eorundem Latina Bibliografia – Barokové sochárstvo v Kremnici. Vybrané štúdie k dejinám slovenského barokového sochárstva – Ulrich reutter a jeho svet okolo 1600. In: voLráBová, a. (ed.): Ars linearis IV. Praha 2014, interpretatione. Cent emblemes Chrestiens. Zurich, Christopher Froschauer, 1584. po roku 1800 a maliarstva v 18. storočí. Nepublikovaná dizer- tačná práca, Ústav dejín umenia Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2003. s. 42-51, 131-135. BaraNYaI, B.: a detki kehely. adalékok [Poda von neuhauS, Nicolaus:] a magyarországi újkori egyházi felszerelés Berechnung der Luftmaschine, welche in der – Zabudnutý mecén barokového umenia stredo- történetéhez. in: Művészettörténeti Értesítő, Niederungarischen Bergstadt zu Schemnitz slovenských banských miest Jozef andrej Wenzl 19, 1970, č. 4, s. 265-271. bey der Amalia Schacht, vom herrn Joseph Karl barón von Sternbach. In: ARS, 39, 2006, č. 2, Höll, Oberkunstmeistern erfunden, erbauet, s. 173-184. BarDolY, i. – CSENGEl-PlaNK, i. (eds.): und im Jahre 1753, den 23. März ist angelassen A „szentek fuvarosa“. Divald Kornél felső-magyar- worden. Wien [...] 1771. – az alsó-magyarországi bányavárosok országi topográfiája és fényképei 1900 – 1919. művészetéhez: Joseph andreas Wenzl von [výst. kat.] Budapest, országos Műemlékvédelmi – Kurzgefaßte Beschreibung der, bey dem Sternbach mecenatúrája. In: Művészettörténeti Hivatal. Budapest 1999. Bergbau zu Schemnitz in Nieder=Hungarn, Értesítő, 55, 2006, č. 1, s. 125-144. errichteten Maschinen, nebst XXII. Tafeln Bauer, r. – hauPT, h. (eds.): das zu derselben Berechnung; zum Gebrauch der, – Franz anton Maulbertsch in der Slowakei und Kunstkammerinventar Kaiser rudolfs II., 1607 – bey der Schemnitzer Bergschule, errichteten aGGHáZY, m.: A barokk szobrászat seine altarbilder für die Franziskaner in Kremnica. 1611. in: Jahrbuch der Kunsthistorischen mechanischen Vorlesungen, verfasset Magyarországon. 1-3. köt. Budapest 1959. in: hindeLanG, e. – SlavÍČEK, L. (eds.): Sammlungen in Wien, 72, 1976, s. XI-Xlv, 1-191. von Nicolaus Poda, [...] Herausgegeben Franz Anton Maulbertsch und Mitteleuropa. von Ignatz Edlen von Born, [...] Prag, 1771. Baker, a.: „Hieronimi Salij, Waldtburgers auf der Festschrift zum 30-jährigen Bestehen des BauernSTäTTer, J.: Der Barockbildhauer Joseph Schembnitz verlassenschaft, anno 1555.“ In: Museums Langenargen. Brno; langenargen Mathias Götz (1696 – 1760). Nepublikovaná [PoZZo, andrea:] Perspectiva pictorum Karpathenland. Vierteljahrschrift für Geschichte, am Bodensee 2007, s. 121-135. dizertačná práca, Universität Wien, Wien 1986. et architectorum Andreae Putei e Societate Volkskunde und Kultur der Deutschen in den Jesu Pars secunda. In qua proponitur modus nördlichen Karpathenländern, 1, 1928, č. 2, – omšový kalich Spoločnosti Ježišovej BehrendSen, o.: Darstellungen von expeditissimus delineandi optice omnia, s. 65-80; č. 3, s. 118-125; č. 4, s. 166-178. vo vindšachte. in: SlavÍČEK, L. – SuChánek, P. – Planetengottheiten an und in deutschen Bauten. quae pertinent ad Architecturam. ŠEFErISová-loUDová, m. (eds.): Chvála cice- Strassburg 1926. Romae MDCC. – Ulrich reutter, štiavnický »Waldbürger«. ronství. Umělecká díla mezi pohádkou a vědou. in: eiSner, J. – hoFman, J. – PražáK, v. (eds): věnováno Jiřímu Kroupovi k životnímu jubileu. Beneke, S. – oTToMEYEr, h. (eds.): Die zweite [reuTTer, Georg ulrich:] dissertatio Príspevky k praveku, dejinám a národopisu Brno 2011, s. 178-191. Schöpfung. Bilder der industriellen Welt tertia ad cap. XII. Georgius Ulricus reutter Slovenska. Sborník archeologického a národopis- vom 18. Jahrhundert bis in die Gegenwart. Schemnitzi-Pannonio. In: rümeLin, Martinus: ného odboru Slovenského Vlastivedného muzea – Pamiatky na reutterovcov z Banskej Štiavnice. [výst. kat.] Berlin, Martin-Gropius-Bau. Berlin; Dissertationes Academicae ad auream bullam za rok 1924 – 1931. Bratislava 1931, s. 24-27. in: Pamiatky a múzeá, 60, 2011, č. 2, s. 8-13. Wolfratshausen 2002. Caroli IV. Stvtgardiae M.DC.LV. [viacero vydaní], s. 363-434. – Štiavnickí zlatníci. in: Historica Slovaca 3-4 – Zwei Tiroler in den slowakischen Bergstädten. BenSCh, F.: Der Wiener Goldschmied Strasser (1945 – 1946). ed. B. varSik. Bratislava 1946, Joseph andreas Wenzel Freiherr von Sternbach und der londoner optiker Dollond. Unechte [SePiBuS, Georgius de:] Romani Collegii s. 223-227. (1694 – 1734) und Michael anton räsner Brillanten und achromatische linsen. In: Wiener Societatus Jesu Musaeum Celeberrimum, Cujus (um 1669 – 1746). In: inGenhaeFF, W. Geschichtsblätter, 31, 1976, č. 2, s. 72-76. magnum Antiquariae rei, statuarum imaginum, BakoŠ, J.: Periféria alebo križovatka kultúr. – Bair, J. (eds.): Bergbau und Kunst. Teil 1: picturarumque partem Ex Legato Alphonsi in: Slovenské pohľady, 1988, č. 7, s. 5-19. Bildende Künste. Architektur, Grafik, BerGmann, J.: Zwey Medaillen Donini, S.P.Q.R. A Secretis, munificâ Liberalitate Malerei, Glasmalerei etc. 9. internationaler auf den Freyherrn vinzenz von Muschinger, relictum. P. Athanasius Kircherus Soc. Jesu, – Peripherie und kunsthistorische Entwicklung. Montanhistorischer Kongress Sterzing/Schwaz/ Herrn von Gumpendorf und rosenburg zc. novis & raris inventis locupletatum, in: ARS, 24, 1991, č. 1, s. 1-11. Hall in Tirol 2010. Tagungsband. Hall in Tirol; in oesterreich. in: Anzeige-Blatt für Wissenschaft compluriumque Principum curiosis donariis Wien 2011, s. 13-44. und Kunst, 84, 1838, s. 17-22. magno rerum apparatu instruxit; [...] Balážová, B.: Michal räsner verzus Dionýz Amstelodami, Ex Officina Janssonio- Staneti. in: ARS, 34, 2001, č. 1, s. 46-74. – Ulrich reutter und seine Welt um 1600. – Zwei Denkmale in der Pfarrkirche zu Baden. In: Waesbergiana. Anno 1678. Cum Privilegiis. in: inGenhaeFF, W. – Bair, J. (eds.): Bergbau Sitzungsberichte der philosophisch-historischen – Stĺp Najsvätejšej Trojice v Kremnici (1765 – und Kunst: Teil II: Darstellende Künste (Musik, Classe der kaiserlichen Akademie Vota Et Desideria quibus Excellentiss: 1772). Jeden z posledných morových stĺpov Theater, Film, Literatur, Brauchtum etc.). der Wissenschaften, 32, 1859 [Wien 1860], Nobiliss: & Clarissimum Virum. Dnum Davidem v bývalých habsburských krajinách. 10. internationaler montanhistoricher č. 2, s. 255-272. Spilenbergervm, Philosophiae atq[ue] Medic: in: ARS, 35, 2002, č. 1-3, s. 135-184. Kongress Hall in Tirol/Schwaz/Sterzing 2011. Doctorem & Practicum festivitatem nuptia- Tagungsband. Hall in Tirol; Wien 2012, s. 13-22. BErZEvICZY, k. – lőKÖS, P. (eds.): „Ars longa, lem Anno Christi 1659. die 21. Septembris – Maulbertsch alebo leicher? K dvom barokovým vita academica brevis“. Studien zur Stammbuch- Schemnitii Montanarum celebrantem, cum [...] oltárnym výzdobám františkánskeho kostola – Medzi Prahou a Norimbergom, Viedňou praxis des 16. – 18. Jahrhunderts (=l’Europe Susanna Regina [...] apprecantur Fautores & v Kremnici. In: Galéria – Ročenka SNG 2002 a Banskou Štiavnicou. Ulrich Reutter a jeho svet en réseaux/vernetztes Europa vI). Amici Scepusienses. [Bratislava 2002], s. 51-85. okolo 1600. Bratislava 2013. Budapest 2009. 340 341  BIałoSToCKI, J.: The Art of the Renaissance Buran, d. (ed.): Dejiny slovenského výtvarného – Levočský zlatník Ján Siláši. Bratislava 2004. ČElKová, m. – ČElKo, M.: Príspevok k dejinám in Eastern Europe. Hungary, Bohemia, Poland. umenia – Gotika. Bratislava 2003. zlatníckeho remesla v Banskej Štiavnici. In: Zbor- oxford 1976. – Emailérstvo v liturgickom zlatníctve na území ník Slovenského banského múzea, 19, 2002, Burke, P.: The European Renaissance. Centres Slovenska. in: Galéria – Ročenka SNG 2006 s. 105-115. Binder, a.: „von einem, der auszog ...“ Ulrich and Peripheries. oxford 1998. [Bratislava 2007], s. 9-28. reutter aus Sulzbach und sein Stammbuch. ČElKová, m. – ČElKo, m. – GrauS, i.: Portréty in: Der Eisengau, 23, 2004, s. 96-119. – Co je kulturní historie? Praha 2011. CSákóS, J. J.: Donner-Spuren in Mariathal bei komorských grófov a osobností baníctva a hut- Pressburg. In: Forum – Zeitschrift für Architektur, níctva na území Slovenska v 17. – 19. storočí. BLume, d.: Regenten des Himmels. Astrologische CaSid, J. h. – d’SouZa, a. (eds.): Art History freie und angewandte Kunst, 6, 1936, košice 2007. Bilder in Mittelalter und Renaissance (=Studien in the Wake of the Global Turn (=Clark Studies s. 169-170. aus dem Warburg-Haus 3). Berlin 2000. in the visual arts). Williamstown 2014. ČIČaJ, v.: Knižná kultúra na strednom Slovensku – Zur Entstehungsgeschichte der Deckenmalerei v 16. – 18. storočí (=Historické štúdie 28/2). – Children of the Planets. The Popularization CaSTeLnuovo, e. – GinZBurG, C.: Centre in der St. ladislaus-kapelle des Primatialpalastes Bratislava 1985. of astrology in the 15th Century. In: Micrologus, and Periphery. in: History of Italian Art. Volume in Pressburg. In: Forum, 8, 1938, s. 64-65. Natura, Scienze e Società Medievali, 12, 2004, One. Preface by Peter Burke. Cambridge 1994. ČIČaJ, v. et al.: A bányavárosok olvasmányai s. 549-563. CSonToS, L., S.J. (ed.): Jezuitské školstvo včera (Besztercebánya, Körmöcbánya, Selmecbánya) Cesta z Komárna do banských miest v Uhorsku a dnes. Zborník z medzinárodnej vedeckej 1533 – 1750 (=adattár XvI–XvIII. századi BLume, d. – haFFner, m. – meTZGer, W.: a odtiaľ do Viedne. eds. a. ŠkoruPová – konferencie 12. októbra 2006 v Trnave. szellemi mozgalmaink történetéhez 13/3). Sternbilder des Mittelalters und der Renaissance. J. voZár. Martin 1980. Bratislava 2006. Budapest; Szeged 2003. Der gemalte Himmel zwischen Wissenschaft und Phantasie, Bd. II. 1200 – 1500. Berlin 2016. ChiPPS SmiTh, J.: German Sculpture of the Later CUNNallY, J.: Images of the Illustrious. daCoSTa kauFmann, T.: Jan Białostocki, The art Renaissance c. 1520 – 1580. Art in an Age The Numismatic Presence in the Renaissance. of the renaissance in Eastern Europe, Ithaca, Born, r. – JanaTková, a. – LaBuda, a. S. (eds.): of Uncertainty. Princeton 1994. Princeton 1999. Cornell university Press, 1976. in: The Art Bulletin, Die Kunsthistoriographien in Ostmitteleuropa 60, 1978, č. 1 (March 1978), s. 164-169. und der nationale Diskurs (=Humboldt-Schriften CINCÍK, J. J.: Barokové freská Jeana Josepha CZaPLiCka, J.: Cultural landscape as a zur Kunst- und Bildgeschichte 1). Berlin 2004. Chamanta a Antona Fr. Maulbertscha na Sloven- Discursive Framework. In: Kritische Berichte, – Court, Cloister and City. The Art and Culture sku. Príspevok k slovenskému výtvarnému Zeitschrift für Kunst- und Kulturwissenschaften, of Central Europe 1450 – 1800. Chicago 1995. BorovSZKY, S.: Magyarország vármegyéi baroku. Martin 1938. 