Poľsko – Wikipédia

Poľsko – Wikipédia
Preskočiť na obsah
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Poľská republika
Vlajka
Znak
Národné motto
oficiálne nie je (neoficiálne:
Bóg, Honor, Ojczyzna
; v preklade:
Boh, česť, vlasť.
Štátna hymna
Mazurek Dąbrowskiego
Miestny názov
dlhý
Rzeczpospolita Polska
krátky
Polska
Hlavné mesto
Varšava
52°13
s.š. 21°2
v.d.
Najväčšie mesto
Varšava
Úradné jazyky
poľština
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
parlamentná republika
Karol Nawrocki
Donald Tusk
Vznik
11.11.1918
Susedia
Slovensko
Litva
Rusko
Česko
Nemecko
Bielorusko
Ukrajina
Rozloha
celková
voda (%)
312 696
km
69
.)
8 220
km
(3,07
%)
Počet obyvateľov
odhad (
2017
sčítanie (
2007
hustota
(2017)
38 433 600 (
35
.)
38 116 000
123/km
83
.)
HDP
celkový
na hlavu (PKS)
2018
615,021 miliárd $ (
23
.)
31 647 $ (
.)
Index ľudského rozvoja
2017
0,865 (
33
.) – vysoký
Mena
Poľský zlotý
(=100 grošov) (PLN)
Časové pásmo
Letný čas
UTC
+1)
UTC
+2)
Medzinárodný kód
POL / PL
Medzinárodná poznávacia značka
PL
Internetová doména
.pl
Smerové telefónne číslo
+48
Interaktívna mapa
Gramotnosť: 99,8
Súradnice
52°S
19°V
52°S 19°V
52; 19
Poľsko
, dlhý tvar
Poľská republika
poľ.
Polska
, dlhý tvar
Rzeczpospolita Polska
), je štát ležiaci v
strednej Európe
pri
Baltskom mori
pozn. 1
Na západe hraničí s
Nemeckom
467
km
), na juhozápade s
Českom
790
km
), na juhu so
Slovenskom
539
km
), na východe s
Ukrajinou
529
km
) a
Bieloruskom
416
km
), na severovýchode s
Litvou
103
km
) a na severe s
Ruskom
Kaliningradská oblasť
210
km
). Okrem toho poľská hranica
výhradnej ekonomickej zóny
na Balte (
528
km
) hraničí so zónami
Dánska
Švédska
. Celková dĺžka poľských hraníc je
3 582
km
Vzhľadom na rozlohu zaberá
69. miesto na svete
a deviate v Európe. V počte obyvateľov je
34. najľudnatejšou krajinou sveta
. Štát je rozdelený na 16
vojvodstiev
(do 31. decembra 1998 na 49), ktoré sa delia na 380
powiatov
(okresov) a 2 479
gmín
(obcí).
Za dohodnutý rok založenia poľského štátu je často prijímaný rok
966
, v ktorom vládca
Mešek I.
prijal
kresťanstvo
. Poľsko sa stalo
kráľovstvom
v roku
1025
počas panovania
Boleslava I. Chrabrého
. V roku
1569
sa po uzavretí
lublinskej únie
stalo súčasťou
únie s Litvou
. Väčšiu časť svojej histórie bola Poľská republika nezávislým a mnohonárodnostným štátom s mnohými vierovyznaniami.
Štát pretrval do roku
1795
, kedy bolo územie rozdelené medzi tri subjekty:
Pruské kráľovstvo
Ruské impérium
Rakúsko
(takzvané tri delenia Poľska). Poľsko získalo nezávislosť v roku
1918
po
prvej svetovej vojne
. Počas
druhej svetovej vojny
bola krajina okupovaná hitlerovským
Nemeckom
. Počet obetí vojny sa odhaduje na vyše 6 miliónov obyvateľov predvojnového Poľska. Po vojne sa Poľsko stalo socialistickou republikou pod silným vplyvom ZSSR. V roku
1989
nastala zmena politického režimu na parlamentnú demokraciu a hospodárskeho na
voľný trh
Pre Poľsko a poľské dejiny bolo v minulosti charakteristické prelínanie kultúrnych, hospodárskych a politických vplyvov európskeho Západu a Východu.
Poľsko je členom
Európskej únie
NATO
OSN
OECD
WTO
či
Vyšehradskej skupiny
Pôvod názvu krajiny
upraviť
upraviť zdroj
Názov Poľsko sa odvodzuje od názvu
kmeňa
Poľania
, ktorý žil vo
Veľkopoľsku
(časť Poľska). Slovo
Polanie
sa dá preložiť ako
obývajúci otvorené polia
. Je možné pripustiť, že hlavnou náplňou toho kmeňa bolo roľníctvo, na rozdiel od iných vtedajších kmeňov, napr.
Vislanov
či
Mazovčanov
, obývajúcich
lesnaté
oblasti.
V minulosti sa používal aj
latinský
názov
terra Poloniae
Poľská zem
alebo
Regnum Poloniae
. Názov Poľsko sa začal používať pre celú krajinu v
11. storočí
Protokolárne názvy štátu
upraviť
upraviť zdroj
1918 – 1939
Poľská republika
poľ.
Rzeczpospolita Polska
1944 – 1952
Poľská republika
poľ.
Rzeczpospolita Polska
1952 – 1989
Poľská ľudová republika
poľ.
Polska Rzeczpospolita Ludowa
od r. 1989
Poľská republika
poľ.
Rzeczpospolita Polska
Národné symboly
upraviť
upraviť zdroj
Podľa
Ústavy
Poľska z
2. apríla
1997
národnými symbolmi Poľska sú:
Znak Poľskej republiky
– podobizeň bieleho orla na červenom poli
Vlajka Poľskej republiky
– biely a červený pruh
Hymna Poľskej republiky –
Mazurek Dąbrowskiego
Poľsko nemá oficiálne
motto
. Namiesto toho sa na armádnych štandardách a tiež označeniach používajú slová:
„Bóg, Honor, Ojczyzna“
(Boh, Česť, Vlasť),
„Honor i Ojczyzna“
(Česť a Vlasť),
„Żywią i bronią“
(Živia a bránia) alebo
„Za Waszą i naszą wolność“
(Za Vašu a našu slobodu),
„Takie będą Rzeczypospolite, jakie ich młodzieży chowanie“
(Bude to taká republika, aké je správanie mladých ľudí),
„"Prawdziwa cnota krytyk się nie boi "
(Pravá cnosť sa kritiky nebojí) . Za také tiež možno uznať prvé slová poľskej hymny:
„Jeszcze Polska nie zginęła“
(Ešte Poľsko nezhynulo).
Politika
upraviť
upraviť zdroj
Karol Nawrocki
prezident
Donald Tusk
predseda vlády
Poľsko je
parlamentná republika
. Politický systém je založený na schválenej ústave.
Zasadnutie poľského parlamentu
Zákonodarná moc
Sejm
(dolná komora parlamentu)
Senát
(horná komora parlamentu)
Výkonná moc
predseda vlády
Prezes Rady Ministrów
vláda
Rada Ministrów
prezident
Prezydent Rzeczypospolitej Polskiej
Prezidentský palác
Súdna moc
Najvyšší súd
Sąd Najwyższy
Ústavný súd
Trybunał Konstytucyjny
Orgány ochrany štátu a zákona
Generálny Inšpektor ochrany osobných údajov (
Generalny Inspektor Ochrony Danych Osobowych
Najvyšší kontrolný úrad
Najwyższa Izba Kontroli
Obhajca detských práv (
Rzecznik Praw Dziecka
Ombudsman
Rzecznik Praw Obywatelskich
Krajinská rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (
Krajowa Rada Radiofonii i Telewizji
Iné dôležité úrady
Poľská Národná banka
Narodowy Bank Polski
Menová rada (
Rada Polityki Pieniężnej
Obhajca
verejného záujmu
Rzecznik Interesu Publicznego
Ústav národnej pamäti
Instytut Pamięci Narodowej
Pozri aj:
Zoznam vládcov Poľska
Administratívne rozdelenie Poľska
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Administratívne rozdelenie Poľska
Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá.
Poľsko sa od
1. januára
1999
delí na
vojvodstvá
powiaty
(okresy) a
gminy
(obce). V súčasnosti je v Poľsku 16 vojvodstiev, 308 powiatov a 65 miest so štatútom powiatu a 2489 gmin.
Vojvodstvá
Západopomoranské
Pomoranské
Varmsko-mazurské
Podleské
Lubuské
Veľkopoľské
Kujavsko-pomoranské
Dolnosliezske
Opolské
Sliezske
Svätokrížske
Lodžské
Mazovské
Lubelské
Malopoľské
Podkarpatské
Najväčšie mestá
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Zoznam miest v Poľsku
Poradie
Mesto
Vojvodstvo
Počet obyvateľov
(2021)
1.
Varšava
Mazovské
1 864 679
2.
Krakov
Malopoľské
790 279
3.
Vroclav
Dolnosliezske
669 564
4.
Lodž
Lodžské
665 259
5.
Poznaň
Veľkopoľské
541 782
6.
Gdansk
Pomoranské
477 276
7.
Štetín
Západopomoranské
391 404
8.
Lublin
Lubelské
331 243
9.
Bydgoszcz
Kujavsko-pomoranské
330 375
10.
Białystok
Podleské
314 500
11.
