WWF - Good For You

WWF - Good For You
Náš súčasný potravinový systém nie je udržateľný
Čo môžeme
urobiť?
Zistite viac
— kvíz, recepty
a ďalšie
informácie
Výzva: Nasýtiť svet bez ohrozenia planéty
Náš svet čelí obrovskej výzve.
Predpokladá sa, že do roku 2050 sa celosvetová populácia zvýši na takmer desať miliárd ľudí.
Musíme byť schopní nasýtiť rastúcu populáciu, avšak naše súčasné poľnohospodárske postupy poškodzujú prírodu, prispievajú k zmene klímy
a sú
zodpovedné za:
0%
globálnych emisií
skleníkových plynov
0%
straty
biodiverzity
0%
sladkej vody sa
odoberá z riek
a jazier
Produkcia potravín tvorí takmer tretinu
skleníkových plynov vyprodukovaných
v dôsledku ľudskej činnosti.
Náš súčasný potravinový systém je hlavnou príčinou straty globálnej biodiverzity.
Toto percento sa využíva
v poľnohospodárstve, ktoré je zároveň
najväčšou príčinou straty lesov.
Je preto jasné, že náš potravinový systém musíme zmeniť – od toho, ako pestujeme plodiny
a chováme
živočíchy, až po to, čo jeme.
Ak chceme zabezpečiť potraviny pre všetkých, každý
z nás
musí byť súčasťou vytvárania udržateľnejšieho systému.
Zatiaľ čo WWF intenzívne spolupracuje s výrobcami na zabezpečovaní udržateľných
a bezpečných
potravín, každý z nás sa môže podieľať na rozvíjaní udržateľnejšieho dopytu.
WWF
a Tesco
spolupracujú
na riešení oboch týchto problémov.
Dobré pre vás, dobré pre planétu
Naše každodenné rozhodnutia sú pre udržateľný potravinový systém kľúčové.
Naštartujte zmenu pomocou šiestich jednoduchých tipov, ktoré vedú k zdravšiemu životu
a zdravšej
planéte.
Tieto princípy sú jednoduché
a vhodné
pre každého – pre dospelých, deti i starších ľudí i kohokoľvek so špeciálnymi stravovacími potrebami.
1. Viac rastlinných potravín
Doprajte si viac ovocia, zeleniny a celozrnných potravín.
Viac rastlinných potravín
Doprajte si viac ovocia, zeleniny a celozrnných potravín.
Pri produkcii mäsa, mlieka
a vajec
sa spotrebúva viac vody
a pôdy
a vzniká
viac skleníkových plynov než pri produkcii rastlinných potravín. Keď budeme jesť viac rastlinných –
a menej
mäsových, mliečnych
a vaječných
produktov – môžeme znížiť negatívny dopad svojho jedálnička na planétu.
Tým, že budeme jesť viac rastlinných potravín, naša strava bude rozmanitejšia
a chutnejšia.
Zeleninu, fazuľu
a orechy
môžeme obmieňať donekonečna
a pripravovať
z nich
chutné pokrmy, ktoré spĺňajú naše výživové potreby.
2. Pestrosť na tanieri
Jedzte rozmanité a farebné potraviny.
Pestrosť na tanieri
Jedzte rozmanité a farebné potraviny.
Vo všeobecnosti je rozsah potravín, ktorý využívame veľmi malý. 75 % globálnych dodávok potravín zahŕňa len 12 rastlinných a 5 živočíšnych druhov. To negatívne ovplyvňuje naše zdravie aj zdravie planéty. Jednotvárne stravovanie dokázateľne spôsobuje pokles rozmanitosti rastlín
a živočíchov
využívaných priamo na poľnohospodárske účely alebo v súvislosti s nimi, ohrozuje odolnosť nášho potravinového systému
a obmedzuje
škálu toho, čo môžeme jesť. Takéto úzko zamerané stravovanie nezaisťuje ani dostatočný prísun vitamínov
a minerálov.
Monokultúrne poľnohospodárstvo, teda opakované pestovanie jedného druhu plodiny,
a nadmerná
spotreba živočíšnych potravín ohrozujú potravinovú bezpečnosť.
Pestrofarebným tanierom zabezpečíme výživnejšie, prirodzenejšie, chutnejšie
a zaujímavejšie
jedlo. Doma máme často množstvo lokálnych, chutných
a zdravých
surovín, tak ich skúste využiť! Zamerajte sa na sezónne potraviny!
3. Žiadne jedlo nazmar
Plánujte si prípravu jedla a využívajte aj zvyšky.
Žiadne jedlo nazmar
Plánujte si prípravu jedla a využívajte aj zvyšky.
Priemerná domácnosť vyhodí približne 30 % zakúpeného jedla. No zároveň s ním automaticky mrháme aj prírodnými zdrojmi
a peniazmi.
Je to, ako keby ste si
z účtu
vybrali 100 eur
a 30
z nich
rovno vyhodili do koša. Také niečo si nemôžeme dovoliť ani my, ani planéta. Znížením množstva takéhoto odpadu by sme vo veľkej miere znížili aj svoju ekologickú stopu
a bolo
by pre nás jednoduchšie vytvoriť udržateľnejší
a bezpečnejší
potravinový systém.
Na to, aby sme predchádzali plytvaniu potravinami v našej domácnosti nám vie pomôcť dobré plánovanie, rozumné nakupovanie
a správne
skladovanie.
4. Certifikované potraviny majú prednosť
Vyberajte si napríklad produkty s označením Rainforest Alliance, MSC, ASC a organic.
Certifikované potraviny majú prednosť
Vyberajte si napríklad produkty s označením Rainforest Alliance, MSC, ASC a organic.
Ide o rôzne certifikáty, ktoré nájdete na obaloch potravín
a ktoré
zaručujú, že jedlo bolo získané
a vyprodukované
udržateľným spôsobom. Je to dôležité najmä vtedy, ak sa nevieme vyhnúť nákupu potravín, ktoré nie sú lokálne. Keď pôjdete najbližšie nakupovať, zamerajte sa na tieto logá: Organic, BIO, Rainforest Alliance (ekologické
a udržateľné
poľnohospodárstvo), Fairtrade (zaisťuje ochranu farmárov
a pracovníkov
v rozvojových
krajinách), Freedom Food (vhodné životné podmienky chovu zvierat), MSC
a ASC
(štandardy
v oblasti
rybolovu kontrolované organizáciami Marine Stewardship Council
a Aquaculture
Stewardship Council, pre morské plody)
a RSPO
(štandard pre palmový olej kontrolovaný organizáciou Roundtable for Sustainable Palm Oil).
5. Menšia spotreba mäsa
Využite iné zdroje bielkovín, napríklad huby, hrášok, fazuľu a orechy.
Menšia spotreba mäsa
Využite iné zdroje bielkovín, napríklad huby, hrášok, fazuľu a orechy.
Prílišná závislosť od živočíšnych zdrojov bielkovín znamená ďalšiu záťaž na životné prostredie
a súčasné
fungovanie poľnohospodárstva nie je
z dlhodobého
hľadiska udržateľné. Približne 60 % emisií skleníkových plynov
z poľnohospodárstva
sa vyprodukuje pri chove zvierat. Len 48 % všetkých obilnín vypestovaných na celom svete skonzumujú ľudia – 41% ide na krmivo pre hospodárske zvieratá (a 11% sa používa ako biopalivo.) Pri produkcii mäsa, mlieka
a vajec
sa spotrebúva viac vody
a pôdy
a vzniká
viac skleníkových plynov než pri produkcii rastlinných potravín.
Keď budeme jesť menej mäsa, zníži sa environmentálna záťaž našich jedálničkov. Neznamená to však, že ostaneme bez bielkovín. Tie sa totiž dajú nájsť v mnohých rastlinných produktoch. Na začiatok sa niektoré dni môžeme skúsiť stravovať vegetariánsky alebo len celkovo obmedziť množstva mäsa, ktoré jeme,
a rozširovať
si obzory tým, že budeme skúšať nové recepty – prípadne môžeme mäso niečím nahradiť alebo ho úplne vynechať.
6. Menej tuku, cukru a soli
Jedzte menej potravín, ktoré ich obsahujú, alebo ich jedzte menej často.
Menej tuku, cukru a soli
Jedzte menej potravín, ktoré ich obsahujú, alebo ich jedzte menej často.
Cukrové plantáže prispievajú k strate biodiverzity poškodzovaním biotopov
a ich
intenzívne nároky na vodu
a používanie
pesticídov zhoršuje ich vplyv na životné prostredie ešte viac. Pestovanie cukrovej trstiny
cukrovej repy
okrem toho spôsobuje aj eróziu. Na životné prostredie môže mať negatívny vplyv aj produkcia soli – kamennú soľ treba ťažiť
a získavanie
morskej soli zasahuje do morských
a pobrežných
ekosystémov. No
a v prípade
nadmernej konzumácie môže byť škodlivá i pre ľudské telo.
Jedlá ako koláče, sladkosti,
a čokoládu,
rovnako ako údené mäso, hranolky alebo čipsy si doprajte len občas. Pite vodu, vyhýbajte sa sladeným nápojom
a nezabudnite,
že džúsy sa počítajú ako jedno
z piatich
jedál, ktoré máte denne zjesť bez ohľadu na to, koľko ich vypijete.
Každá z týchto zmien je rovnako dôležitá
a prináša
pozitívnu zmenu. Zmena jedálnička dobrého pre planétu môže znížiť:
Emisie skleníkových plynov minimálne o 30%
Stratu biodiverzity až o 46%
Využívanie pôdy pre poľnohospodárstvo minimálne o 41%
Predčasné úmrtia minimálne o 20%
Osvojte si šesť jednoduchých krokov
a staňte
sa súčasťou zmeny už dnes!
Rozhovor s Nikoletou
2022-11-24
Rozhovor s Nikoletou
2022-11-24
Nepotrebujem veľkú slávu, stačí mi pár pokojných dní s rodinou, hovorí o Vianociach Surová dcérka
Surová dcérka alias Nikoleta Kováčová je vegánka od roku 2013, a zároveň autorka troch kuchárskych kníh o vegánskej strave na Slovensku. Drsne pôsobiaci prívlastok „surová“ pochádza z raw stravy, ktorej sa venovala vo svojich začiatkoch, ale hovorí aj o jej vlastnosti vravieť veci priamo, na rovinu. Recepty Surovej dcérky vychádzajú zo slovenskej tradície, no sú zároveň nezaobalene vegánske a zvládnuteľné aj pre bežného človeka. Nielenže berú ohľad na prírodu a svet, v ktorom žijeme ale aj na vyváženosť a chuť. Aj „mäsožrúti“ si s jej receptami prídu na svoje.
Fotografiu: Jana Benešová
Nikoleta, ako počas Vianoc riešiš dilemu „osláviť sviatky poriadne“ verzus „myslieť na prírodu a byť k nej ohľaduplný“?
Vyrastala som v záhrade, kde som strávila väčšinu detstva, a tak sú pre mňa jedlo a príroda pevne prepojené. Ak bude pokračovať degradácia pôdy, monokultúry a klimatická kríza, tak bude ohrozené aj vianočné hodovanie.
