Rusko – Wikipédia

Rusko – Wikipédia
Preskočiť na obsah
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O iných významoch výrazu
Rusko
pozri
Rusko (rozlišovacia stránka)
Ruská federácia
Vlajka
Znak
Štátna hymna
Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii
(Štátna hymna Ruskej federácie)
Miestny názov
dlhý
Российская Федерация
krátky
Россия
Hlavné mesto
Moskva
55°45
s.š. 37°37
v.d.
Najväčšie mesto
Moskva
Úradné jazyky
ruština
v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky
Demonym
Rus, Ruska
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
federatívna
poloprezidentská republika
Vladimir Putin
Michail Mišustin
Vznik
25. december
1991
(premenovanie
Ruskej SFSR
na Ruskú federáciu)
26. december
1991 (rozpad
ZSSR
Susedia
Nórsko
Fínsko
Estónsko
Lotyšsko
Litva
Poľsko
Bielorusko
Ukrajina
Gruzínsko
Azerbajdžan
Kazachstan
Mongolsko
Čína
KĽDR
USA
Rozloha
celková
voda (%)
17 098 246
km
.)
720 500
km
(13
%)
Počet obyvateľov
sčítanie (
2021
hustota
(2022)
144 699 673 (okrem
Krymu
8,4/km
181
.)
HDP
celkový
na hlavu (PKS)
2022
2,133 bilióna $ (
.)
31 967 $ (
59
.)
Index ľudského rozvoja
2021
0,821 (
56
.) –
veľmi
vysoký
Mena
ruský rubeľ
(=100 kopejok) (RUB)
Časové pásmo
Letný čas
UTC
+2 až +12)
UTC
+3 až +13)
Medzinárodný kód
RUS / RU
Medzinárodná poznávacia značka
RUS
Internetová doména
.ru
(rezervovaná aj doména
.su
),
.рф
Smerové telefónne číslo
+7
Interaktívna mapa
Súradnice
66°25′00″S
94°15′00″V
66,416666666667°S 94,25°V
66.416666666667; 94.25
Rusko
rus.
Россия
Rossija
), dlhý tvar
Ruská federácia
RF
rus.
Российская федерация
Rossijskaja federacija
), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území
východnej Európy
severnej Ázie
. Ide o
najväčší štát na svete
, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246
km²
a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny
Zeme
. Rusko sa rozprestiera v jedenástich
časových pásmach
a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,
čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem
Číny
. Je
deviatou najľudnatejšou krajinou sveta
a najľudnatejšou krajinou
Európy
. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je
Moskva
, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov.
Petrohrad
je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria
Novosibirsk
Jekaterinburg
Nižný Novgorod
Kazaň
Východní Slovania
sa ako rozpoznateľná
etnická skupina
objavili v Európe medzi
3.
8. storočím
n. l.
Kyjevská Rus
vznikla ako štát v
9. storočí
a v roku
988
prijala od
Byzantskej ríše
pravoslávne kresťanstvo
. Rus sa nakoniec rozpadla a
Moskovské veľkokniežatstvo
sa rozrástlo na
Ruské cárstvo
. Do začiatku
18. storočia
sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania,
anexií
a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do
Ruského impéria
, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po
ruskej revolúcii
v roku
1917
však bola
monarchia
v Rusku zrušená a nahradená
Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou
– prvým
socialistickým štátom
na svete. Po
ruskej občianskej vojne
založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami
Sovietsky zväz
, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v
30. rokoch 20. storočia
prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre
Spojencov
druhej svetovej vojne
, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na
východnom fronte
proti
nacistickému Nemecku
. S nástupom
studenej vojny
súperil so
Spojenými štátmi
o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra
20. storočia
bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane
prvej družice vyrobenej človekom
prvého letu človeka do vesmíru
V roku
1991
vznikla po
rozpade Sovietskeho zväzu
nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako
federatívna
poloprezidentská republika
. Od prelomu 20. a
21. storočia
dominuje ruskému politickému systému
Vladimir Putin
, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od
demokracie
a posun k
autoritárstvu
. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu
Krymu
v roku
2014
od susednej
Ukrajiny
a jej štyroch ďalších regiónov v roku
2022
počas
prebiehajúcej invázie
. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní
ľudských práv
slobody tlače
. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej
korupcie
V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika
deviata najväčšia podľa nominálneho HDP
a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál
jadrových zbraní
a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe
ropy
zemného plynu
je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom
Bezpečnostnej rady OSN
, členským štátom
G20
ŠOS
BRICS
APEC
OBSE
WTO
a vedúcim členským štátom
SNŠ
OZKB
EAEU
. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok
svetového dedičstva UNESCO
Pôvod názvu
upraviť
upraviť zdroj
Slovo
ruský
starorusky
русьскыи
) je utvorené od slova
rus
po rusky
русь
) prebratého od
východných Slovanov
. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát
Kyjevskú Rus
– niekedy však aj
Kyjevská zem
– (
po rusky
Киевская земля
), aby ju rozlíšili od
Novgorodskej zeme
Rostovsko-suzdaľského kniežatstva
. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (
rus-
) spomína aj základ s písmenom „o“ (
Rhos
R(h)os
). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.
Etymológia slova
rus
nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
Slovo má pôvod v
staroslovienskom jazyku
a je odvodené od slova
Róþsmenn
alebo
Róþskarlar
po slovensky
moreplavec
), nie však
Róþs
Vo
fínčine
od slova
ruotsi
po slovensky
Švéd, Švédsko
).
Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova
ruksa
russa
) čo znamená
svetlý
alebo
biely
Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v
10.
12. storočí
mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov
Fínska
Švédska
Nórska
Islandu
Grónska
Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera
východných Slovanov
medveď
– analogicky z
latinského jazyka
ursus
) a
starogréckeho jazyka
(αρκτος), ktorého podoba v
staroslovienčine
by bola
рьсь
Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky
Ros
(pravý prítok rieky
Dneper
). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa
Kyjevskej Rusi
Rurika
Dejiny
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Dejiny Ruska
Kniežatstvá
Kyjevskej Rusi
(1054 – 1132)
Periodizácia dejín Ruska:
Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi
(7. storočie pr. Kr. –
5. storočie
Stará Rus
5. storočie
9. storočie
Kyjevská Rus
882
862
) – (
1132
1125
Moskovské kniežatstvo
1246
– 14. stor.)
Moskovské veľkokniežatstvo
(14. stor. –
1547
Ruské cárstvo
1547
1721
Ruské impérium
1721
1917
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
1918
1922
Zväz sovietskych socialistických republík
1922
1991
Ruská federácia (
1991
Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z
10. storočia
a je uvedená v staroruských dokumentoch z
10.
15. storočia
pod názvom
Россiя
alebo
Россiа
. Tento termín, ktorý sa používal od roku
1517
označoval iba severovýchodné územie krajiny (t.
j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo
Poľsku
Veľkému litovskému kniežatstvu
, boli však spojené s
Veľkým moskovským kniežatstvom
do jedného štátu. V
14. storočí
sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie
Moskovskej Rusi
, ktorého obyvateľmi boli
Moskviti
Oficiálny názov štátu
„Rusko“
zaviedol
Peter I.
v roku
1721
, keď vytvoril
Ruské impérium
. Dňa
1. septembra
1917
bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už
3. marca
1917
po vypuknutí
februárovej revolúcie
. V období od
10. januára
1918
do
30. decembra
1922
bolo ruské územie súčasťou
Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky
a následne
Zväzu sovietskych socialistických republík
30. december
1922
25. december
1991
).
Dňa
12. júna
1990
poslanci
Najvyššieho sovietu RSFSR
prijali
Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie
. Začiatkom decembra (
8. december
1990
) sa predstavitelia
RSFSR
Ukrajiny
Bieloruska
na stretnutí v
Bielovežskej rezervácii
dohodli na spoločnom rozpustení
ZSSR
a vytvorení
Spoločenstva nezávislých štátov
. Dňa
25. decembra
1991
zaniknutý štátny útvar
Zväz sovietskych socialistických republík
dostal nový názov
Ruská federácia.
Geografia
upraviť
upraviť zdroj
Hranice
upraviť
upraviť zdroj
Poloha Ruska vo svete
Mapa Ruska
Topografická mapa Ruska
Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
na severozápade
Nórsko
219,1
km
, po súši
195,8
km
V dĺžke
152,8
km
hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a
23,3
km
vedie po mori.
Fínsko
1 325,8
km
, po súši
1 271,8
km
V dĺžke
180,1
km
hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a
54
km
vedie po mori.
na západe
Estónsko
466,8
km
, po súši
324,8
km
V dĺžke
145
km
hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
Lotyšsko
270,5
km
, po súši
133,3
km
Litva
288,4
km
, po súši
266
km
Hranica s
Kaliningradskou oblasťou
je dlhá
236,1
km
22,4
km
z nej vedie po mori.
Poľsko
236,3
km
, po súši
204,1
km
Hranica s
Kaliningradskou oblasťou
je dlhá
0,8
km
z toho
32,2
km
vedie po mori.
Bielorusko
1 239
km
na juhozápade
Ukrajina
2 245,8
km
, po súši
425,6
km
V dĺžke
320
km
hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
na juhu
Gruzínsko
897,9
km
, po súši
875,9
km
V dĺžke
56,1
km
hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a
22,4
km
po mori.
Azerbajdžan
350
km
, po súši
327,6
km
V dĺžke
55,2
km
hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
Kazachstan
7 598,6
km
, po súši
7 512,8
km
V dĺžke
1 576,7
km
hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a
85,8
km
po mori.
Mongolsko
(po súši
3 485
km
Čína
(po súši
4 209,3
km
Kórejská ľudovodemokratická republika
39,4
km
V dĺžke
17
km
hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a
22,1
km
vedie po mori.
na východe
Japonsko
194,3
km
Spojené štáty americké
49
km
Bieloruskom
Mongolskom
Čínou
nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a
Ukrajinou
je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku
2006
Hranice po súši
upraviť
upraviť zdroj
Západná pevninská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od
Baltského
do
Azovského mora
prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase
Petrohrad
Tallinn
Moskva
Riga
Moskva
Minsk
Varšava
Moskva
Kyjev
Moskva
Charkov
Južná hranica po zemi s
Gruzínskom
Azerbajdžanom
vedie cez hory
Kaukazu
od
Čierneho
po
Kaspické more
. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
Hranica s Kazachstanom
upraviť
upraviť zdroj
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez
Zavolžie
, južný
Ural
a juh
Sibíri
. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej
Ázie
Astrachan
Guriev
Saratov
Uraľsk
Orenburg
Taškent
) a Kazachstanu (
Barnaul
Alma-Ata
). Hranicou prechádza aj malá časť
Transsibírskej magistrály
Čeľabinsk
Omsk
),
Stredosibírskej
Južnosibírskej magistrály
Hranica s Čínou
upraviť
upraviť zdroj
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou
Amur
a jeho prítokom
Ussuri
Argun
. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku
1903
a diaľnicou do
Vladivostoku
, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so
Sibírou
Hranica s Mongolskom
upraviť
upraviť zdroj
Prechádza hornou oblasťou južnej
Sibíri
a delí ju Transsibírska magistrála na trase
Ulan-Ude
Ulanbátar
Peking
Hranica s KĽDR
upraviť
upraviť zdroj
Cesta z
Vladivostoku
do dedinky Chasan v stráženom hraničnom pásme Ruska a
KĽDR
Hranicou
Kórejskej ľudovodemokratickej republiky
prechádza železničná trať smerujúca do
Pchjongjangu
Hranice po mori
upraviť
upraviť zdroj
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s
USA
Japonskom
. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené
Južné Kurily
od ostrova
Hokkaidó
Ratmonov ostrov
od
Ostrova Kruzenšterna
(tzv.
Diomedove ostrovy
). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je
38 807,5
km
Severná hranica
upraviť
upraviť zdroj
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá
19 724,1
km
a prechádza pobrežím
Severného ľadového oceánu
Barentsovho
Kurského
Lapteho
Východosibírskeho
Čutského mora
. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch
Kolského polostrova
. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste
Murmansk
sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
Západná hranica
upraviť
upraviť zdroj
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke
16 997
km
prechádza pobrežím
Tichého oceánu
Beringovým
Ochotským
Japonským morom
. Juhovýchodné pobrežie
Kamčatky
sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách
Vladivostok
Nachodka
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v
Tatárskom prielive
Sovetskaja Gavaň
Vanino
). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
Hranica Azovského mora
upraviť
upraviť zdroj
Hranica
Azovského mora
prechádza od
Taganrogského zálivu
do
Kerčského prielivu
, a potom čiernomorským pobrežím
Kaukazu
. Hlavné prístavy na pobreží
Čierneho mora
sú v mestách
Novorossijsk
(najväčší prístav Ruska) a
Tuapse
. Známymi prístavmi
Azovského mora
sú
Ejsk
Taganrog
. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie
Azovského mora
na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria
upraviť
upraviť zdroj
Dĺžka morského pobrežia
Baltského
Azovsko-čiernomorského úmoria
je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
Hraničné prístavy Ruska
upraviť
upraviť zdroj
Sovietskom zväze
sa prístavy stavali predovšetkým v regióne
Pobaltia
. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v
Petrohrade
, ale v súčasnosti sa stavajú vo
Fínskom zálive
aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
Najvzdialenejšie body Ruska
upraviť
upraviť zdroj
Najsevernejší kontinentálny bod Ruska je
Čeľuskinov mys
77°40′S
104°15′V
77,667°S 104,250°V
77.667; 104.250
), ostrovný zas
mys Fligeli
na
Rudolfovom ostrove
v súostroví
Zem Františka Jozefa
81°50′35″S
59°14′22″V
81,84306°S 59,23944°V
81.84306; 59.23944
).
Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v
Dagestane
na hranici s
Azerbajdžanom
. (
41°13′14″S
47°51′28″V
41,22056°S 47,85778°V
41.22056; 47.85778
).
Najzápadnejší bod Ruska je
Baltská kosa
Kaliningradskom zálive
. (
54°27′29.4″S
19°38′21″V
54,458167°S 19,63917°V
54.458167; 19.63917
).
Najvýchodnejší bod Ruska je na
Diomedových ostrovoch
Beringovom prielive
. (
65°47′S
169°01′Z
65,783°S 169,017°Z
65.783; -169.017
).
Keďže cez polostrov
Čukotka
prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina
Ojmiakon
na Sibíri.
Povrch
upraviť
upraviť zdroj
Rovinatá
step
vo
Volgogradskej oblasti
Národný park
Jugyd Va
v pohorí
Ural
Kaukazské pohorie
Elbrus
, najvyšší bod Ruska (5 642
m n. m.
Altaj
Koriacka sopka
nad mestom
Petropavlovsk-Kamčatskij
na
Kamčatke
Väčšia časť Ruska sa nachádza v stabilnej oblasti vrchnej časti
zemskej kôry
Eurázijského kontinentu
. Má väčšinou rovinatý, nízkohorský povrch. Podľa výšky a charakteru reliéfu v kontinentálnej časti Ruska sa územie delí na 6 veľkých oblastí:
pahorkatinovo-nížinnú (európska časť Ruska),
nížinno-rovinatú (západná Sibír),
nízkohorskú (stredná Sibír),
horskú (južná Sibír),
horskú a nížinnú (severná časť Ďalekého východu),
horsko-rovinatú (Ďaleký východ).
Súčasťou takéhoto rozdelenia oblastí Ruska sú aj pohoria
Ural
Kaukaz
, ktoré ohraničujú európsku časť krajiny a západnú Sibír.