Katovice
Sliezske
280 200
12.
Gdyňa
Pomoranské
251 844
13.
Čenstochová
Sliezske
245 030
14.
Radom
Mazovské
225 810
15.
Sosnowiec
Sliezske
224 244
16.
Toruň
Kujavsko-pomoranské
207 190
17.
Kielce
Svätokrížske
207 188
18.
Glivice
Sliezske
198 499
19.
Zabrze
Sliezske
190 110
20.
Bytom
Sliezske
186 540
Kráľovský palác vo
Varšave
Krakov
Vroclav
Lodž
Poznań
Gdansk
Demografia
upraviť
upraviť zdroj
V čase vzniku Poľska mala krajina okolo
250 000
km
a vyše 1 000 000 obyvateľov. Počas panovania
Kazimíra Veľkého
Poľsko obývalo 2,5 mil. ľudí (rozloha okolo
270 000
km
). Až spojenie s Litvou prinieslo radikálny nárast obyvateľstva aj rozlohy. Za časov
Štefana Bátoriho
bola rozloha krajiny až okolo 1 milióna km², počet obyvateľov koncom
16. storočia
bol približne 9 miliónov. V čase zániku poľskej samostatnosti (okolo roku
1772
) dosahoval počet obyvateľov 13 – 14 miliónov, pričom väčšina obyvateľstva, okolo 60
%, nehovorila po poľsky, ale najmä po ukrajinsky a bielorusky. Po znovuzískaní nezávislosti v roku
1918
v Poľsku viac ako 1/3 tvorili menšiny, najmä
Židia
Ukrajinci
Bielorusi
Nemci
. Počet obyvateľov v rokoch
1921
1938
vzrástol z 27,2 mil. na 35,2 milióna. Zmena hraníc Poľska po
2. svetovej vojne
a nasledujúca výmena obyvateľstva s Nemeckom a
ZSSR
spôsobila, že Poľsko je dnes takmer jednonárodnou krajinou, menšiny netvoria viac ako 5%.
Jazyky
upraviť
upraviť zdroj
Poliaci
sú
Slovania
, a spolu s
Lužickými Srbmi
, Čechmi a Slovákmi patria do
západoslovanskej jazykovej skupiny
. Úradným jazykom v Poľsku je
poľština
, aj keď Ústava garantuje menšinám právo používať ich jazyk v oblastiach, kde tvoria väčšinu. Podľa sčítania obyvateľstva (rok
2002
) 97,8
% obyvateľov používa ako materskú reč poľštinu. Menšinovými jazykmi sú najmä
nemčina
kašubčina
ukrajinčina
bieloruština
ruština
slovenčina
litovčina
rusínčina
Náboženstvo
upraviť
upraviť zdroj
Približne 90% Poliakov je
rímskokatolíckeho vierovyznania
a 7,5
% je bez vyznania. Ďalších 100 000 obyvateľov sú gréckokatolíckeho vierovyznania. Ďalšími
kresťanskými
cirkvami v Poľsku sú
pravoslávni veriaci
(700 000) a
luteráni
(61 000). Pôsobí tu aj
starokatolícka cirkev
a iné menšie kresťanské cirkvi. Z veľkej, 3 miliónovej
židovskej
menšiny po vojne zostalo menej ako 10 000 židov.
Sviatky a prázdniny
upraviť
upraviť zdroj
Poliaci, rovnako ako ostatní obyvatelia
Zeme
žijúci podľa
gregoriánskeho
alebo
juliánskeho
kalendára, oslavujú
1. januára
príchod nového roka.
Jedným z najvýznamnejších sviatkov v Poľsku sú
Veľkonočné sviatky
. Na
Veľkonočný pondelok
je v krajine voľno. Poliaci majú podobné zvyky ako Slováci – veľkonočné oblievačky, maľované vajcia či svätenie jedla v
kostoloch
1. máj
je sviatkom práce.
3. máj
je dňom Ústavy na pamiatku ústavy schválenej v roku
1791
(podľa ideálov francúzskej revolúcie). Tento deň je aj poľským národným sviatkom.
Nanebovstúpenie Pána
sa slávi vo štvrtok po uplynutí 40 dní od
Veľkonočnej nedele
. V nedeľu v týždni po uplynutí 50 dní od
Veľkej noci
sa slávi
Zoslanie Ducha Svätého
Turíce
či Pentecost). Týždeň na to sa slávi
Sviatok Svätej Trojice
Sviatok Božieho tela a krvi
(krátko tiež Božie telo, Corpus Christi) je slávený vo štvrtok nasledujúci po Sviatku Svätej Trojice.
15. augusta
je sviatok
Nanebovzatia Panny Márie
. Deň poľskej
Solidarity
je
31. augusta
, kedy sa oslavuje vznik Solidarity (Solidarność), poľského odborového hnutia, ktoré spôsobilo pád
socializmu
v Poľsku roku
1989
1. novembra
sa slávi Sviatok všetkých svätých. Poliaci v tento deň navštevujú
hroby
svojich príbuzných a blízkych a podobne ako Slováci zapaľujú na ich hroboch sviece či kladú vence.
11. novembra
sa slávi Deň nezávislosti, v tento deň roku 1918 bola vyhlásená samostatná Poľská republika.
11. novembra
sa v krajine oslavuje Deň (Sviatok) Nezávislosti oslavujú, ktorý existuje od roku
1918
. Tento sviatok je poľským národným sviatkom.
6. decembra
dostávajú poľské deti darčeky od svätého Mikuláša. Najobľúbenejším poľským sviatkom sú
Vianoce
. Na
Štedrý večer
rodiny zasadnú k slávnostne prestretým stolom. Podobne ako na Slovensku sa pred samotnou večerou jedia oblátky posvätené kňazom. Súčasťou štedrej večere však tradične nie je
mäso
. Pre neočakávaného hosťa je vždy prestretý jeden tanier navyše. O polnoci sa rímskokatolícki Poliaci vydávajú do kostolov na polnočnú omšu (
25. december
, narodenie Pána a začiatok Vianoc) a po návrate sa obdarujú darčekmi.
26. decembra
sa rodiny a priatelia navštevujú a oddychujú. Sviatky sa svojím priebehom podobajú slovenským.
V Poľsku, rovnako ako na Slovensku, ľudia oslavujú svoje meniny v deň, kedy aj niektorí zo svätých má svoj sviatok.
Meniny
sa dokonca považujú za dôležitejšie ako
narodeniny
a oslávenec je obdarovaný množstvom darčekov od svojich blízkych.
Dejiny
upraviť
upraviť zdroj
Kráľ
Ján III. Sobieski
. Slávny víťaz bitky pri
Viedni
v roku
1683
pomohol
Habsburgovcom
vyhnať
Turkov
Uhorska
Hlavný článok:
Dejiny Poľska
Poľsko ako štátny útvar vzniklo už v
10. storočí
pod dynastiou
Piastovcov
. V
12. storočí
sa Poľsko rozpadlo na niekoľko menších štátov, ktoré boli spustošené mongolskými nájazdmi
Zlatej hordy
v roku
1241
. Pod dynastiou
Jagelovcov
uzavrelo Poľsko spojenectvo s Litvou (
krewská únia
). Spojeným poľsko-litovským silám sa podarilo poraziť spoločného nepriateľa, mocný
Rád nemeckých rytierov
Rozkvet Poľska nastal v
16. storočí
, kedy sa spojilo s Litvou (
lublinská únia
, v roku
1569
) do jedného štátneho útvaru –
Poľsko-Litovskej únie
Rzeczpospolita Obojga Narodów
) nazývanej krátko Republika, keďže to bola šľachtická republika (šľachta mala právo voliť a dokonca mal každý šľachtic právo veta, čo sa neskôr stalo Poľsku osudným), ktorá trvala v rokoch
1569
1795
. V polovici
17. storočia
vypuklo kozácke povstanie vedené
Bohdanom Chmelnickým
. Povstania vznikli ako následok polonizácie východných oblastí a mali za následok postupné odcudzenie sa
Rusínov
poľskému štátu a pripájanie týchto oblastí dnešnej Ukrajiny k Rusku. Poľsko muselo viesť vojny aj proti
Rádu nemeckých rytierov
– neskôr
Prusko
Švédsku
, Krymskému chanátu a Turkom až do roku
1699
. Nasledujúcich 80 rokov centrálna vláda čoraz viac slabla, štátne orgány prestávali plniť svoju funkciu a krajina sa stala závislou od Ruska. Osveta v Poľsku spustila národné hnutie, v Poľsku bola
3. mája
1791
, ako v prvej krajine Európy, schválená písaná
ústava
(štátny sviatok). Reformný proces v krajine bol však zastavený delením krajiny medzi Prusko, Rusko a
Rakúsko
v rokoch
1772
1793
1795
čo malo za následok koniec Poľska. (Pozri aj
delenia Poľska
Poliaci odmietali obmedzenie svojich slobôd (v minulosti sa nazývali aj ako Národ slobodných ľudí) a niekoľkokrát povstali proti cudzej nadvláde. Počas
napoleonských vojen
bol poľský štát s
liberálnou
ústavou pod názvom
Varšavské vojvodstvo
obnovený. V roku
1815
, po porážke
Napoleona
, bolo z Varšavského vojvodstva vytvorené Poľské kráľovstvo (používal sa aj neoficiálny názov Kongresové kráľovstvo, keďže vzniklo Viedenským kongresom), na jeho čele však stál ruský cár. Jeho rozloha bola
127 000
km
, počet obyvateľov okolo 2 600 000 (v roku
1814
). Malo vlastný
parlament
, a ruský cár bol titulovaný aj ako kráľ Poľska (len do roku
1831
). V roku
1831
však poľský parlament zosadil ruského cára z trónu, ten ho vzápätí rozpustil a Poľsko sa stalo súčasťou Ruska ako
Privislinskij Kraj
. Neskôr ruský cár zredukoval poľské slobody a po povstaní roku
1863
sa úradnou rečou stala
ruština
a poľština bola zakázaná. V
19. storočí
sa oázou slobody pre Poliakov stala len rakúska provincia
Halič
s centrom vo
Ľvove
Poľská republika bola obnovená po
1. svetovej vojne
11. novembra
1918
. V rokoch 1918 a 1919 vybojovala v
poľsko-ukrajinskej vojne
územia východnej
Haliče
. V roku
1919
bola republika napadnutá Sovietskym Ruskom (
sovietsko-poľská vojna
, február 1919 – marec
1921
), no svoju nezávislosť obhájila a k Poľsku pripojila i ďalšie, nepoľské oblasti. V roku
1920
sa súčasťou Poľska stali aj
Tešínsko
a časti
Spiša
Oravy
1. septembra
1939
bolo Poľsko
napadnuté
vojskami nacistického Nemecka, slovenské vojská prekročili (bez vyhlásenia vojny) štátnu hranicu. Poľská republika
28. septembra
1939 opäť zanikla. Vláda utiekla do
Francúzska
a neskôr do
Spojeného kráľovstva
, kde vzniklo exilové vojsko bojujúce proti nacistom po boku
Spojencov
. Západnú a severnú časť územia bývalej druhej Poľskej republiky si začlenila do svojho územie Nemecká ríša. Východná časť obývaná hlavne Bielorusmi a Ukrajincami pripadla Sovietskemu zväzu. Po vojne si
ZSSR
tieto územia ponechal a anektoval. Časť zajatcov, ktorých zajal Sovietsky zväz na začiatku vojny, bola v roku 1940 boľševikmi popravená (tzv.