Všetci si Vianoce do istej miery romantizujeme, no ja ich už vnímam oveľa realistickejšie. Nepotrebujem veľkú slávu, ale stačí mi pár pokojných dní s rodinou. Každým rokom sa moje Vianoce stávajú minimalistickejšími, lebo prichádzam na to, že toho veľa nepotrebujem.
Ako nakupuješ potraviny vo vianočnom období, keď je všade množstvo ľudí a ešte viac zliav a skvelých ponúk?
Snažím sa nenakupovať na poslednú chvíľu. Trvanlivé veci mám doma v predstihu, aby som do obchodu šla len pre drobnosti či čerstvú zeleninu a ovocie. Vyhýbam sa veľkým nákupom a zvažujem, či naozaj potrebujem niečo naviac. Najlepšia taktika je spraviť si doma nákupný zoznam – a držať sa ho.
Našlo by sa pár jednoduchých tipov, ako nahradiť živočíšne produkty v každodennej i sviatočnej strave tak, aby nám živiny nechýbali?
Prvým pravidlom je živočíšne produkty nahradiť, nie len vyradiť. Zaradiť do stravy zdroje bielkovín a tukov, aby človek získal, čo potrebuje. Vhodné je siahnuť po orechoch, semienkach, strukovinách, tempehu, seitane a ďalších skvelých potravinách, ktorých bežne konzumujeme málo.
Vegánska strava je prirodzene menej bohatá na tuky a kalórie. Preto sa hodí myslieť aj na tuky a dopriať si aj väčšie porcie, aby človek necítil hlad. Pri nahrádzaní mlieka za rastlinné nápoje je treba siahnuť po nápojoch či jogurtoch obohatených o vápnik, vitamín D a B12.
Odporučíš nám vianočné produkty, na ktoré sa zabúda – ale nemalo by sa? Čím oživiť náš jedálniček aj štedrovečerný stôl?
Sušené slivky, hrušky, jablká a huby. Ak máte radi kapustnicu, niet nad to, keď je v nej veľká porcia sušeného ovocia, ktoré ju ozvláštnia. U nás doma sa robí aj Vianočná hubová polievka, ktorú milujeme ešte viac. Okrem sušených dubákov obsahuje aj sušené hrušky a slivky.
Často sa už vynechávajú aj makové pupáky, čo je podľa mňa veľká škoda. Mak by si v našej strave zaslúžil viac miesta.
Počas Vianoc sa vyhadzuje podstatne viac než v iné časti roka. Ako počas sviatkov čo najmenej plytvať?
Spraviť si zoznam jedál a potravín a nakupovať menej čerstvých potravín. A keďže sa na Vianoce varí vo veľkom, je dôležité aj dobré a prehľadné uskladnenie zvyškov, aby sa na ne nezabudlo a neskončili v koši.
Ak vám doma zostane veľa odrezkov zeleniny, spravte si z nich do zásoby zeleninový vývar – po sviatkoch ho využijete. Veľké množstvo citrusových šupiek sa dá premeniť na domáci čistiaci prostriedok či kandizované ovocie. A ak zvýši pečivo, pripravte z neho krutóny, strúhanku či vegánske raňajky v štýle chleba vo vajíčku.
Jesť menej mäsa je jednou z ciest, ako odľahčiť planéte najviac. Ako plnohodnotne nahradiť napríklad také rezne, na ktoré sme počas Vianoc mnohí zvyknutí?
Rezne najradšej nahradzujem domácim seitanom. Dá sa skvelo dochucovať a má štruktúru veľmi blízku mäsu. Naviac je to pšeničná bielkovina, takže v ňom nechýbajú ani bielkoviny. Obalíte ho v cestíčku z múky a korenia, v strúhanke – a vyprážate. Čarovať sa dá aj zo strukovín, či húb, aby si každý našiel to svoje aj v prípade intolerancie.
Ako v preplnených regáloch nájsť tie „správne“ potraviny? Čo si ako zákazník v supermarkete máme všímať?
Ak človek hľadá rastlinné potraviny, skvelým pomocníkom sú certifikáty. Hlavne certifikát od Vegan Society, V-label, ktorý môže byť zobrazený ako V s lístkom v žltom kruhu alebo nápis Vegan s kvetom.
Ďalšie užitočné certifikáty sú RSPO k palmovému oleju, ISCC o udržateľnosti produktov či BIO a Fairtrade.
Vianociam vládne hojnosť. Bežne pripravujeme veľa druhov jedál, ktoré nie sú práve najzdravšie. Čím by si nahradila prebytočný cukor či tuk – napríklad v tradičnej vianočke?
Žiadne náhrady cukru a tuku nepomôžu, ak človek skonzumuje viac, ako je zdravé. Na sladenie môžete použiť kokosový cukor, datle, maslo nahradiť kvalitným olejom. Dôležité je vždy množstvo.
Ja vianočku alebo aj iné koláče sladím menej, namiesto masla používam kvalitné rastlinné maslá. Vždy počítam s tým, že si vianočku doprajem výnimočne a v primeranom množstve.
Takže nemám výčitky, lebo sa ňou neprejedám – a tak nemá šancu ovplyvniť moje stravovanie.
Už spomenuté vysmážanie a ďalšie „tradičné“, často nezdravé postupy v podstate dedíme. Ako sa k vianočnej večeri postaviť lepšie a pripraviť alternatívu k rybe so šalátom, ktorá bude ľahšia, no stále chutná?
Kombinácia mäsa a vyprážania je náročná na trávenie. Vidíme to, keď po večeri nastupuje únava či hľadanie úľavy pre ťažký žalúdok. U nás sa veľmi ujala náhrada ryby hlivou alebo tofu. Obe ingrediencie sa dajú marinovať a obaľovať v nori riase, ktorá dodá rybaciu chuť a aj po opečení je výsledok oveľa ľahší. Niekto používa aj iné huby alebo zeler. Ochutnala som všetko a hlivu na začiatok jednoznačne odporúčam.
Môže byť zdravé a udržateľné zároveň chutné? Prezradíš nám tip na sviatočný recept, ktorý je tvojím favoritom a príkladom takého spojenia?
Okrem pôstnej kapustnice či hubovej polievky odporúčam raw parížske rohlíčky. Keďže základom sú oriešky, horká čokoláda, kakao a minimum sladidla, je to skvelá alternatíva k originálu. A je chuťovo dokonalá. Samozrejme, netreba zjesť celý plech.
Novoročné predsavzatia, ktoré dávajú zmysel
2022-11-24
Novoročné predsavzatia, ktoré dávajú zmysel
2022-11-24
Päť novoročných predsavzatí, ktoré dávajú zmysel
Koľkokrát ste si po Vianociach dali novoročné predsavzatie? A koľkokrát ste ho dodržali? Motivácia, najmä tá povianočná, je často krátkodobá záležitosť. Je to tak najmä preto, lebo ciele nie sú až také dôležité či ich výsledky dostatočne viditeľné. Tento rok vás pozývame skúsiť predsavzatia, ktoré stoja za to. Také, ktoré vedú k udržateľnejšiemu životu a zdravšej planéte.
1. Jedzme viac druhov sezónneho a lokálneho ovocia, zeleniny a celozrnných produktov
Jednou z najlepších vecí, ktoré môžeme pre planétu urobiť, je zmeniť to, ako sa stravujeme. Konzumácia zdravej, vyváženej stravy s väčším podielom a širším záberom rastlinných potravín pomôže nášmu zdraviu aj zdraviu našej Zeme. Zelené štvrtky, ale napríklad aj pondelky a soboty stoja za zváženie i z pohľadu znižovania odpadu. A oplatia sa aj počas sviatkov.
Je škoda, že 75 % globálnych dodávok potravín zahŕňa len 12 rastlinných a 5 živočíšnych druhov. Pritom je z čoho vyberať. Zvýšeným záujmom o menej tradičné produkty ich ponuka iba vzrastie a pomôže aj biodiverzite.
2. Nakupujme uvedomelo
Aj keď sú zľavy lákadlom, jedným z povianočných predsavzatí by mohlo byť i uvedomelé nakupovanie. Znamená to nielen kontrolu potravinových certifikácií, ale aj nakupovanie menšieho množstva potravín – iba takého, ktoré naozaj skonzumujeme. Nezabudnime, že poľnohospodárska pôda v súčasnosti zaberá 40 % obývateľnej pôdy, čo je hlavnou príčinou odlesňovania, straty biodiverzity a emisií skleníkových plynov.
Výborným spôsobom uvedomelého nakupovania je aj tzv. swap. Namiesto míňania na nové veci skúsme niečo vymeniť. Väčšina z nás má doma prístroje či produkty, ktoré nevyužíva. Na sociálnych sieťach či offline eventoch je príležitostí ponúknuť ich za niečo užitočné neúrekom. A ak si nemáte čo „swapnúť“, čo tak kúpiť to z druhej ruky?
3. Znížme množstvo potravinového odpadu
Na internete nájdete množstvo tipov na využitie zvyškov. Skúste zamraziť zrelé banány, ak ich práve nestíhate dojesť. Po odmrazení sú výbornou ingredienciou do banánového chlebíka. Prezreté ovocie premeňte na smoothie, suché pečivo na strúhanku. Čo zachrániť nevieme, vieme vďaka moderným kompostérom kompostovať aj doma. Neprispievajme k 37 miliónom ton potravín, ktoré sa v EÚ každoročne vyhodia.
4. Nahraďme donášku varením doma
Keď si objednáte jedlo, každý element je v obale. A k tomu tašky, príbory, servítky, bločky, energie. Jeden obed sa donáškou zmení na niekoľkonásobnú záťaž našej planéty. Priemerný Európan vyprodukuje ročne až 5 ton odpadu, a iba 38 % odpadu sa recykluje. Je načase začať to meniť. Obaly z donášky sú krokom, ktorý každý dokáže uskutočniť už teraz.
Zvážte aj znovu použiteľný riad či fľaše, ktoré môžete dookola plniť vodou z vodovodu. Uľavíte planéte aj peňaženke.
5. Všetko, čo konzumujeme, pochádza z prírody – myslime na spojenie s ňou
Rokmi overené klišé, ale stále stopercentne platné. Príroda má na naše fyzické i psychické zdravie blahodarný vplyv. Dáva nám všetko, čo potrebujeme na prežitie. Tým, že sa k prírode priblížime – prechádzkami v lese, ranným behom popri rieke, stretávaním sa v skutočnom svete –, naučíme sa ju oceniť. Až 40 % rýb, ktoré konzumujeme, pochádza z riek – máme im byť za čo vďační.
Všetko, čo zjeme, pochádza z prírody – a úprava našej stravy je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako pomôcť našej planéte.
Učme sa, skúšajme, nebojme sa pomýliť a ukážme druhým, ako to robiť, ako neplytvať. Uvedomenie je prvým krokom k zmene a aj malá zmena je pre svet, v ktorom žijeme, nesmierne dôležitá. Stravovaním sa s ohľadom na našu planétu predsa dokážeme redukovať emisie skleníkových plynov z potravín až o 30 %, znížiť úbytok živočíšnych druhov až o 46 %, obmedziť využívanie pôdy o 41 % a viac, a dokonca zmenšiť riziko predčasných úmrtí o minimálne 20 %. Skutočne to stojí za to.