Na južnom Urale sa nachádza jedna z najväčších pamiatok historickej kultúry z tejto oblasti –
Kapova jaskyňa
, kde v roku
1959
našli najstaršie paleolitické nástenné maľby mamuta, koňa a nosorožca.
Okrem toho je tu vyše 100 unikátnych granitových útesov zaujímavých tvarov, ktoré sú na zozname chránených objektov sveta. Najväčší z nich s výškou
750
sa nachádza v Krasnojarskom kraji.
V oblasti
Veľkého Kaukazu
sa nachádza najvyšší bod Ruska –
Elbrus
, ktorý dosahuje výšku 5642 metrov nad morom. Susedný vrch
Kazbek
(hneď oproti nemu) má výšku
5 621
. Najnižším bodom v krajine je
Kaspické more
vo výške 27 metrov nad morom.
Hneď pri
Elbruse
sa nachádza známe ruské alpinistické stredisko
Terskolom
, ktoré je centrom vysokohorskej turistiky.
Polostrovy
upraviť
upraviť zdroj
Pobrežie Ruska nie je až také členité ako pobrežie Európy. Napriek tomu dosahuje dĺžku vyše
37 000
km
a obsahuje veľa polostrovov:
Čukotský polostrov
Jamalský polostrov
Kamčatka
Kolský polostrov
Kuršská kosa
Tajmýrsky polostrov
Krymský polostrov
(sporné územie,
anektovaný
).
Podnebie
upraviť
upraviť zdroj
Köppenova klasifikácia podnebia Ruska
Rusko je štát s pomerne chladným podnebím. Teploty v zime siahajú hlboko pod bod mrazu.
Krajina sa rozkladá v štyroch klimatických pásmach:
arktické pásmo
subarktické pásmo
(moria
Severného ľadového oceánu
, arktické ostrovy),
mierne pásmo
(väčšia časť územia krajiny),
subtropické pásmo
(časť čiernomorského pobrežia Kaukazu).
Podľa klimatických ukazovateľov sa územie Ruska delí na:
Ruská Arktída
Charakteristika
: dlhé slnečné dni v období od apríla do polovice septembra a nočné dni od polovice októbra do konca februára.
Európska časť Ruska
Charakteristika
: jednoznačný vplyv
Atlantického oceánu
na územie, kde sa morský vzduch pretvára na suchý kontinentálny. V tejto oblasti nastáva zmena charakteru západného a východného podnebia.
Západosibírske pohoria (
Altaj
Sajany
Charakteristika
: dosah kontinentálneho podnebia od severu na juh.
Východná Sibír
Charakteristika
: územie s kontinentálnym podnebím, ktoré má chladné zimy a teplé letá.
Ďaleký východ
Charakteristika
: Pre toto územie je typické monzúnové podnebie.
Najchladnejším mesiacom v Rusku je január, kedy teplota vzduchu dosahuje okolo −30
°C. Je to zhruba 20-stupňový rozdiel oproti teplotám na
Sibíri
, kde januárová teplota dosahuje hodnotu −50
°C. Absolútne teplotné minimum, čo dokumentuje aj pamätník (tzv. Pól chladu), tu namerali v roku
1982
(−68
°C,
Verchojanský chrbát
).
Ruskí vedci robili výskumy a zaznamenali, že za každých sto rokov sa územie Ruska oteplí o 0,9
°C. Posledné takéto meranie sa uskutočnilo v 70. rokoch
20. storočia
Vodstvo
upraviť
upraviť zdroj
Hlavný problém vodných tokov a jazier Ruska je znečistenie riek a vodných diel poľnohospodárskou činnosťou. To je dôvod, prečo vodné objekty nevyhovujú európskym normám a potrebám. Podľa zákona sa 76% vody používa na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a liečebné účely a 24% sa využíva v priemysle.
V krajine je asi 300 významných oblastí
minerálnych
a/alebo
termálnych prameňov
Jessentuki
Piatigorsk
Železnovodsk
Kislovodsk
(Severný Kaukaz),
Belokuricha
(Altaj),
Marcipánova voda
(Karélia),
Macesta
(Čiernomorské pobrežie Kaukazu) a iné.
Moria
upraviť
upraviť zdroj
Sanatórium Ordžonikidze na pobreží
Čierneho mora
Soči
Brehy Ruska obmýva 12 morí, ktoré patria trom úmoriam oceánov a
Kaspickému moru
Atlantický oceán
Baltské more
Čierne more
Azovské more
Severný ľadový oceán
Barentsovo more
Biele more
Karské more
More Laptevovcov
Východosibírske more
Čukotské more
Tichý oceán
Beringovo more
Ochotské more
Japonské more
Jazerá
upraviť
upraviť zdroj
Zamrznuté
Bajkalské jazero
neďaleko ostrova
Olchon
Rusko je krajina jazier, hoci veľkých jazier je tam málo. Ich celkový počet prevyšuje počet 2,7 miliónov a ich rozloha je väčšia ako
400 000
km
(bez najväčšieho –
Kaspického mora
, ktoré má zhruba
371 000
km
).
Jazerá na území Ruska (podľa rozlohy):
Kaspické more
Bajkal
Ladožské jazero
Onežské jazero
Tajmýrske jazero
Čudské jazero
Biele jazero
Iľmenské jazero
Imandra
Telecké jazero
Rieky
upraviť
upraviť zdroj
Rieka
Volga
Jaroslavli
Územím Ruska preteká vyše 2,5 milióna riek. Najvodnatejšia z nich je rieka
Jenisej
tečúca strednou
Sibírou
. Väčšina ruských riek vteká do
Severného ľadového
Tichého oceánu
Bezodtokové
Kaspické more
zásobuje vodou rieka
Volga
, ktorá je najdlhšou riekou Ruska a zároveň jedinou, ktorá sa vlieva do tohto mora. Je tiež najdlhšou riekou
Európy
a piatou najdlhšou riekou sveta. Rieka je spojená s kanálmi
Baltského
Bieleho
Azovského
Čierneho mora
a s riekou
Moskva
Ostatné rieky:
Jenisej
Ob
Lena
Irtyš
Amur
Angara
Volga
Don
Oka
Moskva
Neva
Ural
Dneper
Severná Dvina
Pečora
Selenga
Rieky polostrova Kamčatka
Rieky ostrova Sachalin
Geológia
upraviť
upraviť zdroj
Geologická mapa Ruska z roku 1845
Geologická stavba ruského územia je veľmi pestrá, tvorená geologickými jednotkami rôzneho veku. Základné prvky geologickej stavby tvoria staré (archaické) platformy obklopené neoproterozoicko-kenozoickými orogénmi a na nich naloženými mladšími mezozoicko-kenozoickými panvovými oblasťami
. V európskej časti krajiny je to
východoeurópska platforma
(s jadrom v
baltickom štíte
) a v ázijskej –
sibírska platforma
(s jadrom v
anabarskom štíte
). Oddeľuje ich vrchnopaleozoické pohorie
Ural
a menšie a mladšie kryštalinické masívy prekambrického a spodnokambrického veku (tzv. timanidy a bajkalidy), ktoré tvoria napr. karský, ochotský a omlonský blok ako aj rad oblastí v podloží paleozoického platformného pokryvu. V južných oblastiach Ruska možno pozorovať aj celky kaledónskeho (spodnopaleozoického) orogénu tvoriace kazachstanský blok, altajsko-sajanskú a zabajkalskú oblasť. Na severe je to naopak výbežok škandinávskych kaledoníd až po
Svalbard
a hyperborská oblasť na šelfe
Severného ľadového oceánu
severne od
Čukotky
. Po ich okraji sa kontinuálne nachádzajú vrchnopaleozoické orogény, hlavne
Ural
, džungársko-balchašský masív a gobi-južnomongolský orogén. Mezozoické (druhohorné) orogény predstavujú hlavne mongolský,
sichote-aliňský
, novosibirsko-čukotský orogén,
Verchojanský chrbát
, južný
Tajmýr
Nová Zem
Paj-Choj
. Najmladšími sú mezozoicko-kenozoické orogény
Veľkého Kaukazu
Krymu
v západnej časti krajiny a
Sachalin
na východe
Na túto zložitú stavbu sú naložené mladšie sedimentárne panvy. V európskej časti krajiny sú to hlavne
moskovská
timansko-pečorská
volgo-uralská
indolo-kubáňska
severokaukazská
prikaspická panva
. V ázijskej časti to sú hlavne rozsiahla
západosibírska
tunguská panva
Obyvateľstvo
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Demografia Ruska
Vývoj počtu obyvateľov Ruska v rokoch 1950 – 2015
Podľa najnovších údajov k 1. júnu 2014 činí počet obyvateľov Ruska 146 800 000 obyvateľov.
Krymským federálnym okruhom
dosahuje počet obyvateľov Ruska k tomu istému dátumu 146 100 000 obyvateľov. V rokoch 1992 až 2012 Rusko zaznamenávalo prirodzený úbytok obyvateľstva, ktorý bol v 90. rokoch kompenzovaný imigráciou Rusov z postsovietskych republík, neskôr masovou imigráciou najmä zo strednej Ázie, ktorá bola motivovaná ekonomickými faktormi. Prvý raz od roku 1991 sa podarilo zaznamenať prirodzený prírastok v roku 2013.
Prvé sčítanie obyvateľstva Ruska sa datuje do rokov
1718
1724
. V roku
1745
malo Rusko takmer 15,4 miliónov obyvateľov, na začiatku
19. storočia
sa ich počet zvýšil na 26,7 miliónov a v polovici storočia 42,4 miliónov. V roku
1900
počet obyvateľov stúpol na 71,1 miliónov, ale do konca
19. storočia
sa každým rokom počet obyvateľstva Ruska zvyšoval iba o 1%.
Demografický rozvoj obyvateľstva Ruska v
20. storočí
bol dramatický. Pričinilo sa o to mnoho faktorov vrátane
prvej svetovej vojny
a občianskej vojny, revolúcie v roku
1917
a následnej emigrácie ruského obyvateľstva do krajín západnej
Európy
, hladomor v krajine v rokoch
1932
1933
a represálie voči obyvateľstvu v 30. rokoch
20. storočia
. Táto situácia sa čiastočne zlepšila v rokoch
1937
1939
zákonom z roku
1936
, ktorý zakazoval
potraty
Bližšie informácie v hlavnom článku
Zoznam počtu Rusov v jednotlivých subjektoch Ruskej federácie
Veľká vlastenecká vojna
1941
1945
), povojnový rast obyvateľstva (
1946
1955
) a jej pokles na začiatku 60. rokov
20. storočia
boli hlavnými príčinami, pre ktoré
Sovietsky zväz
začal viesť tzv.
propôrodnú politiku
1982
1987
) (
po rusky
пронаталистская политика
). Tento druh politiky priniesol svoje ovocie v roku
2002
, keď sa konalo
sčítanie ľudu
. V ňom sa Rusko umiestnilo na 7. mieste spomedzi krajín sveta s počtom obyvateľov 145 166 731 aj napriek prirodzenému úbytku 8 000 000 obyvateľstva v rokoch
1992
2002
, ktorý sa čiastočne vykompenzoval migráciou obyvateľstva z
pobaltských
zakaukazských republík
Národnostné zloženie obyvateľstva
upraviť
upraviť zdroj
Rusi
Petrohrade
Tatári
v národných krojoch
Národnostné zloženie obyvateľstva Ruskej federácie v roku 2010.
Rusi
111 016 896
(77,71%)
Tatári
5 310 649
(3,72%)
Ukrajinci
1 927 988
(1,35%)
Baškirci
1 584 554
(1,11%)
Čuvaši
1 435 872
(1,01%)
Čečenci
1 431 360
(1,00%)
Arméni
1 182 388
(0,83%)
Avari
912 090
(0,64%)
Mordvania
744 237
(0,52%)
Kazachovia
647 732
(0,45%)
Nemci
≈600 000
(0,43%)
ďalší / neuvedené
(11,23%)
Jazyky
upraviť
upraviť zdroj
Ruština
je oficiálnym a prevažne používaným jazykom v Rusku, je najpoužívanejším materinským jazykom v Európe, geograficky najrozšírenejším jazykom Eurázie a zároveň najrozšírenejším
slovanským jazykom
na svete. Ruština je tiež jedným z dvoch oficiálnych jazykov na palube
Medzinárodnej vesmírnej stanice
a zároveň jedným zo šiestich oficiálnych jazykov
Organizácie Spojených národov
Rusko je viacjazyčný národ; v celej krajine sa hovorí približne 100 až 150 menšinovými jazykmi. Podľa ruského sčítania ľudu z roku 2010 hovorilo 137,5 milióna ľudí v celej krajine po rusky, 4,3 milióna po
tatársky
a 1,1 milióna po
ukrajinsky
. Ústava dáva jednotlivým republikám krajiny právo vytvoriť si okrem ruštiny aj vlastné štátne jazyky, ako aj zaručuje občanom právo na zachovanie ich rodného jazyka a vytvorenie podmienok na jeho štúdium a rozvoj. Rôzni odborníci však tvrdia, že jazyková rozmanitosť Ruska rýchlo klesá v dôsledku ohrozenia mnohých jazykov.
Vierovyznanie
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Náboženstvá Ruska
Chrám Vasilija Blaženého
Moskve
je najznámejšou sakrálnou pamiatkou Ruska
V súčasnosti v Rusku existuje vyše 70 náboženských smerov. Podľa ústavy Ruskej federácie sú všetky náboženské spolky v krajine nezávislé od štátu a rovnoprávne pred zákonom. Všetci občania majú právo vyznávať akúkoľvek vieru podľa ich želania. Majú tiež právo byť ateistami.
Tradičné náboženstvá na území Ruska sú
pravoslávie
islam
, v menšej miere
judaizmus
budhizmus
. Väčšina obyvateľstva vyznáva
pravoslávie
. Jeho súčasťou sú aj náboženské
sekty
ako
staroverectvo
molokánstvo
Prežitky pohanskej viery ostali zakorenené v symboloch. Ľudia si predstavovali Zem, ktorá je zložená z troch častí – neba, zeme a pekla, ktorému vládnu slovanskí bohovia
Perún
Veles
Svarog
Školstvo
upraviť
upraviť zdroj
Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova
, najprestížnejšia vzdelávacia inštitúcia v Rusku
Rusko má 100% gramotnosť dospelých
a povinné vzdelávanie trvá 11 rokov, a to výlučne pre deti vo veku od 7 do 17 až 18 rokov. Podľa ústavy poskytuje svojim občanom bezplatné vzdelávanie.
10
Ministerstvo školstva Ruskej federácie je zodpovedné za základné a stredné vzdelávanie, ako aj za odborné vzdelávanie; zatiaľ čo ministerstvo školstva a vedy je zodpovedné za vedu a vysokoškolské vzdelávanie. Regionálne orgány regulujú vzdelávanie v rámci svojej jurisdikcie v rámci platných federálnych zákonov. Rusko patrí k najvzdelanejším krajinám sveta a má šiesty najvyšší podiel absolventov terciárneho vzdelávania v percentuálnom vyjadrení na populáciu, a to 62,1%.
11
V roku
2018
vynaložilo na vzdelávanie približne 4,7% svojho HDP.
12
Ruský systém predškolského vzdelávania je vysoko rozvinutý a nepovinný,
13
približne štyri pätiny detí vo veku 3 až 6 rokov navštevujú jasle alebo materské školy. Základná škola je povinná jedenásť rokov, začína sa vo veku 6 až 7 rokov a vedie k získaniu základného všeobecného vzdelania. Na získanie certifikátu stredoškolského vzdelania sú potrebné ďalšie dva alebo tri roky školskej dochádzky a približne sedem osmin Rusov pokračuje vo vzdelávaní aj po tejto úrovni.