katyňský masaker
), množstvo Poliakov bolo deportovaných
. Na zvyšku poľského územia nacisti vytvorili územie pod zvláštnou správou, ktoré sa označovalo
Generálny gouvernement
. Nacisti na tomto území vytvorili
getá
, v ktorých sústreďovali židovské obyvateľstvo. Neskôr
Židov
deportovali do koncentračných táborov, kde veľkú časť z nich zavraždili. Tvrdo prenasledovali aj poľské obyvateľstvo. Najväčšie
nacistické vyhladzovacie tábory
vybudovali Nemci práve na poľskom území, boli to napr.
Auschwitz-Birkenau
Treblinka
alebo
Majdanek
. Počas
druhej svetovej vojny
existovalo na poľskom území silný protinacistický odboj, ktorý vyvrcholil
varšavským povstaním
. Krajinu oslobodili v prebehu rokov 1944 a začiatkom roku 1945 sovietske vojská. Celkovo počas vojny zahynulo vyše 5,5 milióna obyvateľov Poľska, čo prestavuje vyše 16% predvojnovej populácie. Po skončení vojny bola poľská západná hranica posunutá na rieky
Odra
Nisa
(tzv.
línia Odra-Nisa
), nemecké obyvateľstvo bolo vyhnané a medzi ZSSR a Poľskom došlo k presunu Poliakov na jednej strane a Ukrajincov a Bielorusov na druhej. Rozloha Poľska sa zmenšila o
76 000
km
(20
% predvojnového stavu).
V Poľsku sa podobne ako v celej východnej Európe dostali k moci
komunisti
1948
). Bol nastolený totalitný režim podobný tomu v
Česko-Slovensku
či ZSSR. V roku
1952
sa zmenila na Poľskú ľudovú republiku. Rok
1956
priniesol trocha viac slobody a menej
teroru
. V roku
1980
boli po vlne
štrajkov
založené nezávislé
odbory
Solidarita
Solidarność
), ktoré sa postupne stali dôležitou politickou silou. Na ich čele stál neskorší prezident
Lech Wałęsa
. Solidarita v prvých postkomunistických voľbách roku
1990
zvíťazila. Po páde komunizmu Poľsko, podobne ako
Maďarsko
či Česko-Slovensko, prijalo tvrdú ekonomickú reformu s cieľom transformovať svoju socialistickú ekonomiku na konkurencieschopnú. V roku
1999
sa stalo členom
Severoatlantickej aliancie
1. mája
2004
spolu s ďalšími 9 krajinami členom
Európskej únie
. Poľsko je v rámci EÚ najväčšou tzv. novou členskou krajinou a jeho cieľom je ovplyvňovať politiku EÚ výraznejšie ako ostatné menšie krajiny.
Mapová galéria vývoja poľského územia
upraviť
upraviť zdroj
Poľsko
960
992
Poľsko
992
1025
Poľsko-Litovská únia v čase najväčšieho rozmachu.
Trojaké delenie Poľska
1772
1793
1795
Vývoj poľských hraníc v 1. polovici 20. storočia.
Poľsko v rokoch
1922
1938
Vytýčenie súčasných poľských hraníc v roku
1945
Zmeny hraníc Poľska
upraviť
upraviť zdroj
Zámok v
Štetíne
(14. storočie), bývalé sídlo vojvodov
Pomoranska
V histórii zmenilo Poľsko územie niekoľkokrát.
V roku
1634
bolo Poľsko (
Republika oboch národov
) najväčším európskym štátom, až do roku
1772
, kedy bolo rozdelené medzi
Prusko
Rusko
Rakúsko
Po prvej svetovej vojne však bolo znova obnovené. Svojou rozlohou siahalo až na územie dnešného
Bieloruska
Litvy
Lotyšska
Ukrajiny
1. septembra
1939
Nemecko zaútočilo na Poľsko,
17. septembra
ZSSR
napadlo Poľsko z východu, údajne preventívne, aby toto územie neobsadili Nemci. Nemecko a ZSSR sa dohodli, že si Poľsko rozdelia v pomere 2:1.
Po skončení 2. svetovej vojny sa pri obnovovaní hraníc v Európe začala klásť otázka menšín. Podľa menšín mali byť upravené aj hranice. Keďže bol východ Nemecka obývaný Poliakmi, rozhodlo sa o posunutí hraníc Poľska viac na západ. Hranica na západe je tvorená Lužickou Nisou a
Odrou
. Nemecko tiež prišlo o územie Východného Pruska, ktoré si rozdelilo Poľsko a ZSSR (dnes
Kaliningradská
ruská enkláva). Do obnoveného poľského územia patrilo územie, ktoré bolo obsadené Nemeckom
1. septembra
a dokonca aj východná časť Nemecka obývaná Poliakmi. Ale územie obnoveného Poľska už nezahŕňalo územie, ktoré napadol ZSSR
17. septembra
. To ostalo Sovietskemu zväzu a stalo sa súčasťou Bieloruskej SSR a Ukrajinskej SSR.
Územné zisky Poľska po druhej svetovej vojne
Územie východného Nemecka
Približne 1/2 územia Východného Pruska
Územné straty Poľska po druhej svetovej vojne
Približne
300
km
široké územie na východe Poľska (z ktorého
200
km
si vybojovalo počas ruskej občianskej vojny v rokoch
1918
1922
Geografia
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Geografia Poľska
Topografia poľského územia
Územie Poľska takmer celé leží v nížinách (Severoeurópska nížina), priemerná výška krajiny je
173
n.
m.
, hory ležia len na juhu krajiny (
Sudety
zahrnujúce
Krkonoše
Karpaty
zahrnujúce
Tatry
s najvyšším poľským vrchom –
Rysy
2 499
n.
m.
) a tvoria južnú hranicu Poľska. Severná hranica je pobrežie
Baltského mora
od mesta
Świnoujście
do mesta
Krynica Morska
a pozemné hranice s
Ruskou
enklávou
Kaliningrad
Litvou
. Poľskom preteká niekoľko veľkých riek, napríklad
Visla
Odra
Varta
Bug
Pilica
Noteć
. V Poľsku je vyše 9 300 jazier, predovšetkým na severe krajiny.
Západné Pomoransko
Východné Pomoransko
spolu tvorí najväčšie a
Mazúrsko
najnavštevovanejšie územia Poľska s jazerami. V Poľsku sa taktiež zachovalo niekoľko pralesov, napríklad
Bielovežský prales
(po poľsky: Puszcza Białowieska),
50
km
na východ od mesta
Białystok
70
km
na sever od mesta Brest na poľsko-bieloruských hraniciach. Poľsko leží v miernom podnebnom pásme.