Článok vznikol v spolupráci s organizáciou WWF. Viac o tom, ako vlastným stravovaním zlepšiť stav našej planéty, nejdete na webe wwfcee.org/sustainable-diet.
RECEPT: VIANOČNÁ ŠTÓLA
2022-11-24
RECEPT: VIANOČNÁ ŠTÓLA
2022-11-24
I tradičnú vianočnú štólu si viete pripraviť bez mlieka, kravského masla a vajec – na chuti jej to neuberie. Aj keď sa štóla pripravuje z kysnutého cesta, vydrží čerstvá až niekoľko týždňov, preto ju odporúčam zaradiť do zero waste vianočného menu. Vydrží vám, až kým ju nezjete!
Fotografiu: Nikoleta Kováčová
Čas prípravy: 4 hodiny
Množstvo: 1 štóla (cca 900 g)
Ingrediencie:
125 g sušených hrozienok/brusníc
100 g kandizovaného ovocia
70 g nasekaných mandlí
50 g rumu
100 g rastlinného mlieka (odporúčam mandľové)
20 g čerstvého droždia
100 g kryštálového cukru
300 g hladkej pšeničnej múky
½ ČL soli
1 ČL perníkového korenia
1 ČL citrónovej kôry
½ ČL mletej vanilky
60 g rastlinného masla + 40 g na potretie (voliteľné)
pomletý brezový cukor na poprášenie
Večer pred pečením zmiešajte v miske sušené hrozienka/brusnice, kandizované ovocie a mandle s rumom. Nechajte ingrediencie prikryté oddychovať cez noc. Nasajú voňavé arómy.
Rastlinné maslo vyberte z chladničky aspoň hodinu pred pečením, aby zmäklo.
Aj keď sa hovorí, že živočíšne maslo i mlieko dávajú dezertom bohatú chuť, rastlinné alternatívy majú výrazne menší vplyv na využívanie pôdy a vody, ako aj na klímu, lebo nie sú spojené s produkciou skleníkových plynov. Ich využitím neprídete o chuť – naopak, mandľová chuť mliečnej alternatívy dodá štóle nový rozmer a nižšia záťaž na našu planétu vás bude počas Vianoc hriať o to viac.
V rastlinnom mlieku izbovej teploty rozmiešajte droždie, pridajte 10 g kryštálového cukru, 10 g múky a nechajte vzísť kvások. Bude to trvať približne 10 až 20 minút.
Cesto môžete vypracovať ručne alebo pomocou kuchynského robota. Ja používam robot, pri ručnom miesení počítajte minimálne s dvojnásobkom času. V mise takto zmiešajte zvyšok cukru a múky, soľ, perníkové korenie, citrónovú kôru a vanilku.
Množstvo cukru je, samozrejme, vhodné znížiť, preto je v tomto ceste obmedzené. Tí, ktorí si na sladké koláče nepotrpia, ho dokonca môžu použiť iba polovicu odporúčaného množstva – sladkosť v štóle zabezpečí sušené a kandizované ovocie. Môžete taktiež zameniť cukor za inú alternatívu, napríklad brezový cukor.
Do zmesi pridajte hotový kvások a rastlinné maslo izbovej teploty. Vypracujte hladké, nelepivé cesto. To, že je hotové, spoznáte tak, že sa nebude lepiť na misku. Nemalo by to trvať dlhšie než 10 minút.
Z cesta vytvarujte bochník a nechajte ho pod vlhkou utierkou kysnúť 90 minút. Toto cesto objem výrazne nezväčšuje, tak sa neľakajte, že sa hmota nezdvojnásobí. Po vykysnutí cesto preložte späť do misy, pridajte doň odstátu zmes sušeného ovocia s mandľami a rumom a pokračujte v miesení, až kým nebude ovocie rovnomerne zapracované.
Na nepomúčenej pracovnej doske rozvaľkajte cesto na obdĺžnik. Dlhšia strana by mala mať dĺžku 35 až 40 cm. Kratšiu stranu obdĺžnika preložte na tretiny. Najskôr pravú tretinu na stred, potom ľavú tretinu cez obe. Spoj, ktorý zostane na pravej strane, pritlačte. Vytvoríte tak klasický, dlhý tvar štóly s kopčekom na jednej strane.
Štólu položte na papier na pečenie, prikryte potravinárskou fóliou a nechajte ďalších 90 minút kysnúť. Kúsky ovocia, ktoré zostali na povrchu štóly, odoberte, aby sa pri pečení nespálili.
Štólu potrite rastlinným mliekom a pečte asi 30 až 35 minút v rúre vyhriatej na 175 °C do tmavohneda. Po dopečení štólu poprepichujte špajdľou, potrite 40 g roztopeného rastlinného masla a poprášte pomletým brezovým cukrom. Táto vrstva je voliteľná, no vďaka nej vydrží štóla dlhšie čerstvá.
Pred krájaním doprajte štóle aspoň 4 hodiny odpočinku. Prajeme dobrú chuť a krásne sviatky!
Tento recept pre WWF pripravila food blogerka Nikoleta Kováčová, autorka vegánskych receptov a kuchárskych kníh Slovegán.
RECEPT: PLNENÉ KAPUSTOVÉ LISTY
2022-11-24
RECEPT: PLNENÉ KAPUSTOVÉ LISTY
2022-11-24
Existuje mnoho verzií plnených kapustových listov, ale s takouto ste sa asi ešte nestretli. Listy zvyčajne skrývajú rôzne druhy mäsa. Ale čo ak si chcete jedálniček od mäsa odľahčiť, pomôcť planéte, no stále si užiť milovanú plnenú kapustu? Vyskúšajte tento recept, kde mäso nahradí dokonalo dochutená fazuľa. Približne 60 % emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve je spôsobených chovom zvierat – a tak bude tento recept vďaka obsahu proteínu dobrou voľbou pre vás aj našu planétu.
Fotografiu: Nikoleta Kováčová
Čas: 1 a pol hodiny
Množstvo: 4 porcie
Kapustové listy:
80 g krúp
350 ml vody
3 PL repkového oleja
270 g bielej cibule
20 g cesnaku
100 g očistenej mrkvy
250 g uvarenej/sterilizovanej fazule
40 g koncentrovaného rajčinového pretlaku
1 ČL údenej mletej papriky
¼ ČL mletého tymiánu
¼ ČL mletého rozmarínu
1 a ½ ČL soli
⅙ ČL čierneho korenia
5 g mrkvovej / petržlenovej vňate
1 hlávka kapusty
Omáčka:
2 PL repkového oleja
150 g červenej cibule
150 g kapusty
1 strúčik cesnaku
1 konzerva krájaných rajčín
200 g rajčinovej omáčky passata
1 vetvička rozmarínu
2 bobkové listy
½ ČL soli
⅙ ČL čierneho korenia
200 ml vody
300 g kokosovej smotany
Premyté krúpy zalejte vodou a uvarte do mäkka. Varte ich na miernom ohni. Podľa veľkosti krúp to zaberie približne 15 minút pri menších a stredne veľkých.
Medzitým na panvici so zohriatym olejom do zlata opečte nadrobno nakrájanú cibuľu. Pridajte nastrúhaný cesnak s nastrúhanou mrkvou a opekajte ďalšie 2 - 3 minúty. Vašu obľúbenú fazuľu umyte pod tečúcou vodou. Odpoúčam tmavšie a červené druhy fazule, ktoré mäso nahradia aj výzorom. Rukou alebo pomocou varešky ju roztlačte a pridajte k mrkve. Všetko premiešajte a doplňte rajčinovým pretlakom, údenou paprikou, tymiánom, rozmarínom, soľou, čiernym korením a nasekanou vňaťou.
Všetky suroviny na panvici roztlačte na hustú lepivejšiu kašu. Nakoniec do kaše vmiešajte aj uvarené krúpy a dokonalá plnka je hotová. Takto ľahko nahradíte mäso v jedle nie len chuťovo, ale aj výživne. Na strukoviny sa často zabúda a konzumujeme ich menej, ako by sme mali. Takto si ani neuvedomíte, že práve doháňate vašu dávku zdravých strukovín na týždeň.
Z kapusty vyrežte hlúbik. Celú ju priveďte v hrnci s vodou k varu. Vonkajšie listy po pár minútach varenia zmäknú. Keď sa tak stane, vyberajte ich po jednom z hrnca von a plňte ich fazuľovou plnkou. Z listov odkrojte najhrubšiu časť tvrdého stredu, orezaný okraj preložte na plnku, boky listu založte pod plnku a zarolujte.
Keď sú kapustové listy pripravené, pokračujte rajčinovou omáčkou. V hrnci, v ktorom ste varili kapustu, opražte na oleji do zlata nadrobno nakrájanú cibuľu. Pridajte 150 g nadrobno nasekanej kapusty a cesnak. Chvíľku restujte a pridajte nasekané rajčiny, pretlak, vetvičku rozmarínu, bobkový list, soľ a čierne korenie.
Listy vložte do omáčky a podlejte približne 200 ml vody tak, aby boli takmer kompletne ponorené. Takto ich varte na strednom ohni približne 20 minút. Pred servírovaním k listom pridajte aj kyslú kokosovú smotanu, ktorá nielen neobsahuje laktózu, ale obsahuje aj menej tukov.
Recept pre WWF pripravila foodblogerka Nikoleta Kováčová.
Recept: Vianočná hliva a zemiakový šalát
2022-11-24
Recept: Vianočná hliva a zemiakový šalát
2022-11-24
Toto je môj overený recept, vďaka ktorému pripravíte štedrovečernú hostinu bez ryby a majonézy tak, že chuťou oklame aj tých, ktorí nedajú na vianočnú rybu dopustiť. O typickú rybaciu chuť sa postará nori riasa. Štruktúru ryby dokonale nahradí hliva, ktorá je skvelou náhradou pre všetkých, ktorí hľadajú vegánsku alternatívu, ale nechcú sa vzdať tohto tradičného vianočného jedla. Ak chcete konzumovať viac rastlinnej stravy, huby na svoj rast spotrebujú až tisíckrát menej vody, ako sa skrýva za rovnakým množstvom mäsa. Skvelá voľba! A šošovicová majonéza dostane vaše snahy o 100 % rastlinné Vianoce na ďalší level.
Fotografiu: Nikoleta Kováčová
Množstvo: 4 porcie
Čas prípravy: 2 hodiny
Domáca šošovicová majonéza:
160 g červenej šošovice
400 ml vody
40 až 140 g repkového oleja
½ ČL soli
1 ČL horčice
6 ČL jablčného octu/citrónovej šťavy
½ ČL tekutého sladidla (čakankového sirupu)
Šalát:
2 kg zemiakov
300 – 400 g šošovicovej majonézy
200 g hrášku
1 pohár zaváraných uhoriek
3 – 4 mrkvy
1 cibuľa
2 – 3 PL octu
1 PL tekutého sladidla (čakankového sirupu)
soľ
štipka čierneho korenia
Hliva kapor:
350 g hlivy
50 ml olivového oleja
2 ČL korenia na ryby
200 g hladkej múky
10 g lahôdkového droždia
1 a ½ ČL soli
štipka čierneho korenia
250 ml vody
20 ml octu
nori riasa
kukuričná/panko strúhanka
slnečnicový olej na vyprážanie
Majonézu môžete vyrobiť nielen z vajec. S týmto receptom navyše dostanete do stravy extra porciu strukovín, na ktoré nezabúdajte, ak chcete jesť plnohodnotnú rastlinnú stravu. Šošovicu umyte pod tečúcou vodou. V miske ju zalejte 400 ml vody a nechajte odstáť cez noc alebo aspoň 3 hodiny pred prípravou majonézy. Zmäknutú šošovicu rozmixujte spolu s vodou v mixéri na hladkú hmotu. Hustejšie šošovicové mlieko, ktoré takto vznikne, preceďte cez jemné plátno alebo vrecko na výrobu syra či rastlinného mlieka.