14
Prijatie na vysokú školu je výberové a vysoko konkurenčné: štúdium na prvom stupni trvá zvyčajne päť rokov. Najstaršími a najväčšími univerzitami v Rusku sú
Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova
Petrohradská štátna univerzita
. V celej krajine je desať vysoko prestížnych federálnych univerzít. Rusko bolo v roku
2019
piatou najvýznamnejšou svetovou destináciou pre zahraničných študentov, keď ich prijalo približne 300 tisíc.
15
Zdravotná starostlivosť
upraviť
upraviť zdroj
Metallurg, sanatórium zo
sovietskej
éry v
Soči
Rusko zaručuje podľa ústavy bezplatnú, univerzálnu zdravotnú starostlivosť pre všetkých ruských občanov prostredníctvom povinného štátneho programu zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva Ruskej federácie dohliada na ruský systém verejného zdravotníctva a tento sektor zamestnáva viac ako dva milióny ľudí. Federálne regióny majú tiež svoje vlastné ministerstvá zdravotníctva, ktoré dohliadajú na miestnu správu. Na prístup k súkromnej zdravotnej starostlivosti v Rusku je potrebný samostatný plán súkromného zdravotného poistenia.
16
V roku
2019
Rusko vynaložilo na zdravotnú starostlivosť 5,65% svojho HDP.
17
Jeho výdavky na zdravotnú starostlivosť sú výrazne nižšie ako v iných rozvinutých krajinách. V dôsledku vysokej úmrtnosti mužov má Rusko jeden z najzastúpenejších pomerov pohlaví na svete – na každú ženu pripadá 0,859 muža.
18
V roku 2019 bola celková očakávaná dĺžka života v Rusku pri narodení 73,2 roka (68,2 roka u mužov a 78,0 roka u žien) a malo veľmi nízku dojčenskú úmrtnosť (5 na 1 000 živonarodených detí).
19
20
Hlavnou príčinou úmrtí v Rusku sú kardiovaskulárne ochorenia.
Obezita
je v Rusku rozšíreným zdravotným problémom; v roku 2016 malo 61,1% dospelých Rusov nadváhu alebo obezitu. Najväčším zdravotným problémom v Rusku je však historicky vysoká miera konzumácie alkoholu, ktorá napriek výraznému poklesu v poslednom desaťročí zostáva jednou z najvyšších na svete. Ďalším zdravotným problémom v krajine je fajčenie. Vysoký počet samovrážd v krajine, hoci klesá, zostáva významným sociálnym problémom.
21
Sídla
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Zoznam miest v Rusku
Moskva
Petrohrad
Novosibirsk
Jekaterinburg
Kazaň
Nižný Novgorod
Mestá Ruska sa delia do 6 skupín podľa ich veľkosti:
malé mestá (do 50 000)
stredne veľké mestá (50 000 – 100 000)
veľké mestá (100 000 – 250 000)
väčšie mestá (250 000 – 500 000)
Čeboksary
Kaliningrad
Penza
Lipeck
Kirov
Astrachán
Tula
Soči
Ulan-Ude
Kursk
Sevastopoľ
(sporný),
Tver
Magnitogorsk
Ivanovo
Briansk
Belgorod
Surgut
Vladimír
Nižný Tagil
Čita
Archangeľsk
Simferopol
(sporný),
Kaluga
Smolensk
Volžskij
Jakutsk
Saransk
Čerepovec
Kurgan
Vologda
Oriol
Vladikavkaz
Podoľsk
Groznyj
Murmansk
Tambov
Sterlitamak
Petrozavodsk
Kostroma
Nižnevartovsk
Novorossijsk
Joškar-Ola
Chimki
Taganrog
najväčšie mestá (500 000 – 1 000 000)
Saratov
Ťumeň
Togliatti
Machačkala
Barnaul
Iževsk
Chabarovsk
Ulianovsk
Irkutsk
Vladivostok
Jaroslavľ
Stavropoľ
Naberežnyje Čelny
Tomsk
Balašicha
Kemerovo
Orenburg
Novokuzneck
Riazaň
miliónové mestá (
po rusky
города миллионеры
; vyše 1 000 000)
Moskva
Petrohrad
Novosibirsk
Jekaterinburg
Kazaň
Krasnojarsk
Nižný Novgorod
Čeľabinsk
Ufa
Krasnodar
Samara
Rostov nad Donom
Omsk
Voronež
Perm
Volgograd
V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Rusku podľa počtu obyvateľov (údaje podľa odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2025
22
23
). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.
Poradie
Mesto
Federálny subjekt
Počet obyvateľov
Moskva
Moskva
13 274 285
Petrohrad
Petrohrad
5 652 922
Novosibirsk
Novosibirská oblasť
1 637 266
Jekaterinburg
Sverdlovská oblasť
1 548 187
Kazaň
Tatársko
1 329 825
Krasnojarsk
Krasnojarský kraj
1 211 756
Nižný Novgorod
Nižnonovgorodská oblasť
1 198 245
Čeľabinsk
Čeľabinská oblasť
1 176 770
Ufa
Baškirsko
1 166 098
10
Krasnodar
Krasnodarský kraj
1 154 885
11
Samara
Samarská oblasť
1 154 223
12
Rostov nad Donom
Rostovská oblasť
1 143 123
13
Omsk
Omská oblasť
1 101 367
14
Voronež
Voronežská oblasť
1 041 722
15
Perm
Permský kraj
1 027 518
16
Volgograd
Volgogradská oblasť
1 012 219
17
Saratov
Saratovská oblasť
886 165
18
Ťumeň
Ťumenská oblasť
872 077
19
Togliatti
Samarská oblasť
662 683
20
Machačkala
Dagestan
625 322
Politika
upraviť
upraviť zdroj
Štátne zriadenie
upraviť
upraviť zdroj
Vladimir Putin
prezident Ruskej federácie
od 7. mája 2012
Michail Mišustin
predseda vlády Ruskej federácie
od 16. januára 2020
Moskovský kremeľ
je ústredným miestom ruských politických záležitostí už od sovietskych čias
Ruská federácia je parlamentnou demokraciou. Forma vlády sa charakterizuje ako prezidentská (respektíve poloprezidentská) republika. Na čele krajiny stojí prezident.
Výkonná moc patrí prezidentovi a vláde, pričom prevažuje moc prezidenta. Zákonodarná moc sa delí medzi vládu a dvojkomorový parlament – Federálne zhromaždenie (
po rusky
Федеральное собрание
) – ktorý je najvyšším reprezentatívnym a zákonodarným orgánom krajiny, ale fakticky drží v štáte mocenskú prevahu prezident.
Dolnú komoru predstavuje
Štátna duma
po rusky
Государственная дума
ГОСДУМА
), hornú Rada federácie (
po rusky
Совет федерации
).
Dumu
tvorí 450 poslancov volených v parlamentných voľbách. V Rade federácie zasadá 170 senátorov, ktorých vysielajú subjekty federácie (každý z 89 subjektov zastupujú dvaja senátori).
Na rozdiel od
dumy
sa rada nevolí v priamych voľbách. Senátorov vyberajú regionálne politické reprezentácie – jedného volí regionálny parlament, druhého ustanovuje regionálna výkonná moc. Počet členov Rady sa zrejme zmení v súvislosti so zlučovaním niektorých subjektov. V súčasnosti územie Ruska tvorí 89 subjektov federácie (21 republík, 6 krajov, 49 oblastí, 2 mestá federálneho významu a 1 autonómna oblasť). Všetky subjekty federácie sú si rovné.
Voľby do Ruskej štátnej dumy v roku 2003
upraviť
upraviť zdroj
V parlamentných voľbách v roku
2003
bolo registrovaných 108 miliónov voličov a zúčastnilo sa ich takmer 60 miliónov. Najviac mandátov získala strana
Jednotné Rusko
po rusky
Единная Россия
ЕДРОС
) – 221 kresiel (získala 22,5 milióna hlasov), podporujúca prezidenta
Putina
. Keďže s poslancami
Jednotného Ruska
zvyčajne hlasujú aj viaceré menšie strany a nezávislí poslanci, prezidentova politika má v parlamente zabezpečenú nadpolovičnú väčšinu.
Druhou najväčšou stranou je
Komunistická strana RF
po rusky
Комунистическая партия Российской Федерации
КПРФ
) – 51 kresiel a 7,6 milióna hlasov. Po nej nasledujú
Liberálno-demokratická strana Ruska
po rusky
Либерал-демократическая партия России
ДЛПР
) – 37 kresiel a koalícia
Strany ruských regiónov a socialistov
(37 kresiel). K najmenším patrí kedysi pomerne známa Ruská demokratická strana
Jabloko
po rusky
ЯБЛОКО
) – 4 kreslá.
Voľby do Ruskej štátnej dumy v roku 2007
upraviť
upraviť zdroj
7% hranicu zvoliteľnosti prekročili v parlamentných voľbách v roku
2007
štyri strany. Rovnako ako v predchádzajúcich voľbách prvé miesto obsadila strana
Jednotné Rusko
po rusky
Единная Россия
ЕДРОС
) – 311 kresiel (získala 43 miliónov hlasov). Na druhom mieste sa umiestnila
Komunistická strana RF
po rusky
Комунистическая партия Российской Федерации
КПРФ
) – 58 kresiel (získala 8 miliónov hlasov) a
Liberálno-demokratická strana Ruska
po rusky
Либерал-демократическая партия России
ДЛПР
) – 42 kresiel (5 miliónov hlasov). Na úkor ruskej demokratickej strany
Jabloko
sa do parlamentu dostala strana bývalých členov
Putinovej
strany
Jednotné Rusko
Spravodlivé Rusko
po rusky
Справедливая Россия
СП
), ktorí v parlamente získali 39 mandátov. Volilo ich okolo 5 miliónov občanov.
Administratívne rozdelenie
upraviť
upraviť zdroj
Administratívne rozdelenie Ruska
Bližšie informácie v hlavnom článku
Administratívne členenie Ruska
Oficiálny názov krajiny – Ruská federácia – napovedá, že nejde o unitárny štát, ale o spojenie rozličných subjektov s väčšou či menšou autonómiou. Od roku
2008
Rusko tvorí 83
subjektov
, medzi ktorými sú veľké rozdiely nielen čo do rozlohy, počtu obyvateľstva či životnej úrovne, ale aj čo do miery politickej autonómie.
Najvyšší stupeň samostatnosti v rozhodovaní má 21
republík
, ktoré sú zväčša vytvorené na etnickom základe, aj keď podiel ruského obyvateľstva v nich môže byť mimoriadne vysoký. Ako príklad možno uviesť
Udmurtskú republiku
, kde sú titulárnym národom
Udmurti
, no tí v celkovom počte obyvateľov republiky predstavovali podľa sčítania obyvateľstva v roku
2002
iba 29,3%, kým podiel
Rusov
presahoval 60%.
Najnižší stupeň autonómie majú
autonómne okruhy
(celkovo 4) a
autonómna oblasť
(1), ktoré sú síce subjektami Federácie, ale zároveň tvoria všetky – s výnimkou
Čukotského autonómneho okruhu
– súčasť iných subjektov Federácie.
Okrem toho Rusko tvorí ešte 46
oblastí
a 9
krajov
. Osobitnými subjektmi sú aj dve najväčšie mestá
Moskva
Sankt Peterburg
ako tzv.
mestá federálneho významu
Najvyššie funkcie môžu mať v jednotlivých subjektoch federácie rozličné označenia, no s výnimkou republík, kde sa používajú tituly prezident republiky alebo hlava republiky, je to spravidla gubernátor alebo primátor (
po rusky
мэр
). Novšie sa v rámci úsilia o väčšiu centralizáciu a integráciu krajiny vytvorilo 7 federálnych dištriktov (4 v
Európe
a 3 v
Ázii
). Správu dištriktov ustanovuje prezident Ruskej federácie.
Zmeny v roku 2014
upraviť
upraviť zdroj
Dňa
18. marca
2014
Ruská federácia násilne anektovala polostrov
Krym
. Na základe tejto zmeny má podľa ruskej ústavy Ruská federácia od
18. marca
2014
85 subjektov federácie. Novými subjektami federácie sú Krymská republika a mesto
Sevastopoľ
ako mesto federálneho významu. Väčšina medzinárodného spoločenstva pripojenie
Krymu
k Rusku na základe referenda neuznáva a
Krym
je naďalej považovaný za súčasť
Ukrajiny
Zahraničné vzťahy
upraviť
upraviť zdroj
Putin s partnermi z
G20
japonskej
Osake
v roku 2019
Rusko malo v roku
2019
piatu najväčšiu diplomatickú sieť na svete. Udržiava diplomatické vzťahy so 190 členskými štátmi
OSN
, štyrmi čiastočne uznanými štátmi a tromi pozorovateľskými štátmi OSN; spolu so 144 veľvyslanectvami.
24
Z historického hľadiska je veľmocou a bývalou superveľmocou ako vedúca krajina bývalého
Sovietskeho zväzu
25
Rusko je členom skupiny
G20
OBSE
APEC
. Zohráva tiež vedúcu úlohu v organizáciách, ako sú
SNŠ
EAEU
OZKB
ŠOS
BRICS
Rusko udržiava úzke vzťahy so susedným
Bieloruskom
, ktoré je súčasťou
Zväzového štátu
, nadnárodnej konfederácie oboch štátov.
Srbsko
je historicky blízkym spojencom Ruska, keďže obe krajiny spája silná vzájomná kultúrna, etnická a náboženská príbuznosť.
India
je najväčším odberateľom ruského vojenského vybavenia a obe krajiny od sovietskej éry spájajú silné strategické a diplomatické vzťahy.
26
Rusko má vplyv na celom geopoliticky dôležitom južnom
Kaukaze
a v
strednej Ázii
; tieto dva regióny sa označujú ako „zadný dvor“ Ruska.
21. storočí
Rusko vedie agresívnu zahraničnú politiku zameranú na zabezpečenie regionálnej dominancie a medzinárodného vplyvu, ako aj na zvýšenie domácej podpory vlády. Vojenské intervencie v postsovietskych štátoch zahŕňajú
vojnu s Gruzínskom
v roku
2008
inváziu a destablizáciu Ukrajiny
od roku
2014
. Rusko sa tiež snažilo zvýšiť svoj vplyv na
Blízkom východe
, a to najmä prostredníctvom vojenskej intervencie v
sýrskej občianskej vojne
. Na zvýšenie vnímania ruskej moci sa využíva kybernetická vojna a narúšanie vzdušného priestoru spolu so zasahovaním do volieb.
27
Vzťahy Ruska so susednou
Ukrajinou
a západným svetom – najmä so
Spojenými štátmi
Európskou úniou
NATO
– sa zrútili; najmä po začiatku rusko-ukrajinskej vojny v roku 2014 a následnej eskalácii v roku
2022
28
Vzťahy medzi Ruskom a
Čínou
sa bilaterálne a ekonomicky výrazne posilnili; kvôli spoločným politickým záujmom.
Turecko
a Rusko majú komplexné strategické, energetické a obranné vzťahy. Rusko udržiava srdečné vzťahy s
Iránom
, keďže ide o strategického a ekonomického spojenca. Rusko sa tiež čoraz viac snaží rozšíriť svoj vplyv v
Arktíde
29
Ázii
Tichomorí
30
Afrike
31
na Blízkom východe, v
Latinskej Amerike
a ďalších oblastiach.