28, 2000, č. 2, s. 5-19. és városai. Bars vármegye. Budapest 1903. – Toward a Geography of Art. Chicago; – Pútnický kostol a kláštor v Šaštíne. Náčrt ume- CZoGaLLa, C. h.: der Berliner »kaiserpokal« London 2004. – Magyarország vármegyéi és városai. Hont lecko-historický. Šaštín 1938. von Wenzel Jamnitzer als Suplikationspokal vármegye és Selmecbánya sz. kir. város. des landsberger Bundes: Neubestimmung – What is German about the German Budapest 1906. – Stenové a klenbové maľby býv. jezuitského eines historischen Dokuments. In: Jahrbuch renaissance? In: CiuLiSová, i. (ed.): Artistic kostola v Trenčíne, 1712–13. In: Historický sbor- der Berliner Museen, 49, 2007, s. 57-72. Innovations and Cultural Zones. Bratislava 2014, BoTT, G. (ed.): Wenzel Jamnitzer und die ník. Časopis Historického odboru Matice sloven- s. 257-283. Nürnberger Goldschmiedekunst 1500 – 1700. skej, 1, 1943, č. 1, s. 15-29. ČElKová, M.: výtvarné umenie na Štiavnických Goldschmiedearbeiten – Entwürfe, Modelle, Baniach. in: Štiavnické Bane v histórii. daCoSTa kauFmann, T. – doSSin, C. – JoYEUX- Medaillen, Ornamentstiche, Schmuck, CiuLiSová, I.: Banskobystrický triptych Seminár 25. – 26. 10. 1995. Prednášky. PruneL, B. (eds.): Circulations in the Global Porträts. [výst. kat.] Nürnberg, Germanisches s Klaňaním troch kráľov. In: ARS, 31, 1998, Pri príležitosti vyhlásenia obce Štiavnické Bane History of Art. London 2015. Nationalmuseum. München 1985. č. 1-3, s. 105-116. za pamiatkovú rezerváciu ako špecifickú banskú krajinu dokumentovanú bohatou minulosťou Das Goldene Bergbuch / Schemnitz / Kremnitz BraUN-TroPPaU, e. W.: Concz Welcz, – Notes on the history of renaissance scholar- a prítomnosťou obce. Štiavnické Bane 1995, / Neusohl /. Zlatá kniha banícka / Banská Štiav- der Goldschmied zu St. Joachimsthal. In: ship in central Europe: Białostocki, Schlosser s. 112-134. nica / Kremnica / Banská Bystrica. ed. J. voZár. Kunst und Kunsthandwerk. Monatsschrift and Panofsky. In: Lee, a. – PéPorTé, P. – Bratislava 1983. herausgegeben von k.k. österreichischen SChniTker, h. (eds.): Renaissance? Perceptions – Kostol sv. anny na Štefultove. In: SÍKorová, e. – Museum fuer Kunst und Industrie, 20, 1917, of Continuity and Discontinuity in Europe, ČElKo, m. (eds.): Z dejín Štefultova Dennik Jesuitov na starých Horách. 1677 – 1762. č. 11-12, s. 422-429. c.1300 – c.1550. leiden 2010, s. 349-357. a Sitnianskej. Banská Štiavnica 1999. in: Slovenský letopis, 1, 1876, č. 3, s. 251-256. BredekamP, h.: The lure of antiquity and the cult Cohen, G. B. – SZaBo, F. a. J. (eds.): – Zbierky výtvarnej povahy zo Španej dienST, B.: Der Kosmos des Peter Flötner. of the machine: The Kunstkammer and the Embodiments of Power. Building Baroque Cities Doliny /Z majetku rím.-kat. farského úradu Eine Bildwelt der Renaissance in Deutschland evolution of nature, art, and technology. in Europe (=austrian and Habsburg Studies 10). ako aj z majetku Slovenského banského múzea (=Kunstwissenschaftliche Studien 90). Princeton 1995. New York; oxford 2008. v Banskej Štiavnici/. In: Zborník prednášok München; Berlin 2002. zo seminára: Z histórie medenorudného baníctva BrEZNYIK, J.: A selmecbányai ágost. hitv. evang. Cónová, I.: Emailové maľby zlatníka Jána v banskobystrickom regióne. 23. – 24. júna 2005 divaLd, K.: a beszterczebányai múzeum. egyház és lyceum története. Első füzet. A XVI-ik Silášiho. in: Pamiatky a múzeá, 47, 1998, Špania dolina. Špania dolina 2005, in: Muzeumi és Könyvtári Értesítő, 3, 1909, č. 4, századbeli események. Selmecbánya 1883. č. 1, s. 30-32. s. 154-162. s. 210-223. 342 343  – Régi ötvösművek Beszterczebánya, – reichsstil, Kaiserstil, „Teutscher Gusto“? Barock. Studien zum Stilwandel. Die Malerfamilie – Heraldické pramene v pamätnej knihe Ulricha Körmöczbánya és Selmeczbánya ág. hitv. ev. Zur politischen Bedeutung des Deutschen Keller (1740 – 1904). München; Berlin 1998, reuttera. In: Zborník Slovenského banského templomaiban. Budapest 1911. Barock. in: SChiLLinG, h. – heun, W. – s. 443-481. múzea, 9, 1979, s. 129-147. GoeTZmann, J. (eds.): Heiliges Römisches Reich dmiTrieva, m.: reinventing the Periphery. Deutscher Nation 962 bis 1806, Altes Reich FriTSCh, e.: Stanetti – eine Bildhauerfamilie GinZBurG, C.: Microhistory : Two or Three Things The Central East European Contribution to an art und neue Staaten. Essays. dresden 2006, des Barocks. Wien 1986. That I Know about It. In: Critical Inquiry, 20, 1993 Geographical Discourse. In: ARS, 40, 2007, č. 2, s. 288-300. (autumn), s. 10-35. s. 245-251. GaehTGenS, T. W (ed.): Künstlerischer – „Deutscher Barock“ oder „Barock in Austausch. Artistic Exchange. akten des GorSki, P. S.: Historicizing the Secularization domaniG, k.: Die deutsche Medaille in kunst- Deutschland“ Nur ein Streit um Worte? XXvIII. Internationalen Kongresses für Debate: Church, State, and Society in late und kulturhistorischer Hinsicht nach dem in: SChmidT, G. (ed.): Die deutsche Nation Kunstgeschichte Berlin, 15. – 20. Juli 1992, Medieval and Early Modern Europe, ca. 1300 Bestande der Medaillensammlung der aller- frühneuzeitlichen Europa. Politische Ordnung Band ii. Berlin 1993. to 1700. in: American Sociological Review, höchsten Kaiserhauses. Wien 1907. und kulturelle Identität? (=Schriften 65, 2000, č. 1 (=looking Forward, looking des historischen kollegs. ed. L. GaLL, GaLaviCS, G.: antonio Galli Bibiena in Ungheria Back: Continuity and Change at the Turn of the domová, m. (ed.): Kniha 1999•2000. Zborník Kolloquien 80). München 2010, s. 307-334. e in austria. In: Acta Historiae Artium, 30, 1984, Millenium, Feb. 2000), s. 138-167. o problémoch a dejinách knižnej kultúry. č. 3-4, s. 177-263. martin 2001. eZrová, a.: Zlatníci v Kremnici a ich cechové GrieB, m. h. (ed.): Nürnberger Künstlerlexikon. pečatidlá. In: Slovenská archivistika, 33, 1998, GaraS, k.: Magyarországi festézet a XVII. század- Bildende Künstler, Kunsthandwerker, Gelehrte, DUBNICKý, J.: Ranobarokový Univerzitný kostol č. 2, s. 60-68. ban. Budapest 1953. Sammler, Kulturschaffende und Mäzene vom v Trnave. Bratislava 1948. 12. bis zur Mitte des 20. Jahrhunderts, Bd. 2. FaLk, T. (ed.): Hans Burgkmair: Das graphi- – Magyarországi festézet a XVIII. században. münchen 2007. düLmen, r. van: Historická antropologie. Vývoj. sche Werk. [výst. kat.] augsburg, Staatliche Budapest 1955. Problémy. Úkoly. Praha 2002. Kunstsammlungen. augsburg 1973. GroTe, a. (ed.): Macrocosmos in Microcosmo: – Deutsche und österreichische Zeichnungen Die Welt in die Stube. opladen 1994. düLmen, r. van – rauSChenBaCh, S. (eds.): FiaLa, E.: Jáchymovští medailéři Caspar Ulich des 18. Jahrhunderts. Ausgewählte Meisterwerke Macht des Wissens. Die Entstehung a Cunth Wels. In: Věstník numismatické společ- der Graphischen Sammlung des Museums GroTTe, a.: Kísérlet néhány magyarországi der modernen Wissengesellschaft. nosti československé, 2, 1920, č. 4, s. 73-79. der Bildenden Künste, Budapest. ötvösjegy feloldására vII. In: Művészettörténeti Köln; Weimar; Wien 2004. Budapest 1980. értesítő, 50, 2001, č. 1-2, s. 133-146. FeChner, J. u. (ed.): Stammbücher DvořáK, P. (ed.): Pramene k dejinám Slovenska als kulturhistorische Quellen. vorträge – 18. századi osztrák mesterek művei – Kísérlet néhány magyarországi ötvösjegy a Slovákov VI. Pod osmanskou hrozbou. gehalten anläßlich eines arbeitsgesprächs magyarorzágon. in: A Magyar Nemzeti Galéria feloldására XvI. In: Művészettörténeti Értesítő, Osudy Slovenska od Albrechta Habsburského vom 4. bis 6. Juli 1978 in der Herzog august Évkönyve, Művészettörténeti tanulmányok 64, 2015, č. 1, s. 177-197. do tragickej bitky pri Moháči v roku 1526 Bibliothek (=Wolfenbütteler Forschungen 11). (=mojzer miklós hatvanadik születésnapjára). s prihliadnutím na začiatky renesancie v čase München 1981. Budapest 1991, s. 193-198. GröBL, L. – hauPT, H.: Kaiser rudolf II. vlády Mateja Korvína. Bratislava 2004. Kunst, Kultur und Wissenschaft im Spiegel FieTZek, l.: Die Sieben Planeten (1533) GeLSinGer, M.: von der Beschränkung auf das der Hoffinanz. Teil I: Die Jahre 1576 bis 1595. DZIUrła, h.: Christophorus Tausch uczeń Andrei von henrich aldegrever. in: möSeneder, k. (ed.): „Nothwendige, Nüzliche und Zweckmäßige“. in: Jahrbuch des Kunsthistorischen Museums Pozza. Wrocław 1991. Zwischen Dürer und Raffael. Graphikserien Josephinischer Kirchenbau in oberösterreich. Wien, 8/9 [100/101], 2006/2007, Nürnberger Kleinmeister. Petersberg 2010, in: Kunstjahrbuch der Stadt Linz, 2000/2001, s. 205-353. eFFmerT, v.: „...ein schön kunstlich silbre vergult s. 17-40. s. 63-98. truhelein…“. Wenzel Jamnitzers Prunkkassette GuTFLeiSCh, B. – menZhauSen, J.: ‘How in madrid. in: Anzeiger des Germanischen FiLLiTZ, h. – PiPPaL, m. (eds.): Georgius Agricola. Dvanásť kníh o baníctve a Kunstkammer Should Be Formed’. Gabriel Nationalmuseums, 1989, s. 131-158. Wien und der europäische Barock. akten des XXv. a hutníctve. Georgii Agricolae De re metallica Kaltemarckt’s advice to Christian I of Saxony internationalen Kongresses für Kunstgeschichte. libri XII. Basileae. ostrava 2006. on the formation of an art collection, 1587. eLkinS, J. (ed.): Is Art History Global? Wien, 4. – 10. September 1983. Wien; Köln; in: Journal of the History of Collections, 1, 1989, New York; london 2007. Graz 1986. GindL, J.: Numismatické pamiatky na s. 3-32. štiavnických Waldbürgerov. In: Štiavničan, 7, eLkinS, J. – WiLLiamS, r. (eds.): FLeTCher, J. e.: A Study of the Life and Works 1942, č. 27 (14.3.1942), s. 2; č. 28 (21.3.1942), GüNTHEr-MaYEr, e. [=GüNTHErová- Renaissance Theory. New York; london 2008. of Athanasius Kircher, ‘Germanus Incredibilis’. s. 2; č. 29-30 (1.4.1942), s. 2; č. 31 (11.4.1942), -MaYErová, a.]: Zwei Maulbertsch-Skizzen in With a Selection of his Unpublished Correspon- s. 2; č. 32 (18.4.1942), s. 2; č. 33 (25.4.1942), Pressburg. In: Forum, 7, 1937, s. 192-193. enGeLBerG, M. von: Wie deutsch ist der dence and an Annotated Translation of his s. 2; č. 34 (2.5.1942), s. 2; č. 35 (9.5.1942), s. 2. deutsche Barock? vorüberlegungen zu einer Autobiography (=aries Book Series. Texts and – Štátny kaštieľ vo Sv. antone. In: Pamiatky neuen „Geschichte der bildenden Kunst Studies in Western Esotericism 12). leiden 2011. – Niekoľko čŕt zo života kremnického podko- a múzeá, 1954, č. 3, s. 119-123. in Deutschland“. In: Zeitschrift morného grófa Wolfganga rolla. In: Zborník für Kunstgeschichte, 69, 2006, FriedriCh, S.: alois Keller (1788 – 1866). Mit Slovenského banského múzea, 5, 1969, – K problematike rozšírenia renesancie č. 4, s. 508-530. Werkverzeichnis. in: TaCke, a. (ed.): Herbst des s. 221-231. na Slovensku. In: Po stopách výtvarnej minulosti 344 345  Slovenska. Výber z diela Alžbety Güntherovej- hiLL, G. F.: Medals of the Renaissance. Jávor, a.: Johann Lucas Kracker. Ein Maler des karner, h. (ed.): Andrea Pozzo (1642 – 1709). Mayerovej. Bratislava 1975, s. 97-107. oxford 1920. Spätbarock in Mitteleuropa. Budapest 2004. Der Maler-Architekt und die Räume der Jesuiten (=Denkschriften der philosophisch-historischen GünTherová, a. (ed.): Súpis pamiatok na Slo- hoLLänder, h. (ed.): Erkenntnis, Erfindung, Jávor, a. – SlavÍČEK, L. (eds.): Késő barokk Klasse 436, veröffentlichungen zur Kunst- vensku. Zväzok prvý A – J. Bratislava 1967. Kunstruktion. Studien zur Bildgeschichte von impressziók Franz Anton Maulbertsch (1724 – geschichte 11). Wien 2012. Naturwissenschaften und Technik vom 16. bis 1796) és Josef Winterhalter (1743 – 1807). haaG, S. – kirChWeGer, F. (eds.): zum 19. Jahrhundert. Berlin 2000. [výst. kat.] Budapest, Magyar Nemzeti Galéria. karner, h. – TeLeSko, W. (eds.): Die Jesuiten Die Kunstkammer. Die Schätze der Habsburger. Budapest 2009. in Wien. Zur Kunst- und Kulturgeschichte Wien 2012. hoLLSTein, F. W. h. et al.: German engravings, der österreichischen Ordensprovinz der etchings and woodcuts, 1400-1700. vol. 3 (hans JäGEr-SUNSTENaU, H.: 600 Jahre Wiener Gold- „Gesellschaft Jesu“ im 17. und 18. Jahrhundert haaG, S. – kirChWeGer, F. – rainer, P. (eds.): Sebald Beham). amsterdam 1954. und Silberschmiede. In: Uhren und Juwelen. (=Österreichische akademie der Wissen- Das Haus Habsburg und die Welt der fürstlichen Offizielle Fachzeitschrift der Österreichischen schaften. veröffentlichungen der Kommission Kunstkammern im 16. und 17. Jahrhundert hoLZSChuh, G. J.: Matthias Gerl und die Uhren- und Schmuckwirtschaft, 35, 1967 [mai], für Kunstgeschichte Band 5). Wien 2003. (=Schriften des Kunsthistorischen Museums Sakralarchitektur in Wien und Niederösterreich s. 17-42. Band 15). Wien 2015. zur Zeit Maria Theresias. Nepublikovaná dizer- kaŠiarová, E.: Neznáme okolnosti vzniku tačná práca, Universität Wien, Wien 1985. – Innungsmeisterverzeichnis der Wiener jedného známeho archívneho dokumentu. In: haBiCh, G.: Die deutschen Medailleure Goldschmiede. In: Uhren und Juwelen. Offizielle Zborník Slovenského banského múzea, 21, 2007, des XVI. Jahrhunderts. halle 1916. HołoWNIa, r.: ...weil der Frater Tausch bestän- Fachzeitschrift der Österreichischen Uhren- s. 17-22. dig abwesend ist... Der Universalkünstler und Schmuckwirtschaft, 35, 1967 [Mai], s. 43-45. – Eine Medaille auf Quirin Schlaher. In: Christoph Tausch (1673 – 1731) im Dienste der – Die Stellung der Kirche im leben der Bergleute Altschlesien. Mitteilungen des Schlesischen Jesuiten und des Fürstbischofs von Breslau. In: JErNYEI KISS, J.: die Piaristenkirche und die Bedeutung der Finanzunterstützung der Altertumsvereins und der Arbeitsgemeinschaft PoLLeroSS, F. (ed.): Reiselust & Kunstgenuss. zu Kecskemét. In: Acta Historiae Artium, 39, 1997, kirchlichen Institutionen durch die Bergämter für oberschlesische Ur- u. Frühgeschichte, 2, Barockes Böhmen, Mähren und Österreich. č. 1-4, s. 131-164. im ehemaligen niederungarischen/mittelslowa- 1928, č. 2, s. 91-94. Petersberg 2004, s. 89-102. kischen Bergbaugebiet. In: inGenhaeFF, W. – JEžová, m.: Renesančné zlatníctvo na Slovensku Bair, J. (eds.): Bergbau und Religion. Schwazer – Die deutschen Schaumünzen des XVI. horák, J.: Prospechové medaily banských škôl. v muzeálnych zbierkach. Nepublikovaná diplo- Silber. 6. internationaler montanhistorischer Jahrhunderts, Bd. 1/1. münchen 1929. in: TIBENSKý, J. (ed.): Z dejín vied a techniky mová práca, Filozofická fakulta Univerzity Kongress Schwaz 2007. Tagungsband. Bruneck na Slovensku IV. Bratislava 1966, s. 293-302. Komenského v Bratislave, Bratislava 2003. 2008, s. 157-174. hadoBáS, S.: Hell Miksa és Sajnovics János bibliográfiája. rudabánya 2008. huBer, P.: Faszination und Geschichte Jiránek, T. – kuBeŠ, J. (eds.): Bratrstva. Světská kaTZ, v.: Concz Welcz a Caspar ulich. in: bergmännischer Handsteine. In: Berichte der a církevní sdružení a jejich role v kulturních Numismatický časopis československý, 1, 1925, hariS, a.: „et Deo consecrat“ – a Mária felajánlás Geologischen Bundesanstalt, 41, 1997, s. 99-104. a společenských strukturách od středověku s. 125-130. ikonográfiája és a tétszentkúti templom oltár- do moderní doby. Sborník příspěvků z III. par- képe. in: KErNY, T. – TüSkéS, a. (eds.): Omnis huSZár, L. – ProCoPiuS, B. von: Medaillen- dubického bienále, 29. – 30. dubna 2004. – Další příspěvky k dějinám jáchymovského creatura significans. Tanulmányok Prokopp und Plakettenkunst in Ungarn. Budapest 1932. Pardubice 2005. medailérství 16. století. Praha 1927, s. 6-10. Mária 70. születésnapjára / Essays in Honour of Mária Prokopp. Budapest 2009, s. 205-212. ChmeLinová, k. (ed.): Industriálna krajina? kammeL, F. M.: Bildvorlagen aus Metall. Peter – Kremničtí řezači želez a medailéři Kryštof Stredoslovenské banské mestá v 16. – 18. storočí. Flötners Plaketten im Kunsthandwerk. In: maué, Füssl, lukáš richter a abraham Eysker. In: hauBer, a.: Planetenkinderbilder und [výst. kat.] Bratislava, Slovenská národná galéria. h. et al. (eds.): Quasi Centrum Europae. Europa Numismatický časopis československý, 5, 1929, Sternbilder. Zur Geschichte des menschlichen Bratislava 2010. kauft in Nürnberg 1400 – 1800. [výst. kat.] č. 1-4, s. 139-180. Glaubens und Irrens. Strassburg 1916. Nürnberg, Germanisches Nationalmuseum. inSam, T.: Die Schlaher von der Nimkau. Nürnberg 2002, s. 401-409. – Die erzgebirgische Prägemedaille des XVI. heiSiG, a.: Joseph Matthias Götz (1696 – 1760). in: Fränkische Ahnen. Beiläge zur Zeitschrift der Jahrhunderts. Praha 1932. Barockskulptur in Bayern und Österreich. Gesellschaft für Familienforschung in Franken, karner, H.: Kulturtransfer im Barock. Kunst des regensburg 2004. 1940, č. 3/II, s. 33-37. 17. und 18. Jahrhunderts in Böhmen, Mähren – Numizmatické pamiatky na štiavnického und ostösterreich. In: knoZ, T. (ed.): Tschechen „Waldbürgera“ Ulricha reuttera a jeho rodinu. heiTZmann, Ch. (ed.): Die Sterne lügen Jahn, W. et al. (eds.): Bayern – Ungarn Tausend und Österreicher. Gemeinsame Geschichte, in: Sborník štátneho banského muzea Dionýza nicht. Astrologie und Astronomie im Mittelalter Jahre. Bajorország és Magyarország 1000 éve. gemeinsame Zukunft. Brno 2006, s. 89-95. Štúra v Banskej Štiavnici 1938. Banská Štiavnica und in der Frühen Neuzeit. [výst. kat.] [výst. kat.] augsburg, Haus der Bayerischen 1939, s. 78-85. Wolfenbüttel, Herzog august Bibliothek. Geschichte. augsburg 2001. – reichsstil, Kaiserstil oder die Kunst des Heiligen Wolfenbüttel 2008. römischen reiches deutscher Nation: Kunst- keLeTi, m.: Neskorá renesancia, manierizmus, JaNKovIČ, v.: Dejiny jezuitov v Banskej Štiavnici. geschichte und politische Begriffskonstruktion. barok v zbierkach SNG (=Fontes 2). heSS, d. – hirSChFeLder, d.: Renaissance. Príspevok k náboženským dejinám mesta in: kroneS, h. – anToniCek, T. – FrITZ-HIl- Bratislava 1983. Barock. Aufklärung. Kunst und Kultur od XVI. storočia do konca XVIII. storočia (=Spisy SCher, e. T. (eds.): Die Wiener Hofmusikka- vom 16. bis zum 18. Jahrhundert. Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity pelle III. Gibt es einen Stil der Hofmusikkapelle? – Barokový sochár dionýz ignác Stanetti. Nürnberg 2010. v Bratislave 31). Bratislava 1941. Wien; Köln; Weimar 2011, s. 233-251. in: Výtvarný život, 32, 1987, č. 5, s. 42-45. 346 347  – Der Bildhauer Dionys Ignatz Stanetti – Die Die goldene und silberne Reise des Kaisers Franz LiPPmann, F.: Die sieben Planeten. Berlin 1895. MEDvECKý, J.: anton Schmidt a maliarstvo Pestsäulen in der Mittelslowakei. Modell Stephan von Lothringen in die mittelslowakischen neskorého baroka na strednom Slovensku. und Skizze. In: kaLinoWSki, k. (ed.): Studien Bergstädte. Banská Štiavnica; Bratislava 2001. LorenZ, H.: „vienna Gloriosa“: architectural in: Vlastivedný časopis, 27, 1978, č. 1, zur Werkstattpraxis der Barockskulptur Trends and Patrons. in: Studies in the History s. 32-36. im 17. und 18. Jh. Poznań 1992, s. 171-185. KőSZEGHY, e.: magyarországi ötvösjegyek i. of Art, 66, (=Symposium Papers XlIII: in: Muzeumi és Könyvtári Értesítő, 8, 1914, Circa 1700: architecture in Europe and the – Joannes Cantius confessor. K ikonografii KIaNIČKa, d.: Úrad apoštolského syndika pri č. 1, s. 25-41. americas [2005]), s. 46-63. Krackerovho banskobystrického obrazu. kremnickom františkánskom konvente. In: in: Umenie na Slovensku v historických Ľudia, peniaze, banky. Zborník z konferencie. kraPka, e., S.J. – mikuLa, v., S.J.: Dejiny Ludiková, Z. (ed.): Dejiny slovenského a kultúrnych súvislostiach 2004. Zborník Bratislava 2003, s. 193-206. Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Cambridge výtvarného umenia – Renesancia. [výst. kat.] príspevkov z vedeckej konferencie konanej [ontario] 1990. Bratislava, Slovenská národná galéria. na Trnavskej univerzite v dňoch 27. a 28. októ- kiSS, F. G.: alchemy and the Jesuits. Bratislava 2009. bra 2004. Trnava 2005, s. 60-69. Communication Patterns between Hungary KrIžKo, P.: Die Geschichte der römisch-katho- and rome in the International Intellectual lischen Kirchen-Gemeinde von Kremnitz. Erste LudWiG, W.: Stammbücher vom 16. bis zum – Anton Schmidt 1713 – 1773. Život a dielo Community of the Seventeenth Century. Period. Budapest 1887. 18. Jahrhundert. Kontinuität und Verbreitung barokového maliara. Bratislava 2013. in: aLmáSi, G. (ed.): A Divided Hungary des Humanismus. Hildesheim; New York 2012. in Europe. Exchanges, Networks and kronBiChLer, J. – SeiPeL, W. (eds.): Glanz menCLová, D.: Přehled vývoje architektury Representations, 1541 – 1699. vol. 1. Study des Ewigen. Der Wiener Goldschmied Joseph LukáCS, L.: Catalogus generalis, na Slovensku od XvII. do poloviny XIX. století. Tours and Intellectual-religious relationships. Moser 1715 – 1801. [výst. kat.] St. Pölten, seu Nomenclator biographicus personarum in: Bratislava – časopis Učené společnosti Cambridge 2014, s. 157-182. Diözesanmuseum; Wien, Kunsthistorisches Provinciae Austriae Societatis Iesu (1551 – 1773). Šafaříkovy, 8, 1934, č. 4, s. 353-374. Museum. Milano 2003. 3 vol. romae 1987/1988. kLoSe, W. (ed.): Stammbücher mihaLik, J.: Selmecbányai ötvösművek a XvII. des 16. Jahrhunderts. Vorträge, gehalten krouPa, J.: lednický zámek doby barokní LuThmer, F.: Der Schatz des Freiherren Karl von századból. In: Archaeologiai Értesítő, 10, 1890, anläßlich eines Arbeitsgespräches vom 18. bis a klasicistní. in: KorDIovSKý, e. et al.: Městečko Rothschild. Meisterwerke alter Goldschmiede- s. 348-350. 20. Juni 1986 in der Herzog August Bibliothek Lednice. lednice 2004, s. 355-385. kunst aus dem 14. – 18. Jahrhundert, Bd. I. (=Wolfenbütteler Forschungen 42). Frankfurt am Main 1883. mihaLik, S. H.: Beszterczebányai ötvosök Wiesbaden 1989. – Umělci, objednavatelé a styl. Studie z dějin a Xv-XIX. században. In: Muzeumi és Könyvtári umění. Brno 2006. MaGYár, L. a.: Jean Baptiste morin Értesítő, 12, 1918, č. 1, s. 36-53; č. 2, s. 127-141. kodreS, K.: Two art histories: the (Baltic) és Magyarország. Egy ismeretlen Hungaricum. German and Estonian versions of the history kuChTová, o.: Pamätník banskoštiavnického in: Magyar Könyvszemle. Könyv- és sajtótörténeti mikó, a. (ed.): Jankovich Miklós (1772 – 1846) of Estonian art. In: maLinoWSki, J. (ed.): History Waldbürgera Ulricha reuttera. In: Zborník folyóirat, 114, 1998, č. 1, s. 48-53. gyűjteményei. [výst. kat.] Budapest, Magyar of art history in Central, Eastern and South-Eastern Slovenského banského múzea, 17, 1995, Nemzeti Galéria. Budapest 2002. Europe. vol. 2. Toruń 2012, s. 67-72. s. 163-171. Malý, T.: Smrt a spása medzi Tridentinem a sekularizací. Brněnští měšťané a proměny mikuLeC, J.: Barokní náboženská bratrství koLLreider, F.: Johann Georg Dominikus kurraS, L.: Zu gutem Gedenken. laické zbožnosti v 17. a 18. století. v Čechách. Praha 2000. Grasmair (1691 – 1751) – Sein Leben und seine Kulturhistorische Miniaturen aus Stammbüchern Brno 2009. Werke. Nepublikovaná dizertačná práca, des Germanischen Nationalmuseums 1570 – – Náboženská bratrstva – institucionalizovaná Universität Innsbruck, Innsbruck 1939. 1770. München 1987. Malý, T. – MaňaS, v. – orLiTa, Z.: Vnitřní krajina zbožnost i smrt. In: Holý, m. – mikuLeC, J. (eds.): zmizelého města. Náboženská bratrstva Církev a smrt. Institucionalizace smrti KoNEČNý, P.: 250. výročie Banskej a lesníckej – Die Stammbücher. Erster Teil. Die bis 1750 barokního Brna. Brno 2010. v raném novověku (=Folia historica bohemica. akadémie v Banskej Štiavnici. Jej význam pre begonnenen Stammbücher (=kataloge Supplementum, zv. I). Praha 2007, vývoj montánneho školstva v Rakúsko-Uhorsku, des Germanischen Nationalmuseums Nürnberg. MaňaS, v. – orLiTa, Z. – PoTůČKová, m. (eds): s. 163-186. 1762 – 1919. košice 2012. Die Handschriften des Germanischen National- Zbožných duší úl. Náboženská bratrstva v kultuře museums Nürnberg 5). Wiesbaden 1988. raněnovověké Moravy. [výst. kat.] olomouc, [monTeSQuieu, Charles-louis de Secondat:] koWaLSká, E.: Slovensko v období arcidiecézní muzeum. olomouc 2010. Mémoires sur les mines. In: Voyages štrukturálnych zmien. In: mannová, e. (ed.): LinTnerová [=Toranová], e.: nové poznatky Montesquieu publies par Le Baron Albert Krátke dejiny Slovenska. Bratislava 2003, k životu a dielu barokového maliara antona marSina, r. (ed.): Banské mestá na Slovensku. de Montesquieu. Paris; Bordeaux 1894. s. 179-205. Schmidta na Slovensku. In: Sborník Filozofickej Zborník prednášok zo sympózia o banských fakulty Univerzity Komenského, 77, 1958, mestách. Martin 1990. möSeneder, k.: Paracelsus und die Bilder. – Na ďalekých cestách, v cudzích krajinách. Historica 9, s. 233-239. Über Glauben, Magie und Astrologie Sociálny, kultúrny a politický rozmer konfesionál- maTeJková, a. (ed.): Alma mater – Banská im Reformationszeitalter. Tübingen 2009. neho exilu Uhorska v 17. storočí. Bratislava 2014. LiPPinCoTT, K.: Urania redux: a view of aby Štiavnica. Európsky význam Baníckej a lesníckej Warburg’s Writings on astrology and art. akadémie v Banskej Štiavnici. Zborník vydaný MUraWSKa-MUTHESIUS, k. (ed.): Borders in Art. koWaLSká, e. – ČElKová, m. (eds.): Zlatá in: WoodFieLd, r. (ed.): Art History as Cultural pri príležitosti otvorenia rovnomennej medzi- Revisiting Kunstgeographie. Proceedings of the a strieborná cesta cisára Františka Štefana Lotrin- History. Warburg’s Projects. london; New York národnej výstavy v Banskej Štiavnici 7.9.2006. Fourth Joint Conference of Polish and English ského po stredoslovenských banských mestách. 2014, s. 151-182. Banská Štiavnica 2006. arthistorians. Norwich 1998. 348 349  muroveC, B.: „Insignis pictor austriacus“: [výst. kat.] Nürnberg, Germanisches Gonzagu a Stanislava Kostku v roku 1727. ruSina, i. (ed.): Dejiny slovenského výtvarného Zur Erforschung der barocken Deckenmalerei Nationalmuseum. Berlin 1992. in: ARS, 34, 2001, č. 1, s. 1-45. umenia – Barok. Bratislava 1998. in der Steiermark. In: mádL, m. – ŠEFErISová- -loUDová, m. – WörGoTTer, Z. (eds.): Baroque PETrová-PlESKoTová, a.: K dielu Felixa I. – Pôsobenie Spoločnosti Ježišovej v Banskej ruSina, i. (ed.): Dejiny slovenského výtvarného Ceiling Painting in Central Europe / Barocke leichera na Slovensku. In: ARS, 19, 1985, Štiavnici a jeho význam pre podobu a rozvoj umenia – Renesancia. Bratislava 2009. Deckenmalerei in Mitteleuropa. Proceedings č. 1, s. 77-81. barokového umenia v meste (roky 1649 – 1718). of the International Conference Brno – Prague; in: ARS, 39, 2006, č. 2, s. 131-172. rüCker, E.: Stammbuch und Emblematik. 