Teraz by ste mali mať približne 200 gramov čistého šošovicového mlieka. Za stáleho miešania ho v hrnci priveďte do varu a varte aspoň 5 minút, kým nezhustne. Keď získa hustú, až pudingovú konzistenciu, prestaňte ho variť a nechajte ho 10 minút odpočívať v chladničke.
Vychladnuté šošovicové mlieko opäť začnite mixovať v mixéri na nízkych otáčkach. Olej prilievajte postupne. Presnú gramáž nechám na vás – pre menej kalorickú majonézu môžete použiť len 40 gramov oleja, pre jemnejšiu a krémovejšiu konzistenciu ho použite viac. Majonézu osoľte a dochuťte horčicou, jablčným octom a čakankovým sirupom, ktorý má nízky glykemický index vďaka vysokému obsahu vlákniny a len 5 % cukru.
Pri príprave šalátu najskôr uvarte mrkvu a zemiaky v šupke. Zemiaky po uvarení ošúpte a nakrájajte alebo pretlačte cez mriežku na zemiaky. Nakrájajte aj uvarenú mrkvu a uhorky, následne ich pridajte do misky k zemiakom. Do rovnakej misky sceďte i hrášok.
Cibuľku nasekajte nadrobno a varte zvlášť v asi 200 ml vody. Pridajte k nej 2 – 3 polievkové lyžice octu, 2 polievkové lyžice sladidla a soľ. Varte, kým cibuľka nezmäkne, potom ju môžete scediť – ostane vám len „vývar“. Ak vám cibuľka v šaláte neprekáža, vodu nemusíte scediť. Nálev pridajte k zemiakom a zamiešajte. Nakoniec pridajte šošovicovú majonézu. Dochuťte čiernym korením, soľou a vodou zo zaváraných uhoriek. Šalát odporúčam pripravovať aspoň deň dopredu a nechať ho odstáť na chladnom mieste. Takto dáte chutiam čas, aby sa krásne spojili.
Hlivu, ktorá bude hlavným hrdinom vašich úplne rastlinných Vianoc, rozdeľte na plátky a dôkladne utrite vlhkou utierkou. Vložte ju do misky a pridajte olivový olej a korenie na ryby. Zmes nechajte hodinu alebo ideálne cez noc marinovať.
V miske zmiešajte múku, lahôdkové droždie, soľ, čierne korenie, vodu a ocot, aby vzniklo cestíčko na obaľovanie. Lahôdkové droždie možno nepoznáte. Je to neaktívny druh droždia, ktorý je ospevovaný pre jeho vynikajúcu syrovo-umami chuť a vysoký obsah proteínov. takže to nie je iba zdroj chuti, ale aj tajný zdroj bielkovín, ktorý si pri rastlinnej strave zamilujete.
Každý kúsok hlivy obaľte v navlhčenom plátku nori riasy, následne v cestíčku a strúhanke. Na panvici rozpáľte olej a každý kúsok opečte dozlatista. Vianočnú hlivu servírujte so šalátom a pokvapkanú citrónom, ktorý sa k nej hodí rovnako ako k rybe.
Tento recept pre WWF pripravila food blogerka Nikoleta Kováčová, autorka vegánskych receptov a kuchárskych kníh Slovegán.
Ako môže jedlo pomôcť vyriešiť klimatickú krízu?
2022-01-10
Ako môže jedlo pomôcť vyriešiť klimatickú krízu?
2022-01-10
Pre udržateľnú budúcnosť potrebujeme čistý vzduch a vodu. A potrebujeme aj zdravú pôdu. Práve vzťah medzi ňou a klimatickou zmenou je recipročný: kým klimatická zmena ovplyvňuje stav, v akom sa pôda nachádza, používanie pôdy zas na druhej strane ovplyvňuje samotnú klimatickú zmenu. Zlou správou je, že to, ako pôdu momentálne spravujeme, prispieva k zvyšovaniu úrovne skleníkových plynov v atmosfére. Tou dobrou zas to, že riešenia existujú a v ich centre stojí spôsob, akým produkujeme a konzumujeme potraviny.
Správa Medzivládneho panela OSN pre zmenu klímy
(IPCC) predkladá niekoľko radov dôkazov, ktoré ukazujú, že naša šanca obmedziť zvýšenie globálnej teploty o maximálne 1,5 °C oproti úrovni z predindustriálneho obdobia (čo predstavuje najambicióznejší cieľ Parížskej dohody) rapídne klesá.
Vieme, že povrch pôdy sa v porovnaní s globálnym priemerom ohrieva rýchlejšie. To ju vystavuje veľkému riziku, pričom zhoršenie jej stavu bude viesť k nižšiemu výnosu plodín, častejším suchám a požiarom a ešte väčšiemu uhlíkovému znečisteniu, čo následne ďalej zrýchli otepľovanie.
Rapídne otepľovanie zároveň výrazne zhoršuje to, ako využívame zem – poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné odvetvia zapríčiňujú približne pätinu až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Využívame viac zeme než kedykoľvek predtým, a ak nezmeníme svoje konzumné návyky (vrátane rastúcej spotreby potravín), nárast populácie bude dopyt po nej len zvyšovať.
Existujú dva spôsoby, ako využívať pôdu a nielen zlepšiť jej stav a úrodnosť, ale zároveň aj obmedziť vplyv na globálne otepľovanie. Môžeme zredukovať množstvo emisií pochádzajúcich zo zeme a zároveň pomocou nej odčerpávať oxid uhličitý, ktorý sa už nachádza v atmosfére. Pokiaľ ide o znižovanie emisií, podarí sa nám to, iba ak zmeníme potravinový systém.
Po prvé treba nevyhnutne znížiť mieru odlesňovania a hospodárskej premeny prirodzených biotopov.
Poľnohospodárstvo stojí za takmer tromi štvrtinami celkového odlesňovania, no okrem lesov zasahuje aj iné typy krajiny – v skutočnosti viac ako 50 % biotopov zničených v dôsledku produkcie potravín tvoria lúky a savany. Firmy už začali prejavovať snahu o elimináciu odlesňovania a hospodárskej premeny pôdy zo svojich dodávateľských reťazcov, no musia konať rýchlejšie a v širšom rozsahu – v súlade s princípmi, definíciami a usmerneniami iniciatívy
Accountability Framework
(AFi). A vlády zatiaľ musia implementovať účinnejšie politiky na ochranu prírody a zastavenie hospodárskej premeny pôdy.
Po druhé musíme zmeniť spôsob nášho stravovania.
Priveľa potravín, ktoré jeme – od červeného mäsa až po ryžu –, prispieva k zvýšenému množstvu uvoľnených emisií. A čo je ešte horšie, na mnohých miestach sa týchto potravín konzumuje viac, než treba z hľadiska výživy. Aby bolo možné priniesť zmenu, okrem výživových potrieb a lepšieho zdravia musia oficiálne usmernenia brať do úvahy aj environmentálny vplyv jednotlivých spôsobov stravovania. Keďže čoraz viac krajín sa snaží tieto svoje usmernenia zlepšovať, musíme vyvinúť intenzívne úsilie, ktoré podporí ich implementáciu – výrazne propagovať nové štandardy a začleniť do tohto procesu rôzne časti spoločnosti. Spoločnými silami musíme popracovať na zlepšení zdravia ľudí aj planéty. Pozrite si šesť jednoduchých tipov na udržateľné stravovanie od organizácie WWF, zahŕňajúcich zmeny v oblasti stravovania, bez ktorých sa nám zvýšenie globálnej teploty nepodarí udržať na úrovni do 2 °C. (prepojenie na článok o princípoch programu stravovania Livewell) Sila je na našich tanieroch a každý z nás sa prostredníctvom svojich každodenných rozhodnutí môže stať súčasťou riešenia.
Po tretie musíme zredukovať plytvanie potravinami a ich znehodnocovanie.
Približne tretina všetkých vyprodukovaných potravín sa vôbec neskonzumuje. Emisie vynaložené na produkciu vyhodeného jedla sú tak nielenže absolútne zbytočné, no dokonca ešte aj narastajú, keď sa jedlo rozkladá na skládke. Zužitkovanie nezjedených potravín na výrobu kompostu či krmiva pre zvieratá je určite prínosné, no za skutočný úspech možno v prvom rade považovať to, ak sa už skôr v rámci potravinárskeho reťazca takémuto spotrebiteľskému odpadu podarí predísť. Firmy, ktoré sa dostávajú do priameho kontaktu so zákazníkmi, musia transparentne merať a redukovať mieru svojho plytvania, zatiaľ čo na vládach zostáva vypracovať legislatívu, ktorá bude penalizovať nehospodárne praktiky.
Pokiaľ ide o využívanie zeme na odčerpávanie oxidu uhličitého z atmosféry, je potrebné zlepšiť možnosti záchytu uhlíka v poľnohospodárskej pôde. Jednou z nich je zavádzať na fungujúcich farmách a rančoch agroekologické postupy a systémy produkcie rešpektujúce princípy agrobiodiverzity. Okrem toho môžeme tiež ozdraviť znehodnotenú pôdu a chrániť lúky a následne ich použiť na produkciu potravín bez hospodárskej premeny pôdy a so zachovaním ekosystémových služieb.
Udržateľný chov dobytka na lúkach napríklad nielenže pomáha udržiavať krajinu a prispieva k potravinovej bezpečnosti, ale aj chráni zdravie pôdy a umožňuje efektívnu a dlhodobé uloženie uhlíka v zemi. Firmy a rovnako aj spotrebitelia sa musia dožadovať udržateľne vyprodukovaných potravín, ktoré pomáhajú zachovávať pôdu v dobrom stave a nezapríčiňujú jej hospodársku premenu. Vlády musia brzdiť poľnohospodárske metódy, ktoré znižujú kvalitu pôdy, a tým prispievajú k potrebe ďalšej jej hospodárskej premeny.
Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, musíme zredukovať emisie z používania pôdy a zároveň túto pôdu lepšie využívať na odčerpávanie oxidu uhličitého z atmosféry. Potravinový systém v tom jednoznačne zohráva obrovskú rolu. Neznamená to, že môžeme prestať myslieť na energetické, urbánne a priemyselné systémy. Transformáciu využívania pôdy však musíme umiestniť do popredia rovnako, ako sme to spravili s využívaním energie. Vďaka tomu budeme môcť zvýšiť svoju klimatickú odolnosť, zlepšiť potravinovú bezpečnosť a ochrániť biodiverzitu aj pre budúce generácie.