Ozbrojené sily
upraviť
upraviť zdroj
Suchoj Su-57
stíhacie lietadlo
5. generácie
ruských vzdušných síl
Bližšie informácie v hlavnom článku
Ozbrojené sily Ruskej federácie
Ozbrojené sily Ruskej federácie
sa delia na
pozemné vojsko
vzdušno-kozmické sily
vojenské námorníctvo
. V rámci ozbrojených síl sú ešte dva samostatné druhy vojsk,
raketové vojsko strategického určenia
vzdušno-výsadkové vojsko
. Od roku
2021
majú ruské ozbrojené sily približne milión príslušníkov v aktívnej službe, čo je piata najväčšia armáda na svete, a približne 2 až 20 miliónov príslušníkov v zálohe. Všetci občania mužského pohlavia vo veku 18 až 27 rokov musia povinne absolvovať ročnú službu v ozbrojených silách.
32
Rusko patrí medzi päť uznaných štátov vlastniacich
jadrové zbrane
a má najväčší arzenál jadrových zbraní na svete; viac ako polovica jadrových zbraní sveta patrí Rusku.
33
Rusko tiež vlastní najväčšiu flotilu
ponoriek
schopných niesť
balistické rakety
s jadrovými hlavicami
34
a je jednou z troch krajín, ktoré prevádzkujú strategické
bombardéry
35
Rusko si udržiava štvrté najvyššie vojenské výdavky na svete, pričom v roku
2020
vynaložilo na armádu 61,7 miliardy
dolárov
36
V roku 2021 bolo druhým najväčším vývozcom zbraní na svete a malo veľký a plne domáci obranný priemysel, ktorý vyrábal väčšinu vlastného vojenského vybavenia.
Ľudské práva a korupcia
upraviť
upraviť zdroj
Po
ruskej invázii na Ukrajinu
v roku
2022
vypukli v celom Rusku protivojnové protesty. Protesty sa stretli s rozsiahlymi represiami, ktoré viedli k zatknutiu približne 15 000 ľudí
Popredné demokratické a ľudskoprávne skupiny čoraz častejšie kritizujú nedodržiavanie
ľudských práv
v Rusku. Najmä
Amnesty International
a Human Rights Watch tvrdia, že Rusko nie je
demokratické
a svojim občanom poskytuje len málo politických práv a občianskych slobôd.
37
38
Od roku
2004
hodnotí organizácia Freedom House Rusko vo svojom prieskume
Freedom in the World
ako „neslobodné“,
39
Economist Intelligence Unit vo svojom indexe demokracie hodnotí Rusko od roku
2011
ako „autoritatívny režim“ a v roku
2021
ho zaradila na 124. miesto zo 167 krajín.
40
Pokiaľ ide o slobodu médií, Rusko sa v indexe slobody tlače organizácie
Reportéri bez hraníc
za rok
2022
umiestnilo na 155. mieste zo 180 krajín.
41
Ruská vláda bola široko kritizovaná politickými
disidentmi
a aktivistami za ľudské práva za nespravodlivé voľby,
42
zásahy proti opozičným politickým stranám a protestom,
43
44
prenasledovanie mimovládnych organizácií a násilné potláčanie a zabíjanie nezávislých novinárov,
45
46
47
cenzúru
masmédií a
internetu
48
Ruský autokratický
49
politický systém bol rôzne označovaný ako kleptokracia, oligarchia a plutokracia. V indexe vnímania korupcie
Transparency International
za rok 2021 bolo najnižšie hodnotenou európskou krajinou, keď sa umiestnilo na 136. mieste zo 180 krajín.
50
Rusko má dlhú históriu
korupcie
, ktorá sa považuje za významný problém.
51
Ovplyvňuje rôzne odvetvia vrátane hospodárstva,
52
podnikania, verejnej správy,
53
presadzovania práva, zdravotníctva,
54
55
vzdelávania
56
a armády.
57
Moslimovia
, najmä
salafisti
, čelia v Rusku prenasledovaniu.
58
59
S cieľom potlačiť povstanie na severnom
Kaukaze
sú ruské orgány obviňované z nevyberavého zabíjania,
60
zatýkania, násilných zmiznutí a mučenia civilistov.
61
Dagestane
boli niektorým salafistom spolu s tým, že čelili prenasledovaniu zo strany vlády na základe ich vzhľadu, vyhodené do vzduchu ich domy v rámci protipovstaleckých operácií.
62
Čečenci
Inguši
sú v ruských väzniciach údajne vystavení väčšiemu týraniu ako iné etnické skupiny.
63
Počas
invázie na Ukrajinu
v roku
2022
Rusko zriadilo filtračné tábory, v ktorých sú mnohí
Ukrajinci
vystavení týraniu a násilne posielaní do Ruska; tieto tábory sa prirovnávajú k táborom používaným počas čečenských vojen.
64
Vzťahy s Ukrajinou
upraviť
upraviť zdroj
Hneď po svojom treťom nástupe k moci v roku 2012 začal Putin mobilizovať jednotky v blízkosti Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a viesť veľkú informačnú vojnu proti tejto krajine. Vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v záujme udržania moci dokonca v roku 2013 požiadal Putina, aby vyslal vojakov a anektoval Ukrajinu, čo viedlo k protestom známym ako Euromajdan.
20. februára 2014, keď bol Janukovyč v Kyjeve, Rusko začalo okupovať Krymský polostrov, neskôr poskytlo Janukovyčovi útočisko a 12. apríla 2014 začalo vojnu na východnej Ukrajine inváziou militantov vedených dôstojníkom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby Igorom Girkinom a Alexandrom Borodom do mesta Sloviansk. O deň neskôr, 13. apríla, začala Ukrajina protiteroristickú operáciu (ATO). V roku 2014 boli letisko a aréna v meste Doneck úplne zničené, podobne ako pri zločinoch v meste Groznyj v 90. rokoch, kde sa moci chopili ruskí militanti a miestni zločinci, z ktorých sa stali separatisti. Dňa 7. októbra 2014 došlo v Ruskom okupovanom meste Zugres, Ihora Kožomu, k zjavnému prípadu verejného mučenia jedného z prvých ukrajinských vojnových zajatcov
65
66
. V roku 2014 v meste Doneck ruské ozbrojené skupiny mučili Irynu Dovhan, ktorá sa vyslovila proti okupácii mesta Rusko ovládanou bábkou „Doneckej ľudovej republiky“ – bola pripútaná k stĺpu a verejne ponížená, potom bola na žiadosť európskeho spoločenstva prepustená na Ukrajinu
67
68
Ruiny letiska v Donecku, 2014
Vo februári 2015 bol zavraždený Putinov politický oponent, protivojnový politik Boris Nemcov, ktorý sa aktívne podieľal na politickom živote Ukrajiny. Putin zároveň podporil Lukašenkov diktátorský režim v Bielorusku. Do roku 2022 Rusko viedlo skrytú vojnu proti Ukrajine, ktorá do roku 2022 prerástla do totálnej invázie. Na Ukrajine sa Rusko dopúšťa masívnych vojnových zločinov, ako je ostreľovanie obytných štvrtí, úplné zničenie miest ako Mariupol a mučenie civilistov za ich proukrajinský postoj, vrátane mučenia v pivniciach budov v okupovanom Chersone v 2022. Najbrutálnejším zločinom proti civilistom na Ukrajine bol masaker Bučanska, spáchaný vo februári 2022, ktorý niektorí vedci prirovnávajú k masakre v Katyni v roku 1940 a pražskej masakre spáchanej jednotkami Alexandra Suvorova v roku 1794.
Politický režim v Rusku, ktorý sa sformoval v prvej štvrtine 21. storočia za Putina, bol pre mnohé zločiny proti ľudskosti vrátane vlastných občanov nazývaný Rašizmom (ruská. Рашизм, angličtina. Rashism). Niektorí vedci sa domnievajú, že ide o kombináciu dvoch totalitných režimov, nacistického a sovietskeho, s odvolaním sa na skutočnosť, že Putin je bývalý plukovník KGB a jeho obľúbený spisovateľ Ivan Iljin bol ruský nacista a vyzval na zničenie iných národov. Jedným z jej symbolov sú latinské písmená Z a V, ktoré sa často používajú v propagande a vo vojenskom vybavení a sú tiež symbolom nových represií. Od roku 2022 tak odporcovia kremeľskej politiky, ako aj zástancovia mieru používajú bielo-modro-biele vlajky, ktoré sú oficiálne zakázanými protivojnovými symbolmi
69
70
71
72
Ekonomika
upraviť
upraviť zdroj
Moskovskij Meždunarodnyj Delovoj Centr „Moskva-Siti“
. Mesto Moskva má jednu z najväčších mestských ekonomík na svete
Rusko má zmiešanú ekonomiku
73
s obrovskými prírodnými zdrojmi, najmä
ropou
zemným plynom
74
Podľa
nominálneho HDP
je
deviatou najväčšou ekonomikou na svete
a šiestou najväčšou podľa
parity kúpnej sily
. Veľký sektor služieb tvorí 62% celkového HDP, nasleduje priemyselný sektor (32%), zatiaľ čo poľnohospodársky sektor je najmenší a tvorí len 5% celkového HDP. Rusko má nízku oficiálnu mieru nezamestnanosti 4,1%.
75
Jeho devízové rezervy sú piate najväčšie na svete a majú hodnotu 540 miliárd
dolárov
76
Má približne 70 miliónov pracovnej sily, čo je šiesta najväčšia pracovná sila na svete.
77
Rusko je trinástym najväčším vývozcom na svete a 21. najväčším dovozcom.
78
79
Vo veľkej miere sa spolieha na príjmy z daní a vývozných ciel súvisiacich s ropou a plynom, ktoré v
januári
2022
predstavovali 45% príjmov ruského federálneho rozpočtu
80
a v roku
2019
až 60% jeho vývozu.
81
Ministerstvo prírodných zdrojov a životného prostredia odhadlo v roku 2019 hodnotu prírodných zdrojov na 60% HDP krajiny.
82
Rusko má jednu z najnižších úrovní zahraničného dlhu spomedzi veľkých ekonomík,
83
hoci nerovnosť príjmov a bohatstva domácností je jednou z najvyšších medzi rozvinutými krajinami. Problémom sú aj vysoké regionálne rozdiely.
Po viac ako desaťročí postsovietskeho rýchleho hospodárskeho rastu, ktorý bol podporovaný vysokými cenami ropy a nárastom devízových rezerv a investícií,
84
bolo ruské hospodárstvo poškodené po začiatku
rusko-ukrajinskej vojny
anexii
Krymu
v roku
2014
v dôsledku uvalenia prvej vlny západných sankcií. Po
ruskej invázii na Ukrajinu
v roku 2022 krajina čelila obnoveným sankciám a bojkotom zo strany firiem,
85
čím sa stala najviac sankcionovanou krajinou na svete,
86
v rámci kroku, ktorý sa opisuje ako „totálna ekonomická a finančná vojna“ s cieľom izolovať ruskú ekonomiku od západného finančného systému.
87
V dôsledku týchto dopadov ruská vláda prestala od
apríla
2022 zverejňovať množstvo ekonomických údajov.
88
Ekonómovia naznačujú, že sankcie budú mať dlhodobý vplyv na ruskú ekonomiku.
89
Doprava a energetika
upraviť
upraviť zdroj
Transsibírska magistrála
je najdlhšia nepretržitá železničná trať na svete. Spája
Moskvu
Vladivostokom
Železničná doprava
v Rusku je zväčša pod kontrolou štátnych Ruských železníc. Celková dĺžka bežne používaných
železničných tratí
je tretia najdlhšia na svete a presahuje 87 000
km
90
Od roku
2016
má Rusko piatu najväčšiu
cestnú
sieť na svete s 1,5 milióna km ciest,
91
pričom hustota cestnej siete patrí k najnižším na svete.
92
Ruské vnútrozemské vodné cesty sú najdlhšie na svete a ich celková dĺžka je 102 000 km.
93
Spomedzi 1 218 ruských
letísk
94
je najvyťaženejšie
Medzinárodné letisko Šeremetievo
Moskve
. Najväčším ruským
prístavom
je
Novorossijsk
Krasnodarskom kraji
na pobreží
Čierneho mora
95
Rusko je všeobecne označované za energetickú veľmoc.
96
Má najväčšie preukázané zásoby
zemného plynu
na svete, druhé najväčšie zásoby
uhlia
97
ôsme najväčšie zásoby
ropy
98
a najväčšie zásoby
bridlíc
Európe
99
Rusko je tiež najväčším vývozcom zemného plynu na svete,
100
druhým najväčším producentom zemného plynu a druhým najväčším producentom a vývozcom ropy.
101
Ťažba ropy a zemného plynu v Rusku viedla k hlbokým hospodárskym vzťahom s
Európskou úniou
Čínou
a štátmi bývalého
Sovietskeho zväzu
východného bloku
102
103
Napríklad za posledné desaťročie sa podiel dodávok Ruska na celkovom dopyte Európskej únie (vrátane
Spojeného kráľovstva
) po plyne zvýšil z 25% v roku
2009
na 32% v týždňoch pred
ruskou inváziou na Ukrajinu
vo
februári
2022
Rusko sa zaviazalo k Parížskej dohode potom, ako sa v roku
2019
k paktu oficiálne pripojilo.
104
Emisie
skleníkových plynov
Ruska sú štvrté najväčšie na svete.
105
Rusko je štvrtým najväčším výrobcom
elektriny
na svete a deviatym najväčším výrobcom
energie z obnoviteľných zdrojov
v roku 2019. Bolo tiež prvou krajinou na svete, ktorá začala rozvíjať civilnú
jadrovú energetiku
a postavila prvú
jadrovú elektráreň
na svete.
106
V roku 2019 bolo Rusko tiež štvrtým najväčším výrobcom jadrovej energie na svete
107
a v roku
2021
bolo piatym najväčším výrobcom
vodnej energie
Poľnohospodárstvo a rybolov
upraviť
upraviť zdroj
Pšenica
Tomskej oblasti
na
Sibíri
Ruské
poľnohospodárstvo
sa na celkovom
HDP
krajiny podieľa približne 5%, hoci zamestnáva asi jednu osminu celkovej pracovnej sily.
108
Má tretiu najväčšiu obrábanú plochu na svete, 1 265 267
km²
. Vzhľadom na drsné životné prostredie tvorí približne len 13,1% tejto plochy poľnohospodárska pôda a len 7,4% orná pôda.
109
Poľnohospodárska pôda krajiny sa považuje za súčasť „obilnice“
Európy
110
Viac ako tretina osiatej plochy je určená na pestovanie krmovín a zvyšná poľnohospodárska pôda je určená na pestovanie technických plodín, zeleniny a ovocia. Hlavným produktom ruského poľnohospodárstva bolo vždy obilie, ktoré zaberá podstatne viac ako polovicu ornej pôdy. Rusko je najväčším svetovým vývozcom
pšenice
111
112
najväčším producentom
jačmeňa
pohánky
, patrí medzi najväčších vývozcov
kukurice
slnečnicového oleja
a je popredným výrobcom
hnojív
113
Rôzni analytici adaptácie na
klimatické zmeny
predpokladajú veľké príležitosti pre ruské poľnohospodárstvo po celé
21. storočie
, keďže na
Sibíri
sa zvyšuje arabilita, čo by viedlo k vnútornej aj vonkajšej migrácii do regiónu.
114
Vďaka veľkému pobrežiu pozdĺž troch oceánov a dvanástich okrajových morí si Rusko udržiava šiesty najväčší
rybársky priemysel
na svete; v roku
2018
vylovilo takmer 5 miliónov
ton
rýb.
115
Je domovom najlepšieho
kaviáru
na svete,
vyzy veľkej
; a produkuje približne tretinu všetkých konzervovaných rýb a približne štvrtinu všetkých čerstvých a mrazených rýb na svete.