Geológia
upraviť
upraviť zdroj
Krajina sa nachádza na styku troch regionálno geologických oblastí, sú ňou
prekambrická
východoeurópska platforma
a jej mladšia pokrývka,
prvohorné
hercýnske horstvo
Český masív
) a s ním súvisiace panvy a druhohorno-treťohorné
Karpaty
Východoeurópska platforma na poľské územie zasahuje na povrchu hlavne svojou
druhohornou
pokrývkou, v podloží ktorej sa nachádza
paleoproterozoické
balticko-bieloruské pásmo
. Tvorí podstatnú časť krajiny severovýchodne od línie
Radom
Koszalin
. Táto oblasť je tiež označovaná ako
transeurópska sutúrna zóna
. Tá je oblasťou násunu
kaledónskeho
horstva, v rámci ktorého tvoria najväčší povrchový výstup
Svätokrížske hory
. Južne od
oderského zlomu
leží severná časť hercýnskeho horstva
Českého masívu
, hlavne jej
moravsko-sliezska
lužická oblasť
(hlavne
kryštalické bridlice
granitoidy
). Na toto horstvo sú naložené karbónsko-permské horniny
severonemecko-poľskej panvy
stredopoľskej panvy
ale aj
hornosliezskej panvy
, s výdatnými zásobami
uhlia
. Panva
Baltského mora
je druhohorného veku. Najjužnejšiu časť krajiny tvoria karpatské
flyšové príkrovy
, malý úsek
bradlového pásma
Pieniny
),
Tatry
podhalská panva
. Karpaty z vonkajšej strany obopína
čelná predhlbeň
, ktorá je v Poľsku aj zdrojom ropy a plynu
Fauna, flóra a ochrana prírody
upraviť
upraviť zdroj
Zubor
– najcharakteristickejší predstaviteľ poľskej fauny
Poľsko sa vyznačuje stredoeurópskou lesnou vegetáciou na severe krajiny a v horských oblastiach a stepnou vegetáciou na východe krajiny.
Lesy pokrývajú asi 30% územia krajiny, sú to najmä ihličnaté lesy (
Tatry
Karpaty
Krkonoše
). Listnaté lesy prevažujú najmä na severe (
Pomoransko
Mazursko
), v podkarpatských lesoch, brezové lesy a rašeliniská v nevyužívaných nížinách.
10
Vo Vysokých Tatrách je vo vyšších vrstvách rozšírená aj alpská vegetácia.
Štetínsky záliv
, špeciálna oblasť ochrany vtáctva
Močiarové oblasti v
Podlasii
, Mazursku, Warmii a Pomoransku sú chránené niekoľkými spôsobmi, vrátane
Biebrzanského národného parku
Wolinského národného parku
a lokalít Natura 2000, ako je napríklad
Štetínsky záliv
V Poľsku žijú najmä jelene, srnce, diviaky, v Tatrách aj medvede, vlci, chránené kamzíky, svište či rysy. Z vtáctva sú to chránené morské a skalnaté orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry.
V Bielovežskom pralese žijú, donedávna ako v jedinom mieste v Európe, vo voľnej prírode zubry európske (nedávno boli vypustené do voľnej prírody aj v slovenskom národnom parku
Poloniny
). Okrem nich tam žijú aj losy, medvede, rysy či bobry.
V Poľsku je celkovo chránených
101 588
km
územia, čo predstavuje 32,1% rozlohy krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v
23 národných parkoch
Ekonomika
upraviť
upraviť zdroj
Burza cenných papierov
vo Varšave je najväčšou v stredovýchodnej Európe
Po nastolení demokracie roku 1989 sa Poľsko vydalo na cestu liberálnych ekonomických reforiem a transformácie svojej ekonomiky a dnes je jednou z najúspešnejších ekonomík východnej Európy pokiaľ ide o rast HDP. Úroveň jeho HDP na hlavu (PKP) však stále zostáva najnižšia v strednej Európe. Aj podiel poľnohospodárstva na HDP je 2,5%. Ako v prípade mnohých iných krajín teda zdanlivo vysoký rast (ktorý je ale nižší ako na Slovensku) z nižšieho základu zatiaľ znamenal len akési dobiehanie okolitých krajín, ktoré nezaznamenali taký hospodársky úpadok v 70-tych a 80-tych rokoch 20. stor. ako Poľsko.
Poznanský medzinárodný veľtrh
Międzynarodowe Targi Poznańskie
Popri transformácii ekonomiky prebehla v Poľsku aj privatizácia malých, stredných ale aj veľkých štátnych podnikov, čo spôsobilo aj nárast nezamestnanosti (v roku 2006 okolo 15,5%), no na druhej strane noví investori priniesli do podnikov know-how a nové technológie, čo zabezpečuje Poľsku dlhoročný rast ekonomiky. Najväčšími predajmi boli predaj Telekomunikacja Polska France Telecom-u roku 2000 a predaj 30% akcií Poľskej banky, PKO BP, na Poľskej burze v roku 2004.
Poľsko má jeden z najväčších agrosektorov v Európe, zamestnávajúci až 14% populácie. Transformácia zdravotníctva, vzdelávacieho systému, dôchodkového systému, štátnej správy spôsobili tlaky na rozpočet. Poľsko však pohltilo väčšinu z investícií smerujúcich do transformujúcej sa východnej Európy. Rast HDP bol vysoký v roku
1993
2000
, s krátkym poklesom v rokoch
2001
2002
. Spojenie s Európskou úniou krajine zaistí opätovný rast HDP na úrovni predchádzajúcich rokov.
Rast HDP v jednotlivých štvrťrokoch:
Q1 2003 – 2,2%
Q2 2003 – 3,8%
Q3 2003 – 3,9%
Q4 2003 – 4,7%
Q1 2004 – 6,9%
Q2 2004 – 6,1%
Q3 2004 – 4,8%
Q4 2004 – 3,9%
Hoci poľská ekonomika zažíva v súčasnosti ekonomický boom, stoja pred ňou ďalšie výzvy, ako napríklad splnenie ekonomických kritérií dovoľujúcich pristúpenie Poľska k spoločnej európskej mene – euro v horizonte roku 2010.
Cestovný ruch
upraviť
upraviť zdroj
Pobrežie
Baltského mora
Rewale
Prví poľskí turisti boli pútnici, ktorí cestovali do svätýň a pútnických chrámov. V devätnástom storočí už boli dôležitou turistickou destináciou aj
Tatry
a v roku
1874
bola v
Novom Targu
založená Galícijská tatranská spoločnosť.
11
V súčasnej dobe sa cestovný ruch krajiny zameriava predovšetkým na historické objekty a rekreačné oblasti v atraktívnej prírode (kúpele, národné parky). Poľsko má 16 oblastí
UNESCO
. Zázemie pre turizmus je vybudované na vysokej úrovni, existujú početné turistické informačné stánky a veľmi populárne sú reštaurácie, kaviarne, krčmy a mliečne bary.
Poľský turisticko-vlastivedný spolok
operuje po celej krajine a jeho cestičky sú opísané skratkou PTTK (
Polskie Towarzystwo Turystyczno-Krajoznawcze
) a označené farebným značkovaním.
12
Łazienki Królewskie
vo Varšave
Tatranské múzeum
doktora
Tytusa Chałubińského
Zakopanom
Najpopulárnejšie a najnavštevovanejšie sú mestá
Varšava
Lublin
Krakov
13
Wieliczka
Oswiecim
14
Bochnia
Wadowice
Osvienčim
Zakopané
15
Čenstochová
Vroclav
Poznaň
Hnezdno
Štetín
Gdansk
. Z prírodných oblastí sú to
Tatry
Podhalie
Gorce
Beskydy
(napr.
Beskid Żywiecki
Sliezske Beskydy
Nízke Beskydy
Bieszczady
),
Svätokrížske hory
Krkonoše
Bielovežský
Biebrzanský národný park
, jazero
Śniardwy
Štetínsky záliv
a pobrežie
Baltského mora
od
Swinoústia
po
Krynicu Morskú
Najznámejšie múzeá sú Archeologické múzeum v
Biskupine
, Múzeum začiatkov poľského štátu v
Hnezdne
Wawelský hrad
Krakove
, Kráľovský a
Wilanowský palác
Łazienki Królewskie
vo Varšave, Národné múzeá vo Varšave, Krakove,
Poznani
Štetíne
Kielcach
a vo
Vroclave
. Kniežacie zámky sú v Pomoranskom
Štetíne
Darlove
Slupsku
. Atraktívny je
Dom narodenia
Fryderyka Chopina
v dedine
Żelazowa Wola
gmina Sochaczew
),
Múzeum
Marie Skłodowskej-Curieovej
vo Varšave,
Dom
Jana Kochanowskeho
v dedine
Czarnolas
neďaleko
Radoma
Tatranské múzeum
Zakopanom
Poľnohospodárske múzeum
v meste
Ciechanowiec
či
Národné múzeum poľnohospodárstva a potravinárstva
v dedine
Szreniawa
blízko
Poznane
Zoologické záhrady sú vo
Vroclave
Poznani
Lodži
Krakove
Varšave
Płocku
Toruni
Gdansku
Akwarium Gdyńskie
Gdyni
. Safari parky sú v
Świerkocine
neďaleko
Gorzowa Wielkopolskeho
a v
Borysewe
blízko mesta
Poddębice
, pričom botanické záhrady medzi iným v Krakove, Varšave, Vroclave, v
Lodži
Lubline
Kórniku
Raciborzi
a v kúpeľoch
Lądek-Zdrój
. Najstaršie arborétum v Poľsku sa nachádza v dedine
Lipno
16
gmina Niemodlin
). Okrem toho v
Štetíne
pri parku Jana Kasprowicza je veľká
ružová záhrada
Palác Czartoryskich v
Puławach
V Poľsku sa rozvíja
agroturistika
, turistika s deťmi,
cykloturistika
vodáctvo
. Populárne splavné trasy sú
Elbląski
kanál,
Augustovski
kanál, rieka
Visla
17
18
Pilica
19
20
Czarna Hańcza
Wieprz
Bug
Drawa
21
Krutynia
22
23
Warta
24
25
Rega
26
Parsęta
Radew
27
Odra
28
29
30
31
Štetínsky záliv
. Turistika s deťmi je najlepšie rozvinutá vo veľkých mestách (
Štetín
32
Gdansk
33
Łódź
34
Varšava
35
) a známych rekreačných strediskách, napr. v
Swinoústi
Kolobrehu
Trzebieży
36
37
38
Jedna z najdlhších národných cyklistických trás je
Východná cyklotrasa Green Velo
Wschodni Szlak Rowerowy Green Velo
), od mesta
Końskie
cez
Oblęgorek
Kielce
Sandomierz
Rzeszów
Przemyśl
Chełm
Włodawe
Hajnówke
Białystok
Goniądz
Augustów
Suwałki
Węgorzewo
Lidzbark Warmiński
Frombork
až po
Elbląg
39
. Poľsko-slovenská cesta pre cyklistov spája
Martin
s mestom
Bielsko-Biała
40
Tematické trasy pre pešiu turistiku a autom boli vytvorené v mnohých regiónoch, napr.