11 + 1 tipov ako usporiadať udržateľnejšiu grilovačku
2022-01-09
11 + 1 tipov ako usporiadať udržateľnejšiu grilovačku
2022-01-09
Leto je plné príležitostí na outdoorové aktivity. Môžeme si vtedy užívať čerstvý vzduch a krásy prírody. Dáva nám tiež príležitosť stretnúť sa s priateľmi a rodinou a užiť si ich spoločnosť niekde vonku: v záhrade, na pikniku alebo pri grilovaní. Letné hodovanie sa však môže ľahko skončiť ako akcia s množstvom skonzumovaného mäsa, vyplytvaných potravín a vyprodukovaného odpadu. Podľa výskumu môže byť typická letná grilovačka pre štyri osoby zodpovedná za viac skleníkových plynov ako takmer 130-kilometrová jazda autom.* Organizácia WWF navrhuje niekoľko jednoduchých náhrad, ktoré môžete urobiť, aby ste tomu predišli. Skúste postupovať podľa niekoľkých tipov, vďaka ktorým bude tento spoločne strávený čas udržateľnejší.
Ponúknite bezmäsité alternatívy. Grilovaná zelenina, huby, syry, ryby alebo produkty slúžiace ako alternatíva k mäsu môžu byť chutné a zdravé. Poobzerajte sa po sezónnych a lokálnych surovinách. Zabezpečíte tak nízky vplyv na životné prostredie a jedlo bude chutnejšie. A ak sa rozhodnete podávať aj mäso, ľudia budú mať na výber aj z iných vecí a celkové množstvo skonzumovaného mäsa bude menšie.
Ak podávate mäso, skúste voliť organické varianty alebo mäso z chovu s voľným výbehom. Nakúpte netypické kusy mäsa (mäsiar vám poradí s výberom). Konzumácia celého zvieraťa je dôležitá súčasť udržateľného prístupu k jedeniu mäsa.
Vyhnite sa vopred zabaleným a predpripraveným jedlám. Zvyčajne obsahujú viac cukru, soli a tuku a sú zabalené v plastových odpadoch, ktoré sa nedajú recyklovať.
Pripravte malé porcie. Veľké porcie môžu ľudí nabádať k prejedaniu sa, čo je nezdravé a má veľký vplyv na životné prostredie.
Spotrebujte zvyšky. Zamyslite sa dopredu, ako uskladníte jedlo, ktoré sa zvýši. Môžete napríklad pre hostí pripraviť nádoby na jedlo (nie jednorazové), no jednou z možností je aj zamrazenie a neskoršia konzumácia.
Príprava jedla vždy nejaký čas trvá a je zvyčajne potrebné medzitým zaobstarať menšie občerstvenie. Podávajte len zdravé občerstvenie bez obsahu palmového oleja. Doma pripravené verzie sú vždy lepšie ako tie balené. Hosťom môžete napríklad nakrájať sezónnu zeleninu. Poslúži aj ako dobré predjedlo.
Nepoužívajte jednorazové taniere, poháre a príbory. Nápoje nepodávajte s jednorazovými slamkami a vyhýbajte sa plastovým dekoráciám, ktoré následne vyhodíte.
Namiesto sladkých nápojov v plastových nádobách podávajte radšej vodu z vodovodu a čerstvé šťavy.
Skontrolujte, či ste sa pripravili na triedenie odpadu a či majú hostia k dispozícii správne koše.
Hosťom môžete pomôcť pri organizovaní cesty k vám v zdieľaných autách.
Po zotmení použite solárne svetlá. Bude to šetrnejšie k životnému prostrediu, útulnejšie a môže sa to odraziť aj na vašom účte za elektrinu.
+1. Môžete byť katalyzátorom zmeny a motivovať ostatných tým, že im vysvetlíte svoje rozhodnutia a to, prečo je pre vás dôležité, aby bola grilovačka udržateľnejšia.
Výskum vedcov zo Spojeného kráľovstva prezentovaný na výstave
Take a Bite Out of Climate Change
4 spôsoby, ako naše jedlo ovplyvňuje život vo voľnej prírode
2022-01-06
4 spôsoby, ako naše jedlo ovplyvňuje život vo voľnej prírode
2022-01-06
1. Šimpanzy a čokoládové tyčinky
Pobrežie Slonoviny je najväčším producentom kakaa na svete a jedným z posledných domovov šimpanza učenlivého západoafrického. Aj keď na jeho území leží mnoho národných parkov na ochranu našich opičích príbuzných, i naďalej dochádza k nelegálnemu výrubu stromov z dôvodu produkcie kakaa. A toto kakao sa možno nachádza aj v čokoláde, na ktorej si doma pochutnávame. Našťastie však existujú certifikačné programy, ako napríklad Rainforest Alliance, vďaka ktorým majú milovníci čokolády istotu, že ich sladkosti sa vyrábajú spôsobom, ktorý chráni lesy a živočíchy žijúce v nich, ako aj farmárov pestujúcich kakaovníky.
2. Slony a pochutiny
Slony sumatrianske sú ikonické a očarujúce tvory. No v dôsledku neudržateľnej a nelegálnej produkcie palmového oleja a s ňou spojeného odlesňovania prichádzajú na indonézskom ostrove Sumatra o svoj domov. Palmový olej sa používa približne v polovici produktov na regáloch supermarketov vrátane mnohých spracovaných potravín, ako sú čokoláda, čipsy, sušienky, cereálie, instantné rezance a ďalšie.
Spotrebitelia, ktorí hľadajú produkty s obsahom zodpovedne vyprodukovaného palmového oleja, by sa mali zamerať na štítok s nápisom
Certified Sustainable Palm Oil
. Ten signalizuje, že palmový olej bol vyrobený spôsobmi, ktoré chránia nielen slony a ich biotopy, ale aj orangutany, nosorožce a tigre. Aj keď certifikácie si vyžadujú neustále prehodnocovanie a úpravy, aby zodpovedali očakávaniam v oblasti životného prostredia, stále sú spoľahlivou alternatívou.
3. Tigre a pesto
Pesto, so svojou chuťou, ktorá je rovnako výrazná ako jeho farba, patrí medzi skutočné lahôdky. A aj keď je hlavnou hviezdou v ňom bazalka, bez píniových orieškov by určite nemalo takú krémovú textúru a príjemnú chuť. Odkiaľ vlastne píniové oriešky pochádzajú? Mnoho z nich sa získava z borovíc rastúcich na území ruského Ďalekého východu a východnej Číny – ktoré sú zároveň aj domovom v súčasnosti ohrozeného tigra amurského. Jedince tohto druhu sa živia jeleňmi a diviakmi a tie zas píniovými orieškami. Preto WWF spolupracuje s ruskými komunitami a spoločnosťami, aby lesy a píniové oriešky, ktoré z nich pochádzajú, mohli byť prínosnými pre miestne komunity aj tigre.
4. Lemury a vanilková zmrzlina
Vanilku si často spájame s jednoduchosťou, no ona je pritom medzi ostatnými príchuťami skutočnou klasikou a dodnes patrí medzi jedny z najobľúbenejších zmrzlín. Čo to tá vanilka však vlastne je a odkiaľ pochádza? Či veríte, či nie, vanilka je plod orchidey – a na Madagaskare sa jej pestuje viac ako kdekoľvek inde na planéte. Madagaskar je zároveň aj domovom jediných pôvodných populácií lemurov na svete – od lemura sifaka až po lemura kata. A aj keď v dôsledku poľnohospodárstva dochádza k strate ich biotopu, nedávne štúdie ukazujú, že udržateľne navrhnuté a spravované vanilkové plantáže môžu lemurom dokonca pomôcť a prepojiť rozkúskované prirodzené prostredia. WWF sa v spolupráci s farmármi a koreninárskymi firmami snaží nájsť udržateľnejšie spôsoby, ako produkovať vanilku a zároveň chrániť tieto energické primáty.
7 vecí, ktoré treba vedieť o palmovom oleji
2022-01-05
7 vecí, ktoré treba vedieť o palmovom oleji
2022-01-05
Hodnotenie spoločností vyrábajúcich a používajúcich palmový olej, zostavené organizáciou WWF, ukazuje, že mnoho potravín, ktoré konzumujeme, sa ešte stále podieľa na odlesňovaní. Preto by ste mali vedieť toto.
1. ČO JE PALMOVÝ OLEJ?
Je to jedlý rastlinný olej pochádzajúci z plodov palmy olejovej, ktorej vedecký názov znie Elaeis guineensis. Vyrábajú sa dva druhy: surový palmový olej, získaný vylisovaním dužinatého plodu, a olej palmojadrový, ktorý sa získava rozdrvením jadier, teda kôstok zo stredu samotného plodu. Palma olejová pochádza z Afriky, no pred približne 100 rokmi sa rozšírila z juhovýchodnej Ázie ako druh ozdobného stromu. Indonézia a Malajzia v súčasnosti pokrývajú 85 % celosvetového dodávateľského reťazca, no okrem nich palmový olej produkuje aj ďalších 42 krajín.
2. V KTORÝCH PRODUKTOCH SA NACHÁDZA?
Palmový olej je takmer vo všetkom – nachádza sa v takmer 50 % balených produktov, ktoré možno nájsť v supermarketoch: od pizze, donutov a čokolády až po dezodoranty, šampóny, zubnú pastu či rúže. V mnohých kútoch sveta sa využíva aj v krmive pre zvieratá či ako biopalivo.
3. PREČO JE PALMOVÝ OLEJ VŠADE?
Palmový olej je nesmierne všestranný a má množstvo rôznych vlastností a využití, ktoré ho robia takým užitočným a vyhľadávaným. Pri izbovej teplote zostáva polotuhý, vďaka čomu sa nátierky s ním dajú rozotierať, je odolný proti oxidácii, takže produktom predlžuje trvanlivosť, pri vysokých teplotách zostáva stabilný, a preto ho možno používať vo vysmážaných jedlách, kde pomáha dosiahnuť chrumkavý povrch, a okrem toho nemá arómu ani farbu, a teda nijako nemení vzhľad či vôňu potravinárskych výrobkov. V ázijských a afrických krajinách sa hojne používa na varenie, podobne ako u nás slnečnicový či olivový olej.
4. V ČOM SPOČÍVA PROBLÉM S PALMOVÝM OLEJOM?
Palmový olej je a naďalej zostáva hlavnou príčinou odlesňovania v oblastiach , ktoré patria medzi jedny s najvyššou biodiverzitou lesa na svete. V dôsledku toho dochádza k ničeniu prirodzeného prostredia druhov, ktoré sú už beztak ohrozené, ako je napríklad orangutan, slon bornejský (nazývaný aj trpasličí) či nosorožec sumatriansky. Tento úbytok lesov v spojení s hospodárskou premenou rašelinovej pôdy s vysokým obsahom uhlíka uvoľňuje do atmosféry milióny ton skleníkových plynov a prispieva k zhoršovaniu klimatických zmien Nezodpovedanými ostávajú aj otázky o vykorisťovaní robotníkov a detskej práci. Všetko sú to vážne problémy, ktorých riešenie má v rukách celý sektor produkcie palmového oleja. Pretože sa to dá robiť aj inak.