Veda a technika
upraviť
upraviť zdroj
Michail Lomonosov
(1711 – 1765), prírodovedec, filozof, chemik, spisovateľ a maliar
V roku
2019
Rusko vynaložilo na výskum a vývoj približne 1% svojho
HDP
, pričom jeho rozpočet bol desiaty najvyšší na svete.
116
V roku
2020
sa tiež umiestnilo na desiatom mieste na svete v počte vedeckých publikácií s približne 1,3 milióna prác.
117
Od roku
1904
bola
Nobelova cena
udelená 26 Sovietom a
Rusom
v oblasti
fyziky
chémie
, medicíny, hospodárstva,
literatúry
mieru
118
Rusko sa v roku
2021
umiestnilo na 45. mieste v globálnom inovačnom indexe.
119
Michail Lomonosov
zjednodušil formuláciu
zákona zachovania hmotnosti
chemických reakciách
, objavil
atmosféru
Venuše
a založil modernú
geológiu
. Od čias
Nikolaja Lobačevského
, ktorý bol priekopníkom
neeuklidovskej geometrie
, a
Pafnutija Čebyšova
, významného učiteľa; sa ruskí matematici stali jednými z najvplyvnejších na svete.
Dmitrij Mendelejev
vynašiel
periodickú tabuľku
, hlavný rámec modernej
chémie
Sofija Kovalevská
bola priekopníčkou medzi ženami v
matematike
19. storočí
. Deväť sovietskych a ruských matematikov bolo ocenených
Fieldsovou medailou
Grigorijovi Pereľmanovi
bola v roku
2002
za jeho konečný dôkaz Poincarého domnienky ponúknutá vôbec prvá Clayova cena za problémy tisícročia, ako aj Fieldsova medaila v roku
2006
Alexandr Popov
patril medzi vynálezcov
rádia
120
zatiaľ čo
Nikolaj Basov
Alexandr Prochorov
boli spoluvynálezcami
lasera
masera
121
Žores Alfiorov
významne prispel k vytvoreniu modernej fyziky heterostruktúr a elektroniky.
Oleg Losev
zásadne prispel v oblasti polovodičových spojov a objavil
svetelné diódy
Vladimir Vernadskij
sa považuje za jedného zo zakladateľov
geochémie
, biogeochémie a rádiogeológie.
Élie Metchnikoff
je známy svojím prelomovým výskumom v oblasti
imunológie
Ivan Pavlov
je známy najmä svojou prácou v oblasti klasického podmieňovania.
Lev Landau
zásadne prispel do mnohých oblastí
teoretickej fyziky
Nikolaj Vavilov
bol známy najmä tým, že určil centrá pôvodu
kultúrnych rastlín
122
Mnohí slávni ruskí vedci a vynálezcovia boli emigrantmi.
Igor Sikorsky
bol priekopníkom
letectva
Vladimir Zvorykin
bol vynálezcom ikonoskopu a
televízneho
systému kineskopu,
123
Theodosius Dobzhansky
bol ústrednou postavou v oblasti
evolučnej biológie
pre svoju prácu pri formovaní modernej syntézy,
124
George Gamow
bol jedným z hlavných obhajcov teórie
veľkého tresku
125
mnohí zahraniční vedci žili a pracovali v Rusku dlhé obdobie, napríklad
Leonhard Euler
Alfred Nobel
Kozmonautika
upraviť
upraviť zdroj
Kozmická stanica
Mir
, prvá viacmodulová stanica sveta a prvá nepretržite obývaná dlhodobá vedecká stanica vo
vesmíre
, lietala na
nízkej obežnej dráhe
Zeme
v rokoch 1986 až 2001
Roskosmos
je ruská národná kozmická agentúra. Úspechy krajiny v oblasti kozmických technológií a výskumu
vesmíru
možno vysledovať až ku
Konstantinovi Ciolkovskému
, otcovi teoretickej
kozmonautiky
, ktorého práce inšpirovali popredných sovietskych
raketových
inžinierov
, ako napríklad
Sergeja Koroľova
Valentina Gluška
a mnohých ďalších, ktorí prispeli k úspechu
sovietskeho kozmického programu
v počiatočných fázach
vesmírnych pretekov
a neskôr.
V roku
1957
bola vypustená na
obežnú dráhu
Zeme
prvá
umelá družica
Sputnik
. O mesiac neskôr vyniesla družica
Sputnik 2
do vesmíru psa
Lajku
, prvého živého tvora na obežnej dráhe Zeme. V roku
1961
sa
Jurij Gagarin
na palube
kozmickej lode
Vostok
stal prvým človekom, ktorý vyletel do
kozmického priestoru
. Nasledovalo mnoho ďalších sovietskych a ruských rekordov vo výskume vesmíru. V roku
1963
sa
Valentina Tereškovová
stala prvou a najmladšou ženou vo vesmíre, keď absolvovala samostatný
kozmický let
na palube
Vostoku 6
. V roku
1965
sa
Alexej Leonov
stal prvým človekom, ktorý uskutočnil
výstup do otvoreného vesmíru
, keď počas letu
Voschod 2
vystúpil z kabíny lode.
V roku
1966
na
Mesiaci
pristála
sonda
Luna 9
, ktorá ako prvá v histórii učinila mäkké pristátie na inom
kozmickom telese
. V roku
1968
vyniesla kozmická loď
Zond 5
prvé živé organizmy k Mesiacu a späť. V roku
1970
pristála na Mesiaci sonda
Luna 17
a dopravila tam vozidlo
Lunochod 1
, prvé robotické vozidlo použité pri kozmickom výskume. O mesiac neskôr pristála na
Venuši
sonda
Venera-7
, prvá sonda vyrobená človekom, ktorá úspešne pristála na inej
planéte
a zaslala informácie naspäť na Zem. V roku
1971
odštartovala
kozmická stanica
Saľut 1
, prvá orbitálna stanica sveta a ešte v tom istom roku sa
Mars 3
stal prvou kozmickou sondou, ktorá ako prvá v histórii mäkko pristála na povrchu
Marsu
. V
apríli
2022
malo Rusko vo vesmíre 172 aktívnych družíc, čo bol tretí najvyšší počet na svete.
126
Cestovný ruch
upraviť
upraviť zdroj
Petergof
, bývalá honosná rezidencia ruských imperátorov
Podľa
Svetovej organizácie cestovného ruchu
(UNWTO) bolo Rusko v roku
2018
šestnástou najnavštevovanejšou krajinou na svete a desiatou najnavštevovanejšou krajinou v
Európe
s viac ako 24,6 miliónmi návštev.
127
V roku
2019
dosiahol podľa Federálnej agentúry pre cestovný ruch počet príjazdov zahraničných občanov do Ruska 24,4 milióna. Príjmy Ruska z medzinárodného
cestovného ruchu
predstavovali v roku 2018 11,6 miliardy
dolárov
. Cestovný ruch tvoril v roku 2019 približne 4,8% celkového
HDP
krajiny.
128
Medzi hlavné turistické trasy patrí cesta po
Zlatom kruhu Ruska
, tematickej trase starobylých ruských miest, plavieb po veľkých riekach, ako je
Volga
, túr po horských masívoch, ako je
Kaukaz
129
a ciest po slávnej
Transsibírskej magistrále
130
Medzi najnavštevovanejšie a najobľúbenejšie pamiatky Ruska patria
Červené námestie
Petergof
Kazanský kremeľ
Trojicko-sergijevská lavra
Bajkalské jazero
131
Moskva
, kozmopolitné hlavné mesto a historické jadro krajiny, je rušným veľkomestom. Zachováva si klasickú architektúru a architektúru sovietskej éry; zároveň sa môže pochváliť vysokým umením,
baletom
svetovej úrovne a modernými
mrakodrapmi
132
Petrohrad
, hlavné mesto impéria, je známy svojou klasickou architektúrou,
katedrálami
múzeami
divadlami
, festivalom Biele noci, križujúcimi sa riekami a početnými kanálmi.
133
Rusko je celosvetovo známe svojimi bohatými múzeami, ako sú
Štátne ruské múzeum
Ermitáž
Štátna Tretiakovská galéria
; a divadlami, ako sú
Boľšoj teatr
Mariinskij teatr
Moskovský kremeľ
Chrám Vasilija Blaženého
patria k typickým symbolom Ruska.
134
Kultúra
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Ruská kultúra
Boľšoj teatr
Moskve
Ruská kultúra
bola formovaná históriou národa, jeho geografickou polohou a obrovskou rozlohou, náboženskými a sociálnymi tradíciami a vplyvom
Západu
135
Ruskí
spisovatelia
filozofi
zohrali dôležitú úlohu vo vývoji
európskej literatúry
a myslenia. Rusi tiež výrazne ovplyvnili klasickú hudbu, balet, šport, maliarstvo a kinematografiu.
136
Národ tiež priekopnícky prispel k vede a technológiám a výskumu
vesmíru
V Rusku sa nachádza 30 pamiatok
svetového dedičstva UNESCO
, z toho 19 kultúrnych, pričom ďalších 27 pamiatok leží na predbežnom zozname.
137
Veľká globálna ruská diaspóra tiež zohrala významnú úlohu pri šírení ruskej kultúry vo svete. Národný symbol Ruska, dvojhlavý orol, pochádza z obdobia cárstva a nachádza sa v jeho
štátnom znaku
a heraldike. Ruský medveď a Matka Rus sa často používajú ako národné personifikácie krajiny. Bábiky
Matriošky
sa považujú za kultúrnu ikonu Ruska.
Sviatky
upraviť
upraviť zdroj
Slávnostné predstavenie na počesť
Narodenia Krista
pri
Chráme Krista Spasiteľa
Moskve
Rusko má osem štátnych, vlasteneckých a náboženských oficiálnych sviatkov.
138
Rok sa začína Novým rokom
1. januára
, po ktorom čoskoro nasledujú ruské pravoslávne Vianoce
7. januára
; tieto dva sviatky sú najpopulárnejšími v krajine.
139
Deň obrancu vlasti, venovaný mužom, sa oslavuje
23. februára
140
Medzinárodný deň žien
8. marca
sa v Rusku presadil počas
sovietskej
éry. Každoročná oslava žien sa stala takou populárnou, najmä medzi ruskými mužmi, že moskovskí predajcovia kvetov často zaznamenávajú zisky „15-krát“ vyššie ako pri iných sviatkoch.
1. mája
sa oslavuje Deň jari a práce, pôvodne sviatok zo sovietskej éry venovaný robotníkom.
141
Deň víťazstva
, ktorý je poctou sovietskemu víťazstvu nad
nacistickým Nemeckom
a ukončeniu
druhej svetovej vojny
Európe
, sa každoročne oslavuje ako veľká prehliadka na
Červenom námestí
Moskve
142
a je sprevádzaný slávnou občianskou udalosťou Nesmrteľný pluk.
143
Medzi ďalšie vlastenecké sviatky patrí Deň Ruska
12. júna
, ktorý sa oslavuje na pamiatku vyhlásenia suverenity Ruska z rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu;
144
a Deň jednoty
4. novembra
, ktorý pripomína povstanie z roku
1612
, ktoré znamenalo koniec poľskej okupácie Moskvy.
145
Existuje mnoho populárnych neštátnych sviatkov. Starý Nový rok sa oslavuje
14. januára
146
Maslenica
je starobylý a obľúbený východoslovanský ľudový sviatok,
147
Deň kozmonautiky
12. apríla
na počesť prvej cesty človeka do vesmíru,
148
dva hlavné kresťanské sviatky sú
Veľká noc
a Trojičná nedeľa.
149
Umenie a architektúra
upraviť
upraviť zdroj
Karl Briullov
Posledný deň Pompejí
(1833)
Zimný palác
slúžil ako oficiálna rezidencia ruského cára
Rané ruské maliarstvo je zastúpené
ikonami
a živými
freskami
. Začiatkom
15. storočia
vytvoril majster ikonopisec
Andrej Rubľov
niektoré z najcennejších ruských náboženských diel.
150
Ruská akadémia umení, ktorá bola založená v roku
1757
s cieľom vychovávať ruských umelcov, priniesla do Ruska západné techniky svetského maliarstva.
151
18. storočí
sa vplyvnými stali akademici
Ivan Argunov
Dmitrij Levickij
Vladimir Borovikovskij
. Začiatkom
19. storočia
vzniklo mnoho významných obrazov
Karla Briullova
Alexandra Ivanova
, ktorí boli známi
romantickými
historickými plátnami.
152
Ivan Ajvazovskij
, ďalší romantický maliar, je považovaný za jedného z najväčších majstrov morského umenia.
60. rokoch 19. storočia
sa s akadémiou rozišla skupina kritických
realistov
peredvižnikov
) na čele s
Ivanom Kramským
Iliom Repinom
Vasilijom Perovom
, ktorí na obrazoch zobrazovali mnohostranné aspekty spoločenského života. Na prelome 19. a
20. storočia
sa presadil
symbolizmus
; reprezentovali ho
Michail Vrubel
Nikolaj Rerich
Ruská avantgarda
prekvitala približne od roku
1890
do roku
1930
; celosvetovo vplyvnými umelcami tohto obdobia boli
Eľ Lisickij
Kazimir Malevič
Natalia Gončarovová
Vasilij Kandinskij
Marc Chagall
Dejiny ruskej architektúry sa začínajú ranými drevárskymi stavbami starých Slovanov a cirkevnou architektúrou
Kyjevskej Rusi
, ktorá bola po christianizácii Kyjevskej Rusi niekoľko storočí ovplyvňovaná prevažne
byzantskou architektúrou
Aristotele Fioravanti
a ďalší talianski architekti priniesli do Ruska
renesančné
trendy. V
16. storočí
vznikli unikátne stanové kostoly; a dizajn cibuľových kupol, ktorý je charakteristickým znakom ruskej architektúry.
153
17. storočí
sa v
Moskve
Jaroslavli
rozmohol „ohnivý štýl“ ornamentiky, ktorý postupne pripravil pôdu pre Naryškinov barokový štýl z
80. rokov 16. storočia
Po reformách
Petra Veľkého
sa ruská architektúra dostala pod vplyv západoeurópskych štýlov. Záľuba v
rokokovej
architektúre 18. storočia viedla k vzniku nádherných diel
Bartolomea Rastrelliho
a jeho nasledovníkov. Najvplyvnejší ruskí architekti 18. storočia:
Vasilij Baženov
Matvej Kazakov
Ivan Starov
vytvorili trvalé pamiatky v Moskve a
Petrohrade
a vytvorili základňu pre ďalšie ruské formy, ktoré nasledovali. Počas vlády
Kataríny Veľkej
sa Petrohrad premenil na múzeum
neoklasicistickej architektúry
pod holým nebom. Za vlády
Alexandra I.
sa
de facto
architektonickým štýlom stal
empírový
sloh. V druhej polovici 19. storočia dominoval novobyzantský a ruský obrodný sloh. Začiatkom 20. storočia sa stalo trendom ruské neoklasicistické oživenie. Prevládajúcimi štýlmi konca 20. storočia boli
secesia
konštruktivizmus
socialistický realizmus
154
Hudba
upraviť
upraviť zdroj
Piotr Iľjič Čajkovskij
(1840 – 1893) na obraze
Nikolaja Dmitrijeviča Kuznecova
z roku 1893
Až do
18. storočia
tvorila hudbu v Rusku najmä cirkevná hudba a ľudové piesne a tance.