27th of September – 1st of october, 2005. – adalékok a. Schmidt festő életútjához és pálya- Betrachtungen anhand des Stammbuches Praha 2007, s. 15-25. kezdésehez. in: Annales de la Galerie Nationale PÖTZl-MalIKova, m. (ed.): Georg Raphael von Hieronymus Haid aus Wien. In: Alte Hongroise, 74, 1991, s. 199-204. Donner und Bratislava (1693 – 1741). [výst. und Moderne Kunst, 160/161, 1978, s. 12-14. NaGY, i. (ed.): Príbehy z minulosti Banskej kat.] Bratislava, Slowakische Nationalgalerie. Bystrice. Výber z diela Emila Jurkovicha. – Maliarska výzdoba kaštieľa v antole. In: Bratislava 1992. rYaNTová, m.: Památníky aneb štambuchy, Zväzok 1., 2. Banská Bystrica 1997. Pamiatky a múzeá, 1992, č. 5-6, s. 62-66. to jest alba amicorum. Kulturně historický feno- ProBSZT, G. Frh. v.: Die niederungarischen mén raného novověku. České Budějovice 2007. nádor, e. – WEYDE, G.: Die zweihundertjährige – K činnosti rakúskej maliarskej školy Bergstädte. Ihre Entwicklung Dreifaltigkeitskirche in Pressburg 1725 – 1925. na Slovensku v 18. storočí. In: ARS, 26, 1993, und wirtschaftliche Bedeutung bis zum SAUR – Allgemeines Künstler-Lexikon. Bratislava-Pressburg 1925. č. 1, s. 84-90. Übergang an das Haus Habsburg (1546) Die Bildenden Künstler aller Zeiten und Völker. (=Buchreihe der Südostdeutschen Historischen vol. 34. München; leipzig 2002. o’DEll-FraNKE, i.: Kupferstiche und PéCh, a.: Alsó Magyarország bányamivelésének Kommission 15). München 1966. Radierungen aus der Werkstatt des Virgil Solis. története. I. Budapest 1884. SaXl, F.: Beiträge zu einer Geschichte Wiesbaden 1977. QueLLmaLZ, W.: Zur Materialfrage der Planetendarstellungen im orient und im – Alsó Magyarország bányamivelésének bergmännischer Handsteine der renaissance. okzident. in: Islam, 3, 1912, s. 151-177. o’MallEY, J., S.J. – BaIlEY, G. a. – harriS, S. J. – története. II (1600-tól 1650-ig). Budapest 1887. in: Der Anschnitt, 21, 1969, č. 1, s. 14-18. KENNEDY, T. F., S.J. (eds.): The Jesuits. Cultures, – Die Entwicklung der Planetenkinderbilder- Sciences, and the Arts 1540 – 1773. Toronto; PiaTrová, a. – ŠTiBraná, i.: Ars liturgica. raDváNSZKY, B.: radvánszky György nászpohara darstellung. In: PaNoFSKY, e. – SaXl, F. (eds.): Buffalo; london 1999. Zlatníctvo v službách liturgie. [výst. kat.] 1576-ból. In: Archaeologiai értesítő, 3, 1883, Dürers ‘Melencolia I.’ Eine quellen- und typenge- Bratislava, Slovenské národné múzeum. s. 73-82. schichtliche Untersuchung. Leipzig 1923, oBerWaLder, o.: aus einem Stammbuche Bratislava 2010. s. 121-136. von 1582 bis 1617. In: Heimatgaue. Zeitschrift rinGLer, J.: Johann Georg Dom. Grasmair für oberösterreichische Geschichte, Landes- Piirainen, i. T.: Das Stadt- und Bergrecht (1691 – 1751). in: Schlern, 43, 1969, s. 503-516. SChauerTe, T. – TEGET-WElZ, m. (eds.): Peter und Volkskunde, 8, 1927, č. 1, s. 89-90. von Kremnica/Kremnitz. Untersuchungen Flötner. Renaissance in Nürnberg. [výst. kat.] zum Frühneuhochdeutschen in der Slowakei riTTer von ernST, C.: Die vier Prämien- (=Schriftenreihe der Museen der Stadt oLeSon, J. P.: Greek and Roman Mechanical (=Studien zum Frühneuhochdeutschen 7). -Medaillen der Kaiserin Maria Theresia für Berg- Nürnberg 7). Nürnberg, Museen der Stadt Water-Lifting Devices: The History of a Technology. Heidelberg 1983. und Hüttenleute. In: Monatsblatt der numisma- Nürnberg. Petersberg 2014. Toronto 1984. tischen Gesellschaft in Wien, č. 198 PioTroWSki, P.: Towards Horizontal art History. [Jänner 1900], s. 1-5. Schätze des ungarischen Barock. [výst. kat.] oUlÍKová, P.: Barocke Konzepte, Entwürfe in: anderSon, J. (ed.): Crossing Cultures: Hanau, Deutsches Goldschmiedehaus. und Beschreibungen von Wandmalereien Conflict, Migration and Convergence. The roSenBerG, m.: Der Goldschmiede Merkzeichen, Hanau 1991. in den Jesuitenkirchen und -Kollegien der Proceedings of the 32nd International Congress Bd. I-IV. Frankfurt am Main 1922 – 1928. Böhmischen Jesuitenprovinz. In: ARS, 47, of the History of art. The Miegunyah Press 2009, SCheiCher, e.: Die Kunst- und Wunderkammern 2014, č. 1, s. 16-26. s. 82-85. roTh, h. (ed.): Der Anfang der Museumslehre der Habsburger. Wien; München; Zürich 1979. in Deutschland. Das Traktat „Inscriptiones PaPCo, J.: Rakúsky barok a Slovensko. PoLLeroSS, F.: Prager Gotik, Wiener Barock vel Tituli Theatri Amplissimi“ von Samuel SChenk, G. W.: Prämienmedaillen der Nové nálezy, atribúcie. I.-II. Bojnice 2003. und Brünner Moderne. Kunst zwischen Zentren Quiccheberg. Berlin 2000. Bergakademie Schemnitz und ihrer vorläufer. und Peripherie. In: KoMloSY, a. – BůžEK, v. in: Der Anschnitt, 20, 1958, č. 4-5, s. 25-34. PeChSTein, K.: Jamnitzer-Studien. In: Jahrbuch – SváTek, F. (eds.): Kulturen an der Grenze. roThenFeLder, l.: Das Stammbuch des der Berliner Museen, 8, 1966, s. 237-283. Waldviertel – Weinviertel – Südböhmen – Ulrich reutter. In: Anzeiger des Germanischen SCher, S. k. (ed.): Perspectives on the Südmähren. Wien 1995, s. 173-190. Nationalmuseums, 1924/1925, s. 131-170. Renaissance Medal (=Garland Studies in the – Bronzen und Plaketten vom ausgehenden renaissance 11, american Numismatic Society 15. Jahrhundert bis zur Mitte des 17. Jahr- PÖTZl-MalÍKová, M.: Príspevok k barokovému rudoLPh, H.: Fürstliche Gaben? Schenkakte Numismatic Studies 23). New York 2000. hunderts (=Kataloge des Kunstgewerbe- sochárstvu Stredného Slovenska. archívne doku- als Elemente der politischen Kultur im alten museums Berlin, vol. III). Berlin 1968. menty k činnosti sochárskej rodiny rasner reich. in: häBerLein, m. – JeGGLe, Ch. (eds.): SCHIEDlaUSKY, G.: Bergmännische Handsteine. (räsner). in: ARS, 32, 1999, č. 1-3, s. 162-167. Materielle Grundlagen der Diplomatie. in: Der Anschnitt, 3, 1951, č. 5-6, s. 12-17. PeChSTein, k. et al.: Schätze Deutscher Schenken, Sammeln und Verhandeln Goldschmiedekunst von 1500 bis 1920 – Príspevok k dejinám barokovej efemérnej in Spätmittelalter und Frühen Neuzeit. – Der Handstein mit dem Bergmotiv. In: aus dem Germanischen Nationalmuseum. tvorby na Slovensku. oslavy svätorečenia alojza konstanz 2012. Der Anschnitt, 4, 1952, č. 2, s. 8-12. 350 351  SChLoSSer, J. von: Kunst- und Wunderkammern [výst. kat.] Bochum, Deutsches Bergbau- – Návrh na morový stĺp v Kremnici. In: Zborník – o činnosti jezuitov v B. Bystrici v XvII. a XvIII. der Spätrenaissance. Ein Beitrag zur Geschichte -Museum. Bochum 1990. Slovenského národného múzea, 82, 1987, storočí. In: Stanislavovské zvesti, 15, 1942, des Sammelwesens (=monographien des História 27, s. 233-238. č. 1, s. 6-13. Kunstgewerbes XI). leipzig 1908. SLoTTa, r. – LaBuda, J. (eds.): „Bei diesem Schein kehrt Segen ein“. Gold, Silber Šourek, k. (ed.): Umění na Slovensku – vaLeŠ, T.: Příběhy slávy a zapomnění. Znojemští SChnaBeL, W. W.: Das Stammbuch. Konstitution und Kupfer aus dem Slowakischen Erzgebirge. odkaz země a lidu. [výst. kat.] Praha, umělci, jejich díla a osudy na sklonku baroka. und Geschichte einer textsortenbezogenen [výst. kat.] Bochum, Deutsches Bergbau- Pražský hrad. Praha 1938. Brno 2014. Sammelform bis ins erste Drittel des 18. Jahr- Museum. Bochum 1997. hunderts (=Frühe Neuzeit 78. Studien und ŠTěPáN, v.: Podnikatelský rod Ederů ze Šťávnice. vIlČEKová-GErHáTHová, M.: Kremnické medai- Dokumente zur deutschen literatur und Kultur Spravodaj banského výskumu Prievidza. in: Zborník Slovenského banského múzea, 13, lérstvo 16. a 17. storočia. In: ARS, 4, 1970, č. 1-2, im europäischen Kontext). Tübingen 2003. Odborný časopis pre techniku a ekonomiku 1987, s. 169-202. s. 75-108. hnedouhoľného baníctva, 33, 1993 SCHÖNY, h.: Wiener Künstler-Ahnen. (=referáty zo seminára „Hellovci a ich prínos TeBBe, k. et al.: Nürnberger vlaCHovIČ, J.: Dejiny banského školstva na Slo- Genealogische Daten und Ahnenlisten Wiener pre vedu a techniku“. Banská Štiavnica Goldschmiedekunst 1541 – 1868. Bd. i vensku v 18. storočí. In: TIBENSKý, J. (ed.): Z dejín Maler. 1. Mittelalter bis Romantik. Wien 1970. 10. 9. 1993). (Meister, Werke, Marken. Teil 1. und 2.), Bd. II vied a techniky na Slovensku III. Bratislava 1964, (Goldglanz und Silberstrahl). s. 33-97. SChürer, o. – WieSe, e.: Deutsche Kunst SuChánek, P. – vaLeŠ, T.: Der Bildhauer Nürnberg 2007. in der Zips. Brünn; Wien; leipzig 1938. andreas Schweigl und die Sakralkunst voiT, P.: A barokk Magyarországon. Budapest 1970. in Mähren zur Zeit der josephinischen Thieme, u. – BeCker, F. (eds.): Allgemeines SCriBner, r. W.: Religion and Culture reformen. In: Umění, 63, 2015, č. 3, Künstler Lexikon XXXII. leipzig 1938. voZár, J.: anglický mechanik Izák Potter a prvé in Germany (1400 – 1800) (=Studies s. 156-181. „ohňové stroje“ na Slovensku. In: Historické in Medieval and reformation Thought 81). – Allgemeines Künstler Lexikon XXXV. štúdie, 20, 1976, s. 73-99. leiden; Boston; Köln 2001. SWoBoda, K. M.: Zum deutschen anteil Leipzig 1942. an der Kunst der Sudetenländer. In: – Habsburský panovnícky dvor a slovenské SEDÍlEKová, e.: Štátny ústredný banský archív Das Sudetendeutschtum. Brünn; leipzig; TIBENSKý, J. – urBanCová, v.: Slovensko očami baníctvo v 16. – 18. storočí. In: Historický časopis, v Banskej Štiavnici. Gerambovská únia v Banskej Wien 1939, s. 219-264. Európy 900 – 1850. Bratislava 2003. 