5. AKÉ RIEŠENIA EXISTUJÚ?
Palmový olej sa dá vyrábať udržateľnejšie a veci je možné zmeniť. V nadväznosti na rastúce obavy o vplyve palmového oleja na životné prostredie a spoločnosť vznikla v roku 2004 organizácia Roundtable of
Sustainable Palm Oil (RSPO)
. RSPO predstavila výrobný štandard, ktorý stanovuje najvhodnejšie postupy pri produkcii a získavaní palmového oleja, a spája väčšinu výrobcov a dodávateľov v rámci tohto odvetvia po celom svete. Okrem toho, že WWF spoločnostiam odporúča kupovať a využívať palmový olej s certifikátom RSPO, vyzýva ich aj k transparentnosti pri používaní palmového oleja a jeho získavaní, aby vedeli, od koho ho kupujú a kde bol vyrobený. Okrem toho ich tiež povzbudzuje, aby investovali do programov a iniciatív zameraných na drobných farmárov a udržateľné hospodárenie v krajine a podporovali ich. Iba na takýchto základoch totiž môžeme stavať a spraviť udržateľný palmový olej v tomto odvetví normou.
6. PREČO JEDNODUCHO NEPREJDEME NA INÝ RASTLINNÝ OLEJ?
Palmový olej je neuveriteľne efektívna komodita a jeho výnosnosť z hľadiska výmery pôdy je väčšia než v prípade akéhokoľvek iného ekvivalentného rastlinného oleja. Pokrýva totiž 35 % celosvetového dopytu po rastlinnom oleji, pričom na jeho produkciu je potrebných len 10 % pôdy. Na získanie rovnakého množstva alternatívneho oleja, napríklad sójového alebo kokosového, by bolo treba približne 4- až 10-krát viac pôdy, čo by celý problém len presunulo do iných častí sveta a ohrozilo iné biotopy a druhy. Palmový olej je navyše dôležitou komoditou pre HDP v rozvojových ekonomikách a jeho produkciou sa živia milióny drobných farmárov. Odpoveďou teda nie je palmový olej skrátka bojkotovať. Skôr musíme žiadať, aby sa riešenie problémov, ktoré sú s ním spojené, robilo rýchlejšie a iniciatívnejšie.
7. DÁ SA VERIŤ PRODUKTOM S CERTIFIKÁTOM RSPO?
Certifikát RSPO je najrozšírenejším nezávislým štandardom zameraným na udržateľnejšiu produkciu palmového oleja. Certifikovaný palmový olej chráni životné prostredie a miestne komunity, ktorých živobytie od neho závisí, a takýto palmový olej môže aj naďalej l zohrávať kľúčovú rolu v potravinovej bezpečnosti. Pri formovaní a ovplyvňovaní certifikátu RSPO zohrávame okrem iných organizácií aktívnu úlohu aj my a pomáhame zabezpečovať ť, že sa prostredníctvom neho zavádzajú ďalšie opatrenia na ochranu ľudí aj planéty. V novembri 2018 došlo k jeho sprísneniu a v súčasnosti predstavuje základný nástroj, pomocou ktorého môžu spoločnosti splniť svoj záväzok používať palmový olej, ktorý nezapríčiňuje odlesňovanie, rozširovanie pôdy na úkor rašelinísk, vykorisťovanie a vypaľovanie.
ČO MÔŽEM SPRAVIŤ JA?
Skúste napríklad sledovať zloženie produktov v obchodoch a nekupujte tie, ktoré obsahujú palmový olej, prípadne si vyberajte iba udržateľnejšie alternatívy s certifikátom RSPO.
Pozrite si nové
hodnotenie spoločností využívajúcich palmový olej, zostavené organizáciou WWF
. Pomôže vám zistiť, ktoré z vašich obľúbených značiek a predajcov zaručujú používanie udržateľného palmového oleja, čo neprispieva k odlesňovaniu a ničeniu prírody.
Ako morské plody na našich tanieroch ovplyvňujú život vo voľnej prírode
2022-01-11
Ako morské plody na našich tanieroch ovplyvňujú život vo voľnej prírode
2022-01-11
Išli ste niekedy loviť ostrieže a omylom chytili platesu? Alebo čižmu? Niečo podobné sa často stáva na rybárskych lodiach. V rybárskych sieťach dennodenne omylom uviazne zarážajúce množstvo morských živočíchov – veľrýb, žralokov, korytnačiek, delfínov a mladých rýb – čo sa im následne stane osudným.
Kedysi bol napríklad častou obeťou pri love mečiara obyčajného v Tichom oceáne vráskavec dlhoplutvý, no odkedy americká vláda a rybársky priemysel začali v roku 1994 spolupracovať v snahe zredukovať mieru vedľajšieho úlovku, toto číslo pokleslo.
Rozšírenie takéhoto úsilia do celého sveta môže pomôcť zachrániť aj iné ohrozené druhy, ktoré sa zvyknú chytiť do rybárskych sietí a na vlasce, napríklad sviňuchy kalifornské, veľryby, delfíny tuponosé, delfínovce laplatské a sviňuchy obyčajné.
WWF spolupracuje s rybárskymi spoločnosťami na zredukovaní miery vedľajšieho úlovku a to tak, že ich zoznamuje s novými technológiami a vybavením, ktoré umožňujú efektívnejšie fungovanie. Morské plody a ryby, ako napríklad filé z mečiara, označené modrým logom ryby organizácie Marine Stewardship Council pochádzajú od rybárskych spoločností, ktoré sú spravované udržateľne a s minimálnym dosahom na zvieratá vo voľnej prírode.
To, ako sa stravujeme, ovplyvňuje aj populáciu morských korytnačiek. Sú to jedny z najmajestátnejších a najdlhšie žijúcich tvorov v oceáne, no aj tak ročne stovky tisícov z nich končia omylom uviaznuté v rybárskych sieťach a ďalšom náčiní. Našťastie už čoraz viac spoločností zameraných na lov kreviet a iných morských plodov používa lepšie vybavenie, vďaka ktorému dochádza k znižovaniu miery nechtiac ulovených morských korytnačiek, delfínov, žralokov a iných živočíchov. Ak chcú mať spotrebitelia istotu, že ich jedlo pochádza od rybárskych spoločností, ktorým záleží na redukovaní miery vedľajšieho úlovku, pri rybách a morských plodoch na rybích pultoch v obchodoch s potravinami, balených morských produktoch a menu v reštauráciách by mali hľadať uvedené logo organizácie
Marine Stewardship Council
(MSC).
Organizácia WWF je presvedčená, že MSC musí zamerať svoje úsilie na kľúčové reformy a urýchlenie ich zavedenia, aby si zachovala reputáciu popredného celosvetového systému štandardizácie a certifikácie rybárskych spoločností.
Tu nájdete celé vyhlásenie WWF
o potrebnej reforme z dielne MSC.
Päť ekologických spôsobov skladovania potravín
2022-01-04
Päť ekologických spôsobov skladovania potravín
2022-01-04
Vzhľadom na to, koľko jedla potrebujeme každý týždeň, mesiac či rok, nikoho neprekvapí, že často skončíme s nedojedenými zvyškami. Boj proti plytvaniu potravinami nie je ľahký, no ak sa pri ňom zameriame skôr na postupné, drobné kroky, a nie na absolútnu bezchybnosť, svoje každodenné návyky môžeme upraviť tak, aby sme žili udržateľnejšie. Preto sme zostavili zoznam päť užitočných kuchynských pomocníkov, ktoré nádejným bojovníkom proti plytvaniu potravinami pomôžu udržať jedlo dlhšie čerstvé, a tým predchádzať jeho vyhadzovaniu a zároveň šetriť peniaze:
1. Silikónové vrecká
Ak hľadáte alternatívu k uzatvárateľným plastovým obalom, znovupoužiteľné silikónové vrecká ich plnohodnotne zastúpia a navyše aj s menším dosahom na životné prostredie. Sú úzke a kompaktné, takže sa zmestia do všetkých zákutí chladničky, a dajú sa zohnať v rôznych veľkostiach: od vreckovej až po dvojlitrovú.
2. Voskové obrúsky
Keď sa bavlnený kus látky napustí včelím voskom, výsledkom je ohybná a biologicky odbúrateľná alternatíva plastovej potravinovej fólie. Voskové obrúsky sú dostupné v rôznych veľkostiach a s mnohými veselými potlačami. Dajú sa ľahko vytvarovať podľa záhybov misky, zaváraninového pohára či suchých potravín a na ich čistenie stačí len studená voda.
3. Silikónové veká
Ak hľadáte niečo vzduchotesnejšie, čo pomôže uchovať jedlo dobré dlhší čas, vyskúšajte silikónové veká. Dajú sa natiahnuť na rôzne kuchynské nádoby: od hrncov až po plechy na pečenie. Okrem toho ich je možné umývať v umývačke riadu a používať v rúre aj mikrovlnke.
4. Silikónové fólie na potraviny
Keď do receptu potrebujete iba polovicu citróna, o tú druhú sa postará silikónová fólia na potraviny. Tento pomocník, dostupný v rôznych farbách, obalí načaté jablko, či cibuľu , takže sa vám už nestane, že by niektorá z ingrediencií vyšla nazmar.
5. Ochranné obrúsky k ovociu a zelenine
No a v neposlednom rade tu máme ochranné obrúsky, ktoré udržia listovú zeleninu či ovocie čerstvé dva- až štyrikrát dlhšie. Ide o prírodnú pomôcku ošetrenú bio koreninami, ktorá sa ľahko používa, neškodí životnému prostrediu a šetrí peniaze.
Súvislosť medzi jedlom a klímou
2022-01-08
Súvislosť medzi jedlom a klímou
2022-01-08
A tento vplyv vo veľkej miere súvisí s klímou. Zem pokrytá lesmi, ako je Amazonský prales či
Gran Chaco
, lúkami, ako je delta rieky Okavango, savanami, ako je
Cerrado
, mangrovníkmi či inými biotopmi sa premieňa na poľnohospodársku pôdu, kde sa pestujú plodiny alebo chová dobytok. Táto premena zapríčiňuje uvoľňovanie skleníkových plynov a zároveň znižuje počet stromov, rastlín a zdravej pôdy, kam sa môže ukladať uhlík. Preprava potravín si vyžaduje energiu a fosílne palivá. Ak konzumujete živočíšne proteíny, zvieratá, z ktorých pochádzajú, tiež potrebujú jesť, čo si vyžaduje ešte viac pôdy na ešte viac plodín – a niektoré k tomu navyše vylučujú metán, ďalší toxický skleníkový plyn. A z jedla, ktoré sa nezje – jedlých zvyškov aj nejedlých šúp a odrezkov – sa tiež uvoľňuje uhlík a metán, ak ho necháme hniť na skládke.
Cieľ: záporné emisie
Všetko sa to na seba nabaľuje. Globálne potravinové systémy zodpovedajú za približne 25 až 35 % emisií vyprodukovaných ľudskou činnosťou. Ak teda chceme riešiť klimatickú krízu, okrem zmien, ako je napríklad prechod na obnoviteľné zdroje energie či prehodnotenie systémov prepravy, musíme tiež radikálne zmeniť spôsob, akým v poľnohospodárstve využívame pôdu, a zmeniť pohľad na to, čo jeme. A keďže populácia sa naďalej rozrastá a je čoraz rozmanitejšia a potrebuje jesť, musíme konať rýchlo.