155
19. storočí
ju definovalo napätie medzi klasickým skladateľom
Michailom Glinkom
spolu s ďalšími členmi
Mocnej hŕstky
, ktorých neskôr vystriedal
Beľajevov krúžok
, a Ruskou hudobnou spoločnosťou vedenou skladateľmi
Antonom
Nikolajom Rubinštejnom
. Na neskoršiu tradíciu
Piotra Iľjiča Čajkovského
, jedného z najväčších skladateľov
romantickej
éry, nadviazal v
20. storočí
Sergej Rachmaninov
, jeden z posledných veľkých predstaviteľov romantizmu v ruskej a európskej klasickej hudbe. Medzi svetoznámych skladateľov 20. storočia patria
Alexandr Skriabin
Alexandr Glazunov
Igor Stravinskij
Sergej Prokofiev
Dmitrij Šostakovič
, neskôr
Edison Denisov
Sofija Gubajdulinová
156
Georgij Sviridov
Alfred Schnittke
Sovietske a ruské konzervatóriá vychovali generácie svetoznámych sólistov. Medzi najznámejších patria huslisti
David Ojstrach
Gidon Kremer
157
violončelista
Mstislav Rostropovič
, klaviristi
Vladimir Horowitz
Sviatoslav Richter
Emil Gilels
a speváčka
Galina Višnevskaja
Počas
sovietskej
éry sa v
populárnej hudbe
vystriedalo aj množstvo známych osobností, ako napríklad dvaja baladici –
Vladimir Vysockij
Bulat Okudžava
, a interpreti ako
Alla Pugačovová
158
Jazz
aj napriek sankciám sovietskych úradov prekvital a vyvinul sa na jednu z najpopulárnejších hudobných foriem v krajine. V
80. rokoch 20. storočia
sa v celom Rusku stala populárnou
rocková
hudba, z ktorej vzišli skupiny ako
Aria
Akvárium
159
DDT
160
Kino
161
najmä líder poslednej menovanej skupiny,
Viktor Coj
, bol veľkou osobnosťou.
162
Popová hudba
v Rusku od
60. rokov 20. storočia
naďalej prekvitala, a to vďaka celosvetovo známym skupinám ako
t.A.T.u.
163
Literatúra a filozofia
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v článkoch
Ruská literatúra
Ruská filozofia
Lev Tolstoj
(1828 – 1910) je považovaný za jedného z najväčších spisovateľov všetkých čias s dielami ako
Vojna a mier
Fiodor Dostojevskij
(1821 – 1881), jeden z najväčších prozaikov všetkých čias, medzi ktorého vrcholné diela patrí
Zločin a trest
Ruská literatúra
sa považuje za jednu z najvplyvnejších a najrozvinutejších na svete. Jej počiatky siahajú až do
stredoveku
, keď vznikali
eposy
kroniky
starej ruštine
. V období
osvietenstva
význam literatúry vzrástol, vznikli diela
Michaila Lomonosova
Denisa Fonvizina
Gavrila Deržavina
Nikolaja Karamzina
164
Od začiatku
30. rokov 19. storočia
, počas zlatého veku ruskej
poézie
, prežívala literatúra v poézii,
próze
a dráme ohromujúci zlatý vek.
165
Romantizmus
umožnil rozkvet básnického talentu:
Vasilij Žukovskij
a neskôr jeho chránenec
Alexandr Puškin
sa dostali do popredia. V Puškinových stopách sa zrodila nová generácia básnikov, medzi nimi
Michail Lermontov
Nikolaj Nekrasov
Alexej Tolstoj
Fiodor Ťutčev
Afanasij Fet
164
Prvým veľkým ruským prozaikom bol
Nikolaj Gogoľ
. Potom prišiel
Ivan Turgenev
, ktorý vynikal v poviedkach aj románoch.
Fiodor Dostojevskij
Lev Tolstoj
sa čoskoro stali medzinárodne uznávanými.
Ivan Gončarov
sa do pamäti zapísal najmä románom
Oblomov
166
Michail Saltykov-Ščedrin
písal satiru v próze, zatiaľ čo
Nikolaj Leskov
sa najviac zapísal do pamäti svojimi kratšími poviedkami, v druhej polovici storočia vynikol v poviedkach
Anton Čechov
a stal sa popredným dramatikom.
167
K ďalším významným osobnostiam
19. storočia
patril bájkar
Ivan Krylov
, spisovatelia literatúry faktu, ako napríklad kritik
Vissarion Belinskij
, a dramatici ako
Alexandr Gribojedov
Alexandr Ostrovskij
. Začiatok
20. storočia
sa zaraďuje k striebornému veku ruskej poézie. V tomto období pôsobili básnici ako
Alexandr Blok
Anna Achmatovová
Boris Pasternak
Konstantin Balmont
Marina Cvetajevová
Vladimir Majakovskij
Osip Mandeľštam
. Vychádzali z nej aj prvotriedni prozaici a poviedkari, ako napríklad
Alexandr Kuprin
, nositeľ
Nobelovej ceny
Ivan Bunin
Leonid Andrejev
Jevgenij Zamiatin
Dmitrij Merežkovskij
Andrej Belyj
164
Po
ruskej revolúcii
v roku
1917
sa ruská literatúra rozdelila na sovietsku a bielu emigrantskú časť. V
30. rokoch 20. storočia
sa v Rusku stal prevládajúcim prúdom
socialistický realizmus
. Jeho vedúcou osobnosťou bol
Maxim Gorkij
, ktorý položil základy tohto štýlu.
Michail Bulgakov
bol jedným z popredných spisovateľov
sovietskej
éry. Román
Nikolaja Ostrovského
Ako sa kalila oceľ
patrí medzi najúspešnejšie diela ruskej literatúry. Medzi vplyvných emigrantských spisovateľov patria
Vladimir Nabokov
, a
Isaac Asimov
; ktorý bol považovaný za jedného z „veľkej trojky“ spisovateľov vedeckej fantastiky. Niektorí spisovatelia sa odvážili oponovať sovietskej ideológii, napríklad spisovateľ
Alexandr Solženicyn
, nositeľ Nobelovej ceny, ktorý písal o živote v táboroch
Gulagu
Veľký vplyv mala
ruská filozofia
Alexandr Gercen
je známy ako jeden z otcov agrárneho populizmu.
Michail Bakunin
je označovaný za otca
anarchizmu
Piotr Kropotkin
bol najvýznamnejším teoretikom
anarchokomunizmu
. Spisy
Michaila Bachtina
významne inšpirovali vedcov.
Helena Blavatská
si získala medzinárodné uznanie ako popredná teoretička
teozofie
a spoluzakladateľka
Teozofickej spoločnosti
Vladimir Lenin
, významný revolucionár, rozvinul variant
komunizmu
známy ako
leninizmus
Lev Trockij
zasa založil
trockizmus
Alexandr Zinoviev
bol významným filozofom druhej polovice 20. storočia.
Alexandr Dugin
, známy svojimi
fašistickými
názormi, bol považovaný za „guru geopolitiky“.
Kuchyňa
upraviť
upraviť zdroj
Hovädzí Stroganov
, mäsité jedlo pochádzajúce z ruskej kuchyne, ktoré sa rozšírilo do celého sveta
Ruskú kuchyňu formovali podnebie, kultúrne a náboženské tradície a veľká rozloha krajiny, pričom má spoločné črty s kuchyňami susedných krajín. Pestovanie
raže
pšenice
jačmeňa
prosa
poskytuje ingrediencie na výrobu rôznych druhov
chleba
palaciniek
obilnín
, ako aj mnohých nápojov. Chlieb mnohých druhov
168
je veľmi obľúbený v celom Rusku.
169
Medzi chutné polievky a dusené jedlá patria
šči
boršč
ucha
soľanka
okroška
. Do polievok a šalátov sa často pridáva
smotana
(hustá
kyslá smotana
) a
majonéza
170
171
Pirožki
bliny
syrniki
sú domáce druhy palaciniek.
Hovädzí Stroganov
kyjevský kotlet
peľmene
šašlik
sú obľúbené mäsové jedlá.
172
Medzi ďalšie mäsové jedlá patria plnené kapustové závitky (
golubcy
) zvyčajne plnené mäsom.
173
Medzi obľúbené šaláty patrí
Olivier
174
vinegret
175
sleď pod kožuchom
176
Ruským národným nealkoholickým nápojom je
kvas
177
a národným alkoholickým nápojom je
vodka
; jej vznik v krajine sa datuje do
14. storočia
178
Krajina má najvyššiu spotrebu vodky na svete,
179
zatiaľ čo
pivo
je najobľúbenejším alkoholickým nápojom.
Víno
sa v Rusku stalo čoraz populárnejším v
21. storočí
180
Čaj
je v Rusku populárny už po stáročia.
181
Masmédiá a kinematografia
upraviť
upraviť zdroj
Ostankinská televízna veža
Moskve
je najvyššou voľne stojacou stavbou v
Európe
V Rusku pôsobí 400
spravodajských agentúr
, z ktorých najväčšie medzinárodne pôsobiace sú
TASS
RIA Novosti
Sputnik
Interfax
182
Najpopulárnejším médiom v Rusku je
televízia
183
Spomedzi 3 000 licencovaných rozhlasových staníc v celej krajine medzi významné patria
Radio Rossii
Vesti FM
Echo Moskvy
Majak
Russkoje radio
. Zo 16 000 registrovaných novín sú populárne
Argumenty i fakty
Komsomoľskaja pravda
Rossijskaja gazeta
Izvestija
Moskovskij Komsomolec
. Štátny
Prvý kanál
Rossija-1
sú vedúcimi spravodajskými kanálmi, zatiaľ čo
RT
je vlajkovou loďou ruských medzinárodných mediálnych operácií. Rusko má tiež najväčší trh s
videohrami
Európe
, s viac ako 65 miliónmi hráčov v celej krajine.
184
Ruská a neskôr sovietska kinematografia bola ohniskom invencie, čoho výsledkom boli svetoznáme filmy, ako napríklad
Krížnik Potemkin
, ktorý bol na svetovej výstave v
Bruseli
v roku
1958
vyhlásený za najlepší film všetkých čias.
185
Filmári
sovietskej
éry, predovšetkým
Sergej Ejzenštejn
Andrej Tarkovskij
, sa neskôr zaradili medzi najinovatívnejších a najvplyvnejších svetových režisérov.
186
187
Ejzenštejn bol žiakom
Leva Kulešova
, ktorý na prvej filmovej škole na svete, Všezväzovom inštitúte kinematografie, rozvinul prelomovú sovietsku montážnu teóriu filmového strihu.
188
Teória „Kino-oka“
Dzigy Vertova
mala obrovský vplyv na rozvoj dokumentárneho filmu a filmového realizmu.
189
Mnohé filmy sovietskeho
socialistického realizmu
boli umelecky úspešné, vrátane filmov
Čapajev
Žeriavy tiahnu
Balada o vojakovi
60.
70. rokoch 20. storočia
sa v sovietskej kinematografii zvýšila rozmanitosť umeleckých štýlov. Veľmi populárne boli v tom čase komédie
Eldara Riazanova
Leonida Gajdaja
, z ktorých sa dodnes používajú mnohé hlášky.
190
V rokoch
1961
až
1968
Sergej Bondarčuk
režíroval
oscarovú
adaptáciu eposu
Vojna a mier
od
Leva Tolstého
, ktorá bola najdrahším filmom nakrúteným v Sovietskom zväze. V roku
1969
bol do kín uvedený film
Vladimira Motyľa
Biele slnko púšte
, veľmi populárny film v žánri
osterna
; film si tradične pozerajú
kozmonauti
pred každým letom do vesmíru.
191
Po rozpade Sovietskeho zväzu utrpel ruský filmový priemysel veľké straty – od konca roku
2000
však opäť zaznamenáva rast a naďalej sa rozširuje.
192
Šport
upraviť
upraviť zdroj
Bandyhokej
je ruským národným športom a Rusko je v ňom historicky najúspešnejšou krajinou
Futbal
je v Rusku najpopulárnejším športom.
Sovietske národné futbalové mužstvo
sa stalo prvým majstrom Európy, keď vyhralo
Euro 1960
193
a dostalo sa do finále
Eura 1988
194
Ruské kluby
CSKA Moskva
Zenit Petrohrad
vyhrali v rokoch
2005
2008
Pohár UEFA
195
196
Ruské národné futbalové mužstvo
sa dostalo do semifinále
Eura 2008
197
Rusko bolo hostiteľskou krajinou
Pohára konfederácií FIFA 2017
198
Majstrovstiev sveta FIFA 2018
199
V súčasnosti sú však ruské tímy suspendované zo súťaží
FIFA
UEFA
200
Ľadový hokej
je v Rusku veľmi populárny a
sovietska hokejová reprezentácia
dominovala tomuto športu na medzinárodnej úrovni počas celej svojej existencie.
Bandyhokej
je ruským národným športom a Rusko je historicky najúspešnejšou krajinou v tomto športe.
201
Ruské národné basketbalové družstvo mužov
vyhralo
EuroBasket 2007
a ruský basketbalový klub
PBC CSKA Moskva
patrí medzi najúspešnejšie európske basketbalové tímy.
202
Každoročná
Veľká cena Ruska
Formuly 1
sa konala na okruhu v
olympijskom parku
Soči
až do jej ukončenia po
ruskej invázii na Ukrajinu
v roku
2022
203
204
Z historického hľadiska patria ruskí športovci k najúspešnejším účastníkom
olympijských hier
. Rusko je vedúcou krajinou v
modernej gymnastike
; a ruské
synchronizované plávanie
sa považuje za najlepšie na svete.
205
Ďalším populárnym športom v Rusku je
krasokorčuľovanie
, najmä
párové korčuľovanie
tanec na ľade
206
Rusko vychovalo množstvo významných tenistov.
207
Šach
je v krajine tiež veľmi obľúbenou zábavou, pričom mnohí z najlepších svetových šachistov sú už desaťročia Rusi.
208
Letné olympijské hry 1980
sa konali v
Moskve
209
Zimné olympijské hry
Zimné paralympijské hry 2014
sa konali v Soči.
210
211
Rusku však bolo odobratých 43 olympijských medailí pre porušenie dopingových pravidiel, čo je najviac zo všetkých krajín a takmer tretina z celkového počtu na svete.
212
Referencie
upraviť
upraviť zdroj
Russia
[online]. cia.gov, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Archivované 2021-01-09 z
originálu.
Kniha
Konštantína VII. Porfyrogeneta
O ceremóniách byzantského dvora
O vláde v štáte
BURGEROVÁ, Diana.
Pelipecky
[online]. 2019-12-18, [cit. 2020-06-25].
Dostupné online.
Yakubchuk, A. S., Nikishin, A. M., 2005, Russia. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editori), Encyclopedia of Geology. Elsevier, Amsterdam, s. 456 – 473
Metelkin, D. V., Vernikovskij, V. A., 2005, Regionaľnaja geologia Rosii (Kratkij kurs lekcii). Novosibirskij Universitet, Novosibirsk, 93 s.
Demografia,
Dostupné online
Štatistický úrad Ruskej federácie
Официальный сайт Всероссийской переписи населения 2010 года. Информационные материалы об окончательных итогах Всероссийской переписи населения 2010 года
Рубрикатор
[online]. gks.ru, [cit. 2022-03-07].
Dostupné online.
Archivované 2019-06-05 z
originálu.
Literacy rate, adult total (% of people ages 15 and above) - Russian Federation
[online]. data.worldbank.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Mutual recognition of qualifications: the Russian Federation and the other European countries
[online]. unesdoc.unesco.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Population with tertiary education
[online]. data.oecd.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Government expenditure on education, total (% of GDP) - Russian Federation
[online]. data.worldbank.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Early childhood care and education in the Russian Federation
[online]. unesdoc.unesco.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Housing of Russia. In:
Encyclopædia Britannica
[online]. Encyclopædia Britannica, 1999-07-26, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Global Flow of Tertiary-Level Students
[online]. uis.unesco.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Archivované 2016-12-07 z
originálu.