38, 1990, č. 6, s. 819-843. Štiavnici (GÚŠ) 1727 – 1906. Inventár. Strojopis. Banská Štiavnica 1974. SZaBó, B.: Előtanulmány a magyarországi ToGner, M.: Malíř Jan Tollenstein (? – 1755). – Štiavničan páter František Eder, misionár medzi joghallgatók külföldi egyetemeken in: Umění, 33, 1985, č. 6, s. 558-559. indiánmi v Peruánskom kráľovstve. in: Viera Shore, P.: Narratives of Adversity. Jesuits a XvI – XvIII. században készített disputációinak a život, 4, 1994, č. 1, s. 84-96. on the Eastern Peripheries of the Habsburg (disszertációinak) elemzéséhez. In: Publicationes Toranová, e.: Baroková plastika Realms (1640 – 1773). Budapest; Universitatis Miskolciensis. Sectio juridica v expozícii Slovenského národného múzea. – Pôsobenie misionárov zo Slovenska v zámor- New York 2012. et politica, 8, 1993, s. 79-154. in: Sborník Slovenského národného múzea, 57, ských krajinách v 17. a 18. storočí. in: Historický 1963, História 3, s. 32-42. časopis, 44, 1996, č. 4, s. 649-666. SiLver, l.: The face is familiar: German SZiGeTi, I.: régi körmöcbányai személy renaissance portrait multiples in prints érmek. (Kamarai tisztviselők, bányapolgárok – Goldschmiedearbeiten mit Bergbaumotiven – Začiatky výučby banských odborníkov a zalo- and medals. In: Word and Image, 19, 2003, és más előkelőségek emlékérmei a mohácsi aus der Slowakei. In: Der Anschnitt, 27, 1975, ženie baníckej školy v Banskej Štiavnici. in: s. 6-21. csata után való korból). In: Az érem. č. 6, s. 3-13. Zborník Slovenského banského múzea, 18, 1997, Közlemények régipénz- és emlékérem s. 33-42. – arts and minds: Scholarship on early modern gyüjtők számára, 9, 1940, s. 1-22. – Zlatníctvo na Slovensku. Bratislava 1975. art History (Northern Europe). In: Renaissance – Praktikanti v stredoslovenských kráľovských Quarterly, 59, 2006, č. 2, s. 351-373. ŠáŠKY, l.: Kremnica. In: Pamiatky a múzeá, – Szlovákiai ötvösség a 16. és 17. században. banských mestách roku 1768. In: Zborník 1956, č. 2, s. 54-70. in: Ars Hungarica, 11, 1983, č. 2, Slovenského banského múzea, 20, 2004, SkaLa, H.: Galerie portrétů důstojníků kyrysnic- s. 227-249. s. 79-88. kého pluku „Seherr von Thoss“č. 12. In: Zborník – K niektorým údajom o sochárskych pamiat- Múzea vo Sv. Antone, 17, 2006, s. 35-55. kach Kremnice. In: vároSS, m. (ed.): – Zlatníctvo na Slovensku. Bratislava 1983. voZár, J. (ed.): Denník princa Leopolda z cesty Zo starších výtvarných dejín Slovenska. do stredoslovenských banských miest roku 1764. SlavÍČEK, l.: Franz Xaver Wagenschön, „Pictor Bratislava 1965, s. 109-116. TüSkéS, G. – knaPP, e.: Graphische martin 1990. viennensis, austriae Discipulis P. P. rubenius“ Darstellungen in den Publikationen – Copia und Imitatione in seinem graphischen – Kresby v kronike františkánskeho kláštora barockzeitlicher Bruderschaften. In: Zeitschrift WaGner, v.: kostol sv. Trojice v Bratislave Werk. in: Barockberichte. Informationsblätter v Kremnici. In: Zborník Slovenského národného für Kunstgeschichte, 52, 1989, č. 3, a maľba na jeho sklepení. in: Sborník Matice aus dem Salzburger Barockmuseums, 1995, múzea, 62, 1968, História 8, s. 249-267. s. 353-372. slovenskej pre jazykozpyt, národopis, dejepis č. 11/12, s. 435-444. a literárnu historiu, 4, 1926, s. 1-19. – Stanettiho sochy v SnG. in: Zborník SNG, uhrin, J.: o činnosti jezuitov jezuitov v Ban. SLoTTa, r. – BarTeLS, Ch.: Meisterwerke bergbau- Galéria 3 – Staré umenie. Bratislava 1975, Bystrici v XvII. a XvIII. storočí. In: Stanislavovské – Dejiny výtvarného umenia na Slovensku. licher Kunst vom 13. bis 19. Jahrhunderts. s. 122-133. zvesti, 14, 1941, č. 4, s. 53-58. Trnava 1930. 352 353  – Nitriansky hrad a biskupský kostol v dobe po sv. Alžbete menovaných panien v Bratislave. baroka. In: hoFman, J. (ed.): Nitra. Dejiny Bratislava 1922. a umenie nitrianskeho zámku. Trnava 1933, s. 103-104. – Pressburger Barockfresken. In: Belvedere, 7, 1925, s. 136-144. – Franz Anton Hillebrandt a jeho staviteľská činnosť na Slovensku. Turčiansky Svätý – Ein unbekanntes Werk des Franz Xaver martin 1934. Messerschmidt. In: Belvedere, 8, 1926, s. 47-48. – Vývin palácového staviteľstva Bratislavy – Pressburger Baumeister der zweiten Hälfte des v XVIII. storočí. Zvláštna odtlač z ročenky vedec- XVIII. Jahrhunderts. Bratislava 1930. kých ústavov mesta Bratislavy 1934. Bratislava 1934. – Barocke altargemälde in Pressburger Kirchen. in: Forum, 5, 1935, s. 89-91. – Vývin výtvarného umenia na Slovensku. Bratislava 1948. – Der ursprungliche Zustand des Kalvarienberges zu Pressburg. In: Forum, 8, 1938, s. 186-187. WaGNEr-rIEGEr, r.: Wiens Architektur im 19. Jahrhundert. Wien 1970. WinkeLBauer, T.: Fürst und Fürstendiener. Gundaker von Liechtenstein, ein österreichischer WarBurG, a.: Italienische Kunst Aristokrat des konfessionellen Zeitalters und internationale astrologie im Palazzo (=Mitteilungen des Instituts für Österreichische Schifanoja zu Ferrara. In: venTuri, a. (ed.): Geschichtsforschung, Ergänzungsband 34). L’Italia e l’arte straniera. Atti del X Congresso Wien 1999. Internazionale di Storia dell’Arte in Roma (1912). roma 1922, s. 179-193. Z denníka Jezuitov na Starých Horách, r. 1677 – 1762. in: Slovenský letopis, 1, 1876, Warnke, m.: Hofkünstler. Zur Vorgeschichte č. 4, p. 322. des modernen Künstlers. köln 1996. WeBer, i.: Deutsche, Niederländische und Französische Renaissanceplaketten 1500 – 1650. Modelle für Reliefs an Kult-, Prunk- und Gebrauchsgegenständen. münchen 1975. WeSenBerG, a.: Ein „escritorio“ mit reformatori- schem Bildprogramm aus der Werkstatt Wenzel Jamnitzers mit Plaketten von Peter Flötner. in: Forschungen und Berichte, Staatliche Museen zu Berlin, 31, 1991, s. 189-200. WeSTerhoFF, J. C.: a World of Signs: Baroque Pansemioticism, the Polyhistor and the Early Modern Wunderkammer. In: Journal of the History of Ideas, 64, 2001, č. 4, s. 633-650. WeSZerLe, J.: Tabulae nummorum Hungaricorum – Hátrahagyott érmészeti táblái. Pest 1873. WeTTer, e.: Objekt, Überlieferung und Narrativ. Spätmittelalterliche Goldschmiedekunst im historischen Königreich Ungarn (=Studia Jagellonica lipsensia 8). ostfildern 2011. WEYDE [=lEWEKE-WEYDE], G.: Kostol a kláštor 354 355 356 357  Menný register Beucer [Beucerus], Baltazár 95, 309 Białostocki, Jan 319 Domanek, Anton Matthias Joseph (1713 – 1779), zlatník 315 [=rubigall von Carlsdorf, Eufrosina] 311 Freyberger von Wasserhofen, victor 311 Bopovsky-Bojack, Johann Stephan (cca 1710 – Donner, Georg Raphael (1693 – 1741), sochár Fridelius, Mattheus 308 1754), maliar 176 171, 315 Fuchs, František Jozef, zlatník 293, 335 Borovszky, Samuel 318 Donner, Matthäus (1704 – 1756), medailér Furttenbach, Joseph 264 Brachmann, Severin, medailér 115, 118, 123 220, 225, 326 Füssl, Krištof (†1561), medailér 51, 119, 313 Brahe, Tycho 31 Ďurčák [Gyurtsak, Gyurcsák], Ignác 204, 325 Brandiss, Joseph von 239 Brean, anna Barbara 293, 335 Brean de Zollausen, Joseph Ignatz ladislaus 293 Brentel, David (cca 1556 – 1615), maliar 83, E G 85, 93 Breznyik [Brezník], Ján 81 Galli-Bibiena, Antonio (1697 – 1774), maliar 323 Brown, Edward 267 Eder, František Karol Egídius 271, 332 Galli-Bibiena, Giuseppe (1696 – 1756), maliar, Brückmann, Franz Ernst 267 Eder, Maximilián Georg 271 sochár, dekoratér 171 Bry, Theodor de 81 egger, Georg 52, 89, 308, 311 Garas, klára 319 A Buchholtz, Georg mladší 264, 277 Burgkmair, Hans starší (1473 – 1531), grafik 299 Eisler, adam 99 eisler, katarína [=igl, katarína, =Schall, katarína, =Senger, katarína] 99 Gedohn, Thomas Friedrich (1728 – 1767), maliar 186, 323 Geramb, rodina 133, 182 Burke, Peter 314 Elsholtz, Joachim, medailér 103, 115, 118, Geramb, Johann Nepomuk Joseph 133, 189, Abondio, Antonio (1538 – 1591), medailér 105, Burnacini, Lodovico Ottavio (1636 – 1707), 123, 311 191, 194, 199, 274 109, 117 sochár, dekoratér 174, 177 Engelberg, Meinrad von 9, 212 Geramb, Július 171, 174, 321 aggházy, mária 319 Enzenhofer, Johann (cca 1687 – 1753), archi- Gerát, ivan 13 agricola, Georg 227 tekt, staviteľ 186, 196, 199, 200, 201, 325 Geriswald, Christoph, zlatník 28 albert Sasko-Tešínsky, uhorský miestodržiteľ 228, 246, 247 Alberti, Giuseppe (1664 – 1716), maliar 170 C, Č Ernst, arcivojvoda Habsburský 56 Eysker, Abrahám († pred 1601), medailér 115 Gienger von Grünbichl, Barbara [=Köllnpöck, Barbara] 116, 122 Gienger von Grünbichl, Jacob 116, 122 alciato, andrea 78, 80, 83 Gienger von oberhöflein, anna [=Huml, anna, Aldegrever, Heinrich (1502 – 1555/1561), grafik 22 alžbeta Kristína, cisárovná 191 Camponi, Melchior 87, 308 Castelnuovo, Enrico 180, 319 Chipps Smith, Jeffrey 312, 314 F =Salius von Hirschberg, anna] 100 Gienger von oberhöflein, Friedrich 93, 100, 309, 311 anshelm, Simon 50 Cimbal, Johann Ignaz (1722 – 1795), maliar Gienger von rotteneck, Georg 107, 110, 116, Auerbach, Karl (1722 – 1788), maliar 191 186 Ferdinand i., cisár 6, 49, 56, 115, 138, 312, 314 313, 314 Cónová, ilona 68 Ferdinand II., arcivojvoda Tirolský a miestodržiteľ Gienger von rotteneck, Magdalena [=Ilsung, Custodis, Raphael (1590 – 1651), grafik 278 v českých krajinách 243 magdalena] 110, 116, 120, 313 B Cziráky de Czirák et Dénesfalva, ladislav 284 Czoborová, alžbeta 89 Čičaj, viliam 306 Ferdinand iii., cisár 256, 269, 331 Ferrabosco, Pietro (1512/1513 – po 1588), staviteľ 105, 109 Ginzburg, Carlo 180, 319 Giuliani, Giovanni (1663 – 1744), sochár 171 Glantz, Franz Xaver, zlatník 186, 247, 248, 251, Feyerabend, Simon 83 252, 253, 256, 260, 330 Baier, Melchior (cca 1495 – 1577), zlatník 26, Fibinger, Georg 46 Glantz, Johann Georg, zlatník 248 27, 33 Baker, vojtech [adalbert] 132 Bakoš, Ján 158, 160 D, Ď Fiedersheim, Peter 303 Fischer, Baltazár 309, 312 Fischer, Michal, maliar 199 Glantz, magdalena [=osvalt, magdalena] 248 Goltzius, Hubert 107 Götz, Ignác Peter (1721 – 1784), architekt, Balážová, Barbara 5 Fischer, Vincenz (1729 – 1810), maliar 155, staviteľ 172, 176, 179, 280, 334 Baldini, Baccio (1436 – cca 1487), grafik 31 dekanová, alexandra 300, 328 174, 186, 211, 321 Götz, Joseph Matthias (1696 – 1760), sochár Bang, Hieronymus (cca 1553 – 1629/33), Dernschwam, Hans 313 Fischer