Naše potravinové systémy sú v tomto našťastie aj našou najväčšou šancou. V rámci riešenia, ktoré prospeje klíme aj prírode, môžeme pretransformovať poľnohospodárstvo. Farmári a chovatelia môžu vyprodukovať dosť jedla pre všetkých, ak budú využívať klimaticky inteligentné metódy, medzi ktoré patrí napríklad sadenie krycích plodín, voľba efektívneho zavlažovania a využívanie rotačného pasenia, aby dobytok pomáhal udržiavať lúky a pôdu v dobrom stave. Firmy môžu spolupracovať s miestnymi komunitami a domorodým obyvateľstvom, aby sa zaistilo, že pri výrobe ich produktov nebude dochádzať k ničeniu lesov a ostatných biotopov.
Poľnohospodárstvo je jediný sektor, ktorý má potenciál dosiahnuť záporné emisie, pretože ozdravovanie pôdy a opätovné vysádzanie lesov umožňujú odčerpávať uhlík z atmosféry. Vďaka prirodzeným prostrediam a flexibilným poľnohospodárskym systémom budeme zároveň lepšie pripravení čeliť extrémnejším poveternostným javom a iným globálnym problémom, napríklad ohrozeniu potravinovej bezpečnosti.
Ako môžem pomôcť?
Všetci musíme jesť, a preto všetci môžeme byť súčasťou riešenia. Ponúkame pár príkladov, ako viete pomôcť:
Jedzte zdravú a pestrú stravu a vyhýbajte sa nadmerne spracovaným a baleným potravinám (prepojenie na článok o princípoch programu stravovania Livewell).
Podporujte svojimi peniazmi a spätnou väzbou produkty, ktoré sú vyvíjané a získavané udržateľnejšie.
Vyhýbajte sa prílišnému nakupovaniu a konzumnému správaniu.
Znížte množstvo odpadu, ktoré produkujete v kuchyni a pri bežných činnostiach, (prepojenie na článok Malé kroky na zredukovanie plytvania potravinami) a povzbudzujte priateľov, spoločnosti a gastroprevádzky, ktoré sa do tohto boja pustili spolu s vami.
Odpad, ktorému ste nevedeli predísť alebo ho už neviete zužitkovať, kompostujte.
Zaujímajte sa, odkiaľ pochádza vaše jedlo: komunikujte s farmármi a chovateľmi a vyberajte si značky, ktoré kladú dôraz na transparentnosť dodávateľských reťazcov a výrobcov dbajúcich o udržateľnosť.
Aj keď deň čo deň pribúdajú nové technológie, alternatívne potraviny a inovatívne nápady, zázračný liek na toto všetko neexistuje. Musíme si predostrieť všetky možnosti a zamerať sa na spoluprácu a inovácie v rámci celého systému.
Malé kroky na zredukovanie plytvania potravinami
2022-01-07
Malé kroky na zredukovanie plytvania potravinami
2022-01-07
Až 40 % všetkých vyprodukovaných potravín sa v súčasnosti vôbec nezje. Podľa novej správy
Driven to Waste (Odsúdené na vyhodenie)
, vypracovanej organizáciou WWF a spoločnosťou Tesco, je to v porovnaní s predošlým odhadom o 1 miliardu ton potravín viac (1,1 miliardy ton). Podľa tejto správy sa aktuálne ročne vyhodí celkovo približne 2,5 miliardy ton jedla, ktoré zároveň vyprodukujú 10 % emisií skleníkových plynov vyprodukovaných ľudskou činnosťou.
Je známe, že k veľkému mrhaniu dochádza vo firmách z oblasti potravinárskeho priemyslu. Táto správa však odhalila, že jedným z najprehliadanejších článkov celého tohto kolobehu plytvania sú farmy. Medzi vinníkmi ďalej musíme spomenúť aj naše vlastné kuchyne, a práve tu máme možnosť okamžitej zmeny.
Radi by sme vás preto inšpirovali pár jednoduchými krokmi, ktoré WWF odporúča všetkým hrdinom, čo sú odhodlaní bojovať doma proti plytvaniu potravinami.
Testujte hranice ingrediencií.
Niektorá zelenina, napríklad šalát, sa dá oživiť krátkym ponorením do ľadovej vody. Hnednú vám už banány?? Ošúpte ich, vložte do dózy a odložte do mrazničky na neskôr. Skvelé sú do koláčov či smoothie. Nezjedené zvyšky či povädnutá alebo nie práve najkrajšia zelenina sú zas ako stvorené do výdatných polievok a gulášov.
Spoliehajte sa na svoje zmysly, nie na dátum spotreby.
Väčšina potravín sa dá bez problémov zjesť oveľa dlhšie, než si myslíme, čo platí tak pre čerstvé suroviny, ako aj pre konzervy. Dátum exspirácie neohrozuje bezpečnosť potravín a v závislosti od konkrétneho produktu si mnohé potraviny zachovávajú svoju kvalitu aj niekoľko dní, týždňov či mesiacov po mätúcom dátume minimálnej trvanlivosti či spotreby na obale. Zväčša sa pri zhodnotení toho, či sa niečo nepokazilo, stačí spoľahnúť na svoje zmysly. Pomôcť môže napríklad aj aplikácia FoodKeeper, v ktorej nájdete viac informácií o čerstvosti potravín a možnostiach skladovania.
Pripraviť, pobaliť, zamraziť!
Zmraziť sa dá takmer všetko – vajíčka, mäso, omáčky, zelenina či ovocie –,či už ste ich práve priniesli z obchodu, alebo sú uvarené. Dózy dobre uzatvorte a v prípade tekutých jedál nechajte trochu voľného miesta., Pre praktickejšie použitie jedlo mrazte rozdelené na porcie, a nezabudnite na všetko poznačiť názov a dátum, nech nezabudnete, čo je čo. Aj keď si mrazenie vyžaduje trochu práce navyše, v konečnom dôsledku vám ušetrí veľa času stráveného varením, prípravou jedla či dokonca nakupovaním. A ak spotrebujete všetko, čo ste kúpili, ušetríte peniaze.
Ak viete, podeľte sa.
Sme svedkami toho, ako ľudia spájajú sily, aby dosiahli zmenu. Iste, mali by sme kupovať len to, čo potrebujeme. No môžeme to poňať aj kreatívne a vymieňať si recepty s priateľmi, rodinou či dokonca neznámymi, aby sa z ničoho nevyhodil ani gram. A ak máte jedlo navyše, skúste ho ponúknuť tým, ktorí ho nemajú nazvyš, alebo ho darujte potravinovej banke. Starať sa o ľudí okolo seba nikdy nie je zlý nápad.
Neprestávajte sa zaujímať.
S jedlom úzko súvisí množstvo ekologických problémov. Ak zmeníme to, čo jeme, môžeme výrazným spôsobom prispieť k zlepšeniu fungovania potravinového systému z hľadiska životného prostredia. Prečítajte si viac o tom, ako v záujme ochrany prírody nakupovať rozumnejšie a stravovať sa udržateľnejšie.
Sila je na našich tanieroch
2022-01-03
Sila je na našich tanieroch
2022-01-03
Autor: Brent Loken, vedecký líder pre globálnu potravinovú otázku, WWF
Všetci chceme, aby bol svet lepším miestom. No čo naozaj zmôže jeden človek? Je reálne možné zastaviť odlesňovanie v Amazonskom pralese? Zabrániť topeniu arktického ľadu? Alebo zachrániť tigre a orangutany pred vyhynutím? V skratke? Áno! A nie je to až také ťažké, ako sa na prvý pohľad zdá. Začať môžete napríklad tým, že sa dobre zamyslíte na tým, čo si kladiete na tanier. Popravde je to asi aj ten najúčinnejší krok, ktorý môže v rámci snahy zmeniť svet k lepšiemu spraviť každý jeden z nás. A hneď teraz.
Ako vôbec jedlo súvisí s odlesňovaním, klimatickou zmenou a zvieratami vo voľnej prírode?
Mnoho štúdií (vrátane tejto:
Správa o stave planéty 2020
) preukázalo, že spôsob, akým produkujeme a konzumujeme potraviny, je jedným z najzásadnejších faktorov, ktoré sa podpisujú na zhoršovaní stavu našej planéty. Mám však dobré správy. Z rozširujúceho sa výskumu na túto tému vyplývajú tieto hlavné závery: 1) Ešte stále máme čas zvrátiť to a ozdraviť prírodu. 2) V súčasnosti existujú riešenia, ktoré sú prínosné pre ľudí aj pre planétu. 3) Na tom, čo jeme, záleží.
V skutočnosti na tom, čo jeme veľmi záleží. Naše potravinové systémy zapríčinili 70 % úbytok biodiverzity na zemi a 50 % úbytok vo vode, sú zodpovedné za približne 25 % všetkých emisií skleníkových plynov a spôsobili 80 % celosvetového odlesňovania.. Naše stravovacie preferencie pritom neškodia len planéte, ale aj nášmu vlastnému zdraviu. Nezdravá strava momentálne prináša väčšie riziko chorobnosti a úmrtnosti než nechránený styk v kombinácii s užívaním alkoholu, drog a cigariet.
Riešenie máme naservírované priamo pod nosom.
V správe
Bending the Curve: The Restorative Power of Planet-Based Diets
(Ako zvrátiť trend pomocou benefitov ekologickej rastlinnej stravy) sme dokázali, že ekologická rastlinná potrava (s vysokým prínosom pre ľudské zdravie a nízkou záťažou pre životné prostredie) nielenže znižuje negatívny vplyv na životné prostredie a naše zdravie, ale má aj potenciál liečiť – skrátka ňou získa každý. Rozmanité a flexibilné spôsoby stravovania vychádzajúce z tohto princípu môžu prispieť k obnove prírody zredukovaním emisií skleníkových plynov, zastavením odlesňovania a záchranou zvierat vo voľnej prírode.
Nájdu sa ľudia, ktorí tvrdia, že varovania pred katastrofickými následkami ničenia prírody sú prehnane alarmujúce: že ľudstvo nikdy nebolo zdravšie a jedla sme nikdy nemali viac, že človek odjakživa napreduje vďaka využívaniu prírodných zdrojov a že takéto konanie je v skutočnosti prínosné a závisí od neho, či sa nám bude dariť.
No tento argument je od základov nesprávny. Aj keď nám totiž agrárne revolúcie v minulosti umožnili nakŕmiť viac ľudí a nárast produktivity od čias tzv. zelenej revolúcie priniesol zlepšenie v oblasti ľudského zdravia, tieto benefity si vyžiadali daň v podobe negatívneho vplyvu na životné prostredie. Aktuálna globálna produkcia potravín závisí od postupov, ktoré prekračujú medze možností planéty, a tým nás vedú do nebezpečných vôd a neistej budúcnosti. Zvýšená produkcia potravín si nateraz stačí držať náskok pred následkami upadajúceho stavu životného prostredia. No práve táto rezerva zamaskovala, že planéta je v kritickej situácii, a presvedčila nás, že vykorisťovanie zemských zdrojov nám prejde bez následkov. Už zďaleka nejde len o poplašné správy. Existujú početné vedecké dôkazy, že to, čo sme robili v minulosti, nás začína dobiehať.