Piastovná cesta
Szlak Piastowski
) v
Poznani
Hnezdnom
a v okolí
41
Kráľovská cesta
vo Varšave (
Trakt Królewski w Warszawie
42
Pápežská trasa
(napr.
szlak „Ścieżkami Jana Pawła II” v Krakove
),
Malopoľská
medová oblasť
Małopolska miodowa kraina
) a
Lubuská
trasa vína a medu
Lubuski Szlak Wina i Miodu
43
44
Zamość
, radnica a Veľké námestie
V roku 2016 najvyšší počet turistov využívajúcich ubytovanie bol zaznamenaný vo vojvodstvách
malopoľským
mazovským
dolnosliezským
sliezským
západopomoranským
pomoranským
45
. Domáci cestovný ruch bol najväčší v nasledujúcich provinciách:
malopoľské vojvodstvo
pomoranské
mazovské
západopomoranské
. Zahraničným návštevníkom bolo pridelených 19,5% všetkých prenocovaní. Vojvodstva
mazovské
malopoľské
podleské
západopomoranské
lubuské
sa vyznačuje najväčším podielom zahraničných turistov medzi tými, ktorí ubytovanie využívajú. Do okresov s najvyšším počtom prenocovaní poskytnuté zahraničným turistom boli zahrnuté
Krakov
(55,7%), Swinoústie (
Świnoujście
) (47,7%),
Varšava
(42,7%),
Gdansk
(38,6%),
Vroclav
(36,3%),
Białystok
(35,9%),
Štetín
(35,8%), a
Katovice
(29,9%). V
Krakove
boli väčšinou turisti z Veľkej Británie (17%) a Nemecka (10,5%), v
Swinoústi
z Nemecka (97,3%) a vo Varšave z Veľkej Británie (9,3%), Spojených štátov (8,7%) a Nemecka (8,1%). Percento turistov zo Slovenska medzi zahraničnými turistami v
okrese Tatra
bolo 9,8%. Cudzinci zo susedných krajín, ktorí navštívia Poľsko, podľa počtu boli Nemci (viac ako 25 miliónov), Česi (asi 12 miliónov), Ukrajinci (asi 10 miliónov), Slováci (asi 6 miliónov), Bielorusi (asi 3 miliónov), Litovčania (asi 3 miliónov) a Rusi (asi 1 milión). Index sezónnosť, to znamená počet nocí strávených v turistických ubytovacích zariadeniach v júli a auguste vydelený počtom nocí v turistických ubytovacích zariadeniach spolu * 100%, pre Poľsko v období 2004-2016 znížil o takmer 5 p. percent, čo znamená rovnomernejšie ako predtým rozloženie prenocovanie v priebehu celého roka. V roku 2016 obyvatelia Poľska cestovali hlavne do európskych krajín (93% ciest). Najväčší počet ciest sa uskutočnil v Nemecku (2310.000), Taliansku (936.000), vo Veľkej Británii (915.000), Chorvátsku (661.000), Česku (655.000), Grécku (611.000), Španielsku (588 tis.), Rakúsku (403 tis.), na Slovensku (370 tis.) a Francúzsku (370 tis.). Hlavnými cieľovými krajinami počas jednodňových ciest boli susedné krajiny Poľska - Nemecko, ktoré tvorili 40%, potom Česko - 35% a Slovensko - 15%.
46
Opera na zámku v
Štetíne
Hnezdno (
Gniezno
), namestie
Kostol v Sekowej (
Drevené kostoly v južnom Malopoľsku
Zrúcanina hradu v meste
Chęciny
Kláštor na Jasnej Hore v
Čenstochovej
Nowe Warpno
, Staré mesto
Úvoz kráľovnej Hedvigy v meste
Sandomierz
Dopravná sieť
upraviť
upraviť zdroj
Diaľnica A4 v Krakove
Diaľnica A1/A4
Pozri aj:
Polskie Koleje Państwowe
Zoznam letísk v Poľsku
Zoznam dopravných značiek v Poľsku
Stadion Narodowy, Varšava (
UEFA EURO 2012
Poľsko má málo rozvinutú dopravnú sieť. Dĺžka železníc je
23 420
km
a ciest
382 000
km
. V Poľsku je 21 000 000 registrovaných osobných
automobilov
a 4 500 000 nákladných automobilov (2010).
Poľsko má 8 hlavných letísk, 122 letísk a 8 heliportov. Dĺžka vodných ciest a kanálov je
3 812
km
. Obchodné loďstvo zahrňuje 114 lodí a ďalších 100 registrovaných mimo krajinu. Poľské hlavné prístavy sú Gdansk, Gdyňa,
Štetín
Świnoujście
Police
Kołobrzeg
Ustka
, Varšava a Vroclav.
Zdravotná starostlivosť
upraviť
upraviť zdroj
V súlade s článkom 68 ústavy Poľskej republiky má každý obyvateľ Poľska právo na ochranu zdravia. Štátna správa zabezpečuje rovnaký dostup k službám zdravotnej starostlivosti všetkým občanom, nezávisle od ich materiálnej situácie, z verejných zdrojov. Podmienky a rozsah starostlivosti vymedzujú predpisy.
Kultúra, umenie a prostriedky masovej komunikácie
upraviť
upraviť zdroj
Hudba
upraviť
upraviť zdroj
Wojciech Kilar, preslávený filmovou hudbou
Fryderyk Chopin
Józef Piłsudski
Najčastejšie spomínaní poľskí skladatelia vážnej hudby sú
47
Fryderyk Chopin
Karol Szymanowski
Krzysztof Penderecki
Zbigniew Preisner
Wojciech Kilar
Ignacy Jan Paderewski
Henryk Wieniawski
Krzysztof Komeda
Andrzej Panufnik
Stanisław Moniuszko
Jan A. P. Kaczmarek
Witold Lutosławski
Literatúra
upraviť
upraviť zdroj
Počiatky poľskej literatúry v stredoveku
upraviť
upraviť zdroj
Stredoveká literatúra v Poľsku povstávala pod vplyvom západných krajín a
kresťanstva
. V prvom období jej rozvoja (do konca 11. storočia) sa na území krajiny rozvíjala výhradne v
latinskom jazyku
a bola v prevažnej miere anonymná. Próza sa skladala z opisov života svätých (napr. život
sv. Vojtecha
, či
Bruna z Querfurtu
), listov, dejepisných diel a
kroník
Gallova
Chronica Polonorum
Kadłubekova
Chronica Polonorum
). Poézia mala charakter príležitostný,
panegyrický
liturgický
a žalobný. V druhom období (12. až 14. storočie) sa v písomníctve rozvíjali kázania (
Kázania svätokrýžske
). Objavovali sa prvé útvory v národnom jazyku (
Psałterz floriański
Bogurodzica
), ktorý bol zároveň využívaný v
ústnej tvorbe
. Rovnoprávne postavenie si získal v treťom období (14. až 16. storočie), v ktorom vznikli diela ako napríklad tzv.