von Erlach, Johann Bernhard (1656 – 179, 180 zlatník 298 descartes, rené 241 1723), architekt, sochár 174, 177 Gran, Daniel (1694 – 1757), maliar 191, 323 Barányai, ignác 325 Deschler, Joachim (cca 1500 – 1571/1572), Fischer von Erlach, Joseph Emanuel (1693 – Granauer von Granau, Jakob 97, 100 Barányai, michal 325 sochár, medailér 55, 107, 115, 117, 304, 313 1742), architekt, konštruktér 224, 226 Granauer von Granau, regína [=Sicely, regína] Beham, Hans Sebald (1500 – 1550), grafik 22 Dietrichstein, Dismas von 239 Flötner, Peter (1485/1490 – 1546), sochár, 97, 100, 310 Behrendsen, otto 300 Dietrichstein, Gabriel von 311 medailér 26, 33, 38, 39, 40, 41, 299, 302 Grasmair, Johann Georg Dominikus (1691 – Bel, matej 147, 264, 267, 277 divald, kornél 17, 19, 38, 302, 318 Fradelius, Peter 87, 95 1751), maliar 164, 166, 170, 320 Belo Iv., kráľ 153 Dóczy z veľkej lúče, apolónia [=rubigall von Frank, Caspar 85 Griming, Ernst von 239 Benedetti, Cristoforo (cca 1657 – 1735/1740), Carlsdorf, apolónia] 311 František I. Štefan lotrinský, cisár 227, 254, 329, Gronymus, Peter (†1569), zlatník 28 sochár 170 Dóczy z veľkej lúče, vavrinec 311 331 Gruber, anna [=Himmelreich, anna, Berchtold, František 325 Dollenstein, Johann Joseph (†1755), maliar 186 Freyberger zu Wasserhofen, Eufrosina =roll, anna] 56 358 359  Guet, Hans, medailér 101, 104, 106, 121, 125, 311 Gugelweit, Michael 50 Güntherová-Mayerová, alžbeta 184 igl, katarína [=eisler, katarína, =Schall, katarína, =Senger, katarína] 99 Ilsung, Magdalena [=Gienger von rotteneck, Kobenhaupt, Georg, zlatník 33 Kobler, Johann Peter (1713 – 1764), maliar 186, 199, 324 M magdalena] 110, 116, 120, 313 Koháry, andrej Jozef 199, 324 Kolbany, Pavol († po 1583), zlatník 239, 246 Mack, Franz von (1730 – 1807), zlatník 211, 325 H J Kolowrat-Nowohradsky, Franz anton 237 Königsberger, Michal 96, 281, 310 Köllnpöck, Barbara [=Gienger von Grünbichl, Mackell, Krištof 50 Maler, Valentin (1540 – 1603), sochár, medailér 107 Mária rakúska [=Španielska], cisárovná 34 Barbara] 116, 122 mária Terézia, cisárovná 191, 205, 220, 227, 326 Habich, Georg 304, 313 Körmendy, anton 177, 178, 179, 199, 321 Marsigli, luigi Ferdinando 267 Haid, Hieronymus 89, 308 Jacquin, Nicolaus Joseph von 328 Körmendy, Zuzana Eufrosina [=roth von Mathesius, Johann 56 Haintz, Elisabetha 208 Jadot, Jean-Nicolas (1710 – 1761), architekt 324 rothenfels, Zuzana Eufrosina] 177 Mattielli, Lorenzo (1687 – 1748), sochár 171 haller, israel 304 Jamnitzer, dielňa 18, 21, 22, 24, 27, 28, 39, 42, 62 Kracker, Johann Lucas (1719 – 1779), maliar 186 Maulbertsch, Franz Anton (1724 – 1796), Harsch, Ferdinand ludwig von 237 Jamnitzer, rodina 42 Kraudy, Alexander (†1679), zlatník 293, 335 maliar 186, 198, 204, 209, 211 Hauber, anton 300 Jamnitzer, Abraham (1555 – cca 1600), zlatník Kretschmer, Michael 308 Maximilián II., cisár 115, 310, 312, 314 Haunoldt, Gottfriedt 308 42, 44, 302 krüeger, Georg 311 Medvecký, Jozef 5, 184 Hausegger, Jakub 271 Jamnitzer, Bartel (1548 – 1625), zlatník 28 Krüeger, rachel [=Küttner von Kuniz, rachel, Mikovíny, Samuel 261, 273 Hell, Jozef Karol (1713 – 1789), mechanik, Jamnitzer, Christoph (1563 – 1618), zlatník =Sicely, rachel] 99, 100 Mitrovský z Nemyšle, Johann Nepomuk 189 konštruktér 224, 227, 331 42, 298 krüeger, valentín 100, 310 Mittuch [Mittuchius], adam 308 Hell, Maximilián 271 Jamnitzer, Wenzel (1508 – 1585), sochár, Krüeger, Wolf 311 moldner, matthias 304 Henckel von Donnersmarck, Sebastian 52, 112, 311 zlatník 34, 35, 36, 39, 42, 314 Küttner von Kuniz, Martin 100 Moll, aurélia [=rubigall von Carlsdorf, aurélia] 311 Hildebrandt, Johann Lucas von (1668 – 1745), Jozef II., cisár 204, 205, 228, 246, 247, 248, 249, Küttner von Kuniz, rachel [=Krüeger, rachel, Moll, Krištof 311 architekt 200 251, 252, 253, 254, 255, 256, 260, 330 =Sicely, rachel] 99, 100 Montani, Gabriele, architekt 320 Himmelreich, anna [=Gruber, anna, =roll, Jurkovich, Emil 318 montenay, Georgette de 81 anna] 56 Montesquieu, Charles louis de Secondat 267 Himmelreich, Baltazár 56 Hirschvogel, Augustin (1503 – 1553), grafik 52, 53 hitzler, daniel 81 K L Montoyer, Louis Joseph (cca 1749 – 1811), architekt 169, 174, 320 Morgenbösser [Morgenbesser], Franz von 315 Hohenberger von Waltenburg, David 100, 118, Morinus, Jean Baptiste 33, 265 123, 311 Lang, katarína [=Weigl, katarína] 306 Moser, Joseph (1715 – 1801), zlatník 186, 208, Hohenberger von Waltenburg, Judita kaiser, matthias 311 Lang, Martin, zlatník 306 211, 288, 325 [=Huml, Judita] 100, 118 Kalinowski, Konstanty 318 langsfelder, augustín 95 Muschinger, vincent von 302 Holuby, Jozef 81 karol v., cisár 27, 49 Lazzarini, Gregorio (1657 – 1730), maliar 170 horst, dethard 93 karol vi., cisár 191, 223 Lehner, Christoph († po 1608), zlatník 304 Höflinger, Ehrenreich 311 Huml, anna [=Gienger von oberhöflein, anna, =Salius von Hirschberg, anna] 100 Kayling, Barbara 285 Kayling, Johann adam 189, 243, 271, 274, 285 Kayling, Jozef 271 Lehner, Christoph mladší (†1647), zlatník 46, 48, 302 Leicher, Felix Ivo (1727 – 1812), maliar 186 N Huml, Judita [=Hohenberger von Waltenburg, Kässmann, Franz (1751 – 1837), sochár Leiner, valentín 303 Judita] 100, 118 166, 174, 186, 211, 321 Leoni, Leone (1509 – 1590), sochár, medailér 117 nádasdy, Ferenc ii. 89 Kempf von angret, Ignác 323 Leopold, arcivojvoda Toskánsky, neskorší cisár Neufahrer, Ludwig (cca 1500 – 1563), zlatník, keleti, magdaléna 184 Leopold ii. 227, 228, 237, 246, 247, 248, 249, 330 medailér 59, 110, 115, 117, 120, 313 Ch Keller, Alois (1788 – 1866), maliar 174, 186, 211, 321 Keller, Josef (1740 – 1823), maliar 321 leupold, Jacob 226 Libay, Johann, zlatník 314 liechtenstein, Gundaker von 77, 97 Newcomen, Thomas (1663 – 1729), mechanik, konštruktér 223 Nuntaler, Wilhelm 303 Kels, Hans mladší (1508/1510 – 1565), liechtenstein, Hartmann II. von 77 Chmelinová, Katarína 5 medailér 55, 304 Liechtenstein, karl von 309 Khien [Khuen, Khüen], Hans (†1584), zlatník 52, 331 liechtenstein, Maximilián von 77, 97 lienpacher von lienpach, Gottfried 308 O I Kielmann von Kielmannsegg, andreas mladší 99, 311 Kielmann von Kielmannsegg, anna [=Salius von Lichtenhahn, Stephan, zlatník 28 Lintnerová, eva [=Toranová, eva] 184 lippmann, Friedrich 300 oláh, Mikuláš 56 Hirschberg, anna] 99 Locke, John 241 osvalt, magdalena [=Glantz, magdalena] 248 Igelshofer, Franz 100 Kircher, athanasius 31, 267, 268, 274 lorenz, Hellmut 163 Oswald, Ferdinand (1698 – 1775), maliar 199 Igelshofer, Franz mladší 100 Kirchmayer, adam 160 lukam, Kilian von 239 oswalt, Samuel 302 Igelshofer, Sabina [=Salius von Hirschberg, kiszely, karol ivan 19 luther, Martin 56, 96 ottheinrich II. von Pfalz-Sulzbach, ríšske knieža Sabina] 100 Klein, Michal starší, zlatník 111, 113, 312 Luti, Benedetto (1666 – 1724), maliar 170 85, 101 360 361  Öder [Eder], Sára [=rubigall von Carlsdorf, Sára, reutter, lucas 76 Salius von Hirschberg, Eufrosina [=Zoppl von grafik 298 =Salius von Hirschberg, Sára] 311 reutter, Margaretha [=Weylandt, Margaretha, Haus, Eufrosina] 100 Sklenár [Szklenár], František 133 Öder [Eder], Šimon 49, 51, 62 =ruttland, Margaretha] 76 Salius von Hirschberg, Hans 99, 100 Solis, Virgil (1514 – 1562), grafik 22, 298 öder [eder], vavrinec 51, 62, 311 reutter, Mária [=Wenger, Mária] 89 Salius von Hirschberg, Hieronym 46, 49, 50, 51, Spillenberger, rodina 68, 71, 306 öder [eder], vít 51, 62 reutter, Matej 45, 70, 93, 111 62, 100, 303, 305 Spillenberger, David 68 reutter, Michal 70, 93 Salius von Hirschberg, rafael 49 Spillenberger, David mladší 68 reutter, regína Zuzana [=Spillenberger, regína Salius von Hirschberg, Sabina [=Igelshofer, Spillenberger, regína Zuzana [=reutter, regína P Zuzana] 45, 68, 70 reutter, Ulrich 51, 70, 75, 76, 77, 78, 80, 81, 83, 85, 87, 89, 90, 91, 91, 93, 95, 97, 99, 100, 101, Sabina] 100 Salius von Hirschberg, Sára [=rubigall von Carlsdorf, Sára, =Öder, Sára] 311 Zuzana] 45, 68, 70 Spillenberger, Zuzana [=Ujházy, Zuzana] 68 Stadler, hans 308 103, 104, 108, 113, 124, 126, 307, 308, 309, Salius von Hirschberg, Sofia [=Weltzer zu Stadler, Johann Augustin, zlatník 186, 315 Pacassi, Niccolò (1716 – 1790), architekt 191 311, 312, 313, 314 Prunzendorf, Sofia] 100 Staneti, Dionýz Ignác (1710 – 1767), sochár Pálffy, Ján 163 révay, Peter von 239 Sambucus, Joannes 81 172, 176, 178, 179, 180, 211, 239, 274, 333 Paracelsus [=Phillippus aureolus Theophrastus richter, hans 304 Sannicz, Francisco, sochár 206, 208, 326 Stanetti, Johann (1663 – 1726), sochár 179, 180 Bombastus von Hohenheim] 29, 31, 33, 265, 301 Richter, Lukáš († pred 1585), medailér 107, Saphoy von Salmansweiler, Hans (†1578) Stanga, Johann, zlatník 133, 135, 314 Parst, Wilhelm 81 115, 116, 117, 118, 122, 314 sochár, staviteľ 119, 313 Staudner, Caspar 309 Petrová-Pleskotová, anna 184 riedmüller, Christoph 311 Saxl, Fritz 300 Stedelin, Erasmus 300 Petzely, Gašpar 304 ripa, Cesare 36 Scarwuth, Matthias 247, 248, 251, 252, 253, Steinberg, Johann anton 145, 316 Pevsner, Nicolaus 9 roll, anna [=Gruber, anna, =Himmelreich, 256, 260, 330 Sternbach, Franz von 239 Pichlmayr, Filip 325 anna] 56 Schaffer, andreas 268, 271 Sternbach, Joseph andreas Wenzl von 161, Piringer, Johann 302 roll, Wolfgang 54, 56, 62, 107, 303, 305, 311, Schaffner, Martin (1477/1478 – 1546/1549), 166, 274 Plaiger, Egídius, sochár 313 329 maliar 300 Stokker, Stephan 315 Poda von Neuhaus, Nicolaus 