No ak z výskumov jasne vyplýva, že môžeme ozdraviť planétu a zároveň uživiť všetkých ľudí, prečo to nerobíme? Do dnešného dňa existujú tri prekážky, ktoré nás v tom brzdia. Po prvé veda len nedávno pokročila do bodu, keď už dokážeme naplno pochopiť globálny vplyv potravinového systému. Po druhé tento problém ešte stále nie je rozobratý natoľko, aby jednotlivé krajiny videli, aká rola im pri náročnom budovaní globálneho potravinového systému, ktorý dokáže uživiť všetkých ľudí bez ničenia planéty, prináleží. A po tretie ľudstvo nikdy predtým nemuselo zmeniť potravinový systém tak radikálne: v takom veľkom rozsahu a tak rýchlo. Enormnosť tejto nastávajúcej úlohy môže jednotlivcov aj politikov doslova paralyzovať a brániť im konať.
Touto
novou štúdiou
chceme pomôcť spomínané tri prekážky odstrániť, aby bolo možné konať vo veľkom rozsahu. Naša práca vyhodnocuje, ako by rôzne stravovacie vzorce mohli ovplyvniť zdravie planéty aj ľudí v takmer 150 krajinách na svete. Zistili sme, že zmeny v stravovaní ovplyvnia jednotlivé krajiny rôzne. Niektoré budú musieť konzumáciu živočíšnych potravín znížiť, zatiaľ čo iné možno aj zvýšiť. Niektoré môžu zaregistrovať zníženie emisií skleníkových plynov a iné zas ich zvýšenie. Niektoré budú musieť radikálne zmeniť aktuálny spôsob stravovania, kým iné sa miesto toho budú musieť snažiť udržať si tradičné stravovacie vzorce a nenahrádzať ich západnejšími. Všetky krajiny však budú musieť vypracovať ambicióznejšie národné stravovacie odporúčania a začleniť zmeny v stravovaní aj do iných
politických rámcov
Popri tejto správe sme zostavili aj interaktívnu
kalkulačku vplyvu a možných krokov
, ktorá používateľom umožňuje zmerať si na základe 13 potravinových skupín vplyv konkrétneho zadaného stravovania a lepšie vyhodnotiť potenciálne zmeny v ňom. Dúfame, že tieto zozbierané informácie pomôžu verejným predstaviteľom jednotlivých krajín vypracovať ambiciózne národné stravovacie plány, ktoré zlepšia zdravie obyvateľstva a znížia dosah na životné prostredie.
Či už sa bavíme o pandémii ochorenia COVID-19, alebo o intenzívnych požiaroch zúriacich od Arktídy až po Amazonský prales, uplynulé dva roky boli v mnohých ohľadoch ničivé. Zároveň nám však ukázali, že vytvoriť nový a lepší svet sa dá. Na to však nevyhnutne musíme zmeniť svoje stravovanie. Každý jeden z nás môže prispieť k vytvoreniu budúcnosti, akú chceme. Sila je na našich tanieroch: len si treba naložiť na tanier tie správne potraviny a pridať sa k ostatným ľuďom na celom svete, ktorí sú odhodlaní vyťažiť z ekologickej rastlinnej stravy maximum. Už o tom netreba viac diskutovať. Treba si vyhrnúť rukávy a pustiť sa do práce.
Top 10 tipov od WWF pre ešte krajšie Vianoce
2021-12-18
Top 10 tipov od WWF pre ešte krajšie Vianoce
2021-12-18
Svetielka blikajú a vo vzduchu vládne vianočná atmosféra. No aj najkrajší čas v roku sa často stáva príležitosťou pre nadmerné nakupovanie a konzumáciu.Všetci máme sklon na Vianoce míňať viac než je potrebné – ale obdobia sviatkov by nemali byť v znamení finančnej straty a ekologickej záťaže.Prišiel čas zažiť naozaj zelené Vianoce, na ktoré nezabudnete! WWF vám prináša desať tipov, ako urobiť sviatky udržateľnejšími:
JEDLO
1. Menej vyhodeného jedla.
V priemernej slovenskej domácnosti končí v koši až tretina nakúpených potravín. Počas Vianoc je to aj oveľa viac. Pokúste sa zredukovať odpad z jedla tým, že budete plánovať vopred – vytvorte si reálnu predstavu o tom, koľko jedla naozaj potrebujete, urobte si nákupný zoznam a zužitkujte zvyšky. Uprednostnite ekologické alternatívy obalov, napríklad zo včelieho vosku či opakovane použiteľné nádoby na jedlo, ktoré ho udržia dlhšie čerstvé!
2. Znížte konzumáciu mäsa.
V dnešnej dobe existuje množstvo náhrad mäsa, alebo môžete skúsiť bezmäsité recepty. Konzumujte viac zeleniny, je to prospešné pre vaše zdravie aj pre planétu. Rodina vám bude tiež vďačná, za ľahšie a udržateľnejšie Vianoce.
3. Zaujímajte sa o to, odkiaľ vaše jedlo pochádza.
Naše potraviny by nemali byť záťažou pre planétu – no často k tomu dochádza. Ak suroviny budete vyberať racionálne a uprednostníte lokálnych predajcov, môžete ušetriť peniaze a zároveň znížiť ekologickú stopu/dopady na životné prostredie. Ak je to možné, vyberajte si potraviny, o ktorých vieme, že pri ich produkcií nedochádza k odlesňovaniu, znečisťovaniu vôd či nadmernej produkcií odpadu. Pomôcť môžu certifikáty udržateľnosti či znalosť výrobcu.
4. Ryba je tradičné a zdravé vianočné jedlo.
Zvoľte si miestnu sladkovodnú rybu, bude to lepšia voľba než morské plody z opačného kúta sveta. Ak vám práve sladkovodná ryba nevyhovuje a túžite po morskej, rozhliadnite sa po certifikovaných možnostiach, teda ryby, ktoré pochádzajú buď z udržateľného chovu (ASC), alebo boli ulovené udržateľne (MSC).
DARČEKY
5. Darujte zážitok.
Nahraďte kupovanie materiálnych darov pre svojich najbližších darovaním skúsenosti. Premeňte Vianoce na nezabudnuteľný zážitok tým, čo spolu zažijete. Namiesto materiálneho daru môžete člena rodiny či priateľa obdarovať aj príspevkom v prospech organizácie, ktorej dôverujete.
6. Kupujte menej.
Všetci sme už dostali či dokonca darovali nechcené vianočné darčeky. Ak budete kupovať menej darčekov, prispejete k menšej produkcii odpadu, a poteší sa aj vaša peňaženka. Prípadne si darčeky môžete s rodinou a priateľmi vymeniť anonymne: v širokej rodine si každý vyberie jedného člena rodiny a iba toho obdaruje.
DEKORÁCIA
7. Baľte racionálne, nevyhadzujte.
Uprednostnite FSC certifikovaný baliaci papier, ktorý možno po použití recyklovať. Prípadne môžete použiť to, čo máte v domácnosti, ako napríklad noviny, hnedý papier, či dokonca šatku! Pamätajte, že stuhy ani lepiacu pásku nemožno recyklovať. Predtým, ako vytriedite baliaci papier certifikovaný FSC, nezabudnite z neho odstrániť všetky dekorácie, aby ho bolo možné recyklovať. Vyskúšajte tvorivé spôsoby balenia darčekov, pri ktorých nie je potrebná žiadna páska!
8. Venujte pozornosť svetlám.
Na vianočnom stromčeku uprednostnite LED svetlá – spotrebujú menej energie a vyzerajú rovnako dobre! Svetlá v noci vypínajte, je to bezpečnejšie a šetríte tým prírodu.
9. A čo stromček!
Buďte kreatívni, vyzdobte si rastlinu, ktorú už máte doma, alebo si stromček vyrobte ručne z dostupných materiálov. Podobne môžete postupovať pri výzdobe – nazberajte ozdoby priamo v prírode, vyrobte ich alebo si povymieňajte niektoré z minulého roka z priateľmi či rodinou. A hlavne, nezabudnite si sviatky užiť!
10. Pokúste sa stráviť čas v prírode.
Sviatočný čas všetci trávime so svojou rodinou a priateľmi. No ak jednu zo svojich sviatočných aktivít s blízkymi spojíte s prechádzkou v miestnom parku alebo v prírodnej rezervácii, z kvalitne stráveného voľného času môže byť nezabudnuteľný zážitok.
Otestujte si svoje vedomosti
Jedlo je dôležitý tovar! Ak vyrobíme jedlo, ktoré sa nezje, čím ďalším sa plytvá?
Biotopmi voľne žijúcich živočíchov
Vodou
Energiou
Všetkým uvedeným
Správne!
Produkcia potravín a ich doručenie na váš stôl spotrebúva vodu, energiu a pôdu vrátane lesov a trávnych porastov, ktoré sú domovom miliónov druhov rastlín a živočíchov. Ak vyhodíme jedlo, je to akoby sme vyhodili všetky zdroje, ktoré sme spotrebovali pri jeho výrobe. Okrem toho, zhruba 10 % všetkých skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou, ktoré prispievajú k zmene klímy súvisia s plytvaním potravinami.
TIP: Obmedzenie plytvania potravinami zníži vašu uhlíkovú stopu. Kupujte len to, čo zjete a buďte kreatívni v používaní zvyškov!
Plus všetko ostatné!
Biotopy voľne žijúcich živočíchov
Produkcia potravín a ich doručenie na váš stôl spotrebúva vodu, energiu a pôdu vrátane lesov a trávnych porastov, ktoré sú domovom miliónov druhov rastlín a živočíchov.
Voda
Zvýšené množstvo vyhodeného jedla spotrebuje asi toľko vody ako Kalifornia, Texas a Ohio dokopy.
Energia
Energia sa využíva na pestovanie, prepravu, spracovanie a manipuláciu so všetkým, čo jeme. Keď sa plytvá jedlom, plytváme všetkými ostatnými zdrojmi.
TIP: Obmedzenie plytvania potravinami zníži vašu uhlíkovú stopu. Kupujte len to, čo zjete a buďte kreatívni v používaní zvyškov!
Hľadajte ďalšie zdroje
STRAVA DOBRÁ PRE PLANÉTU
vedecká platforma WWF.
STRAVA DOBRÁ PRE PLANÉTU
WWF kalkulátor vplyvu stravovania na planétu.
Recepty šetrné k planéte
Pozrite si tie, ktoré obsahujú miestne
a sezónne
produkty pre vašu krajinu.
Ušetrite 1/3
Platforma WWF na boj proti plytvaniu potravinami.
STRAVA DOBRÁ PRE PLANÉTU
Platforma WWF na boj proti plytvaniu potravinami.
ČO POŠKODZUJE PLANÉTU?
Zmeňte spôsob, akým premýšľate o jedle.
Ako môže mäso z rastlín spôsobiť revolúciu v potravinárskom priemysle
a pomôcť
v boji proti klimatickým zmenám.
SLEDUJTE NÁS