Lament świętokrzyski
Rozmyślanie przemyskie
. Taktiež boli vytvárané poľské preklady
Biblie
48
Renesancia
upraviť
upraviť zdroj
Na počiatku vznikala renesančná literatúra v Poľsku v latinčine pričinením cudzozemcov (Filip Kallimach, Konrad Celtis), ako aj Poliakov (Mikołaj Hussowczyk, Andrzej Krzycki). Literárne diela písané po poľsky sa objavovali čoraz častejšie približne od roku
1543
, kedy čoraz väčšie uznanie získavali spisovatelia ako:
Mikołaj Rej
, Andrzej Frycz Modrzewski, Stanisław Hozjusz. V tomto období zároveň vzrástla popularita literatúry s občianskou tematikou. Najväčší rozkvet renesančnej literatúry pripadá na roky
1565
až
1590
. Najdôležitejšími spisovateľmi tej doby boli: Łukasz Górnicki, A.P. Nidecki i
Jan Kochanowski
. Posledne menovaný sa stal otcom poľského literárneho jazyka písaním piesní, frašiek a tragédií. Od roku
1590
po začiatok 17. storočia nastal súmrak renesancie v poľskej literatúre
49
Barok
upraviť
upraviť zdroj
Poľská baroková literatúra (17. storočie) sa skladá z niekoľkých prúdov, mimo iných z náboženského prúdu, rozvíjajúceho sa pod vplyvom protireformácie (elégie, emblémy, kázania, piesne, hagiografické diela, parafrázy biblických kníh, texty s individuálnym a meditatívnym charakterom, napr. Sępa Szarzyńského). Druhým prúdom barokovej literatúry bola tvorba Jezuitov (najmä latinská – epigramy, ódy, piesne, ale tiež preklady, napr. Biblia Jakuba Wujka). V rámci tohto prúdu vznikali náboženské a politické traktáty (Skarga), modlitebné knižky, dramatické texty pre školy. Iným prúdom bola
sarmatská
tvorba (tradičné formy nadväzujúce na stredovek, rozvoj zemianskej a rytierskej poézie, popularitu získavali domáce silvy a pamätníky). Poézia vyjadrovala pocit márnosti z dočasného majetku ako aj pominuteľnosť lásky a šťastia (
Roksolanki
Zimorowica
). Vznikali tiež erotiky (
J. A. Morsztyn
). V literatúre baroka sa vydeľuje tiež „šašovská“ tvorba (prevažne anonymná), v ktorej dominovala paródia, satira, groteska a nonsens
50
Osvietenstvo
upraviť
upraviť zdroj
Doba osvietenstva sa v Poľsku začala v prvej polovici 18. storočia. Bola previazaná s krízou šľachtickej demokracie a ohrozením nezávislosti štátu. Preto sa veľká časť literatúry zaoberala občianskymi a politickými otázkami. Predstaviteľmi takej literatúry sú napríklad Ignacy Krasicki i Adam Naruszewicz. Títo spisovatelia (podobne ako Franciszek Bohomolec,
Julian Ursyn Niemcewicz
a Franciszek Zabłocki) boli spojení s klasicizmom, nadväzujúcim do antickej tvorby. Tento prúd predstavoval oficiálny a kráľom podporovaný literárny program Poľska. Vedľa neho fungoval sentimentálny prúd, propagovaný strediskom Czartoryských v Puławoch. Predstaviteľmi prúdu boli napríklad Franciszek Karpiński a Franciszek Dionizy Kniaźnin. Najpopulárnejšími druhmi doby boli: óda,
selanka
bájka
satira
. Boli tvorené heroicko-komické
poémy
ako aj prvé poľské romány
51
Romantizmus
upraviť
upraviť zdroj
Prvé vydanie knihy
Pan Tadeusz
Situácia po strate nezávislosti v roku 1795 značne vplývala na poľskú literatúru, ktorá odvtedy plnila funkciu udržiavania národného povedomia. Pod vplyvom nemeckého a anglického romantizmu sa učil a rozvíjal prúd poľského romantizmu. Ten spočiatku rivalizoval s klasicizmom a postanisławovským sentimentalizmom, neskôr dominoval až do roku 1863. V porozborovom období boli hromadené povesti, legendy a ľudové piesne (Oskar Kolberg). Literárnu situáciu zmenil úpadok
Novembrového povstania
(1831). Písomníctvo sa od tej chvíle rozdelilo na literatúru domácu (historické romány Kraszewského, šľachtické povedačky Rzewuského, situačné komédie Fredra) a emigračnú, kde vznikali dôležité diela poľskej literatúry.
Mickiewiczove
Dziady a Pan Tadeusz (ktorý bol uznaný za národnú epopej),
Słowackého
Kordian,
Krasińského
Nie-Boska komedia. Nastal rýchly rozvoj lyriky, v tom mystickej poézie. Objavili sa také druhy ako romantická dráma, digresívna poéma a množstvo iných. Na diela, ktoré vznikli v tomto období, sa odvolávali všetky neskoršie literárne epochy
52
53
Divadlo
Juliusza Słowackého
Krakove
Pozitivizmus
upraviť
upraviť zdroj
Rok
1864
(porážka
Januárového povstania
) sa zvyčajne pokladá
54
za počiatok pozitivizmu v Poľsku. Politická situácia v krajine, pochybnosti odzískania nezávislosti cestou ozbrojeného odporu ako aj zaujatie vedeckými objavmi, zmenili úlohu pripisovanú literatúre. Predovšetkým mala byť užitočná a reagovať na aktuálne udalosti a spoločenské problémy. Zmenšil sa význam poézie (no aj naďalej vznikala, písali ju napr.
Maria Konopnicka
Adam Asnyk
) a najviac ceneným literárnym druhom sa stal realistický (napr.
Prus Lalka
Orzeszkowa Meir Ezofowicz
Nad Niemnem
), alebo tendenčný román (napr.
Kraszewski Dziadunio
Orzeszkowa Pan Graba
Pamiętnik Wacławy
). Zároveň vznikali početné novely (Konopnicka, Sienkiewicz, Prus), a tiež historické romány, ako napríklad:
Faraon
Prusa a Ogniem i mieczem, Potop, Pan Wołodyjowski, Krzyżacy, Quo vadis Henryka Sienkiewicza. Posledne menovaný spisovateľ dostal v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru
55
Mladé Poľsko
upraviť
upraviť zdroj
Mladé Poľsko
je označenie skupiny umelcov z rokov 1890 – 1918 a pochádza z programového manifestu Artura Górského, v ktorom skritizoval pozitivistov a predstavil literárny program mladých tvorcov. Program upozorňoval na nadpriemernosť umelca, posúval ho do kategórie veštca, obyčajného človeka nazval „filistrom“, čiže obmedzenou osobou. Bola požadovaná sloboda ako aj oddelenie umenia od kultúrneho dedičstva. Vniká heslo „umenie pre umenie“, označujúce rezignáciu z občianskej povinnosti písomníctva, a presunutie ťažiska na individualizmus a osobné prežívanie. Niektorí tvorcovia zároveň pokračovali v oslobodeneckej tématike. Vtedy tvorili
Jan Kasprowicz
Tadeusz Miciński
Leopold Staff
Stanisław Wyspiański
Stefan Żeromski
. Dôležitou postavou Mladého Poľska bol
Stanisław Przybyszewski
, z ktorého tvorby za pozornosť stojí román
Il Regno Doloroso
ako aj autobiografia
Moi współcześni
20. storočie
upraviť
upraviť zdroj
Poľsko malo v 20. storočí štyroch nositeľov Nobelovej ceny za literatúru:
Henryka Sienkiewicza
, Władysława Reymonta, Czesława Miłosza a Wisławu Szymborskú. Iní dôležití spisovatelia sú Witkacy, Bruno Schulz a Witold Gombrowicz, ktorí sa počítajú do
avantgardy
; tvorca vedeckej fantastiky
Stanisław Lem
, ktorý vo svojich dielach predpovedal ohromné množstvo vedeckých objavov, ktoré sa stali skutočnosťou: biotechnológia, sieť, virtuálna realita; reportér
Ryszard Kapuściński
, ktorého portréty iných kultúr a národov sú široko oceňované a prekladané. Ďalší dôležití spisovatelia sú:
Zbigniew Herbert
Sławomir Mrożek
Jarosław Iwaszkiewicz
Maria Dąbrowska
Leopold Tyrmand
Stefan Chwin
Jerzy Prokopiuk
Robert Stiller
Andrzej Waligórski
Maria Pawlikowska-Jasnorzewska
Julian Tuwim
Ferdynand Goetel
Piotr Kuncewicz
Paweł Jasienica
Stanisław Jerzy Lec
Tadeusz Boy-Żeleński
Tadeusz Różewicz
Józef Mackiewicz
Andrzej Bobkowski
Zofia Nałkowska
Krzysztof Kamil Baczyński
Stanisław Barańczak
Adam Zagajewski
Tadeusz Konwicki
Stefan Wiechecki
Marcin Świetlicki
Andrzej Stasiuk
Eustachy Rylski
Jerzy Sosnowski
Prostriedky masovej komunikácie
upraviť
upraviť zdroj
Telewizja Polska
, budova vo Varšave
Verejnoprávna
Telewizja Polska
slov.
Poľská televízia
) vysiela na deviatich okruhoch:
TVP 1
TVP 1 HD
TVP 2
TVP 2 HD
TVP Info
TVP Polonia
TVP Kultura
TVP Historia
TVP Sport
TVP Seriale
Белсат TV
TVP HD
Fungujú tiež súkromné stanice:
Polsat
Polsat 2
TVN
TVN 24
TVN 7
TV 4
TV Puls
Canal+
Polsat News
Tele 5
TV Biznes
, 2 kanály
Polsat Sport
Superstacja
nsport
TVN Turbo
. Pomocou satelitných prijímačov sú dostupné mnohé kanály v poľskom jazyku, najmä cez káblovú a digitálnu televíziu:
Cyfrowy Polsat
Cyfra+
Rozhlasové vysielanie zastupuje verejnoprávne
Polskie Radio
slov.
Poľské Rádio
):
Jedynka
slov.
Jednotka
),
Dwójka
slov.
Dvojka
),
Trójka
slov.
Trojka
),
Czwórka
slov.