The healthcare system in Russia
[online]. expatica.com, 2014-05-16, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Current health expenditure (% of GDP) - Russian Federation
[online]. data.worldbank.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
NUWER, Rachel. Why Russian Men Don’t Live as Long.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 2014-02-17.
Dostupné online
[cit. 2022-12-19].
ISSN
1553-8095
Life expectancy and Healthy life expectancy Data by country
[online]. apps.who.int, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Mortality rate, infant (per 1,000 live births) - Russian Federation
[online]. data.worldbank.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Suicide mortality rate (per 100,000 population) - Russian Federation
[online]. data.worldbank.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Численность постоянного населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2025 года
[online]. [Cit. 2026-01-12].
Dostupné online.
Russia: Federal Districts and Major Cities
[online]. [Cit. 2026-01-12].
Dostupné online.
2021 COUNTRY RANKING
[online]. globaldiplomacyindex.lowyinstitute.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Archivované 2019-02-01 z
originálu.
The USSR as the New World Superpower from About Russia, Its Revolutions, Its Development and Its Present on JSTOR
[online]. jstor.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
TAMKIN, Emily.
Why India and Russia Are Going to Stay Friends
[online]. foreignpolicy.com, 2020-07-08, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Testing the world order: strategic realism in Russian foreign affairs
[online]. link.springer.com, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Al Jazeera.
Ukraine cuts diplomatic ties with Russia after invasion
[online]. aljazeera.com, 2022-02-24, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
RUMER, Eugene; SOKOLSKY, Richard; STRONSKI, Paul.
Russia in the Arctic—A Critical Examination
[online]. carnegieendowment.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
HUNT, Luke.
Russia Tries to Boost Asia Ties to Counter Indo-Pacific Alliances
[online]. voanews.com, 2021-10-15, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Russia in Africa: What's behind Moscow's push into the continent?
[online]. bbc.com, 2019-01-09, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Russian Military Reform and Defense Policy
[online]. sgp.fas.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Nuclear Weapons: Who Has What at a Glance
[online]. armscontrol.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
INSTITUTE, Lowy.
Ballistic missile submarines
[online]. power.lowyinstitute.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
PAUL, T. V.; WIRTZ, James J.; FORTMANN, Michel.
Balance of Power (Theory and Practice in the 21st Century)
. Redwood, Kalifornia
: Stanford University Press, 2004. 384 s.
ISBN
978-0-8047-5017-2
TRENDS IN WORLD MILITARY EXPENDITURE, 2020
[online]. sipri.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Russian Federation
[online]. amnesty.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Russia
[online]. hrw.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Russia: Freedom in the World 2021 Country Report | Freedom House
[online]. freedomhouse.org, Mon, 03/01/2021 - 18:45, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
A new low for global democracy
[online]. economist.com, 2022-02-09, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Russia
[online]. rsf.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
SIMMONS, Ann M..
In Russia’s Election, Putin’s Opponents Are Seeing Double
[online]. wsj.com, 2021-09-18, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
In Shadow of Navalny Case, What’s Left of the Russian Opposition? - The New York Times
[online]. ghostarchive.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Russian crackdown brings pro-Navalny protests to halt | Financial Times
[online]. ghostarchive.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
GONCHARENKO, Roman.
NGOs in Russia: Battered, but unbowed
[online]. dw.com, 2017-11-21, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
YAFFA, Joshua.
The Victims of Putin’s Crackdown on the Press
[online]. newyorker.com, 2021-09-07, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Why Do Russian Journalists Keep Falling?
[online]. npr.org, 2018-04-21, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Russia: Growing Internet Isolation, Control, Censorship
[online]. hrw.org, 2020-06-18, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Putin’s aggressive autocracy reduces Russian soft power to ashes | Financial Times
[online]. ghostarchive.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
2021
[online]. transparency.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
MAYNES, Charles.
New Reports Highlight Russia's Deep-Seated Culture of Corruption
[online]. voanews.com, 2020-01-26, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
АЛФЕРОВА, Екатерина.
В России предложили создать должность омбудсмена по борьбе с коррупцией
[online]. iz.ru, 2020-10-26, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Corruption in Russia: A Historical Perspective
[online]. src-h.slav.hokudai.ac.jp, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Corruption in Russian Health Care: The Determinants and Incidence of Briber
[online]. conference.iza.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Corruption Pervades Russia's Health System
[online]. cbsnews.com, 2007-06-28, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Corruption at Universities is a Common Disease for Russia and Ukraine
[online]. ethics.harvard.edu, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Corruption in the Russian Armed Forces
[online]. rusi.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
HERSZENHORN, David M.. Russia Sees a Threat in Its Converts to Islam.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 2015-07-01.
Dostupné online
[cit. 2022-12-20].
ISSN
1553-8095
RFE/RL.
News
[online]. rferl.org, 2021-04-21, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Russian killings and kidnaps extend dirty war in Ingushetia.
The Guardian
(Londýn: Guardian News and Media Limited), 2009-09-19.
Dostupné online
[cit. 2022-12-20].
ISSN
0261-3077
SOKOLOV, Denis.
Putin's Savage War Against Russia's 'New Muslims'
[online]. newsweek.com, 2016-08-20, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
PRESS, Associated.
Russian Crackdown on Muslims Fuels Exodus to IS
[online]. voanews.com, 2015-11-25, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
VATCHAGAEV, Mairbek.
Abuse of Chechens and Ingush in Russian Prisons Creates Legions of Enemies
[online]. jamestown.org, 2015-04-09, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
LILLIS, Katie Bo; ATWOOD, Kylie; BERTRAND, Natasha.
Russia is depopulating parts of eastern Ukraine, forcibly removing thousands into remote parts of Russia
[online]. edition.cnn.com, 2022-05-26, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Террористы привязали мужчину с украинским флагом к столбу в Зугрэсе
Попавший в плен боец АТО рассказал об издевательствах толпы у "столба позора"
НЕZЛАМНІ: Ірина Довгань - історія донеччанки, катованої окупантами за допомогу українським бійцям
Патріотка Ірина Довгань, яку катували терористи, розповіла, чому не вважає себе героїнею
Laruelle M. Accusing Russia of fascism (англ.) // Russia in Global Affairs. — 2020. — Iss. 18, no. 4. — P. 100—123.
Garaev D. The Methodology of the ‘Russian World’and ‘Russian Islam:’New Ideologies of the Post-Socialist Context (англ.) // The Soviet and Post-Soviet Review. — 2021. — Iss. 48, no. 3. — P. 367—390.
Лариса Дмитрівна Якубова. Рашизм: звір з безодні. — Akademperiodyka, 2023. — 315 с.
Tsygankov, Daniel Beruf, Verbannung, Schicksal: Iwan Iljin und Deutschland // Archiv fuer Rechts- und Sozialphilosophie. — Bielefeld, 2001. — Vol. 87. — 1. Quartal. — Heft 1. — S. 44—60.
mixed economy. In:
Encyclopædia Britannica
[online]. Encyclopædia Britannica, 2016-08-19, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Russia - Natural Resources
[online]. countrystudies.us, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Moody's Analytics.
Russian Federation - Unemployment Rate
[online]. economy.com, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
International Reserves of the Russian Federation (End of period)
[online]. cbr.ru, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Labor force
[online]. cia.gov, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Archivované 2021-01-09 z
originálu.
International Trade Centre (ITC).
Trade statistics for international business development
[online]. trademap.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
International Trade Centre (ITC).
Trade statistics for international business development
[online]. trademap.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Frequently Asked Questions on Energy Security
[online]. iea.org, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
DAVYDOVA, Angelina.
Will Russia ever leave fossil fuels behind? - BBC Future
[online]. bbc.com, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
TIMES, The Moscow.
Russia's Natural Resources Valued at 60% of GDP
[online]. themoscowtimes.com, 2019-03-14, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
TRTWorld.
Russian finances strong but economic problems persist
[online]. trtworld.com, 2020-05-29, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Archivované 2022-04-12 z
originálu.
ELLYATT, Holly.
5 charts show Russia's economic highs and lows under Putin
[online]. cnbc.com, 2021-10-11, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Over 1,000 Companies Have Curtailed Operations in Russia—But Some Remain
[online]. som.yale.edu, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
WADHAMS, Nick.
Russia Is Now the World's Most-Sanctioned Nation
[online]. bloomberg.com, 2022-03-07, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
The unprecedented American sanctions on Russia, explained
[online]. vox.com, 2022-03-09, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
WHALEN, Jeanne; DIXON, Robyn; NAKASHIMA, Ellen; ILYUSHINA, Mary. Western sanctions are wounding but not yet crushing Russia’s economy.
The Washington Post
(Washington, D. C.: Nash Holdings), 2022-08-23.
Dostupné online
[cit. 2022-12-19].
ISSN
0190-8286
MARTIN, Nik.
Is Russia's economy really hurting?
[online]. dw.com, 2022-09-06, [cit. 2022-12-19].
Dostupné online.
Railways
[online]. cia.gov, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Archivované 2018-11-24 z
originálu.
О развитии дорожной инфраструктуры
[online]. government.ru, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Europe continues to report the world’s highest Road Network Density, followed by East Asia and Pacific.
[online]. worldroadstatistics.org, 2020-12-16, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Waterways
[online]. cia.gov, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Archivované 2022-04-12 z
originálu.
Airports
[online]. cia.gov, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Archivované 2022-04-03 z
originálu.
GUZEVA, Alexandra.
10 BIGGEST port cities in Russia
[online]. rbth.com, 2021-04-20, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
BUCHANAN, Elizabeth.
Russian Energy Strategy in the Asia-Pacific (Implications for Australia)
. Canberra
: ANU Press, 2021. 240 s.
ISBN
978-1-76046-339-7
Statistical Review of World Energy
[online]. bp.com, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Crude oil – proved reserves
[online]. cia.gov, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Archivované 2022-12-20 z
originálu.
2010 Survey of Energy Resource
[online]. worldenergy.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Energy Fact Sheet: Why does Russian oil and gas matter?
[online]. iea.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Crude oil – exports
[online]. cia.gov, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Archivované 2022-12-20 z
originálu.
Oil Market and Russian Supply – Russian supplies to global energy markets – Analysis - IEA
[online]. iea.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Gas Market and Russian Supply – Russian supplies to global energy markets – Analysis - IEA
[online]. iea.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
SAUER, Natalie.
Russia formally joins Paris climate pact
[online]. euractiv.com, 2019-09-24, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Is Russia finally getting serious on climate change?
[online]. lowyinstitute.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
LONG, Tony.
June 27, 1954: World's First Nuclear Power Plant Opens
[online]. wired.com, 2012-06-27, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Nuclear Power in the World Today
[online]. world-nuclear.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Economy of Russia. In:
Encyclopædia Britannica
[online]. Encyclopædia Britannica, 1999-07-26, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Arable land (% of land area) - Russian Federation
[online]. data.worldbank.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
System Shock: Russia’s War and Global Food, Energy, and Mineral Supply Chains
[online]. wilsoncenter.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
MEDETSKY, Anatoly; DURISIN, Megan.
Russia’s Dominance of the Wheat World Keeps Growing
[online]. bloomberg.com, 2020-09-22, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Wheat in Russia
[online]. oec.world, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
The importance of Ukraine and the Russian Federation for global agricultural markets and the risks associated with the current conflict
[online]. fao.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
LUSTGARTEN, Abrahm. How Russia Wins the Climate Crisis.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 2020-12-16.
Dostupné online
[cit. 2022-12-20].
ISSN
1553-8095
The State of World Fisheries and Aquaculture 2018
[online]. fao.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Gross domestic spending on R&D
[online]. data.oecd.org, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Archivované 2017-01-14 z
originálu.
SJR - International Science Ranking
[online]. scimagojr.com, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Кто из российских и советских ученых и литераторов становился лауреатом Нобелевской премии
[online]. tass.ru, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Global Innovation Index 2021
[online]. wipo.int, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
MARSH, Allison.
Who Invented Radio: Guglielmo Marconi or Aleksandr Popov?
[online]. spectrum.ieee.org, 2020-04-30, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Nikolay Basov—Nobel Prize for Lasers and Masers
[online]. misuse.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2022-12-20].
Dostupné online.
Archivované 2022-12-20 z
originálu.
Nikolai Ivanovich Vavilov: Plant Geographer, Geneticist, Martyr of Science
[online]. hort.purdue.edu, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Vladimir Zworykin
[online]. lemelson.mit.edu, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Theodosius Grigorievich Dobzhansky, 25 January 1900 - 18 December 1975
[online]. royalsocietypublishing.org, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
The Distinguished Life and Career of George Gamow
[online]. colorado.edu, 2016-05-11, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
UCS Satellite Database
[online]. ucsusa.org, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
UNWTO World Tourism Barometer
[online]. e-unwto.org, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russian Federation - Contribution of travel and tourism to GDP as a share of GDP
[online]. knoema.com, 2019-06-04, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Getting to the Top In the Caucasus.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 1989-08-27.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
1553-8095
UNWTO Tourism Highlights
[online]. e-unwto.org, [cit. 2015-01-12].
Dostupné online.
Archivované 2015-02-05 z
originálu.
ВЛАСОВ, Артем.
Названы самые популярные достопримечательности России
[online]. iz.ru, 2018-12-17, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
By.
48 hours in . . . Moscow, an insider guide to Russia's mighty metropolis
[online]. telegraph.co.uk, 7 March 2021 • 12:50am, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
HAMMER, Joshua. White Nights of St. Petersburg, Russia.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 2011-06-03.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
1553-8095
UNESCO World Heritage Centre.
Kremlin and Red Square, Moscow
[online]. whc.unesco.org, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Western Culture Comes to Russia
[online]. historytoday.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
The Russian Cinematic Culture
[online]. digitalscholarship.unlv.edu, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
UNESCO World Heritage Centre.
Russian Federation
[online]. whc.unesco.org, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Public Holidays in Russia
[online]. cbr.ru, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Coilin O'Connor, Irina Lagunina.
Russian New Year: At The Heart Of A Wide Tapestry Of Winter Traditions
[online]. rferl.org, 2020-12-30, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
РИА Новости.
День защитника Отечества. История праздника
[online]. ria.ru, 20110223T0900, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
In pictures: May Day through history
[online]. euronews.com, 2020-05-01, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
ILYUSHINA, Mary; HODGE, Nathan.
Russia kicks off lavish Victory Day parade following coronavirus delay
[online]. edition.cnn.com, 2020-06-24, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
PROKOPYEVA, Svetlana.
Russia's Immortal Regiment: From Grassroots To 'Quasi-Religious Cult'
[online]. rferl.org, 2017-05-12, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
YEGOROV, Oleg.
What do Russians celebrate on June 12?
[online]. rbth.com, 2019-06-12, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russia celebrates National Unity Day
[online]. tass.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Why Russians celebrate New Year TWICE
[online]. rbth.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
It's Russian Mardi Gras: Time For Pancakes, Butter And Fistfights
[online]. npr.org, 2013-03-14, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russia marks Cosmonautics Day — in pictures
[online]. dw.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Celebrate: Russian Orthodox Easter
[online]. sbs.com.au, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Architecture and Painting
[online]. countrystudies.us, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russia - Early Imperial Russia
[online]. countrystudies.us, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
“If the soul is nourished …”
[online]. misuse.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Archivované 2022-12-20 z
originálu.
LIDOV, Alexei.
The Canopy over the Holy Sepulchre. On the Origin of Onion-Shaped Domes
[online]. academia.edu, 2005-01-01, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
To the New Shore: Soviet Architecture’s Journey from Classicism to Standardization
[online]. iseees.berkeley.edu, [cit. 2022-01-20].
Dostupné online.