230, 231, 237, roth von rothenfels, Zuzana Eufrosina Schall, eliáš 99 Strasser, Johann Georg, zlatník 132, 135, 186, 239, 268 [=Körmendy, Zuzana Eufrosina] 177 Schall, katarína [=eisler, katarína, =igl, katarína, 211, 314, 315 Polan von Polansdorf, Georg 89, 308, 309 rothmann, Christoph 31 =Senger, katarína] 99 Strasser, Wolfgang 305, 311, 329 Potter, Isaac (cca 1690 – 1735), mechanik, rothschild, mayer karl von 27, 28 Schall, konrád 49, 51, 53, 55, 62, 121, 303 Stratmann, Franz Xaver (1718 – 1793), maliar konštruktér 223, 226, 249 rössl, Erazmus 96 Schausichselbst, Gregor 50 186, 206, 208, 211, 323 Pozzo, Andrea (1642 – 1709), maliar 155, 156, Rubens, Peter Paul (1577 – 1640), maliar 188 Scheuhenstuel, Wilhelm 311, 329 Stromayer, ambróz 304 162, 163, 320 rubigall von Carlsdorf, apolónia [=Dóczy z Schlaher von der Nimkau, Quirin 49, 51, 58, 59, Stromer, Wolfgang Fridrich 95 Prandtauer, Jakob (1660 – 1726), architekt, veľkej lúče, apolónia] 311 62, 96, 310, 313 Strudel, Paul (1648 – 1708), sochár 174, 177 staviteľ 200 rubigall von Carlsdorf, aurélia [=Moll, aurélia] Schmideg, anna alžbeta [=reutter, anna Strudel, Peter (1642 – 1714), maliar 179 Prantstätter, anna 107 311 alžbeta, =Zwitinger, anna alžbeta] 70, 111 Súľovský [de Szuliow, Szuliowsky], Felix Blažej 89 Prantstätter, Georg 107 rubigall von Carlsdorf, Eufrosina [=Freyberger Schmidt, Anton (1713 – 1773), maliar 176, Swoboda, Karl 158 Prock, ladislaus mladší 111, 117, 311, 313 zu Wasserhofen, Eufrosina] 311 179, 180, 186, 193, 195, 198, 199, 211, 255, Szilassy, Ján (cca 1707 – 1782), zlatník 217, Prock, ladislaus starší 111 rubigall von Carlsdorf, Pavol 51, 311 270, 274, 323 218, 246, 288, 290, 293, 295, 326, 335 rubigall von Carlsdorf, Sára [=Öder, Sára, Schmidt [=Wiener Schmidt], Johann Georg Šášky, Ladislav 184 =Salius von Hirschberg, Sára] 311 (cca 1680/1685 – 1748), maliar 179, 180 R rubigall von Carlsdorf, Sára mladšia [=Sedlnická z Choltíc, Sára] 311 rubigall von Carlsdorf, Sofia 311 Schöner, František Xaver Efrém 230, 258, 261 Schrötl, Georg 311 Sedlmayr, Hans 317 T rudolf II., cisár 56, 77, 97, 243, 304 Sedlnická z Choltíc, Sára [=rubigall von radvanský, Juraj 331 ruland, Johann 78 Carlsdorf, Sára mladšia] 311 Raimondi, Marcantonio (1480 – 1534), grafik 35 ruland, Martin 78 Sedlnický z Choltíc, rodina 311 Tausch, Christoph (1673 – 1731), maliar 156, rákoczi, František ii. 275 rulich, valentín 95 Seicz, mang 303 160, 162, 163, 171, 177, 189, 191, 208, 274, rauch, Ignác 325 rusina, Ivan 5, 6 Senger, Georg 99 319 Räsner, Michael Anton (cca 1669 – 1746), sochár ruttland, Margaretha [=reutter, Margaretha, Senger, katarína [=eisler, katarína, =igl, Thallherr, Johann Joseph (cca 1730 – 1807), 164, 166, 170, 180, 182, 185, 189, 194, 320 =Weylandt, margaretha] 76 katarína, =Schall, katarína] 99 architekt 321 reguli, abraham 308 Sesser, Paul 308 Thavonat, ludwig albrecht von 162 reutter, rodina 8, 9, 68, 70, 72, 76, 91, 93, 95, Sicely, anna [=reutter, anna] 77, 89, 95, 99, Thököly, Imrich 275 104, 113, 126, 306, 311, 313 reutter, anna [=Sicely, anna] 77, 89, 95, 99, 100, 103, 111, 113, 124, 309, 311, 313 S, Š 100, 103, 111, 113, 124, 309, 311, 313 Sicely, michael 99, 310 Sicely, rachel [=krüeger, rachel, =küttner von Thurzo, Imrich 89 Toda, Giuseppe Antonio (†1769), medailér 220 Tollius, Jacob 267 reutter, anna alžbeta [=Zwitinger, anna alžbeta, Kuniz, rachel] 99, 100 Toranová, eva [=Lintnerová, eva] 11, 12, 132, =Schmideg, anna alžbeta] 70, 111 Salius von Hirschberg, anna [=Gienger von Sicely, regína [=Granauer von Granau, regína] 184, 326 reutter, Georg Ulrich 70, 88, 89, 93, 96, 101, oberhöflein, anna, =Huml, anna] 100 97, 100, 310 Troger, Paul (1698 – 1762), maliar 191, 208, 106, 310, 311 Salius von Hirschberg, augustín 49 Siebmacher, Johann (1561 – 1611), maliar, 323 362 363  U Wenger, michal 89 Weylandt, Margaretha [=reutter, Margaretha, =ruttland, Margaretha] 76 Wiedon, Franz Joseph (1703 – 1779), maliar ujházy, Johann 68 182, 185, 186, 189, 191, 194, 195, 198, 208, Ujházy, Johann Wilhelm 68, 306 211, 323, 324 Ujházy, Zuzana [=Spillenberger, Zuzana] 68 Ulich, Caspar (†1576), zlatník 243 Z V Zmeškal, Jaroslav 112 Zobel, Johann Baptist (cca 1760 – 1826), vayer, Lajos 319 architekt, staviteľ 166, 171, 174, 177, 186, 211, veringer [vörringer], andreas 309 320, 321 valovič, Jozef 133 Zoppl von Haus, Eufrosina [=Salius von Videmann, maliar 208, 325 Hirschberg, Eufrosina] 100 Vitruvius [=Marcus Vitruvius Pollio] (cca 80 Zoppl von Haus, Joseph 100 pred n. l. – po 15 n. l.), architekt, staviteľ 224, Zündt, Matthias (1498 – 1586), grafik 298 227 Zwitinger, anna alžbeta [=reutter, anna alžbeta, voit, Pál 319 =Schmideg, anna alžbeta] 70, 111 voit, Peter 303 Vögerle, Martin (1714 – 1770), sochár 172, 178, 211 vrančič [verantius, vranćić], anton 105 W Wagenschön, Franz Xaver (1726 – 1790), maliar 186, 188 Wagner, andreas 303 Wagner, andreas mladší 303 Wagner, elias 83 Warburg, aby 300 Wasserberger, leopold adam 188 Weber, Ingrid 26, 34 Wechter, Georg starší (1526 – 1586), maliar, grafik 298 Weger, Josef (1782 – 1840), maliar 174, 186, 211, 321 Weigl, Bartolomej (1623 – cca 1700), zlatník 45, 67, 68, 71, 111, 306 Weigl, katarína [=Lang, katarína] 306 Weise, Paul, zlatník 28 Welcz, Concz († pred 1555), zlatník, medailér 36, 37 Weltzer zu Prunzendorf, Sigmund 100 Weltzer zu Prunzendorf, Sofia [=Salius von Hirschberg, Sofia] 100 Wendenstein, Johann von 121, 125, 311 Wenger, hans 89 Wenger, Mária [=reutter, Mária] 89 364 Zoznam použitých skratiek ek Budapest =Egyetemi Könyvtár Budapest Gnm Nürnberg =Germanisches Nationalmuseum Nürnberg mnL Budapest, E 152 MKa =Magyar Nemzeti levéltár Budapest, E 152 Magyar Kamara archivuma oSzk Budapest =országos Széchényi könyvtár Budapest önB Wien =Österreichische Nationalbibliothek Wien oeSta/FHKa, SuS =österreichisches Staatsarchiv, Finanz- und Hofkammerarchiv, Sonderbestände, Sammlungen und Selekte Sna, SBa BŠ, hkG =Slovenský národný archív – Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici, fond Hlavný komorsko-grófsky úrad Ša BB, ZCm =Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Zbierka cirkevných matrík Ša BB, pracovisko archív Banská Štiavnica, mmBŠ =Štátny archív v Banskej Bystrici, pra- covisko archív Banská Štiavnica, fond Mestský magistrát Banská Štiavnica Ša BB, pracovisko archív Kremnica, MMKr =Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko archív Kremnica, fond Mestský magistrát Kremnica 365 366 367 Fotografie © Albertina Wien, Evanjelická cirkev a.v. Banská Štiavnica, Evanjelická cirkev a.v. Levoča, Germanisches Nationalmuseum Nürnberg, Iparművészeti Múzeum Budapest, Kunsthistorisches Museum Wien – Museumsverband, Magyar Nemzeti Múzeum Budapest, Museum für Angewandte Kunst Wien, Museum Willet-Holthuysen Amsterdam, Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica, Österreichische Nationalbibliothek Wien, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Rheinisches Bildarchiv Köln, Rímskokatolícka cirkev – Bis- kupstvo Banská Bystrica, Slovenská národná galéria Bratislava, Slovenská ná- rodná knižnica Martin, Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica, Slovenský národný archív Bratislava – Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici, Staatliche Münzsammlung München Stift St. Florian, Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica, Štátny archív Banská Bystrica, Universitäts- und Landesbibliothek Halle, Unverzitná knižnica Bratislava, Barbara Balážová, Pavol Breier, Nora Hebertová, Martin Mádl, Lukáš Rohárik, Manfred Seidl, Dušan Slivka Detaily vo vnútri publikácie Povrch Mesiaca, povrch Slnka, podzemné vody a podzemné ohne. AthanasiiKircheri E Soc. Jesu Mundus subterraneus In XII Libros digestus [...] Amstelodami 1665, Tom. I.62, I.64, I.175, I.180. Bratislava, Univerzitná knižnica. Foto © Univerzitná knižnica Bratislava Úprava obrázkov pre tlač Tomáš Votava Recenzovali Prof. PhDr. Lubomír Konečný, Mgr. Jozef Medvecký, CSc. Vydalo Občianske združenie Societas historiae artium ako svoju 3. publikáciu v spo- lupráci s Ústavom dejín umenia Slovenskej akadémie vied v edícii Štúdie z dejín architektúry a výtvarného umenia na Slovensku. Bratislava 2016 Text © Barbara Balážová Preklady Alexandra Dekanová (latinčina) Bibliografia a menný register Barbara Balážová Návrh obálky a grafická úprava © Waldemar Iljitch, s. r. o. Tlač Tiskárna Helbich, a.s. Fonty Antagometrica BT, Avenir® Next Pro, Metro Nova® ISBN 978-80-970304-5-2 Vydanie publikácie bolo finančne podporené Ministerstvom kultúry SR prostredníctvom grantového programu 1.3 Aktivity kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu a grantom VEGA č. 2/0132/15 Základné pojmy teórie obrazu v interdisciplinárnej reflexii a umenovednej praxi riešenom na Ústave dejín umenia Slovenskej akadémie vied v rokoch 2015 – 2017. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek použitie častí alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov či fotografií akýmkoľ- vek mechanickým alebo elektronickým spôsobom, aj v inom než slovenskom jazyku, nie je bez písomného povolenia vydavateľa dovolené. Vzor citácie BALáŽOVá,Barbara: Zlatníctvo stredoslovenských banských miest v ranom novoveku. Majstrovský objekt – životná investícia – elitná reprezentácia. Brati- slava : Societas historiae artium, 2016. 365 s. 130 il. ISBN 978-80-970304-5-2