Štvorka
) a
Polskie Radio dla Zagranicy
slov.
Zahraničné vysielanie
). Okrem verejnoprávneho rozhlasu vysielajú súkromné stanice, napríklad:
Radio Zet
RMF FM
Radio Maryja
Radio Eska
Planeta FM
RMF MAXXX
a iné (množstvo regionálnych a internetových).
Nasledujúce denníky sú zoradené podľa údajov
Zväzu kontroly distribúcie tlače
poľ.
Związek Kontroli Dystrybucji Prasy
) podľa nákladu zostupne:
Fakt
Gazeta Wyborcza
Metro
Super Express
Echo Miasta
Dziennik Polska-Europa-Świat
Rzeczpospolita
Gazeta Prawna
Przegląd Sportowy
Dziennik Zachodni
Gazeta Pomorska
Głos Wielkopolski
Dziennik Polski
Gazeta Podatkowa
Express Ilustrowany
Dziennik Łódzki
Dziennik Bałtycki
Gazeta Lubuska
Głos - Dziennik Pomorza
Gazeta Wrocławska
Echo Dnia
56
Najväčšie mienkotvorné časopisy krajiny sú
56
Polityka
Newsweek Polska
Wprost
Film
upraviť
upraviť zdroj
Pozri aj:
Poľská filmová škola
Poľskí režiséri, ktorých filmy boli nominované na
Oscara
v kategórii zahraničných filmov:
Jerzy Antczak
Sławomir Fabicki
Feliks Falk
(2-krát),
Robert Gliński
Agnieszka Hollandová
Jerzy Hoffman
Andrzej Jakimowski
Jerzy Kawalerowicz
(3-krát),
Dorota Kędzierzawska
Krzysztof Kieślowski
(3-krát),
Jan Jakub Kolski
Andrzej Kotkowski
Kazimierz Kutz
(2-krát),
Witold Leszczyński
Juliusz Machulski
Czesław Petelski
Magdalena Piekorz
Radosław Piwowarski
Roman Polański
Jerzy Stuhr
Piotr Trzaskalski
Andrzej Wajda
(7-krát),
Leszek Wosiewicz
Krzysztof Zanussi
(4-krát).
Zbigniew Rybczyński
Cena Akadémie za najlepší krátky animovaný film 1982.
Galéria
upraviť
upraviť zdroj
Poznań
Štetín (
Szczecin
Świnoujście
Stargard
Kołobrzeg
Toruń
Bydgoszcz
Malbork
Wałbrzych
Książ
Vroclav
Storočia Hala
a multimediálne fontány
Bielsko-Biała
Čenstochová (
Częstochowa
Kielce
Kazimierz Dolny
Janowiec
Baranów Sandomierski
Sandomierz
Rzeszów
Bochnia
Nowy Wiśnicz
Ogrodzieniec
Poznámky
upraviť
upraviť zdroj
Podľa
OSN
a niektorých systémov Poľsko patrí do
východnej Európy
Poľský historik
Jerzy Kłoczowski
krajinu zaraďuje medzi tzv.
stredovýchodné štáty
Referencie
upraviť
upraviť zdroj
United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49)
[online]. unstats.un.org, [cit. 2024-07-28].
Dostupné online.
Archivované 2013-03-26 z
originálu.
(po anglicky)
WALLACE, W.
The Transformation of Western Europe London
, Pinter, 1990.
HUNTINGTON, Samuel.
The Clash of Civilizations
. Simon & Schuster, 1996.
JOHNSON, Lonnie.
Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends
. Oxford University Press, US, 2001.
NationMaster.com 2003–2007,
Poland, Facts and figures
Encyklopedia PWN w trzech tomach, tom 2 J-P
. Varšava
: Wydawnictwo Naukowe PWN SA, 1999.
ISBN
83-01-12844-5
. S.
899. (
(po poľsky)
NOVÁČEK, Aleš. Polsko mezi Východem a Západem.
Geografické rozhledy
, 2013, roč.
22, čís.
5, s.
5-6.
Dostupné online
[cit. 2025-09-27].
ISSN
1210-3004
Zabecki D. T., Poland, Role in the War. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 1025-1027
Slaczka, A., Kruglov, S., Golonka, J., Oszczypko, N., Popadyuk, I., 2006,
Geology and Hydrocarbon Resources of the Outer Carpathians, Poland, Slovakia, and Ukraine, General Geology.
in Golonka, J., Pícha, F. (Editori),
The Carpathians and Their Foreland: Geology and Hydrocarbon Resources.
AAPG Memoir 84, Tulsa, s. 221 – 258
- Portal "Rzeszów Podkarpackie"
História PTTK
[online]. [Cit. 2017-08-13].
Dostupné online.
Archivované 2018-08-22 z
originálu.
Chodníky PTTK
Krakow tours
Auschwitz tours
Zakopane transfer
Ogród Dendrologiczny w Lipnie
Wisła
[online]. [Cit. 2017-08-15].
Dostupné online.
Archivované 2017-08-16 z
originálu.
Wisła
Pilica
[online]. [Cit. 2017-08-15].
Dostupné online.
Archivované 2017-08-16 z
originálu.
Kajakiem po Pilicy i nie tylko ...
6 najlepszych tras kajakowych w Polsce - National Geographic
krutynia.com.pl
splywy.pl/krutynia
kajakirogalinek.pl
nefunkčný odkaz
skajakirogalinek.pl/kajaki-warta/
Rega
[online]. [Cit. 2017-08-15].
Dostupné online.
Archivované 2017-08-16 z
originálu.
Związek Miast i Gmin Dorzecza Parsęty, Polska Organizacja Turystyczna, 2004,
Informator turystyczny "Szlak kajakowy rzeki Parsęty i Radwi"
. Białe Błota: Agencja Reklamowo-Wydawnicza Omega.
ISBN 83-7263-907-8
Ufnal, J., Bajer, A., Krawczyk, M., Zakrzewska, K., Kowalski, W., 2007,
Okolice Szczecina
. Warszawa, ExpressMap.
ISBN 978-83-60120-96-5
Polickie kajakowanie z historią
[online]. [Cit. 2017-08-15].
Dostupné online.
Archivované 2017-08-16 z
originálu.
Miejskie wycieczki kajakowe "Szczecińska Wenecja"
Kajakiem po Odrze
[online]. [Cit. 2017-08-15].
Dostupné online.
Archivované 2017-08-15 z
originálu.
Szczecin – atrakcje dla dzieci
Gdańsk z dzieckiem – 21 atrakcji nie tylko na weekend!
Z dzieckiem w Łodzi. Muzeum Animacji Se-ma-for
Warszawa, Polska
[online]. Trek Zone, [cit. 2021-04-25].
Dostupné online.
(po poľsky)
Świnoujście – atrakcje dla dzieci
Oceanarium
[online]. [Cit. 2017-08-15].
Dostupné online.
Archivované 2017-08-16 z
originálu.
Atrakcje turystyczne Trzebieży i okolic
Wschodni Szlak Rowerowy Green Velo
Hraško, O., Kubička, D., Diaľková cyklotrasa spájajúca Slovensko s Poľskom (Rozległa trasa rowerowa łącząca Polskę i Słowację). Martin, Bielsko-Biała: Turčianska bicyklová skupina JUS, Beskidzkie Towarzystwo Cyklistów
Organizacja Turystyczna "Szlak Piastowski" Gniezno
Lileyko, J., 1979,
Warszawa. Trakt Królewski
. Warszawa: Krajowa Agencja Wydawnicza
Lubuski Szlak Wina i Miodu
Kraina winem i miodem płynąca
[online]. [Cit. 2017-08-15].
Dostupné online.
Archivované 2016-03-14 z
originálu.
Turystyczna baza noclegowa w Polsce w 2016 r.
Turystyka w 2016 roku
Zoznam poľských skladateľov najčastejšie spomínaných na internete, 3. 12. 2008
Archivované
2012-05-29 na
Archive.today
(po anglicky)
MICHAŁOWSKA, Teresa; OTWINOWSKA, Barbara; SARNOWSKA-TEMERIUSZ, Elżbieta.
Słownik literatury staropolskiej
: średniowiecze, renesans, barok
. Wrocław
: Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw., 2002.
ISBN
83-04-04621-0
. S.
954–957.
MICHAŁOWSKA, Teresa; OTWINOWSKA, Barbara; SARNOWSKA-TEMERIUSZ, Elżbieta.
Słownik literatury staropolskiej
: średniowiecze, renesans, barok
. Wrocław
: Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw., 2002.
ISBN
83-04-04621-0
. S.
800-810.
MICHAŁOWSKA, Teresa; OTWINOWSKA, Barbara; SARNOWSKA-TEMERIUSZ, Elżbieta.
Słownik literatury staropolskiej
: średniowiecze, renesans, barok
. Wrocław
: Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw., 2002.
ISBN
83-04-04621-0
. S.
95 – 99.
MICHAŁOWSKA, Teresa; OTWINOWSKA, Barbara; SARNOWSKA-TEMERIUSZ, Elżbieta.
Słownik literatury staropolskiej
: średniowiecze, renesans, barok
. Wrocław
: Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw., 2002.
ISBN
83-04-04621-0
. S.
Oświecenie
WITKOWSKA, Alina.
Literatura romantyzmu
. Warszawa
: PWN, 1987.