Archivované 2022-01-20 z
originálu.
Russia - Music
[online]. countrystudies.us, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Music of Russia. In:
Encyclopædia Britannica
[online]. Encyclopædia Britannica, 1999-07-26, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
'Perfect isn't good enough'.
The Guardian
(Londýn: Guardian News and Media Limited), 2000-11-22.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
0261-3077
SMALE, Alison. A Superstar Evokes a Superpower; In Diva's Voice, Adoring Fans Hear Echoes of Soviet Days.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 2000-02-28.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
1553-8095
Sally McGrane.
Boris Grebenshikov: ‘The Bob Dylan of Russia’ - BBC Culture
[online]. bbc.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
DDT: Notes from Russia's Rock Underground
[online]. npr.org, 2008-02-06, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Coilin O'Connor. '
Crazy Pirates': The Leningrad Rockers Who Rode A Wind Of Change Across The U.S.S.R.
[online]. rferl.org, 2021-03-23, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
RFE/RL.
Musician, Songwriter, Cultural Force: Remembering Russia's Viktor Tsoi
[online]. rferl.org, 2015-08-12, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Tatu bad to be true
[online]. theage.com.au, 2003-06-14, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russia - Literature
[online]. countrystudies.us, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
PROSE, Francine; MOSER, Benjamin. What Makes the Russian Literature of the 19th Century So Distinctive?.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 2014-11-25.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
1553-8095
V.S. Pritchett.
Saint of Inertia
[online]. nybooks.com, 1974-03-07, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
A Chekhov lexicon.
The Guardian
(Londýn: Guardian News and Media Limited), 2004-07-03.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
0261-3077
AZHNINA, Maria.
7 kinds of Russian bread you’ll want to bite the crust off of
[online]. rbth.com, 2017-07-13, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
MONITOR, The Christian Science.
When it comes to bread, Russians don't loaf
[online]. csmonitor.com, 1985-09-16, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
EREMEEVA, Jennifer.
Spotlight on Smetana: Russia’s Sour Cream
[online]. themoscowtimes.com, 2021-05-15, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Understanding Russia's obsession with mayonnaise.
The Guardian
(Londýn: Guardian News and Media Limited), 2014-11-21.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
0261-3077
From sizzling shashlik to spicy seekh kebabs: barbecue recipes from around the world.
The Guardian
(Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-07-22.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
0261-3077
EREMEEVA, Jennifer.
North Meets South in Mini Golubtsy
[online]. themoscowtimes.com, 2021-02-06, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
How to make the perfect Russian salad.
The Guardian
(Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-08-05.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
0261-3077
Russian Vinegret salad: Super-easy and super-traditional
[online]. rbth.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Global Snack: Herring under a fur coat
[online]. dw.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
EREMEEVA, Jennifer.
Kvas: Russia’s National Tipple
[online]. themoscowtimes.com, 2020-07-04, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
NOSOWITZ, Dan.
How To Drink Vodka Like a Russian
[online]. atlasobscura.com, 2016-04-07, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
FERDMAN, Roberto A..
Map: Where the world’s biggest vodka drinkers are
[online]. qz.com, 2014-02-23, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russia Wine Market Overview
[online]. apps.fas.usda.gov, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russian samovars make tea-time distinctive tradition
[online]. aa.com.tr, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russia – Media Landscape
[online]. ejc.net, [cit. 2018-03-20].
Dostupné online.
Archivované 2018-03-20 z
originálu.
Russia profile - Media
[online]. bbc.com, 2012-04-26, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russia Games Market 2018
[online]. newzoo.com, 2018-07-11, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Archivované 2022-10-13 z
originálu.
EISENSTEIN, Sergei - BATTLESHIP POTEMKIN - 1925 Russia - Middlesex
[online]. play.mdx.ac.uk, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Why the Sergei Eisenstein Google Doodle Celebrates the "Father of Montage"
[online]. inverse.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
BFI.
Where to begin with Andrei Tarkovsky
[online]. bfi.org.uk, 2015-10-27, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
All-Union State Institute of Cinematography. In:
Encyclopædia Britannica
[online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Yale film scholar on Dziga Vertov, the enigma with a movie camera
[online]. news.yale.edu, 2019-08-12, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
RFE/RL.
Eldar Ryazanov And His Films
[online]. rferl.org, 2015-11-30, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
White Sun of the Desert / Beloe solntse pustyni
[online]. filmlinc.com, [cit. 2008-09-05].
Dostupné online.
Archivované 2008-09-05 z
originálu.
Ben Aris for BNE.
The Revival of Russia’s Cinema Industry
[online]. themoscowtimes.com, 2019-01-18, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
UEFA.com.
EURO 1960: all you need to know
[online]. uefa.com, 2020-02-13, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
UEFA.com.
Classics: Soviet Union vs Netherlands, 1988
[online]. uefa.com, 2020-05-29, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
UEFA.com.
Sporting-CSKA Moskva: watch their 2005 final
[online]. uefa.com, 2015-08-07, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
TERRY, Joe.
How a brilliant Zenit Saint Petersburg lifted the UEFA Cup in 2008
[online]. thesefootballtimes.co, 2019-11-18, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
INGLE, Sean. Euro 2008: Russia v Spain - as it happened.
The Guardian
(Londýn: Guardian News and Media Limited), 2008-06-26.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
0261-3077
FIFA Confederations Cup Russia 2017™
[online]. fifa.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
FIFA.com.
2018 FIFA World Cup Russia™
[online]. fifa.com, [cit. 2020-02-24].
Dostupné online.
Archivované 2020-02-24 z
originálu.
BRITO, Christopher.
FIFA and UEFA suspend Russian national teams and clubs from all competitions "until further notice"
[online]. cbsnews.com, 2022-02-28, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Bandy: A concise history of the extreme sport
[online]. rbth.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Tosten Burks and Jeremy Woo.
Follow the Bouncing Ball
[online]. grantland.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
F1.
Russia - Sochi
[online]. formula1.com, 2020-04-05, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Formula 1 terminates contract with Russian Grand Prix
[online]. bbc.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russian mastery in synchronized swimming yields double gold
[online]. eu.usatoday.com, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Archivované 2021-10-18 z
originálu.
Figure skating is on thin ice. Here’s how to fix it.
[online]. vox.com, 2021-02-18, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
Russian domination at the Australian Open
[online]. thewest.com.au, 2021-02-11, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
BEAM, Christopher.
Red Squares
[online]. slate.com, 2009-09-25, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
IOC.
Moscow 1980
[online]. olympics.com, 2018-04-24, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
IOC.
Sochi 2014
[online]. olympics.com, 2018-04-23, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
SOCHI 2014 PARALYMPIC WINTER GAMES
[online]. paralympic.org, [cit. 2022-12-21].
Dostupné online.
KEH, Andrew; PANJA, Tariq. Will Russia Be Thrown Out of the Olympics on Monday? A Primer.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 2019-12-08.
Dostupné online
[cit. 2022-12-21].
ISSN
1553-8095
Pozri aj
upraviť
upraviť zdroj
Spolupráca Ruskej federácie s pohraničným obyvateľstvom a susednými krajinami
Pôvod názvu krajiny
Iné projekty
upraviť
upraviť zdroj
Wikicitáty
Commons
Wikislovník
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o
Rusko
Commons ponúka multimediálne súbory na tému
Rusko
Wikislovník ponúka heslo
Rusko
Externé odkazy
upraviť
upraviť zdroj
Ruský portál
Oficiálna stránka ruskej vlády
(po rusky)
Mapa severnej pologule a Ruska
Subjekty Ruskej federácie
Republiky
Adygejsko
Altajsko
Baškirsko
Buriatsko
Čečensko
Čuvašsko
Dagestan
Chakasko
Ingušsko
Jakutsko
Kabardsko-Balkarsko
Kalmycko
Karačajsko-Čerkesko
Karelsko
Komijsko
Krym
Marijsko
Mordviansko
Severné Osetsko
Tatársko
Tuviansko
Udmurtsko
Kraje
Altajský
Chabarovský
Kamčatský
Krasnodarský
Krasnojarský
Permský
Prímorský
Stavropoľský
Zabajkalský
Oblasti
Amurská
Archangeľská
Astrachánska
Belgorodská
Brianska
Čeľabinská
Irkutská
Ivanovská
Jaroslavlianska
Kaliningradská
Kalužská
Kemerovská
Kirovská
Kostromská
Kurganská
Kurská
Leningradská
Lipecká
Magadanská
Moskovská
Murmanská
Nižnonovgorodská
Novgorodská
Novosibirská
Omská
Orenburská
Oriolska
Penzianska
Pskovská
Riazanská
Rostovská
Sachalinská
Samarská
Saratovská
Smolenská
Sverdlovská
Tambovská
Tomská
Tulská
Tverská
Ťumenská
Ulianovská
Vladimírska
Volgogradská
Vologdská
Voronežská
Mestá federálneho významu
Moskva
Petrohrad
Sevastopoľ
Autonómne oblasti
Židovská autonómna oblasť
Autonómne okruhy
Čukotka
Chantyjsko-Mansijsko
Jamalsko
Nenecko
^1
medzinárodne uznávané ako súčasť
Ukrajiny
Ruské federálne okruhy
Centrálny
Južný
Severozápadný
Ďalekovýchodný
Sibírsky
Uralský
Povolžský
Severokaukazský
^1
Súčasťou Južného federálneho okruhu sú aj celky
Republika Krym
a federálne mesto
Sevastopoľ
, ktoré v rokoch 2014–2016 tvorili samostatný
Krymský federálny okruh
. Tieto územia sú medzinárodne uznávané ako súčasť
Ukrajiny
Štáty
a závislé územia v
Európe
Nezávislé štáty
Albánsko
Andorra
Arménsko
Azerbajdžan
Belgicko
Bielorusko
Bosna a Hercegovina
Bulharsko
Cyprus
Česko
Čierna Hora
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Gruzínsko
Holandsko
Chorvátsko
Island
Írsko
Kazachstan
Lichtenštajnsko
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Maďarsko
Malta
Moldavsko
Monako
Nemecko
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Rusko
San Maríno
Severné Macedónsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Švajčiarsko
Švédsko
Taliansko
Turecko
Ukrajina
Vatikán
Ostatné územia
Faerské ostrovy
Gibraltár
Guernsey
Jan Mayen
Jersey
Man
Svalbard
Sporné územia
Abcházsko
Južné Osetsko
Kosovo
Náhorný Karabach
Podnestersko
Severný Cyprus
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii
Štáty
strednej Ázii
Čína
Kazachstan
Kirgizsko
Mongolsko
Rusko
Tadžikistan
Turkménsko
Uzbekistan
Štáty
a závislé územia v
Ázii
Afganistan
Arménsko
Azerbajdžan
Bahrajn
Bangladéš
Bhután
Brunej
Čína
Cyprus
Egypt
Filipíny
Gruzínsko
India
Indonézia
Irán
Irak
Izrael
Japonsko
Jemen
Jordánsko
Kambodža
Katar
Kazachstan
Kórejská ľudovodemokratická republika
Kórejská republika
Kuvajt
Kirgizsko
Laos
Libanon
Malajzia
Maldivy
Mjanmarsko
Mongolsko
Nepál
Omán
Pakistan
Rusko
Saudská Arábia
Singapur
Srí Lanka
Sýria
Tadžikistan
Taiwan
Thajsko
Turecko
Turkménsko
Spojené arabské emiráty
Uzbekistan
Vietnam
Východný Timor
Spoločenstvo nezávislých štátov
Členovia
Arménsko
Azerbajdžan
Bielorusko
Kazachstan
Kirgizsko
Moldavsko
Rusko
Tadžikistan
Uzbekistan
Pridružený člen
Turkménsko
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
Členovia
Albánsko
Andorra
Arménsko
Rakúsko
Azerbajdžan
Bielorusko
Belgicko
Bosna a Hercegovina
Bulharsko
Kanada
Chorvátsko
Cyprus
Česko
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Gruzínsko
Nemecko
Grécko
Svätá stolica
Maďarsko
Island
Írsko
Taliansko
Kazachstan
Kirgizsko
Lotyšsko
Lichtenštajnsko
Litva
Luxembursko
Macedónsko
Malta
Moldavsko
Monako
Čierna Hora
Holandsko
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rumunsko
Rusko
San Maríno
Srbsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Švédsko
Švajčiarsko
Tadžikistan
Turecko
Turkménsko
Ukrajina
Spojené kráľovstvo
Spojené štáty
Uzbekistan
Partneri pre
spoluprácu
Afganistan
Alžírsko
Austrália
Egypt
Izrael
Japonsko
Jordánsko
Mongolsko
Maroko
Južná Kórea
Thajsko
Tunisko
Štáty a územia s členstvom v
APEC
Austrália
Brunej
Čína
Filipíny
Hongkong
Čile
Indonézia
Japonsko
Južná Kórea
Kanada
Malajzia
Mexiko
Nový Zéland
Papua-Nová Guinea
Peru
Rusko
Singapur
USA
Thajsko
Taiwan
Vietnam
Členovia
Svetovej obchodnej organizácie (WTO)
Albánsko
Angola
Antigua a Barbuda
Argentína
Arménsko
Austrália
Bahrajn
Bangladéš
Barbados
Belize
Benin
Bolívia
Botswana
Brazília
Brunej
Burkina
Burundi
Čad
Čile
Čína
Dominika
Dominikánska republika
Džibutsko
Egypt
Ekvádor
Eswatini
Európska únia
Fidži
Filipíny
Gabon
Gambia
Ghana
Grenada
Gruzínsko
Guatemala
Guinea-Bissau
Guinea
Guyana
Haiti
Honduras
Hongkong
India
Indonézia
Island
Izrael
Jamajka
Japonsko
Jordánsko
Južná Afrika
Kambodža
Kamerun
Kanada
Kapverdy
Katar
Keňa
Kirgizsko
Kolumbia
Kongo
Konžská demokratická republika
Kórejská republika
Kostarika
Kuba
Kuvajt
Lesotho
Lichtenštajnsko
Macao
Macedónsko
Madagaskar
Malajzia
Malawi
Maldivy
Mali
Maroko
Maurícius
Mauritánia
Mexiko
Mjanmarsko
Moldavsko
Mongolsko
Mozambik
Namíbia
Nepál
Niger
Nigéria
Nikaragua
Nórsko
Nový Zéland
Omán
Pakistan
Panama
Papua-Nová Guinea
Paraguaj
Peru
Pobrežie Slonoviny
Rusko
Rwanda
Salvádor
Saudská Arábia
Senegal
Sierra Leone
Singapur
Spojené arabské emiráty
Spojené štáty
Srí Lanka
Stredoafrická republika
Surinam
Svätá Lucia
Svätý Krištof a Nevis
Svätý Vincent a Grenadíny
Šalamúnove ostrovy
Švajčiarsko
Taiwan
Tanzánia
Thajsko
Togo
Tonga
Trinidad a Tobago
Tunisko
Turecko
Uganda
Ukrajina
Uruguaj
Venezuela
Vietnam
Zambia
Zimbabwe
^1
Všetkých 28 štátov Európskej únie je členom WTO:
Belgicko
Bulharsko
Cyprus
Česko
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
Írsko
Taliansko
Lotyšsko
Litva
Luxembursko
Maďarsko
Malta
Nemecko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Slovensko
Slovinsko
Spojené kráľovstvo
Španielsko
Švédsko
Zdroj: „
Kategórie
Rusko
Členovia SNŠ
Členovia OSN
Štáty v Európe
Štáty v Ázii
Federácie
Skryté kategórie:
Portál:Rusko/Zapojené články
Wikipédia:Články priamo volajúce šablónu Portál
Stránky s mapami
Rusko
Pridať tému