ISBN
83-01-05357-7
. S.
5 – 23.
Słownik terminów literackich
. Wrocław
: Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1998.
ISBN
83-04-04417-X
. S.
482 – 483.
MARKIEWICZ, Henryk.
Literatura pozytywizmu
. Warszawa
: PWN, 2000.
ISBN
83-01-12277-3
. S.
5.
MARKIEWICZ, Henryk.
Pozytywizm
. Warszawa
: PWN, 2004.
ISBN
83-01-13849-1
Údaje „Zväzu kontroly distribúcie tlače“ za september 2008.
Archivované
2009-12-04 na
Wayback Machine
(po poľsky)
Pozri aj
upraviť
upraviť zdroj
Delenie Poľska
Iné projekty
upraviť
upraviť zdroj
Commons
Wikislovník
Commons ponúka multimediálne súbory na tému
Poľsko
Wikislovník ponúka heslo
Poľsko
Externé odkazy
upraviť
upraviť zdroj
Poľsko na Portáli EÚ
(po slovensky)
Poľský inštitút Bratislava
(po slovensky)
Oficiálny portál Poľskej republiky
Archivované
2008-10-29 na
Wayback Machine
(po poľsky)
(po anglicky)
(po nemecky)
(po francúzsky)
(po španielsky)
(po rusky)
Poľsko – informácie
Archivované
2005-03-06 na
Wayback Machine
(po poľsky)
Poľské vojvodstvá
Dolnosliezske
Kujavsko-pomoranské
Lodžské
Lubelské
Lubuské
Malopoľské
Mazovské
Opolské
Podkarpatské
Podleské
Pomoranské
Sliezske
Svätokrížske
Varmsko-mazurské
Veľkopoľské
Západopomoranské
Vyšehradská skupina
Česko
Maďarsko
Poľsko
Slovensko
Štáty Európskej únie
Členské štáty
Belgicko
Bulharsko
Cyprus
Česko
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
Írsko
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Maďarsko
Malta
Nemecko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Švédsko
Taliansko
Kandidátske krajiny
Čierna Hora
Island
Severné Macedónsko
Srbsko
Turecko
Bývalé členské štáty
Spojené kráľovstvo
Západoeurópska únia
Členovia
Belgicko
Francúzsko
Nemecko
Grécko
Taliansko
Luxembursko
Holandsko
Portugalsko
Španielsko
Spojené kráľovstvo
Pridružení členovia
Maďarsko
Island
Nórsko
Poľsko
Česko
Turecko
Pozorovatelia
Rakúsko
Dánsko
Fínsko
Írsko
Švédsko
Pridružení partneri
Bulharsko
Estónsko
Lotyšsko
Litva
Rumunsko
Slovensko
Slovinsko
Schengenský priestor
EÚ:
Belgicko
Bulharsko
Česko
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Malta
Maďarsko
Nemecko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Švédsko
Taliansko
Mimo EÚ:
Island
Nórsko
Švajčiarsko
Osobitné postavenie:
Andorra
Lichtenštajnsko
Monako
San Maríno
Vatikán
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
(NATO)
Dejiny
Severoatlantická zmluva
K:Vojenské operácie NATO
Predstavitelia
Generálny tajomník:
Mark Rutte
K:Generálni tajomníci
Zástupca generálneho tajomníka:
Mircea Geoană
Predseda Vojenského výboru: admirál
Rob Bauer
Hlavný veliteĺ Spojeneckých síl v Európe: generál
Christopher G. Cavoli
Hlavný veliteĺ Spojeneckých pre transformáciu: generál
Philippe Lavigne
K:Vojenské funkcie NATO
Štruktúra
Severoatlantická rada
Vojenský výbor
Medzinárodný vojenský štáb
Vojenská spolupráca
Air Standardization Coordinating Committee
Implementačná sila
Mnohonárodný Zbor Sever-Východ
Systém integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany
Quick Reaction Alert
Sily pre Kosovo
Členské štáty
Albánsko
Belgicko
Bulharsko
Česko
Čierna Hora
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
Island
Kanada
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Maďarsko
Nemecko
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rumunsko
Severné Macedónsko
Slovensko
Slovinsko
Spojené kráľovstvo
Spojené štáty americké
Španielsko
Švédsko
Taliansko
Turecko
Ostatné
Medzinárodná hláskovacia tabuľka
Vlajka
K:Veľvyslanci pri NATO
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(OECD)
Austrália
Belgicko
Česko
Čile
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Island
Izrael
Írsko
Japonsko
Kanada
Kostarika
Kolumbia
Kórejská republika
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Maďarsko
Mexiko
Nemecko
Nový Zéland
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Švajčiarsko
Švédsko
Taliansko
Turecko
Spojené kráľovstvo
Spojené štáty
Štáty
a závislé územia v
Európe
Nezávislé štáty
Albánsko
Andorra
Arménsko
Azerbajdžan
Belgicko
Bielorusko
Bosna a Hercegovina
Bulharsko
Cyprus
Česko
Čierna Hora
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Gruzínsko
Holandsko
Chorvátsko
Island
Írsko
Kazachstan
Lichtenštajnsko
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Maďarsko
Malta
Moldavsko
Monako
Nemecko
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Rusko
San Maríno
Severné Macedónsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Švajčiarsko
Švédsko
Taliansko
Turecko
Ukrajina
Vatikán
Ostatné územia
Faerské ostrovy
Gibraltár
Guernsey
Jan Mayen
Jersey
Man
Svalbard
Sporné územia
Abcházsko
Južné Osetsko
Kosovo
Náhorný Karabach
Podnestersko
Severný Cyprus
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii
Členovia
Svetovej obchodnej organizácie (WTO)
Albánsko
Angola
Antigua a Barbuda
Argentína
Arménsko
Austrália
Bahrajn
Bangladéš
Barbados
Belize
Benin
Bolívia
Botswana
Brazília
Brunej
Burkina
Burundi
Čad
Čile
Čína
Dominika
Dominikánska republika
Džibutsko
Egypt
Ekvádor
Eswatini
Európska únia
Fidži
Filipíny
Gabon
Gambia
Ghana
Grenada
Gruzínsko
Guatemala
Guinea-Bissau
Guinea
Guyana
Haiti
Honduras
Hongkong
India
Indonézia
Island
Izrael
Jamajka
Japonsko
Jordánsko
Južná Afrika
Kambodža
Kamerun
Kanada
Kapverdy
Katar
Keňa
Kirgizsko
Kolumbia
Kongo
Konžská demokratická republika
Kórejská republika
Kostarika
Kuba
Kuvajt
Lesotho
Lichtenštajnsko
Macao
Macedónsko
Madagaskar
Malajzia
Malawi
Maldivy
Mali
Maroko
Maurícius
Mauritánia
Mexiko
Mjanmarsko
Moldavsko
Mongolsko
Mozambik
Namíbia
Nepál
Niger
Nigéria
Nikaragua
Nórsko
Nový Zéland
Omán
Pakistan
Panama
Papua-Nová Guinea
Paraguaj
Peru
Pobrežie Slonoviny
Rusko
Rwanda
Salvádor
Saudská Arábia
Senegal
Sierra Leone
Singapur
Spojené arabské emiráty
Spojené štáty
Srí Lanka
Stredoafrická republika
Surinam
Svätá Lucia
Svätý Krištof a Nevis
Svätý Vincent a Grenadíny
Šalamúnove ostrovy
Švajčiarsko
Taiwan
Tanzánia
Thajsko
Togo
Tonga
Trinidad a Tobago
Tunisko
Turecko
Uganda
Ukrajina
Uruguaj
Venezuela
Vietnam
Zambia
Zimbabwe
^1
Všetkých 28 štátov Európskej únie je členom WTO:
Belgicko
Bulharsko
Cyprus
Česko
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
Írsko
Taliansko
Lotyšsko
Litva
Luxembursko
Maďarsko
Malta
Nemecko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Slovensko
Slovinsko
Spojené kráľovstvo
Španielsko
Švédsko
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
Členovia
Albánsko
Andorra
Arménsko
Rakúsko
Azerbajdžan
Bielorusko
Belgicko
Bosna a Hercegovina
Bulharsko
Kanada
Chorvátsko
Cyprus
Česko
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Gruzínsko
Nemecko
Grécko
Svätá stolica
Maďarsko
Island
Írsko
Taliansko
Kazachstan
Kirgizsko
Lotyšsko
Lichtenštajnsko
Litva
Luxembursko
Macedónsko
Malta
Moldavsko
Monako
Čierna Hora
Holandsko
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rumunsko
Rusko
San Maríno
Srbsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Švédsko
Švajčiarsko
Tadžikistan
Turecko
Turkménsko
Ukrajina
Spojené kráľovstvo
Spojené štáty
Uzbekistan
Partneri pre
spoluprácu
Afganistan
Alžírsko
Austrália
Egypt
Izrael
Japonsko
Jordánsko
Mongolsko
Maroko
Južná Kórea
Thajsko
Tunisko
Zdroj: „
Kategórie
Poľsko
Krajiny EÚ
Členovia NATO
Členovia OSN
Štáty v Európe
Skryté kategórie:
Wikipédia:Články s nefunkčnými odkazmi
Stránky s magickými odkazmi ISBN
Webarchive template archiveis links
Webarchive template wayback links
Stránky s mapami
Poľsko
Pridať tému